Úvod
Otázka "Na čo si to kupuješ, keď si to môžeš stiahnuť do telefónu?" je známa každému, kto sa rozhodol zbierať vinylové platne. Moderná doba umožňuje nosiť obrovské množstvo hudby vo vrecku, no pre mnohých má vinyl stále svoje čaro a hodnotu. Tento článok sa zaoberá históriou vinylových platní, ich úpadkom a prekvapivým návratom, ako aj dôvodmi, prečo si ľudia stále vyberajú tento retro hudobný nosič.
Od Úpadku k Návratu
Vinyl sa stal v podstate mŕtvym nosičom v roku 1991, keď na scénu prišli CD-čka. Tie boli spratnejšie, ľahšie, lacnejšie a dali sa kopírovať. Pri smetných košoch sa začali objavovať platne aj s gramofónmi. V roku 2016 nastal nečakaný obrat. Iba vo Veľkej Británii sa predalo viac ako 3,2 milióna LP-čiek a výdaje na ich kúpu prevýšili výdaje za digitálne sťahovanie.
Dôvody Miznutia Platní
Za miznutie platní mohol nástup kompaktných diskov (CD). Kto si však svoju zbierku odložil, mohol si finančne prilepšiť. Platne ale nikdy nevymreli úplne. V zahraničí bolo normálne, že umelec vydal limitované množstvo albumu na vinyle, najmä v hip-hopovej scéne. Príkladom je Eminem, ale aj hardrockoví klasici ako AC/DC. O boom sa postaralo aj elektronické duo Daft Punk vydaním albumu Random Access Memories v roku 2013.
Dva Tábory Fanúšikov
S návratom vinylov sa ľudia rozdelili na dva tábory - na tých, ktorí platne stále mali a na masívnych skupovačov, tvoriacich si „retro štýl“.
Kvalita Zvuku a Komunita
Fanúšikovia vinylov hovoria, že kvalita zvuku je neporovnateľná s inými nosičmi a typické "praskanie" pri prehrávaní obohacuje počúvanie. Okrem toho si vytvorili skvele fungujúcu komunitu. Združujú sa v malých obchodíkoch, kde môžu diskutovať a vypočuť si platňu pred kúpou.
Prečítajte si tiež: Nostalgická recenzia kočíka pre bábiky
Digitálna Verzia Zadarmo
O zvýšenie predaja sa postarala aj drobnosť, ktorú nájdete pri takmer všetkých nových albumoch na vinyle. Ide o kód, vďaka ktorému si môžete stiahnuť digitálnu verziu v najvyššej kvalite.
Analóg vs. Digitál
Na digitálnych nosičoch prebieha konverzia akustického vlnenia do digitálnej formy. Vinyl je tak najlepšou voľbou na počúvanie hudby.
Slovenskí Interpreti na Vinyle
Aj populárni slovenskí interpreti vydávajú svoje albumy na vinyle. Spomenúť môžeme I.M.T. Smile, Majka Spirita, Veca, Billy Barmana či Puding pani Elvisovej.
Príbeh AC/DC a Vznik Rock and Rollu
Rockový kvintet AC/DC založili bratia Malcolm a Angus Youngovci v novembri 1973 v Austrálii. Názov vznikol podľa nápisu na šiacom stroji ich sestry Margaret. Mnoho náboženských fanatikov si názov prekladalo rôzne, no kapela to poprela. V začiatkoch albumy vychádzali len v Austrálii a na Novom Zélande. V roku 1976 sa kapela presunula do Anglicka. Angus zvýraznil svoj hendikep britskou školskou uniformou. Kapela hrala aj tri vystúpenia za deň. Popoludní na strednej škole, večer v bare a v noci v podnikoch pre gayov. Táto energická jazda vyplodila albumy ako High Voltage, Powerage alebo Let There Be Rock.
Úspech a Tragédia
Ich popularita naberala na obrátkach vďaka chytľavým refrénom a typickému rocknrollu. Po vydaní albumu Highway to Hell v roku 1979 sa zdalo, že ovládajú svet. 19. februára 1980 zomrel spevák Bon Scott na otravu alkoholom. Angažovanie Briana Johnsona ako speváka zachránilo kapelu. Následne vydali album Back In Black, ktorý patrí k tým vzácnym kúskom, ktorý pozná hádam každý človek na tejto planéte.
