Úvod
Demografické trendy na Slovensku sa neustále vyvíjajú, pričom jedným z najvýraznejších je posun v priemernom veku žien pri narodení prvého dieťaťa. Tento článok sa zameriava na štatistické údaje týkajúce sa veku prvorodičiek na Slovensku, ako aj na faktory, ktoré tento trend ovplyvňujú.
Klesajúci počet narodených detí a rastúci vek rodičiek
Počet slovenských narodených detí má klesajúcu tendenciu už od roku 2016, kedy bolo narodených 57,5 tisíca detí. Súčasne s týmto poklesom mierne rastie vek rodičiek.
Na základe údajov Štatistického úradu SR je priemerný vek živorodičiek 29,84 roku, v roku 2022 bol 29,85. Pri ženách, ktoré minulý rok porodili svoje prvé dieťa, je ich priemerný vek 28,25 roku, rok predtým bol 28,23. Úhrnná plodnosť žien za rok 2023 predstavuje hodnotu 1,490.
Vek prvorodičiek v porovnaní s minulosťou
Štatistický úrad Slovenskej republiky priniesol zaujímavé štatistiky, ktoré porovnávajú demografické údaje z roku 1993, kedy vznikla republika, s minulým rokom. Zatiaľ čo v roku 1993 sa žene prvé dieťa rodilo priemerne v 22,5 rokoch, vlani to už bolo v 27,8 rokoch. Za 26 rokov tak vek prvorodičky stúpol o 5,3 roka. Vek, kedy ženy privádzajú na svet druhé dieťa, bol minulý rok 30,7 rokov, v čase vzniku republiky 25,5 rokov.
Regionálne rozdiely v priemernom veku prvorodičiek
Na Slovensku existujú v priemernom veku prvorodičiek výrazné regionálne rozdiely. Najmladšie matky prvého dieťaťa sú z okresov Gelnica (22,8 rokov), Medzilaborce (23,2) a Revúca (24,0). Ide o okresy s vysokým podielom marginalizovaných rómskych komunít. Najvyšší priemerný vek prvorodičiek vykazujú okresy Bratislava I. - V. (32,0) a Senec (30,5). Súvisí to najmä s tým, že tu žije viac žien s vysokoškolským vzdelaním a vyššou mzdou. Dlhodobý trend ukazuje, že od roku 1993 do roku 2022 sa priemerný vek prvorodičiek zvýšil vo všetkých okresoch Slovenska. Najmenej v okresoch Medzilaborce (o 1,1 roka), Gelnica (1,6) a Revúca (2,3), najviac v okresoch Bratislava V. (8,2), Senec (7,8) a Bratislava II.
Prečítajte si tiež: Madonna: Ikona popu
Faktory ovplyvňujúce vek prvorodičiek
Odkladanie narodenia prvého dieťaťa podľa zistení ISA koreluje s nižším počtom narodených detí na úrovni okresov SR i štátov EÚ. Existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie žien odložiť materstvo na neskorší vek:
- Vzdelanie a kariéra: Ženy s vyšším vzdelaním a kariérnymi ambíciami často odkladajú materstvo, aby sa mohli sústrediť na svoje osobné a profesionálne ciele.
- Ekonomická situácia: Zabezpečenie finančnej stability pre rodinu je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie mať dieťa.
- Partnerské vzťahy: Stabilný partnerský vzťah je pre mnohé ženy dôležitý pre založenie rodiny.
- Dostupnosť služieb: Dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti, materských škôl a ďalších služieb pre rodiny s deťmi môže ovplyvniť rozhodnutie mať dieťa.
Porovnanie s Európskou úniou
Európanky odkladajú narodenie prvého dieťaťa do čoraz vyššieho veku. Od roku 2013 do roku 2022 sa zvýšil priemerný vek prvorodičiek v celej EÚ z 28,8 na 29,7 roka. Pri pohľade na jednotlivé štáty únie majú v najnižšom veku prvé dieťa Bulharky (26,6), Rumunky (27,0) a Slovenky (27,3).
Európska únia zažíva jasný demografický posun. Priemerný vek prvorodičiek sa zvýšil z 28,8 rokov v roku 2013 na 29,7 roku v roku 2021. A v niektorých krajinách je tento vek ešte vyšší. Výsledkom je, že počet narodených detí v EÚ klesol v roku 2023 na približne 3,7 milióna - čo je najmenej od 60. rokov 20. storočia a o 5,5 % menej ako rok predtým. A že podiel žien, ktoré rodia po 40. roku, sa za poslednú dekádu zdvojnásobil - z 2,5 % na 6 %.
