Úvod
Umelé oplodnenie predstavuje prelomový moment v medicíne, ktorý priniesol nádej miliónom párov po celom svete. Táto metóda, ktorá sa neustále vyvíja, umožnila narodiť sa viac ako deviatim miliónom detí. V tomto článku sa pozrieme na históriu umelého oplodnenia, s dôrazom na jeho priekopníkov a vývoj na Slovensku a v Československu.
Priekopníci umelého oplodnenia vo svete
Vývoj metódy umelého oplodnenia v skúmavke (in vitro fertilizácia - IVF) je spojený s menami Roberta Edwardsa a Patricka Steptoea. Britský vedec Robert Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia už v 50. rokoch minulého storočia. Uvedomil si, že oplodnenie mimo tela matky môže predstavovať potenciálnu liečbu neplodnosti. Počas výskumu sa ukázalo, že ľudské vajíčko má úplne iný cyklus ako králičie. Edwards s kolegami realizoval viacero experimentálnych výskumov a uskutočnil niekoľko základných objavov. Objasnil proces dozrievania ľudského vajíčka a vysvetlil, akým spôsobom doň zasahujú hormóny. Podarilo sa mu určiť podmienky, za ktorých sa aktivujú spermie a oplodnia vajíčko.
Edwards kontaktoval gynekológa Patricka Steptoea, s ktorým sa mu podarilo aplikovať poznatky z experimentov do praxe. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie - novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Techniku použil na odobratie vajíčok z vaječníkov. Edwards ich umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie. Vedci u pacientov analyzovali hladinu hormónov, vďaka čomu mohli určiť presné obdobie vhodné na oplodnenie vajíčka, a maximalizovať tak šancu na úspech.
Narodenie Louise Brownovej a prelom v medicíne
V roku 1977 prišli na kliniku manželia Lesley a John Brownovci, ktorým sa nedarilo ani po deviatich rokoch splodiť dieťa. Podstúpili teda novú liečbu a len čo sa oplodnené vajíčko vyvinulo do štádia embrya s ôsmimi bunkami, lekári ho vložili do maternice budúcej matky. Dňa 25. júla 1978 sa jej po deviatich mesiacoch cisárskym rezom narodilo zdravé dieťa. Bola ňou Louise Brownová. Metóda umelého oplodnenia sa odrazu stala skutočnosťou. Médiá po narodení Louise Brownovej písali o obrovskom zázraku. V tomto prípade zasiahli ruky lekárov a vytúžená dcérka sa narodila zo skúmavky. V tej dobe išlo o nevídanú situáciu. Po rokoch sklamania sa Lesley Brownová podrobila rôznym vyšetreniam, ktoré u nej odhalili nepriechodnosť vajíčkovodov. Išlo o problém, ktorý v tých rokoch nepoznal riešenie. Pár však po bábätku túžil veľmi a tak ich gynekológ Patrick Steptoe a fyziológ Robert G. Edwards z britskej Oldham General Hospital zaradili do svojho výskumu. Dňa 10. novembra 1977 tak Lesley laparoskopicky z vaječníkov odobrali jej vajíčka, ktoré následne v Petriho miske laborant Jean Purdy spojil so spermiami jej manžela. Išlo o experimentálny zákrok, ktorý sa dovtedy lekárom nikdy nepodaril. Nikto sa však nevzdával a spoločne sledovali, ako sa embryo vyvíja. Aj naďalej sa totiž vyvíjalo podľa plánov a všetko bolo v absolútnom poriadku. Lesley pod srdcom nosila svoje vytúžené dieťatko. Podarilo sa to po desiatich rokoch spoločného výskumu a išlo o obrovské zadosťučinenie.
Edwards a Steptoe napokon založili prvú kliniku na svete poskytujúcu liečbu neplodnosti umelým oplodnením v Cambridgei. Klinika sa stala centrom, z ktorého sa poznatky o spomenutej metóde šírili ďalej do sveta. V priebehu rokov sa zaviedlo do praxe viacero vylepšení - napríklad sa začali vkladať spermie priamo do vajíčka, čo výrazne pomohlo v liečbe mužskej neplodnosti. Vajíčka vhodné na umelé oplodnenie sa identifikujú prostredníctvom ultrazvuku.
