Úvod
Slovensko čelí narastajúcemu problému preplnených detských domovov. Kapacity sa napĺňajú a trend stúpa už tretí rok po sebe. Táto situácia si vyžaduje urgentné riešenie. Štát stojí pred rozhodnutím, či investovať do výstavby nových zariadení, alebo sa zamerať na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti. Tento článok sa zaoberá touto problematikou, poukazuje na faktory, ktoré k nej prispievajú, a navrhuje alternatívne riešenia.
Aktuálna situácia v detských domovoch
Detské domovy na Slovensku sú preplnené. V niektorých krajoch, ako napríklad Banskobystrický, Prešovský a Bratislavský, už prekročili svoju kapacitu. Celkovo je síce ešte 122 voľných miest, no pri súčasnom tempe nárastu počtu detí v domovoch čoskoro nebudú postačovať. V Banskobystrickom kraji je v detských domovoch o 25 detí viac, ako je ich kapacita, v Prešovskom kraji prekročili kapacitu o deväť, v Bratislavskom o dve deti.
Riešenie v podobe nového domova
Jedným z navrhovaných riešení je výstavba nového štátneho detského domova. „Začiatkom roku 2014 bude otvorený nový detský domov v Lučenci,“ uviedla Jana Lukáčová z ústredia práce. V troch rodinných domoch by malo byť náhradné bývanie celkovo pre 30 detí. Podľa Lukáčovej sa pripravujú aj „ďalšie opatrenia“ na riešenie problémov plných domovov.
Koncepcia štátu a alternatívne riešenia
Štát pritom prijal koncepciu, ktorá s otváraním nových domovov neráta. Naopak, plánuje postupnú redukciu detských domovov a väčšiu podporu profesionálnych rodín a pestúnskej starostlivosti. Do roku 2020 je v nej napríklad plán, aby každé „domovácke“ dieťa do desiatich rokov vyrastalo v profesionálnej rodine.
Priorita: rodinné prostredie
„Koncepcia a snaha, aby deti vyrastali v rodinnom prostredí, naďalej platí. Prioritou je práca s rodinou alebo umiestnenie detí do náhradnej rodinnej starostlivosti, či už pestúnskej, alebo starostlivosti profesionálnych rodín. Aj detský domov, ktorý sa bude otvárať, bude domov rodinného typu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Pôrodné rozmery
Príčiny nárastu počtu detí v domovoch
Rast počtu detí v domovoch súvisí s viacerými dôvodmi a môže zaň aj kríza. V domovoch sú deti, ktorých rodičia finančne nezvládajú starostlivosť o ne alebo prepadnú alkoholu či drogám. Mimovládne organizácie zdôrazňujú, že štát by mal viac investovať do práce s rodinami, aby sa dieťa vôbec nedostalo do domova. Detský domov by mal byť krajným riešením.
Investícia do práce s rodinami ako prevencia
„Sme akoby na križovatke. Buď budeme viac pracovať s ohrozenými rodinami v teréne, alebo budeme musieť otvárať nové detské domovy,“ hodnotí situáciu Jozef Mikloško z občianskeho združenia Úsmev ako dar. „Ide o to, aby štát, samospráva, mimovládky zjednotili sily v prospech pomoci a práce s ohrozenými rodinami a umiestnenia detí vo vlastnej rodine alebo u príbuzných. Posilniť by sa podľa neho mala najmä práca sociálnych pracovníkov v teréne. Vyžaduje si to síce investície, ale podľa Mikloška to v konečnom dôsledku vyjde štát lacnejšie. „Ak sa dvaja sociálni pracovníci rok intenzívne venujú ohrozenej rodine s piatimi deťmi, ktorej problémy sa dajú riešiť, vyjde to štát lacnejšie, ako keby bolo tých päť detí dlhodobo v detskom domove,“ dodal Mikloško.
Nedostatok sociálnych pracovníkov a nevyužitý potenciál mimovládok
Sociologička Zuzana Kusá si myslí, že veľa detí by sa do detských domovov nedostalo, ak by sa viac pomáhalo ohrozeným rodinám. „Problémom je nedostatok sociálnych pracovníkov, štát tiež dostatočne nevyužíva prácu mimovládnych organizácií, ktoré pracujú v tejto oblasti. Šetrí sa,“ podotkla.
