Invalidný dôchodok a nároky na dieťa na Slovensku

Sociálny systém Slovenskej republiky prechádza neustálym vývojom a reformami, ktoré majú za cieľ zabezpečiť adekvátnu sociálnu ochranu občanov v rôznych životných situáciách. Medzi tieto situácie patrí aj invalidita, ktorá môže významne ovplyvniť schopnosť jednotlivca pracovať a zabezpečiť si živobytie. Tento článok sa zameriava na problematiku poberania invalidného dôchodku a jeho vplyv na nároky na dieťa, pričom sa opiera o platnú legislatívu a praktické príklady. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú verejnosť, od študentov až po odborníkov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Úvod do problematiky sociálneho poistenia

Sociálne poistenie na Slovensku tvorí základný pilier sociálneho zabezpečenia. Jeho cieľom je zabezpečiť občanom príjem v prípade straty alebo obmedzenia schopnosti pracovať z dôvodu choroby, úrazu, invalidity, staroby alebo nezamestnanosti. Systém sociálneho poistenia je založený na princípe solidarity, kde prispievajú všetci ekonomicky aktívni občania, aby boli chránení tí, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii.

Zložky sociálneho poistenia

Sociálne poistenie sa člení na niekoľko základných zložiek:

  • Nemocenské poistenie: Zabezpečuje príjem v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu, ako aj v súvislosti s tehotenstvom a materstvom.
  • Dôchodkové poistenie: Zabezpečuje príjem v starobe (starobný dôchodok) a v prípade invalidity (invalidný dôchodok).
  • Úrazové poistenie: Zabezpečuje príjem a kompenzáciu v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
  • Poistenie v nezamestnanosti: Zabezpečuje príjem v prípade straty zamestnania.

Invalidný dôchodok: Podmienky nároku a výpočet

Invalidný dôchodok je dávka dôchodkového poistenia, ktorá má zabezpečiť príjem poistencovi v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

Prečítajte si tiež: Aktuálne zmeny v opatrovateľskom príspevku

  1. Je invalidný: To znamená, že jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.
  2. Získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia: Počet rokov poistenia závisí od veku poistenca.
  3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Vo výnimočných prípadoch môže invalidný dôchodok poberať aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, prípadne v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok však vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Posudzovanie invalidity

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a odborných posudkov. Pri posudzovaní sa zohľadňuje:

  • Druh a závažnosť zdravotného postihnutia
  • Obmedzenia funkčnosti organizmu
  • Schopnosť vykonávať bežné denné aktivity
  • Možnosti pracovného uplatnenia

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Výpočet invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku závisí od:

  • Priemerného osobného mzdového bodu (POMB)
  • Počtu rokov dôchodkového poistenia
  • Aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH)
  • Percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.

Prečítajte si tiež: Výživné pri invalidite

Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.

Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv.

Príklady výpočtu invalidného dôchodku

Príklad 1:

Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. Poznámka: Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov.

Príklad 2:

Pani Ilona sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov.

Príklad 3:

Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 46 rokov.

Prečítajte si tiež: Súvislosť materskej a dôchodku

Príklad 4:

Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok. Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu - sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto mohla v súlade s § 142 ods.

Vplyv invalidného dôchodku na nároky na dieťa

Poberanie invalidného dôchodku má vplyv na rôzne nároky na dieťa, ktoré sú upravené v právnych predpisoch Slovenskej republiky. Medzi najdôležitejšie patria:

Daňový bonus na dieťa

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem.

Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Príklad:

Dieťaťu bol dňa 24.1.2025 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok. Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Príklad:

Dieťaťu bol dňa 24.1.2025 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok so spätnou platnosťou od 11.3.2024. Od akého dátumu zaniká nárok na daňový bonus daňovníkovi, nakoľko daňový bonus bol uplatnený na celý rok 2024? Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Nárok na daňový bonus zanikol od 1.2.2025.

Prídavok na dieťa

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taká choroba a stav, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zákona č. 461/2003 Z .z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento zdravotný stav podľa poznatkov lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžaduje osobitnú starostlivosť.

Sirotský dôchodok

Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, pričom jeho účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa. Podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2004 môže dieťaťu vzniknúť nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky.

V prípade, že je nezaopatrené dieťa v pestúnskej starostlivosti a pestún, príp.

Ďalšie dávky a príspevky

Okrem vyššie uvedených dávok a príspevkov existujú aj ďalšie formy podpory pre rodiny s deťmi, ktoré môžu byť ovplyvnené poberaním invalidného dôchodku. Medzi ne patria napríklad:

  • Príspevok pri narodení dieťaťa
  • Príspevok na starostlivosť o dieťa
  • Dávky v hmotnej núdzi

Dobrovoľné poistenie a invalidný dôchodok

Dobrovoľné poistenie môže mať vplyv na výšku invalidného dôchodku. Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2026 určila vymeriavací základ 914,40 eur (Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 je minimálny vymeriavací základ 914,40 eur a maximálny vymeriavací základ 16 764,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie (40,23 eur), 18 % na starobné poistenie (164,59 eur), 6 % na invalidné poistenie (54,86 eur), 4,75 % do rezervného fondu solidarity (43,43 eura) a 2 % na poistenie v nezamestnanosti (18,28 eur).

Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.

Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.

Pomoc v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.

tags: #poberatel #invalidneho #dochodku #a #dieta