Výchova dieťaťa je náročná, ale zároveň nesmierne obohacujúca cesta. Rodičia sa často zamýšľajú nad tým, ako podporiť intelektuálny rozvoj svojich detí a pripraviť ich na úspešný život. V dnešnom svete plnom konkurencie je pochopiteľné, že chcú pre svoje deti to najlepšie. Tento článok ponúka komplexný pohľad na to, ako vychovať múdre dieťa, pričom sa zameriava na rôzne aspekty vývoja, od emocionálnej inteligencie až po podporu kognitívnych schopností.
Emočná Inteligencia: Základný Kameň Múdrosti
Každé dieťa sa stretáva so situáciami, ktoré v ňom vyvolávajú hnev, frustráciu alebo nespokojnosť. Tieto emócie sú prirodzenou súčasťou života a dieťa má právo ich prežívať. Dôležité je, ako sa dieťa naučí s týmito emóciami zaobchádzať a ako na ne reagovať. Táto schopnosť nie je vrodená, ale nadobúda sa učením a výchovou.
Emočný Koučing: Učenie Porozumieť a Spracovať Emócie
"Emočný koučing" je proces, v ktorom sa dieťa učí porozumieť svojim pocitom a spracovať ich. Mnohí rodičia nevedomky deťom ukazujú, že hnev je niečo negatívne, čo sa nepatrí a čo je hodné trestu. Takéto správanie vedie k potláčaniu hnevu alebo k pocitom hanby.
Príklad Rodiča: Zrkadlo pre Dieťa
Rodičia by sa mali zamyslieť nad tým, ako sami reagujú na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie dieťa, zvyčajne to nerobí s úmyslom ublížiť, ale preto, že neovláda svoje vlastné emócie. Bitka je príkladom správania, ktoré rodičia nechcú vidieť u svojich detí, napríklad agresivitu voči súrodencom alebo kamarátom. Dieťa sa učí zvládať hnev predovšetkým pozorovaním správania rodičov, nie iba na základe toho, čo mu hovoria.
Riešenie Konfliktov: Empatia a Stanovenie Hraníc
Keď dieťa prežíva hnev, napríklad preto, že mu niečo nedovolíme, rodič by sa nemal snažiť vlnu negatívnych emócií okamžite zastaviť. Ustúpenie zo svojich požiadaviek by dieťa naučilo, že hnevom dosiahne, čo chce. Na druhej strane, zákaz plaču alebo iných prejavov hnevu nie je riešením.
Prečítajte si tiež: Váš pôrodný plán
Ideálne je neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vyjadrenia ako "Si zlý" alebo "Reveš ako malé decko" nie sú vhodné. Namiesto toho je lepšie použiť slová ako "Chápem, že ťa to nahnevalo", "Viem, že si z toho smutný" alebo "Vidím, že sa ti to nepáči". Tým dieťa cíti, že chápete jeho hnev, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímanie jeho pocitov neznamená, že mu ustupujete.
Priestor na Ukľudnenie a Následná Komunikácia
Nie je vhodné riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Treba mu dať priestor, aby sa ukľudnilo. Rodič môže odísť z miestnosti a nechať dieťa chvíľu samé (ak je staršie ako 2 roky), prípadne ho niekde posadiť. Získate tak čas aj vy na ukľudnenie a premyslenie si, ako budete ďalej postupovať.
Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a pokúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania. Môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo a ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
Dôsledné Dodržiavanie Hraníc
Rodičia určujú hranice a dôsledne, s láskou, trvajú na ich dodržiavaní. Príklad: "Môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu." Týmto spôsobom sa deti učia niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky, pozitívne alebo negatívne.
Príprava na Život: Zvládanie Negatívnych Emócií
Niektoré deti nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú. Dieťa sa bude celý život stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Úlohou rodiča je pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
Prečítajte si tiež: Domáca výroba nosiča náradia
Podpora Intelektuálneho Rozvoja
V dnešnom svete majú rodičia často obavy, či sú ich deti dostatočne inteligentné a či môžu urobiť niečo, čo pomáha intelektuálnemu rozvoju dieťaťa. Detstvo je obdobie, kedy sa mozog rozvíja veľmi rýchlo, takže správna stimulácia v ranom veku zvyšuje mentálne schopnosti dieťaťa.