Potratovosť na Slovensku
V priebehu minulého roka bolo zaznamenaných takmer 11-tisíc potratov, čo je o približne 200 menej ako v roku 2022. Krivka potratov má za posledné roky klesajúcu hodnotu, naposledy ich množstvo stúplo v roku 2015, kedy ich bolo 15,6 tisíca. Odvtedy počet potratov každoročne klesá. Z celkového počtu bolo 53,8 percenta potratov umelých a 46,2 percenta spontánnych. Najviac potratov mali ženy vo veku 30 až 34 rokov (2,8-tisíca), po nich ženy od 25 do 29 rokov (2,4-tisíca) a skupina žien od 35 do 39 rokov (2,3-tisíca). Mladšie ženy ako 14 rokov potratili v 20 prípadoch.
Počet detí v rodinách
Z takmer 49-tisíc narodených detí, skoro 42 percent sa narodilo mimo manželstva. Ako prvorodené dieťa sa narodilo 42,2 percenta z celkového počtu, druhorodených bolo 35,8 percenta, tretie v poradí 13 percent a štvrté 4,2 percenta. Piate alebo ešte mladšie dieťa prišlo do rodiny 4,8 percenta zo všetkých novonarodených detí.
Prečítajte si tiež: Julia Volkova: Životný príbeh
Podpora dojčenia na Slovensku
Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) potvrdzujú pozitívny trend vo vývoji plne dojčených detí. Prvý augustový týždeň patrí každoročne celosvetovo dojčeniu. Kým podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je na svete dojčená ani nie polovica detí mladších ako 6 mesiacov, dáta zbierané a spracúvané NCZI ukazujú dlhodobo pozitívny trend v dojčení - na konci 6. Podľa medzinárodného „Dohovoru o právach dieťaťa“ má každé dojča a dieťa právo na správnu výživu. Napriek tomu je podľa dát WHO až 45 % úmrtí detí spojených s podvýživou.
Výlučné dojčenie po dobu 6 mesiacov má výhody pre dieťa i matku. Včasné začatie dojčenia do 1 hodiny po pôrode chráni novorodenca pred infekciami a znižuje úmrtnosť novorodencov. Materské mlieko je ostáva dôležitým zdrojom energie a živín aj u detí vo veku 6-23 mesiacov. Dokáže zabezpečiť aj viac ako polovicu energetických potrieb dieťaťa vo veku od 6 do 12 mesiacov a až tretinu energetických potrieb dieťaťa medzi 12. a 24. mesiacom života. Deti a dospievajúci, ktorí boli dojčení, majú menšiu pravdepodobnosť nadváhy alebo obezity. Na Slovensku dlhodobo zaznamenávame pozitívny trend s miernymi výkyvmi vo vývoji počtu plne dojčených detí do konca 6. mesiaca.
Svetový týždeň dojčenia pripadá každoročne na prvý augustový týždeň za podpory WHO, UNICEF a mnohých ministerstiev zdravotníctva a partnerov občianskej spoločnosti. Tohtoročná téma sa zameria na skĺbenie dojčenia a práce a obhajobu základných materských práv, ktoré podporujú dojčenie - materská dovolenka v trvaní minimálne 18 týždňov, ideálne viac ako 6 mesiacov a zabezpečenie podmienok pre dojčenie aj po návrate žien na pracovisko. Podľa zistení WHO viac ako pol miliarde pracujúcich žien sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch neposkytuje základná ochrana materstva.
Vek otcov pri narodení prvého dieťaťa
Priemerný vek otcov, v ktorom majú svoje prvé dieťa, za posledných 20 rokov značne stúpol a bude rásť ďalej. Od roku 1996, keď to bolo 28,04 roka, vzrástol tento priemerný vek v roku 2010 na 32,14. Tieto štatistiky nie sú až také presné ako pri ženách prvorodičkách, keďže v 23 percentách nebol pri pôrode udaný vek otca, teda v číslach môžu byť odchýlky.
Dĺžka života v minulosti a súčasnosti
Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Ako sa v minulosti menila priemerná dĺžka dožitia, ako na ňu vplývala dojčenská a detská úmrtnosť, prečo sa náš život v 20.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť očkovania proti ovčím kiahňam
Antropologička Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a jej kolegovia skúmali kostrové pozostatky jedincov z 10. až 16. Populáciu tvorili kostry 60 jedincov (10 z nich sa nepodarilo datovať). Ak dieťa prekonalo kritické prvé roky života, mohlo sa dožiť 40 rokov a viac. „Po dovŕšení 20. Dospelí ľudia vo veku 50 až 59 rokov sa v priemere dožili ešte päť rokov. Stredná dĺžka života pre deti vo veku 0 až 4 roky bola 31 rokov. Stredná dĺžka života žien, ktoré dovŕšili 20. rok života, bola v porovnaní s mužmi nižšia. Podobné údaje o dĺžke života poznáme aj z iných lokalít. No v prípade, že sa človek dožil 25 rokov, v stredovekom Anglicku žil v priemere ďalšieho 25,7 roka. „To znamená, že ľudia, ktorí v danom období oslávili 25.
Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku. Deti do päť rokov tvorili až tretinu z mladých ľudí v stredovekej spoločnosti, uviedla Krošláková. Podobne sa vyjadril aj lekár a rečník Hans Rosling v knihe Moc faktov: „Nielen vtedy [vo Švédsku v roku 1800, pozn. red.], ale po celé predošlé dejiny ľudstva sa ľudia v priemere dožívali takého veku [okolo 30 rokov, pozn. red.]. Zo všetkých narodených detí ich zhruba polovica zomrela počas detstva. Štyridsaťšesť percent zomrelo pred dovŕšením 15. Po celé stáročia zomieralo v priemere až 46 % detí pred dovŕšením 15. roku života. „V stredoveku sa v horších časoch aj polovica detí nemusela dožiť 15.
Vysoká úmrtnosť detí v stredoveku bola najpravdepodobnejšie spôsobená nevyhovujúcimi životnými podmienkami či chorobami, ktoré ich decimovali. Rolu zohrával aj prechod na tuhú stravu, uviedla antropologička Krošláková. Ešte okolo roku 1800 sa viac ako tretina detí nedožila svojich piatych narodenín. V roku 1950 umieralo v prvom roku života 16 percent detí (globálny priemer). „Na Slovensku sme ešte na prelome 19. a 20. Svetový priemer úmrtnosti mladých do 15 rokov činil v polovici 20. Detská úmrtnosť do 5 rokov bola v roku 2021 v Afrike nižšia (6,6 %) ako priemer v Európe v roku 1950 (8,73 %).
Ešte v roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka. Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil. Výrazným spôsobom k nárastu prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti. V roku 2017 zomrelo 2,9 percenta detí v prvom roku života (globálny priemer). Podľa údajov z roku 2017 bol Island krajinou s najnižšou úmrtnosťou novorodencov (0,16 %). Globálna úmrtnosť detí do 15 rokov bola v roku 2017 4,6 percenta, čo je 10-krát menej ako pred rokom 1900. Detská úmrtnosť v ostatných desaťročiach klesá. K poklesu detskej úmrtnosti v 20.
Ľudia sa zároveň zdravšie stravujú. Vďaka tomu sme viac odolní proti chorobám, ktoré nás predtým decimovali. Naše životy sa predĺžili aj pre pokles počtu úmrtí v dôsledku politicky motivovaného násilia (vojna, terorizmus, genocída). Klesá aj počet vrážd. „V 13. a 14. storočí pripadalo v Európe na 100-tisíc ľudí okolo 32 vrážd. Rolu zohralo aj znižovanie sociálnych rozdielov. Ešte v druhej polovici 19. „Potom to šlo nahor doslova monumentálne, až niekam k hodnote 50 rokov v 30. rokoch 20. storočia. Prvá polovica 20. storočia tak znamenala výrazné zlepšenie a jemné dobiehanie západných krajín,“ povedal demograf Bleha. Vedec dodal, že na prelome 19. a 20. Socialistický vývoj zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov. „Tí sa na Slovensku dožívali v 60.
Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2). Podľa údajov z minulého roku sa dĺžka dožitia u nás skrátila na 74,6 roka (muži 71,2 roka, ženy 78,1).
Biologické aspekty plodnosti
Na jednej strane stojí biologická realita, pretože ženská a mužská plodnosť má svoje časové okná, ktoré sa menia s vekom. Plodnosť ženy dosahuje svoj vrchol približne medzi 20. a 30. rokom života. V tomto období má žena najväčší počet kvalitných vajíčok a telo je z biologického hľadiska najlepšie pripravené na tehotenstvo. Pokles plodnosti po 35. Biologické hodiny sú neúprosné. Okolo 35. roku života dochádza k výraznejšiemu poklesu plodnosti, kým dôvodov je hneď niekoľko. Ale predovšetkým sa znižuje počet vajíčok, klesá ich kvalita a stúpa riziko genetických porúch či potratu. Podľa údajov z kliniky Extend Fertility v skupine žien vo veku 38 - 40 rokov je až 60 % vajíčok geneticky abnormálnych. Po 44.
Ak chce mať žena jedno dieťa, aby dosiahla približne 90 % šancu, mala by začať okolo 32. Pri troch deťoch sa odporúča začať už vo veku 23 rokov. Aby ste zvýšili šance na počatie, mali by ste poznať svoj cyklus. Ovulácia nastáva zvyčajne 14 dní pred menštruáciou a najvyššia pravdepodobnosť otehotnenia je 2 až 3 dni pred ovuláciou (20 - 30 % šanca). Nezabúdajte ani na zdravý životný štýl. A určite sa nevyhýbajte odbornej pomoci. Mužská plodnosť síce neklesá tak rýchlo ako ženská, no pokles je reálny. Páry, kde je muž vo veku 40 - 42 rokov, majú až o 46 % nižšiu šancu počať dieťa v porovnaní s mužmi vo veku 30 - 35 rokov.