Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu vzťahov a povinností voči maloletým deťom. Zákon o rodine upravuje rôzne formy starostlivosti o dieťa, pričom jednou z nich je výlučná osobná starostlivosť. Čo to vlastne znamená a aké povinnosti z toho vyplývajú pre rodiča, ktorému bolo dieťa zverené? Aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič má naďalej dôležité práva a povinnosti. Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad povinností rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, s prihliadnutím na práva a povinnosti druhého rodiča a záujem dieťaťa.
Výlučná Osobná Starostlivosť: Čo to Znamená?
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že súd zverí dieťa do starostlivosti jednému z rodičov. Tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. To zahŕňa najmä zabezpečenie bývania, stravovania, výchovy a vzdelávania dieťaťa. Druhý rodič má spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých alebo súdom určených časoch stretávať.
Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“), výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom.
Rodičovské Práva a Povinnosti: Zachované pre Obidvoch Rodičov
Je dôležité si uvedomiť, že zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov neznamená, že druhý rodič je ukrátený alebo obmedzený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že obaja rodičia majú právo rozhodovať o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa.
Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre tehotné
Rozhodovanie o Dieťati: Bežné a Podstatné Veci
Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života, ako napríklad výber krúžku, bežná zdravotná starostlivosť alebo účasť na školských akciách.
Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd. Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého: Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.
Povinnosti Rodiča, ktorému bolo Dieťa Zverené do Starostlivosti
Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, má nasledovné povinnosti:
- Poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť: To zahŕňa zabezpečenie bývania, stravy, ošatenia, výchovy, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.
- Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok: Rodič zastupuje dieťa v bežných záležitostiach a spravuje jeho majetok.
- Informovať druhého rodiča o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa: Rodič je povinný informovať druhého rodiča o zdravotnom stave dieťaťa, jeho školských výsledkoch, záujmoch a iných dôležitých udalostiach v jeho živote.
- Umožniť styk dieťaťa s druhým rodičom: Rodič je povinný umožniť dieťaťu styk s druhým rodičom v rozsahu určenom súdom alebo dohodou rodičov.
- Rešpektovať práva druhého rodiča: Rodič je povinný rešpektovať práva druhého rodiča a nebrániť mu v ich výkone.
- Zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa: Pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa dieťaťa musí rodič uprednostňovať jeho najlepší záujem.
Zastupovanie a Správa Majetku Dieťaťa
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Tipy pre rodičov: povinnosti detí
Obmedzenie alebo Pozbavenie Rodičovských Práv
Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (u nás výkonu rodičovských práv a povinností) je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. K naplneniu skutkovej podstaty pozbavenia rodičovskej zodpovednosti musí byť splnená jedna z dvoch skutočností predpokladaných v hypotéze ustanovenia § 44 ods. 3 ZR (u nás § 38 ods. 4 ZR), a to že rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo ho závažným spôsobom zanedbáva. Aby bol tento zásah odôvodnený, nestačí ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti. Za zneužívanie rodičovskej zodpovednosti je predovšetkým považované ohrozenie telesného a duševného vývoja detí, umožnenie im páchať trestnú činnosť, zvádzanie k nemorálnemu spôsobu života, týranie detí a podobne.
Vplyv Neplnenia Výživného na Rodičovské Práva
Neplnenie vyživovacej povinnosti rodičom, byť je lze považovať za sústavné a dlhodobé, sa do oblastí výkonu jeho rodičovskej zodpovednosti podľa § 31 odst. 1 zákona o rodine nemusí negativně promítat za situace existujícího vzájemného citového vztahu mezi nezletilým dítětem a rodičem, jejich kontaktů a zájmu rodiče o dítě, proto není v zájmu nezletilého, aby rodič byl rodičovské zodpovědnosti zbaven (§ 44 odst. 3 cit. zákona) či aby jeho rodičovská zodpovědnost byla omezena (§ 44 odst. 2 cit. zákona).
Kolízny Opatrovník
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone.
Striedavá a Spoločná Osobná Starostlivosť ako Alternatívy
Zákon o rodine upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť a spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov.
- Striedavá osobná starostlivosť znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti.
- Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou. Pri tejto forme starostlivosti je zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Problémy v Praxi a Zvýhodňovanie Matiek
Rozhodnutia súdov však nezriedka popierajú rovnoprávne postavenie rodičov ako účastníkov konania. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov a zároveň deti majú právo na rodičovskú výchovu i starostlivosť. I keď sa textácia právnych predpisov môže zdať ideálna, vážnym problémom je nedostatok nástrojov a časovo náročná vymožiteľnosť povinností od rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, a ktorý nerešpektuje právo druhého rodiča k dieťaťu. Zároveň sa vo väčšine prípadov stretávame so zvýhodňovaním jedného rodiča, a to matky, ktoré je nie vždy v záujme detí.
Prečítajte si tiež: Príslušnosť súdu v konaní o výživnom
Z dostupných štatistických údajov pre územie Slovenskej republiky za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87% prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. To je obrovský nepomer v porovnaní s 10,58% prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55% prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Dôležitosť Individuálneho Posudzovania a Úloha Kolízneho Opatrovníka
V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by mal súd dôkladne skúmať fungovanie a vzťahy v rodine. Mal by preto klásť osobitý dôraz na vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, mieru starostlivosti každého z rodičov o dieťa a predovšetkým záujem dieťaťa. Dôležitú iniciatívu by mal v tomto smere vziať do rúk aj kolízny opatrovník, ako nestranný zástupca dieťaťa v konaniach o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.