Prečítajte si tiež: Štýlový návrat do minulosti s retro oblečením
Ďalšie Úspechy a Obvinenia
Neskôr vychádzajú albumy For Those About To Roc We Salute You a Flick Of The Switch, ktoré dobre prijala aj kritika aj diváci, nikdy však nedosiahli na úspech Back In Black. V roku 1983 AC/DC opúšťa bubenník Phil Rudd. Wrighta nahradil veterán Chris Slade. Ani AC/DC sa začiatkom 90tych rokov nevyhli obviňovaniu zo satanizmu. V roku 1994 sa do kapely vracia Phil Rudd. V súčasnosti si AC/DC už len vychutnáva úspechy ich kariéry.
Nové Technológie a Retro Efekt
Príde nová technológia, ktorá postupom času zanikne, a nahradí ju nová, lepšia a modernejšia. Existujú však aj prípady, keď nastal presne opačný efekt - napriek novým technológiám, tie pôvodné staré žijú. Platne sú staršie ako jedno storočie, no fungujú ako doplnok či zberateľský úlovok. Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí na platne nedajú dopustiť, argumentujú najmä tým, že ide o najkvalitnejší hudobný nosič. Najobľúbenejšie sú dnes internetové hudobné knižnice cez stream. Stabilný predaj si držia aj CD nosiče. Napriek tomu najznámejší hudobníci stále vydávajú svoje albumy aj na platniach. Biznis s platňami je na vzostupe.
Predaj Platní na Slovensku
Na Slovensku existuje niekoľko veľkých obchodov, ktoré ponúkajú platne. Jeden z najväčších predajcov Dr. Horák si drží tržby na stabilnej úrovni. Názor o zberateľských kusoch potvrdila aj slovenská kapela Hex. Vydanie albumu na platni navyše sprevádza možnosť kreativity či už na ilustráciách, alebo v iných aspektoch.
Vznik a Obľúbenosť Platní
Vznik platní sa datuje na koniec 19. storočia. Vynašiel ich Emile Berliner podľa vzoru zvukového valčeka Thomasom Alvom Edisonom. Dnes ide najmä o zberateľskú vášeň, na základe ktorej sú platne stále prítomné v domácnostiach. Dôležité je aj to, že ľudia si technológie, ktoré prežili svoju dobu, jednoducho obľúbili.
Jedinečný Zážitok z Prehrávania
Dôvodom, prečo sa platne používajú dodnes, je zrejme aj to, že ide o jedinečný zážitok z prehrávania hudby. Pri platniach totiž nikdy nebude rovnaké.
Prečítajte si tiež: Retro kočík bez športovej časti
Výroba Vinylov v Európe
Najväčší závod v Európe na výrobu vinylov sídli neďaleko hlavného mesta Českej republiky - v Loděniciach. V priebehu 90. rokov minulého storočia, keď boli platne na ústupe, sa začali podobné fabriky preorientovávať na inú výrobu. V Loděniciach si však ponechali stroje, ktoré sú na výrobu vinylov nevyhnutné, a po opätovnom nástupe platní sa to spoločnosti niekoľkonásobne vrátilo.
História a Technológie
Spoločnosť Sony predstavila hneď niekoľko technologických noviniek. Volkmeny uzreli svetlo sveta v roku 1979 v Japonsku, pričom v iných krajinách niesol prehrávač celkom iné názvy. Spoločnosť prestala prehrávače vyrábať oficiálne až v roku 2010. Podobnou novinkou disponoval výrobca elektroniky aj o necelých desať rokov neskôr po uvedení volkmenov. V roku 1997 sa premenoval disk-men na CD-volkmen. Diskmeny prežili svoju dobu napriek príchodu nových technológií. Do histórie odišli aj obľúbené diskety. Prvýkrát sa objavili približne okolo roku 1970 a pomaly sa vytratili až nedávno. Diskety sa vytratili z trhu pre malú kapacitu. Najväčšia pamäť diskety len o niečo málo presahovala úroveň jedného megabajtu.
Postmoderna a Hudba
Pojem postmoderny je stále veľmi hmlistý. Ešte ani dnes nie je jasné, či je negáciou avantgardy, alebo pokračovaním moderny novými umeleckými prostriedkami. Je nepochybné, že módny pojem znamená dnes zberný termín pre najrozličnejšie smery, ako je napríklad minimalizmus, čiže tendencia k extrémnej jednoduchosti a umeniu redukcie. Takto, ako „Minimal Art“, bol chápaný od 50. rokov 20. storočia v Amerike, bez toho, že by mal paralelu v Európe. Minimalisti spochybnili kategóriu umeleckého diela, centrálnu kategóriu európskeho umenia. Mnohí sa prihlasovali k antiumeniu a protestovali tým proti západnému spôsobu umenia a života. Pritom sa nechali ovplyvniť východoázijskými myšlienkami, zen-budhizmom, indickou a čínskou filozofiou (John Cage). Pod minimálnou hudbou sa začala myslieť hudba, ktorá si vystačí s niekoľkými tónmi a stereotypnými figuráciami (pattern), obmedzuje sa na malý počet základných rytmických hodnôt a rezignuje z vyšľachteného hudobného formového myslenia.