Príklady pomoci rodinám v kríze
S rodinami v kríze pracuje Emília Bezáková v rámci mimovládnej organizácie Úsmev ako dar. Za posledné roky im pribúdajú prípady rodín, ktoré majú existenčné problémy. „Niektoré rodiny sa k nám dostanú cez úrad práce, ale čoraz viac ich prichádza samo. Oslovia nás s tým, že potrebujú finančnú alebo materiálnu pomoc. Či už oblečenie pre deti, peniaze na nájomné, elektrinu, školu, družinu. Peniaze im však nedávajú. „Snažíme sa im vysvetliť, že ak im dáme peniaze na nájom, problém to nevyrieši a o mesiac sú tam, kde boli,“ povedala Bezáková. S rodinou spolupracujú, hľadajú príčiny problémov a snažia sa získať ich dôveru. Niekedy zvolávajú stretnutia rodinného kruhu, do ktorého zahrnú širokú rodinu i susedov, až si v istom bode rodina sama vytvorí plán, ako situáciu riešiť. Často sa potom nájde riešenie a deti, ktoré by za iných okolností museli ísť do detského domova, zostanú s rodičmi alebo s rodičom, prípadne u príbuzných.
Podpora náhradných rodičov a posilnenie terénnej práce
Podľa Lukáčovej z ústredia práce sa má spustiť projekt na podporu náhradných rodičov, ktorý bude zameraný najmä na vzdelávanie a ich ďalšiu podporu. Od leta boli zároveň posilnené úrady práce takmer o stovku rodinných asistentov. „Tí majú na starosti hlavne prácu s rodinami v teréne tak, aby deti nemuseli z rodín odchádzať.
Prečítajte si tiež: Bežné krvné testy počas tehotenstva – sprievodca
Výživné na dieťa: Tabuľka a faktory ovplyvňujúce jeho výšku
Plánujete riešiť otázku výživného a zaujíma vás, ako sa určuje jeho výška? V tomto článku nájdete tabuľku, ktorú môžete použiť ako pomôcku pri výpočte výživného na základe veku dieťaťa, počtu detí a príjmu povinného rodiča.
Príklady výpočtu výživného
Príklad č. 1: Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov. Pre 4-ročné dieťa sa použije prvý riadok (predškolský vek), kde odporúčaná výška výživného je 9 % z čistého príjmu. Pre 10-ročné dieťa sa použije tretí riadok (druhý stupeň základnej školy), kde odporúčaná výška výživného je 13 %. Pre 17-ročné dieťa sa použije štvrtý riadok (stredná škola), kde odporúčaná výška výživného je 15 %.
Príklad č. 2: Otec má jedno dieťa, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur. Dieťa má 8 rokov, čo spadá do kategórie „prvý stupeň základnej školy“.
Príklad č. 3: Otec má dve deti, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Prvé dieťa má 20 rokov, študuje na vysokej škole, a druhé dieťa má 14 rokov, čo spadá do kategórie „druhý stupeň základnej školy“. Pre 20-ročné dieťa (vysoká škola) je odporúčaná výška výživného 20 % z čistého príjmu. Pre 14-ročné dieťa (druhý stupeň ZŠ) je odporúčaná výška výživného 16 % z čistého príjmu.
Dôležité faktory pri určovaní výživného
Otázka určenia výživného na deti sa vždy posudzuje individuálne podľa okolností prípadu. Súdy na Slovensku však tieto odporúčacie tabuľky rešpektujú, preto ich je možné použiť napr. Dôležité však je, že pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len skutočnosti opísané v tabuľke akými sú počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča. Úlohu zohrávajú napr. aj miera starostlivosti/stretávania zo strany povinného rodiča, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti povinného rodiča (aj keď výživné má prednosť pred inými výdavkami) resp. aj iné faktory, pričom platí to aj opačne. Potrebujete pomôcť pri určení vyživovacej povinnosti, zvýšení výživného alebo znížení výživného?
Prečítajte si tiež: Kompletný prehľad výdavkov na dieťa