Prečítajte si tiež: Madonna: Ikona popu
Ocenenie Roberta Edwardsa Nobelovou cenou
V roku 2010 získal Robert G. Edwards Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za vyvinutie metódy umelého oplodnenia. Švédsky Kráľovský inštitút Karolinska vyzdvihol, že Edwards priniesol radosť do života neplodných párov v celom svete. "Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane vyše 10 percent všetkých párov vo svete," zdôvodnil inštitút svoje rozhodnutie. Na dnešné udelenie Nobelovej ceny za medicínu britskému profesorovi Robertovi Edwardsovi, otcovi metódy umelého oplodnenia mimo tela matky, reagovala aj Louise Brownová, ktorá sa v júli 1978 narodila ako vôbec prvé "dieťa zo skúmavky" na svete. "Je to fantastická správa - ja a mama sme tak radi, že jeden z priekopníkov oplodnenia v skúmavke dostal ocenenie, ktoré si zaslúži. Máme Boba veľmi radi a s radosťou jemu aj jeho rodine v tejto chvíli súkromne blahoželáme."
Umelé oplodnenie v Československu a na Slovensku
Profesor Ladislav Pilka sa preslávil tým, že v roku 1982 umožnil v Brne so svojím tímom narodenie prvého dieťaťa zo skúmavky vo vtedajšom Československu aj v celom komunistickom bloku. Prvé československé dieťa zo skúmavky sa narodilo 4. novembra 1982 na gynekologicko-pôrodníckej klinike v Brne. Chlapec meral 51 centimetrov a vážil 3 650 gramov.
Profesor Ladislav Pilka: Priekopník umelého oplodnenia v Československu
Vo veku 81 rokov zomrel priekopník umelého oplodnenia profesor Ladislav Pilka, ktorý v roku 1982 umožnil narodenie prvého dieťaťa zo skúmavky vo vtedajšom Československu. Riaditeľ zlínskej kliniky reprodukčnej medicíny David Rumpík, ktorého Pilka učil a spolupracoval s ním, informoval o jeho úmrtí. "Naše prvé deti zo skúmavky vznikali doslova na kolene. V Československu vtedy nebol dostupný žiadny materiál, špeciálne striekačky som zohnal na Slovensku v Starej Turej a naše sestričky ich museli dopilovať, aby sme dosiahli potrebnú špicatosť. Hadičky som zohnal od vojakov a špeciálnu komôrku, kde sa spojuje vajíčko so spermiou, vyrobil kolega v tíme," opísal pred dvoma rokmi profesor Pilka podmienky, za akých pracovali v brnianskej pôrodnici na Obilnom trhu. Profesor Pilka dosiahol aj svetové prvenstvo - spolu s ďalšími kolegami zaviedol metódu GIFT, čo je prenos pohlavných buniek do vajcovodu. Profesor Pilka dostal za tento úspech celý rad vyznamenaní - v roku 1998 ho ocenila Svetová organizácia pre liečbu neplodnosti v americkom San Franciscu a v roku 2000 mu český minister školstva udelil medailu I. stupňa za odbornú pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť. Ku koncu svojej kariéry pôsobil ako prednosta Kliniky reprodukčnej medicíny a gynekológie v moravskom Zlíne.
Umelé oplodnenie na Slovensku
Prvé slovenské „dieťa zo skúmavky“ sa narodilo 3. mája 1991 v Bratislave. Dievčatko s menom Zuzanka malo hmotnosť 3 070 gramov a dĺžku 50 cm. Priekopníkom umelého oplodnenia na Slovensku je MUDr. Jozef Války.
Súčasnosť a budúcnosť umelého oplodnenia
Metóda umelého oplodnenia je bezpečná a efektívna. Zo 100 oplodnených vajíčok sa narodí dvadsať až tridsať detí. Komplikácie ako predčasný pôrod sú zriedkavé. Dlhodobé výskumy ukazujú, že zdravotný stav detí počatých touto cestou a detí splodených prirodzene sa nijako nelíši. Do dnešného dňa boli touto cestou splodené asi 9 miliónov ľudí. Na celom svete sa metódou umelého oplodnenia narodilo viac ako deväť miliónov detí.
Prečítajte si tiež: Julia Volkova: Životný príbeh
Etické a spoločenské aspekty
Hoci je umelé oplodnenie úspešnou metódou liečby neplodnosti, vyvoláva aj etické otázky. Medzi ne patrí napríklad osud nadbytočných embryí. Obavy našich poslancov o osud embryí pri umelom oplodnení sú legitímne, ale dôvodová správa k návrhu zákona obsahuje až priveľa omylov a argumentačných faulov. V dôvodovej správe sa tiež píše, že povolené má byť iba „prirodzené oplodnenie ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou“. To je značne problematická formulácia, lebo nie je vôbec zrejmé, čo „prirodzené oplodnenie“ znamená. Navyše, celá medicína je postavená na boji s nedokonalosťami nášho tela. Na druhej strane, obavy našich poslancov o osud zmrazených embryí sú celkom legitímne. Neostáva nám nič iné ako dúfať, že medicína problém s nadbytočnými embryami pri umelom oplodnení čoskoro odstráni.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť očkovania proti ovčím kiahňam