Rozdiely Medzi Minimalistami
Medzi minimalistami existujú samozrejme rozdiely, ale spoločné pre nich je akcentovanie pozvoľných, postupných premien. Prominentní európski skladatelia sa od 70. rokov dodnes neobišli celkom stojaté repetitívne „patterny“ a tieto sa stali určitým stále prítomným typickým znakom našej doby. Oveľa viac autorov siahlo k inému chápaniu postmoderny ako odvrátenia sa od experimentu a postseriálnej kompozičnej náročnosti v záujme uzmierenia publika s Novou hudbou a k reflexii hudobnej minulosti v novom, postmodernom pomímaní. Boli to najmä autori na Východe ako Schnittke, Penderecki, Górecki, Pärt, ale aj slovenskí skladatelia Roman Berger, alebo Juraj Beneš, či Vladimír Godár, ktorí sa priklonili k zjednodušeniu a redukcii prostriedkov, ako aj k vstrebávaniu citátov a alúzií hudobnej minulosti, predovšetkým barokovej a romantickej.
Základné Znaky Postmoderny
Základným znakom je nahradiť výlučnosť totálnej organizácie serializmu hudobným pluralizmom. Na Východe išlo predovšetkým o to, nezriecť sa ani pri tomto novom zjednodušení základných európskych noriem, „tradičnej“ hudobnej reči, hudobného diela a jeho európsky chápanej dokonalosti a predovšetkým nezriecť sa expresivity a emocionality. Postmodernou sa označuje obdobie po uplynutí moderny od latinského „post“ - „po“, čiže po moderne, pričom perióda postmoderny sa rozvíja od polovice 60. rokov až do súčasnosti.
Rozdiely Medzi Modernou a Postmodernou
Základné rozdiely medzi modernou a postmodernou sú: uprednostňovanie racionality moderny pred spontánnosťou a komunikatívnosťou postmoderny; elitárnosť a intelektualizácia modernistickej hudby oproti masovému rozšíreniu vo veľkomestskej kultúre; individualita a originalita prejavu v moderne oproti preferovaniu pluralizmu a heterogénnosti štýlov, aj za cenu eklekticizmu a straty jedinečnosti. Modernistický estetický program je nasmerovaný k hlavnému cieľu - vytvoreniu originálnej kompozície v duchu tradičného „opus perfectum et absolutum“. Diela v postmoderne nemusia smerovať k zdokonaľovaniu. Skladatelia tak predkladajú rôzne varianty, verzie, úpravy jedného a toho istého diela. Autori často požadujú od interpreta, aby sám kompozične dopĺňal dielo a tak sa podieľal na jeho výslednej podobe (pripomína to návrat do obdobia renesancie).
Estetika Postmoderny
Postmodernistická predstava tvorcov predstavuje minimálne požiadavky na dielo. Stačí, ak skladateľ dobre ovláda kompozičné remeslo, ba dokonca pripúšťa, že tu má svoje miesto aj samouk. Preto sú postmodernistickí skladatelia často obviňovaní z diletantstva. Estetický program nemusí byť originálny, stačí, ak sa páči poslucháčovi. V pohľade na to, čo je krásne, dominuje predstava, že všetko tu už bolo a stačí „recyklovať“ už jestvujúci materiál - použité prvky zasadiť do nového kontextu.
Techniky Postmoderny
Obdobie postmoderny, naopak, využíva všetky už jestvujúce techniky európskej hudby od stredoveku, vrátane samotnej moderny (pastiš, citát, koláž), alebo siaha po technikách, známych z exotických kultúr, populárnej hudby a jazzu (práca s modelmi). Postmoderna poslednej tretiny 20. storočia v podobe minimal music, retrovlny, repetitívnej hudby, meditative music, performance art, konceptuálnej hudby, mediálnej a vizuálnej kompozície, sound art a enviromentálnej hudby je návratom do estetiky minulosti a estetiky exotických kultúr.
Znaky Postmodernej Hudby
- Tradičná „opusovosť“ je porušovaná.
