Neuveriteľné Pomôcky pre Deti s Poruchami Učenia Písmen

Špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU), ako dyslexia, dysgrafia a dysortografia, ovplyvňujú značnú časť detskej populácie. Tieto poruchy predstavujú oslabenia v schopnostiach potrebných na získanie základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Dôsledky týchto porúch môžu byť rozsiahle, ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin detí. Včasné rozpoznanie a podpora sú preto kľúčové.

Univerzálne metódy a odporúčania, ktoré by pomohli všetkým deťom s poruchami učenia, neexistujú, lebo každé dieťa má individuálne vzorce narušenia schopností. Prax však potvrdila, že základom úspechu je pozitívna motivácia, teda neukazovať dieťaťu, čo nevie, ale stavať na tom, čo dokáže. Dôležité je tiež postupovať individuálnym tempom - spomalene. Umožnime dieťaťu, aby si zručnosti v písaní správne osvojilo a dostatočne precvičilo. Nepridávajme mu ťažšie typy úloh, pokiaľ nemá osvojené učivo na nižšej úrovni. Ak niektoré písmeno nevie správne napísať izolovane, nepoužívame pri opise, prepise a diktáte slová, v ktorých sa vyskytuje. Tieto rady považujú odborníci za kľúčové pri rozvíjaní špecifických funkcií žiakov.

Základné pojmy: Dysgrafia a Dysortografia

Na úvod si vysvetlime základné pojmy:

Dysgrafia je vývinová porucha, ktorá postihuje grafický, písomný prejav, úpravu a osvojovanie si tvarov grafém. Žiaci s dysgrafiou majú problémy s osvojovaním, zapamätaním a pohotovým vybavovaním písmen (často aj vo vyšších ročníkoch), prevodom tlačených písmen na písané, neúhľadnosťou a nečitateľnosťou písma aj napriek tomu, že majú dostatok času na písanie a venujú mu dostatočnú pozornosť.
Dysortografia je vývinová porucha pravopisu, pri ktorej ide o narušenú, obmedzenú schopnosť osvojiť si gramatické pravidlá a správne ich uplatniť v písaní. Prejavuje sa chybovosťou v špecifických ortografických javoch, ale sekundárne je tiež jednou z príčin neschopnosti aplikovať gramatické pravidlá. Vzniká na podklade poruchy fonematického sluchu, je narušená sluchová percepcia (sluchové rozlišovanie, analýza a syntéza, sluchová pamäť, problematické býva vnímanie rytmu a schopnosť jeho reprodukcie), ale aj rečové ťažkosti (špecifické poruchy reči). Deti s dysortografiou mávajú často slabší jazykový cit. Táto porucha môže byť sprevádzaná dyslexiou, ale aj špecifickou poruchou reči, t. j. artikulačnou neobratnosťou.

Prečítajte si tiež: Vzdelávacie pomôcky pre MŠ

Prejavy dysgrafie a dysortografie

Dysgrafické prejavy chýb sú:

Nedokonale osvojená abeceda (žiak nevie napísať všetky písmená).
Ťažkosti pri priraďovaní príslušného písmena k hláske.
Výmena písmen (tvarovo podobných; b - d, p - b, m - n, k - h, p - j, a - e, s - z, akusticky ťažšie rozlíšiteľných; h - ch, tvrdých a mäkkých hlások; t - ť, n - ň).
Vynechávanie písmen (ket - kvet).
Výmena písmen z hľadiska miesta v slove (vcere - vrece).
Nedostatky v čítaní prenesené do písania (zle prečítané - zle napísané).
Chyby vyplývajúce z chybnej výslovnosti hlások (chybne vyslovené - chybne napísané).
Chyby vyplývajúce z nedostatočnej pozornosti.
Nedostatky v písaní z estetického hľadiska (tvar, veľkosť, pravidelnosť písmen).

Dysortografické prejavy chýb sú:

Vynechávanie písmen, slabík a slov.
Pridávanie písmen (vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín).
Prehadzovanie písmen a slabík v slovách (tzv. kinetické inverzie).
Zámeny písmen, ktorých fonémy sú akusticky podobné, napr. s - z, d - t, b - p, š - ž, ď - ť, h - ch atď.
Nerozlišovanie a zámena mäkkých a tvrdých slabík dy - di, ty - ti, ny - ni.
Nesprávne písanie mäkkých slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le - s mäkčeňom.
Nedodržiavanie hraníc slov.
Komolenie slov.
Nediskriminovanie dĺžky samohlások.
Zlyhávanie v slovách so spoluhláskovými skupinami.
Nezvládnutá analýza a syntéza slov.

