Potrat, či už spontánny alebo umelý, je hlboký zásah do života ženy, ktorý presahuje fyzickú stránku a výrazne ovplyvňuje jej psychiku a vzťahy. Táto téma je často sprevádzaná tabu a nepochopením, čo vedie k izolácii a prehĺbeniu emocionálnych problémov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty psychologických dôsledkov potratu a ich vplyv na vzťahy, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto komplexnú problematiku.
Pomoc ženám v ťažkej situácii
Ženy, ktoré zvažujú potrat, sa často ocitajú v ťažkej situácii, pod tlakom okolia a s pocitom nedostatku podpory. V týchto prípadoch je dôležité poskytnúť im povzbudenie a informácie o dostupných možnostiach, ako sú finančná pomoc od štátu, adopcia alebo pestúnska starostlivosť. Fakt, že sa žena obracia na poradňu, je často signálom, že si dieťa skôr chce nechať. Preto je dôležité poskytnúť jej odborné informácie a podporu, aby sa mohla rozhodnúť informovane a bez tlaku.
Infraštruktúra pomoci zo strany štátu
Hoci existujú určité formy pomoci zo strany štátu, často sú nedostatočné. Príspevky na dieťa sú nízke a núdzové bývanie pre tehotné ženy je problematické. Je preto potrebné zlepšiť infraštruktúru pomoci a zabezpečiť, aby ženy v ťažkej situácii mali prístup k adekvátnej podpore.
Informovaný súhlas pred potratom
V roku 2009 bol zavedený informovaný súhlas pred potratom, ktorý mal zabezpečiť, aby ženy boli informované o dopadoch potratu na ne aj na plod. Avšak, v praxi to často funguje len minimálne a ženy len rýchlo podpíšu nejaký papier bez toho, aby ich lekár podrobnejšie informoval. Je preto potrebné zabezpečiť, aby informovaný súhlas bol skutočne informovaný a aby ženy mali dostatok informácií na to, aby sa mohli rozhodnúť.
Psychologické dôsledky potratu
Ženy, ktoré podstúpili potrat, sa môžu stretávať s rôznymi psychologickými problémami, ako sú výčitky svedomia, strata úcty k sebe samej, depresie, problémy v sexuálnom živote, úzkostlivá snaha opäť otehotnieť a spánkové poruchy. Tieto problémy môžu mať rôznu intenzitu a prejavy a môžu sa objaviť aj po niekoľkých rokoch od zákroku.
Prečítajte si tiež: Hlien po potrate: Čo je normálne?
Rozdiely medzi spontánnym a umelým potratom
Ženy po umelom potrate často cítia väčšie výčitky ako ženy po spontánnom potrate. Ženy po spontánnom potrate sa často trápia tým, či urobili niečo zle, zatiaľ čo ženy po umelom potrate sa dostávajú do izolácie a boja sa odsúdenia.
Popotratový syndróm
Pojem popotratový syndróm sa používa na označenie negatívnych psychologických dôsledkov potratu. Hoci nie je medicínsky klasifikovaný ako choroba, reálna skúsenosť odborníkov na duševné zdravie ukazuje, že takto trpiace ženy existujú a je ich veľa.
Príznaky popotratového syndrómu
Medzi najčastejšie príznaky popotratového syndrómu patria:
- Pocit viny
- Nadmerný plač
- Poruchy spánku, nočné mory
- Vyhýbanie sa tehotným ženám, bábätkám, deťom
- Úzkosť
- Depresia
- Vtieravé spomienky
Faktory ovplyvňujúce prežívanie potratu
Prežívanie potratu ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad:
- Vzťah ženy k nenarodenému dieťaťu
- Tlak okolia
- Viera
- Štádium tehotenstva, v ktorom bol potrat vykonaný
Kontroverzie okolo popotratového syndrómu
Existencia popotratového syndrómu je kontroverzná téma. Niektorí tvrdia, že existuje a je vážny problém, iní ho popierajú. Výsledky výskumov sa líšia v závislosti od metodológie a postojov výskumníkov. Je preto dôležité pristupovať k týmto výskumom s opatrnosťou a brať do úvahy rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť výsledky.
Prečítajte si tiež: Piesne o potratoch a ich význam
Diagnostika a liečba
Hoci popotratový syndróm nie je zadefinovaný v klasifikácii chorôb, jeho príznaky sa môžu prejavovať ako rôzne diagnózy, ako napríklad posttraumatická stresová porucha, depresia, sexuálne dysfunkcie alebo poruchy príjmu potravy. Liečba závisí od konkrétnych príznakov a môže zahŕňať psychoterapiu, farmakoterapiu alebo kombináciu oboch.
Vplyv potratu na vzťahy
Potrat môže mať negatívny vplyv na vzťahy ženy s partnerom, rodinou a priateľmi. Ženy po potrate sa často cítia izolované a nepochopené, čo môže viesť k problémom v komunikácii a vzájomnom porozumení.
Vzťah s partnerom
Potrat môže byť pre vzťah s partnerom veľkou skúškou. Žena môže pociťovať hnev, smútok alebo výčitky, zatiaľ čo partner sa môže cítiť bezmocný a nevedieť, ako ju podporiť. V niektorých prípadoch môže potrat viesť k rozpadu vzťahu.
Vzťah s rodinou a priateľmi
Ženy po potrate sa často boja hovoriť o svojich pocitoch s rodinou a priateľmi, pretože sa obávajú odsúdenia alebo nepochopenia. To môže viesť k izolácii a pocitu osamelosti.
Ako pomôcť ženám po potrate
Ženám po potrate môže pomôcť niekoľko vecí:
Prečítajte si tiež: Svedectvá a potrat
- Vyrozprávať sa niekomu, kto ich prijme a nebude ich odsudzovať.
- Rozobrať, kto a ako ich ovplyvnil pri rozhodovaní.
- Prijať realitu, že to bolo ich dieťa, ktoré majú brať ako súčasť svojho života.
- Spomínať naň a hovoriť o ňom.
- Pri spontánnom potrate urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno, zorganizovať rozlúčku s ním.
- Vyžiadať si pozostatky dieťaťa a pochovať ich.
Reakcia okolia na ženu po spontánnom potrate
Ak žena spontánne potratí alebo jej zomrie dieťa pri pôrode, okolie sa jej snaží čo najviac pomôcť. Často sa však zameriava skôr na svoj postoj vo vzťahu k žene, ako na skutočné potreby ženy samotnej.
Čo nerobiť
- Zľahčovať situáciu
- Hovoriť vety útechy vychádzajúce z medicínskej nutnosti potreby spontánneho potratu alebo z odôvodnenia založeného na osudovosti či náhode
Čo robiť
- Počúvať ženu
- Byť pripravení, že bude rozprávať o strate svojho dieťaťa, aj keď tehotenstvo trvalo len pár týždňov
- Povzbudiť ženu k prejaveniu emócii, ako je smútok, hnev, stres, vina či frustrácia
- Byť trpezlivý a chápavý
Tehotenstvo po potrate
Tehotenstvo po útrapách potratu je ťažkým a bolestným rozhodnutím, ktoré je sprevádzané mnohými pochybnosťami a obavami. Vždy je tu strach z ďalšieho potratu, ktorý ťaží obdobie nového tehotenstva.
Ako sa vyrovnať so strachom
- Podrobnejšie sa informovať o príčinách potratu
- Pravidelné konzultácie s ošetrujúcim lekárom
- Pozorovanie tehotenstva pôrodnou asistentkou
- Blízky styk s partnerom a zdieľanie vlastného strachu a obáv