Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je obľúbená huba nielen pre jej výbornú chuť a všestranné využitie v kuchyni, ale aj pre jej zdraviu prospešné vlastnosti. Obsahuje glukány, vitamíny skupiny B, vitamíny D, C a K, ktoré posilňujú imunitu. Pestovanie hlivy ustricovej je možné v domácich podmienkach a existuje niekoľko spôsobov, ako sa dopracovať k vlastnej úrode. Tento článok sa zameriava na rôzne metódy pestovania hlivy ustricovej so špeciálnym dôrazom na pestovanie na substráte.
Úvod
Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá parazituje na dreve. V záhradkárstve sa využíva jej prírodný princíp drevného parazitizmu. Pestovanie hlivy ustricovej sa stáva čoraz populárnejšie, pretože nie je zložité a s dodržaním správnych podmienok môžete čakať bohatú úrodu. Mnohí záhradkári uprednostňujú šampiňóny, no hliva ustricová, bohatá na vitamíny, si získava čoraz väčšiu obľubu.
Rôzne metódy pestovania hlivy ustricovej
Existujú rôzne metódy pestovania hlivy ustricovej, z ktorých každá má svoje výhody a nevýhody:
- Pestovanie na dreve: Táto metóda spočíva v pestovaní hlivy na pňoch a klátoch dreva, čím sa napodobňuje prirodzené prostredie rastu huby.
- Pestovanie na slame a štiepkach: Táto metóda využíva slamu a štiepky ako substrát pre rast hlivy. Existujú dva spôsoby: studenou cestou alebo použitím vriacej vody na prípravu substrátu.
- Pestovanie zo substrátu: Táto metóda je založená na použití zlisovaného substrátu v igelite, ktorý je pripravený na pestovanie.
Pestovanie hlivy ustricovej na substráte
Pestovanie hlivy ustricovej zo substrátu je jednoduchý a efektívny spôsob, ktorý si nevyžaduje veľa námahy a pomôcok. Na trhu sú dostupné hotové balíčky s naočkovaným substrátom, ktoré stačí umiestniť do vhodného prostredia a čakať na úrodu.
Výber substrátu
Najjednoduchším riešením je kúpiť zlisovaný, naočkovaný substrát v už hotovom balíčku, ktorý je ľahko dostupný v záhradkárskych predajniach alebo na internete. Substrát si viete zaobstarať od 3 do 17 kilogramov. Dôležité je, aby kupovaný substrát nebol starší ako jeden rok. Vrece so substrátom hlivy ustricovitej je pripravené priamo k pestovaniu. Hlivový substrát je v BIO kvalite vyrobený z prírodných materiálov bez chemických prísad a ošetrení.
Prečítajte si tiež: Pohodlie a ochrana s plienkami pre dospelých
Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej sa využívajú ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C.
Podmienky pre pestovanie
Substrát zanechajte v originálnom obale v miestnosti, kde sa teplota pohybuje od 15 do 25 °C. Pre urýchlenie rastu mycélia sa odporúča teplota okolo 24 °C. Substrát umiestnime na mierne svetlé, vlhké a chladné miesto s rozsahom teplôt od 10°C do 18°C (ideálne 13°C).
Starostlivosť o substrát
S balíčkom netreba nijako manipulovať. Stačí ho len umiestniť do voľného kúta s izbovou teplotou od 20 do 25 °C a počkať si. Akonáhle sa z otvorov balíčka začnú objavovať malé zhluky plodníc alebo tenké biele vlákna mycélia, pripomínajúce pavučinu, balíček už treba preniesť na miesto s nižšou teplotou a vyššou vlhkosťou. Ideálna je pivnica, kde by sa teplota mala pohybovať pod 18 °C.
Akonáhle na bokoch vreca uvidíte zárodky plodníc, premiestnite vrece do miestnosti s nižšou teplotou, a to 10-18 °C. Nezabudnite udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu a 2x alebo 3x za deň huby poprašujte vodou. Na dosiahnutie vlhkosti položíme vrece nad otvorenú nádobu s vodou (napr. lavór) a prekryjeme perforovanou priehľadnou fóliou. Vrece však nemôže byť vo vode ponorené.
Substrát hlivy plodí v intervaloch 4 až 6 krát. Každé obdobie plodenia trvá 5 až 10 dní. Pri plodení potrebuje hliva čerstvý vzduch a pomerne vysokú vzdušnú vlhkosť (75%). Medzi obdobiami plodenia nastáva útlm na 14 až 20 dní. Ak neprichádza ďalšia vlna plodenia je vhodné substrát premiestniť na 2 až 3 dni na chladnejšie miesto (6°C až 12°C), prípadne ho nechať na tri chladnejšie noci vonku.
Prečítajte si tiež: Detské golfové kočíky - výber
Zber úrody
Chutné hlivy môžeme začať zbierať, akonáhle sú plodnice dostačujúco veľké. Zistíme to aj vtedy, keď je už klobúčik narovnaný a má svetlejšiu farbu. So zberom netreba čakať, pretože plodnice časom strácajú kvalitu. Netreba ich nechávať prezrieť, aby zbytočne nezačali produkovať spóry. Do zberu sa môžete pustiť pred tým, než huba začne vydávať výtrusy v podobe bieleho prášku - stredné klobúčiky narovnajú podvinuté okraje. Celý trs neodrezávajte, ale krúťte.
Z otvorov na vrecku začnú vyrastať huby. Plodnice zberáme, keď sa najväčšie klobúky v trse vystrú. Vtedy celý trs vyberieme pootočením a vytiahnutím aj s trochou substrátu. Otvor po trse musí zostať čistý bez zbytkov huby. Ako trsy dorastajú, tak ich postupne oberáme.
Ďalšie plodenie
Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu. Plodnice čakajte v okolo 3 vlnách.
Po 6 až 8 mesiacoch sa obsah vreca zmenší, zmäkne a tým je životnosť substrátu ukončená. V priebehu 6 mesiacov dopestujeme z 10 lit. substrátu až 4 kg húb.
Pestovanie hlivy ustricovej na dreve
Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode. Táto moderná metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok.
Prečítajte si tiež: Strešný nosič Seat Altea XL: Podrobná recenzia
Výber dreva
Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou spomínanej čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje hovoria, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníka je to mýtus.
Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách plus 2 až plus 10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní.
Očkovanie dreva
Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom. Postačí aj ten z obyčajnej sviečky. Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou. Táto metóda je variáciou tzv. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu.
Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.
Starostlivosť o naočkované drevo
Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať.
Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady.
Úroda
Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.
Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej
Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Zjari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.
Nutričná hodnota hlivy ustricovej
Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie. Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok (asi 10 % zo sušiny). Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu (len 45 kalórií na 100 g plodníc). Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.
Kuchynské využitie hlivy ustricovej
Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice.
Tipy a triky pre úspešné pestovanie
- Čistota: Udržujte čistotu v priestore, kde pestujete hlivu, aby ste predišli kontaminácii plesňami a baktériami.
- Vlhkosť: Zabezpečte dostatočnú vlhkosť vzduchu, aby sa hlive darilo.
- Teplota: Udržujte stabilnú teplotu v rozmedzí odporúčanom pre daný druh hlivy.
- Svetlo: Hlivy potrebujú svetlo pre tvorbu plodníc, ale vyhýbajte sa priamemu slnečnému žiareniu.
- Vetranie: Zabezpečte dostatočné vetranie, aby sa predišlo hromadeniu oxidu uhličitého.