Príčiny vzniku porúch

Príčiny vzniku ŠVPU sú rôznorodé a často sa kombinujú:

Drobné poškodenie mozgu - ľahká mozgová dysfunkcia (LMD), ADD, ADHD.
Dedičnosť.
Hereditárno-encefalopatická kombinácia.
Neurotické príčiny.
Nejasné príčiny.

Diagnostika

Diagnostika ŠVPU je komplexný proces, ktorý zahŕňa:

Pedagogickú diagnostiku (učiteľ).
Psychologické vyšetrenie.
Špeciálno-pedagogické vyšetrenie.
Prípadne iné odborné vyšetrenia (neurologické, logopedické…).

Odporúčania pre pedagóga pri práci so žiakom s dysgrafiou a dysortografiou

Dbať na správne sedenie žiaka.
Zabezpečiť správne držanie písacej potreby, používať napr. násadku na držanie pera.
Podľa potreby zaraďovať uvoľňovacie cviky.
Používať podložku na správny sklon písma.
Prejavovať zhovievavosť pri hodnotení písma zvlášť pri písmenách nedokonalých tvarov, smeru a rozdielnej výšky.
Nenútiť žiaka do dlhého prepisovania alebo dopisovania toho, čo nestihol vypracovať.
Tolerovať pracovné tempo.
Nehodnotiť chyby v písomnom prejave, ale obsahovú stránku odpovede.
Pri diktovanom texte umožniť žiakovi napísať len to, čo stihne (napr. vynechá každú druhú vetu).
Využívať gramatickú tabuľku, napr. na rozlíšenie tvrdých a mäkkých spoluhlások, vybraných slov.
Poskytnúť dlhší čas na kontrolu, napr. žiakovi s dysgrafiou vziať zošit ako poslednému.
Chyby neopravovať červenou.
Umožniť žiakovi precvičenie diktátu doma.
Voliť takú formu skúšania, aby stačila len krátka slovná odpoveď.
Tolerantne hodnotiť chyby vzniknuté z nedostatku času (diakritické znamienka, zámeny písmen).
Zaviesť zošit evidencie chybných slov (predpísať slovo, ktoré doma žiak precvičuje, a tak ho fixuje).
Umožniť pri prepise tiché predšepkávanie si jednotlivých hlások (rozvíjať zrakovú a sluchovú syntézu).
Kombinovať prepis s doplňovacím cvičením.
Uprednostňovať formu ústneho skúšania, v písomnom prejave voliť formu doplňovačiek.
Umožniť písať tlačeným písmom, používať počítač.
Pri výučbe cudzieho jazyka využívať učenie pomocou fráz a konverzačných zručností.
Netrvať na úplnom a presnom naučení gramatických pravidiel.
Vytýčiť nosnú štruktúru a pojmy učiva.
Pri samostatnej reprodukcii naučeného učiva využívať pomocné otázky.
Využívať kompenzačné pomôcky a špecifické postupy.

Kompenzačné pomôcky

Kompenzačné pomôcky zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní dopadov týchto ťažkostí a umožňujú deťom efektívnejšie sa učiť a prekonávať prekážky.

Pri dysgrafii treba žiakovi umožniť:

Písať tlačeným písmom.
Písať na počítači - notebooku.
Používať obrázkovú abecedu, tabuľku s písmenami.
Využívať pripravené poznámky (žiak dopisuje iba niektoré slová).
Kopírovať poznámky a pod.
Ergonomické písacie potreby: Zabezpečujú správne držanie pera a uľahčujú písanie.
Pomocné linajky: Uľahčujú dodržiavanie správneho riadkovania.
Programy na korekciu gramatiky: Pomáhajú pri úprave textu.
Uvoľňovacie cviky: Na zlepšenie motoriky ruky.
Násadky na správny úchop pera: Zabezpečujú správne držanie písacieho nástroja.

Pri dysortografii mu treba umožniť používať:

Dysortografické tabuľky - farebné odlíšenie hlások, slabík, gramatických pravidiel.
Pri písaní na počítači korekciu gramatiky a pod.

Kompenzačné pomôcky pre dyskalkúliu:

Názorné pomôcky: Konkrétne predmety, obrázky a schémy na vizualizáciu matematických pojmov.
Číselná os: Pomáha pri orientácii v číselnom rade a riešení jednoduchých úloh.
Kalkulačka: Umožňuje vykonávanie výpočtov bez nutnosti manuálneho počítania.
Tabuľky s násobkami: Uľahčujú zapamätanie si násobkov a riešenie úloh s násobením a delením.
Špeciálny softvér na matematiku: Ponúka interaktívne cvičenia a hry na precvičovanie matematických zručností.
Gymnastická lopta, ďalšie pomôcky odporúčané poradenským zariadením: Uľahčenie učenia sa žiakov.