- Komunikatívnosť ide ruka v ruke s návratom k tonalite, ktorá zaručuje popularitu u rôznorodého publika nielen v Európe, ale aj v USA.
- Prítomnosť heterogénnych prvkov v každej skladbe. Ide napr. o spojenie tonálne funkčnej harmónie a klasickej hudobnej formy s improvizačnými prvkami jazzu, rytmami rocku, pop music a tanečnými útvarmi. Hľadajú sa podnety v európskej a mimoeurópskej ľudovej hudbe. Do hudby sa vracia mimohudobná idea, obsahovosť a epickosť (programovosť). Improvizácia má zaručiť spontánnosť.
- Pracuje sa s črtami hudby minulosti, s minulými štýlmi, dielami a ich citáciami a najmä s návratom k remeselnej podstate hudby. Paralely sa hľadajú najmä v barokovej hudbe.
- Racionálne a emocionálne prvky tvorby sa dostávajú do nového vzťahu. Tradičná a Nová hudba.
Inšpirácia v Jazze a Rocku
Skutočná postmoderná vlna prišla až v 60. rokoch. Ovplyvnili ju niektoré kompozičné koncepcie s prvkami postmoderny, ako napr. príležitostné používanie modelu Johnom Cageom v jeho Sonatas and Interludes pre preparovaný klavír (1946-48). Prvá vlna postmoderny začiatkom 20. storočia hľadala nové inšpiračné zdroje: v jazze, v 60. rokoch v rocku, v pop music a indickej hudbe. Za historický prelom do minimal music sa pokladá skladba In C od Terry Rileyho z roku 1964. Z jazzu, rocku a pop music vyšli spôsoby práce s hudobným materiálom a výrazové polohy, dovtedy pre vysokú európsku kultúru neobvyklé a netypické : pohyb v rytmických modeloch, repetitívnosť patternov, technika posúvania a priraďovania, likvidovanie kontrastu a tradičnej hudobnej formy. Improvizácia na spôsob obmieňania modelu sa v jazze uplatňuje v rytmickej sekcii pri opakovaní patternu bicími nástrojmi. Podobný spôsob opakovania modelu a jeho posúvania pozná aj indická etnická hudba. Pri tomto variovaní modelu jazz smeruje k vyjadreniu kontrastu a napätia.
Pop Art a Minimal Music
Práve tu, v pop arte a op arte, smeroch výtvarného umenia, sa často hľadá pôvod minimal music. Pop - art, popular art, zachytáva výtvarnú kultúru mestského masového prostredia. Prvé podnety sa objavujú vo Veľkej Británii v 50. rokoch, ďaleko silnejšie a vyhranenejšie je pop-art zastúpený v USA v 60. rokoch. Op - art, optical art, alebo kinetické umenie, je umelecký smer vo výtvarnom umení 60. rokov, ktorého cieľom je pomocou geometrických tvarov docieliť optické a harmonické pôsobenie.
Jazz a Postmoderna
Obdobie tradičného jazzu od začiatku 20. storočia až do roku 1941 možno pokladať za relatívne samostatné a uzavreté. Približuje sa funkčnosti etnickej a dobovej populárnej hudby. Vývoj jazzu do nástupu postmoderny prebiehal veľmi rýchlo a jednotlivé štýly sa tu striedali v desaťročnej a niekedy i kratšej frekvencii periód. Používanie modality v improvizácii naplno zasiahlo moderný jazz v období postmoderny v 70. rokoch, v ktorom pokračovali všetci jazzoví hudobníci. Popri hlavnom prúde vývoja rocku prebiehalo aj alternatívne hnutie. O postmodernistickú recykláciu hudobného materiálu prostredníctvom paródie a irónie sa zaslúžili Frank Zappa, skupina Velvet Underground a Patti Smith.
Heavy Metal a Rock
Tvorba vizuálnych efektov a divadelných prvkov má dominantné miesto v spojení s heavy metalovou subkultúrou. Mimohudobné prvky na scéne a v textoch, symboly „neba a pekla“, diabla a anjela sú často viac v popredí než hudba. Ako príklad môžu slúžiť dnes už klasické metalové skupiny Steppenwolf, Alice Cooper a Black Sabbath. Prekračovanie žánru rocku išlo smerom k jazzu, vážnej hudbe a pop music. Už v rockovej hudbe 60. rokov sa hudobníci pokúšajú o adaptácie diel erópskych klasikov v podobe classic rocku. Sofistikovanejší spôsob práce však nachádzame až v 80. rokoch na pôde neoklasicizmu v rocku u gitaristu Yngwee Malmsteena, ktorý používa citáty Bacha, Mozarta, Beethovena, kombinuje klasickú techniku hry na gitare s výdobytkami rockových gitaristov. Gregoriánsky chorál a dobová predstava o ňom sa dostáva do gothic rocku (Cure, Dead Can Dance, Mission).