Edukačné a didaktické pomôcky ako základ úspechu

Vzdelávanie detí so ŠVPU si vyžaduje špeciálny prístup a adekvátne pomôcky. E-shopy a predajne s edukačnými pomôckami ponúkajú široký sortiment materiálov, ktoré sú prispôsobené potrebám detí s rôznymi poruchami učenia. Tieto pomôcky sú často vyvíjané v spolupráci s odborníkmi a pedagógmi, čo zaručuje ich účinnosť a prínos pre vzdelávací proces.

Rozvoj jazykových a komunikačných zručností

Učebné pomôcky na jazyk a komunikáciu majú za cieľ rozvíjať slovnú zásobu, posilňovať vyjadrovacie schopnosti a zlepšovať gramatiku. Môžu mať podobu kartičiek, pracovných zošitov, písmenkových súprav, náučných obrázkov alebo interaktívnych hier. Tieto pomôcky by mali byť zábavné a motivujúce, aby učenie pre deti nebolo frustrujúce.

Prečítajte si tiež: Bezpečné plávanie s bábätkami

Príklady učebných pomôcok

Mozaiky na rozvoj jemnej motoriky.
Vzdelávacie hry.
Slabikové skladačky.
Abecedné karty.
Jazykové hádanky.
Grafomotorické cvičenia.
Sady na kreslenie šmykľaviek.
Hry s kinetickým pieskom.
Triedenie tvarov.
Tabuľky na precvičovanie oboch rúk.
Pracovné listy.
Písmenká sú využiteľné ako pre výučbu abecedy, hranie sa so slovami, skladanie slov, ale aj pre hranie vo vode.

Špecifiká vzdelávania žiakov s vývinovými poruchami učenia

Sú uvedené v Štátnom vzdelávacom programe pre žiakov s vývinovými poruchami učenia, ktorý schválilo MŠVVaŠ SR pod číslom 2016‑14 674/20281:15‑10F0 s platnosťou od 01. 09. 2016.
Čítanie a písanie sú základným prostriedkom vzdelávania. Ich nedostatočné zvládnutie (najmä čítania) obmedzuje prísun informácií. Pokiaľ dieťa nemá kvalitnú odbornú starostlivosť a náhradné formy vzdelávania, začína zaostávať vo vedomostiach za ostatnými žiakmi. To všetko sa negatívne odráža na jeho hodnotení a klasifikácii, čo nezodpovedá reálnym schopnostiam dieťaťa.

Hodnotenie detí so špecifickými vývinovými poruchami učenia

Metodický pokyn č. 7/2009 R /Príloha č. 4/ s platnosťou od 01.05.2009.
Záväzné dokumenty POP.
Školský zákon č. 245/2008.
Pokyny k vyplneniu Návrhu s platnosťou od 01.01.2009.

Metódy tolerancie a hodnotenia žiakov so špecifickými vývinovými poruchami učenia v podmienkach ZŠ:

Každé dieťa je svojim spôsobom originálne, neexistuje jeden jednoduchý predpis, ako s týmito deťmi pracovať. Vždy je nutné vychádzať z konkrétneho prípadu, metódy a formy hodnotenia individualizovať. Aj napriek tomu platí niekoľko zásad, ktoré majú všeobecné použitie a prácu s deťmi so ŠVPU nám uľahčujú.

Všeobecné zásady:

Veľmi záleží na taktnom prístupe učiteľa.
Vhodným spôsobom vysvetliť ostatným žiakom rozdielny prístup k hodnoteniu detí so ŠVPU.
Dať dieťaťu možnosť zažiť pocit úspešnosti, chváliť ich aj za prejavenú snahu a malé pokroky.
Citlivo individualizovať výber prostriedkov a metód, ktorými chceme zaistiť úspešnosť žiakov so ŠVPU. To znamená, že je potrebné vždy vychádzať z konkrétnych znalostí o problémoch žiaka získaných zo správ z psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia, z údajov získaných od rodičov dieťaťa a z poznatkov získaných pri výuke a pozorovania žiaka.
Hodnotiť len to, čo stihlo vypracovať, snažiť sa rozpoznať jeho skutočné znalosti neskreslené poruchou učenia.
Dať žiakovi k dispozícii pomôcky, ktoré mu pomôžu prekonať prejavy špecifickej poruchy učenia (napr. tabuľku písmen, dyslektickú tabuľku, čítacie okienko…).
Zoznámiť i ostatných učiteľov, ktorí žiaka vyučujú, so špecifikami jeho poruchy a metódami hodnotenia a tolerancie.
Dôležitým predpokladom úspešnosti dieťaťa so ŠVPU je, že nebude vystavované činnostiam, v ktorých vzhľadom na svoju poruchu nemôže podávať optimálny výkon (napr. klasické diktáty u dysortografikov, dlhé prepisovanie u dysgrafikov, hlasné čítanie dyslektikov, desaťminútovky u dyskalkulikov atď.).
U dyslektikov a kombinovaných porúch preferujeme ústne skúšanie, pracovné listy s menším množstvom textu a s veľkosťou písma, ktorá zodpovedá čítacím schopnostiam žiaka, u dysgrafikov pracovné listy s možnosťou voľby správnej odpovede atď.

Konkrétne možnosti hodnotenia a preverovania vedomostí žiakov so ŠVPU:

Diktát

Písanie diktátov klasickým spôsobom je ako forma zisťovania pravopisných znalostí žiakov so ŠVPU väčšinou nevhodné.
Náhradné formy - ústna forma, doplňovacie cvičenie, rôzne druhy pracovných listov s použitím fólie, špeciálne programy pre slovenský jazyk používané v počítačovej technike.

Ak so žiakmi so ŠVPU diktát píšeme, riadime sa týmito zásadami:

Diktát by mal mať žiak so ŠVPU vopred precvičený.
Prispôsobiť tempo diktovania tempu písania takéhoto žiaka. Ak je tempo písania žiaka veľmi pomalé, píše len to, čo stihne napísať (kľúčové slová zamerané na preverovaný pravopisný jav). Na tomto spôsobe sa s dieťaťom vopred dohodneme.
Poskytnúť žiakovi dlhší čas na kontrolu napísaného, zbierať mu zošit ako poslednému (túto formu volíme u detí s miernejšou formou poruchy).
Pri spoločnej ústnej kontrole diktátu dať žiakovi so ŠVPU čo najväčší priestor k uplatneniu jeho znalostí, zistíme tak skutočné vedomosti žiaka neskreslené poruchou.
Diktát pripraviť ako doplňovačku, k doplňovaniu je možné použiť aj pracovné listy s fóliami, alebo dať k doplneniu nie celý diktát, ale len tie slová, v ktorých sledujeme určitý pravopisný jav. Eliminujeme tak nárast zbytočných špecifických chýb plynúcich z poruchy.
Pri písaní diktátu nechať dieťaťu k dispozícii korekčné pomôcky napr. tabuľku písmen, slabík a pod. Dieťa sa s ňou musí naučiť pracovať a rýchlo sa v nej orientovať.
Umožniť dieťaťu tiché predriekavanie (dieťa si diktuje slová po jednotlivých písmenách), hlavne u detí s ťažkosťami v sluchovej analýze.
Vynechať alebo aspoň obmedziť písanie časovo limitovaných diktátov izolovaných slov (tzv. päťminútovky, desaťminútovky). Ak už volíme túto formu, deťom so ŠVPU dávame k napísaniu menšie množstvo slov (asi polovicu a časovo neobmedzujeme ich napísanie a kontrolu.
Pri hodnotení a oprave diktátov:
- Zaznamenávame iba počet chýb.
- Využívame možnosti slovného hodnotenia - slovne zaznamenáme všetko čo dieťa zvládlo, čo zatiaľ nie a skončíme vyjadrením nádeje, že v budúcnosti určite dosiahne ešte lepšie výsledky.
- Chyby neopravovať červenou. Dieťa má tendenciu zapamätať si to, čo je touto farbou zvýraznené, t.j. vlastný chybný tvar slova. Vhodné je používať inú farbu. Dieťa by malo opravovať diktát podľa správne napísanej predlohy s vyznačením slov, v ktorých urobilo chybu.
- Zvýrazniť slová, ktoré sú napísané správne (u žiakov s ťažkou formou poruchy, kde je v písomnom prejave prevaha nesprávne napísaných slov).
- Slová, v ktorých dieťa urobilo chybu, vypíšeme pod diktát. Dieťa ich jedenkrát odpíše.
- Zaviesť žiakovi zošit na evidenciu slov, v ktorých dieťa urobilo chybu.
- Zručnejší pedagógovia môžu diferencovať chyby vyplývajúce z dysortografie a dysgrafie a pravopisné chyby. V hodnotení diktátu zaznamenať pomer chýb pravopisných a chýb vyplývajúcich zo ŠVPU.
U dysortografikov sa najmä vo vyšších ročníkoch objavuje v diktátoch väčšie množstvo pravopisných chýb. Svojim spôsobom sa jedná o chyby plynúce z poruchy. Ich príčinou totiž býva to, že dlhodobým pôsobením nekorigovanej poruchy dieťa prestáva zvládať učivo. Často pravopisné pravidlá poznajú, ale nedokážu ich uplatniť v diktáte (tréma zo skúškovej situácie, z očakávania ďalšieho neúspechu, z nedostatku času).
Aj u týchto detí sa môžeme stretnúť s chybami z neznalosti, z nedbalosti, nedostatočnej prípravy na výuku, nedostatkami snahy. Dôležité je, aby sme opatreniami, ktoré urobíme, podnietili záujem žiaka o výuku a obmedzili jeho prípadnú snahu sa na poruchu spoliehať, vyhovárať.