Pop Music a World Music
V hitovej produkcii pop music ide vždy o komunikatívnosť vo vokálno-inštrumentálnej hudbe na pôde malej piesňovej formy. Tvorivosť sa tu koncentruje najmä na oblasť zvuku a rytmu. Hity pop music sú spojené s kryštalizáciou nových tanečných útvarov. World music predstavuje súčasnú tendenciu hudby spájať rôzne okruhy etnickej hudby so žánrami jazzu, rocku, pop music s európskou hudobnou tradíciou.
Vianočná Hudba v Rádiu Devín
K Vianociam patrí aj hudba, ktorou si spríjemňujeme zdobenie stromčeka, či pečenie tradičných dobrôt. Vo výbere hudobných relácií k vianočným sviatkom sme pre vás pripravili duchovnú hudbu, koncerty, známe i menej známe diela od stredoveku až po 20. storočie.
Hudobné Relácie
- Poludňajší koncert: Hudobné Vianoce na poludnie: Zaznejú známe piesne i vianočná klasika ako napríklad: Panna čistá, Koleda čas radosti, Puer natus in Betlehem, In natali Domini, Koleda Dziecatko sa narodzilo, O Tannenbaum, O litle town of Betlehem, Little Jesus, sweetly sleep, Quem pastores laudavere.
- Hudobné vrstvenie. História v piesni: Prosae pastorales: Zaznie vianočná hudba z nášho územia z 18. storočia. Základným obsahom sú Pastierské spevy - Prosae pastorales, organistu a hudobného skladateľa Edmunda Paschu a skladby Georgiusa Zruneka.
- Blue Time: Zahrá vám John Sheridan, nebude chýbať ani otec slow blues Charles Brown, zaspieva aj Topsy Chapman, vybral som pre vás aj krásny duet Marie Muldaur a Taj Mahala.
- Vianočný koncert SOSR a Detského a dievčenského speváckeho zboru SRo: Pripravený je záznam Vianočného koncertu Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a Detského a dievčenského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu.
- Sviatočné postlúdium: V úvode to bude Vianočné Concerto grosso barokového majstra Arcangela Corelliho, ktoré je azda jeho najznámejším dielom.
- Musica slovaca: V poslednej hodine Štedrého dňa je pripravená hudba ľudová - skladby z nášho územia z 18. a 19. storočia, ale aj súčasná, čerpajúca z histórie.
- Musica folkorica: V tento čas neobídeme ani folklór.
- Retro Vianoce: Pripomeňme si ako vyzerali Vianoce v 80. až 90. rokoch 20. storočia v československých rodinách.
- Vianočná Aeterna musica: V špeciálnom sviatočnom vydaní relácie Aeterna musica bude v Rádiu Devín znieť hudba stredoveku, renesancie a baroka určená na obdobie Vianoc.
- Koledy v kontraste: Pôvab vianočných kolied v kontrastnom šate autorských rukopisov Jána Cikkera a Miloša Boka.
- Prelúdium: Druhý sviatok vianočný otvoríme výberom zo suity Franza Liszta s názvom Weihnachtsbaum (Vianočný stromček).
- Ars Musica: Boris Kuschnir a jeho slovenskí žiaci: Stretnutie učiteľa so žiakmi na pódiu. Legendárny pedagóg Boris Kuschnir a jeho slovenskí žiaci, huslisti: Dalibor Karvay, Karol Daniš a Ondrej Jánoška.
- Poludňajší koncert: Vianoce v Rádiu Devín sú pestré a rozmanité. Také budú aj témy, z ktorých čerpá poludňajší koncert, a to napriek tomu, že v ňom zaznejú skladby troch anglických skladateľov, ktoré okrem národnosti autorov spája aj vokálny prvok.
- Hudobné vrstvenie. Slovenské historické organy oživené umením reštaurátora: S Jánom Valovičom, dvojnásobným držiteľom ceny Fénix za kultúrnu pamiatku roka (2012 a 2023).
- Pestré vianočné inšpirácie z celého sveta: Navštívime Mexiko, Spojené štáty americké a Európu.
- Vianočné postlúdium: Aká hudba znela počas adventu na území Slovenska a Čiech v 16. storočí?