Písanie:

Dbať na správne sedenie pri písaní.
Dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať dieťaťu násadku na správny úchop pera.
K písaniu používať vhodné písacie potreby.
Využívať pomocné linajky.
Zaraďovať uvoľňovacie cviky (u dysgrafikov).
Nenútiť dieťa k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu.
Nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo textu.
Viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie).
U žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu.

Čítanie:

Neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých dyslektikov.
Nevyvolávať žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou.
Viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania.
Tolerovať pomalšie tempo čítania žiaka.
Umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, forebné fólie.
K domácej príprave zadávať žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ).
Na hodinách čítania zaraďovať čítacie rozcvičky (čítanie písmen, slabík, slov).
Nacvičiť čítanie a výslovnosť náročnejších slov.
Netrestať dieťa, keď po vyvolaní nevie, kde má začať čítať.
Neupozorňovať na chyby v čítaní slovami s negatívnym spôsobom (napr. zle, zase chyba…), ale slovami „pozor“, „opatrne“.
K čítaniu používať vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov.
Knihu pre domáce čítanie by si dieťa malo vyberať samo.
Vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívať nahrávky primeranej časti diela.

Cudzí jazyk:

Zamerať sa na osvojenie si určitej najdôležitejšej slovnej zásoby, vetných a slovných spojení predovšetkým pomocou sluchu (sluchovou cestou) - magnetofón, diktafón, predčítavanie rodičom, učiteľom atď.
Využívame vo väčšej miere názor a konkretizáciu.
Nenútiť deti k doslovným prekladom.
Sústrediť sa na praktické použitie jazyka.
Čítanie dlhších textov v cudzom jazyku výrazne obmedzujeme.
Zamerať sa na správnu, nie na perfektnú výslovnosť.
Používať doplňovanie vhodných slov do viet (ústna forma).
Postupovať podľa individuálneho plánu (ak je dieťa evidované ako ind. integrované a podľa odporúčania špeciálneho pedagóga).
Pri hodnotení a klasifikácii brať do úvahy zvládanie cudzieho jazyka v ústnej podobe (čítanie a písanú formu do hodnotenia nezahrňujeme).

Matematika:

V matematike majú najväčšie problémy žiaci s dykalkúliou. Je potrebné odlíšiť problémy spôsobené poruchou od tých, ktoré zodpovedajú nižšej inteligencii. Porucha sa týka viac ovládania základných matematických úkonov (sčítania, odčítania, násobenia, delenia) ako abstraknejších matematických vedomostí. V matematike však majú aj problém deti s diagnostikovanou dyslexiou (slovné úlohy, zadania v písomných prácach, zošitoch atď.), dysgrafiou (zápisy, geometrické učivo atď.).
Používanie päťminútoviek je u detí so ŠVPU nevhodné.
Zaistiť dostatočné množstvo názorných pomôcok.
Umožniť žiakom používať kompenzačné a korekčné pomôcky (číselná os, tabuľka, násobkov, kalkulačka atď.) - podľa odporúčania špeciálneho pedagóga.

Počítačové programy a aplikácie

MEĎA ČÍTA - globálne a šlabikárové čítanie, je počítačový multimediálny program určený pre všetky deti, ktoré začínajú čítať. Program využíva spojenie skladaných slov s obrázkami a zvukmi a ponúka tak oveľa širšie možnosti než klasický šlabikár alebo čítanka. Program je určený aj pre deti so špecifickými poruchami učenia (znížená koncentrácia, poruchy reči, poruchy vnímania, dyslexia, dyskalkúlia, dysgrafia, a pod).

Prečítajte si tiež: Detská mozgová obrna a cvičenie

tags: #pomocky #pre #dieta #s #problemami #naucenia