Zameranie na Správanie, Nie na Talent
Vychovať z detí múdrych ľudí a pripraviť ich dobre na vlastnú cestu do sveta sú tie najväčšie úspechy, ktoré môžete dosiahnuť. To neznamená, že musíte svoje deti zaplaviť cvičeniami z matematiky a cudzích jazykov, len čo sa zbavia plienok. Namiesto chválenia vrodenej bystrosti alebo talentu dieťaťa sa zamerajte na správanie, ktoré podporuje rozvíjajúcu sa myseľ a intelekt.
Komunikácia: Kľúč k Rozvoju Inteligencie
Komunikácia je kľúčovou zručnosťou, ktorá je potrebná na zvýšenie inteligencie vášho dieťaťa. Pomáha tiež vášmu dieťaťu lepšie sa s vami spojiť a rozvíjať sebaúctu a sebadôveru. Pokúste sa povzbudiť svoje dieťa k zlepšeniu komunikačných schopností tým, že ho zapojíte do diskusií. Klaďte otvorené otázky a počkajte na ich odpovede, ktoré pomôžu deťom rozvíjať názory a individualitu.
Láska a Bezpečie: Základ pre Otvorenú Myseľ
Milovať, maznať sa, komunikovať a hrať sa so svojimi deťmi má silný vplyv aj na rozvoj ich inteligencie. Dieťa, ktoré žije s pocitom bezpečia, má tiež tendenciu byť veľmi sebavedomé a mať otvorený prístup k problémom a výzvam v budúcom živote. Láska a náklonnosť medzi vami a vaším dieťaťom mu pomáha zlepšiť jeho myslenie. Poskytnite svojim deťom teda bezpečné základné prostredie na objavovanie sveta.
Riziko a Zlyhanie: Cenné Lekcie
Ako rodič môžete mať tendenciu chrániť svoje dieťa pred pocitom sklamania. Ale deti, ktoré neriskujú a neskôr zažívajú zlyhanie, si môžu vybudovať nízku sebaúctu a nechať sa odradiť skúšať nové veci. Povzbudzovanie dieťaťa k podstupovaniu rizika a zvládanie neúspechu ho naučí základným životným zručnostiam od detstva. Naučte svoje dieťa, že zlyhanie nie je v skutočnosti zlá vec, lebo nás učí, ako pokračovať po páde ďalej. A to je veľká životná zručnosť, ktorá mu umožní robiť múdre rozhodnutia.
Prečítajte si tiež: Plán očkovania zvierat
Pohyb a Aktivita: Prepojenie Tela a Mysle
Pohyb je tiež nevyhnutný pre intelektuálny rozvoj detí.
Nuda: Priestor pre Kreativitu
Nuda sa skutočne javí ako negatívna vec, ale môže deťom pomôcť posilniť ich schopnosť premýšľať a byť kreatívnymi. Aj keď existuje veľa spôsobov, ako podporovať zvedavosť vo vede, technológiách, umení a matematike, v konečnom dôsledku to najlepšie, čo môžu rodičia urobiť, je poskytnúť svojim deťom materiály a príležitosti na hranie. Deti sa najlepšie učia pri hre, či už je to voľná hra, predstieranie, či vedenie, dôležité je nechať ich zvedavosť bežať a podporovať ju.
Aktivity pre Rozvoj Detskej Zvedavosti a Mozgu
Rastúce množstvo dôkazov v oblasti vývoja mozgu v ranom detskom veku ukazuje, že nie všetko je dané genetikou, pokiaľ ide o múdrosť a šikovnosť dieťaťa. Aj my môžeme podporiť ich vývoj v tejto oblasti, a to významne.
Spoločné Čítanie: Každodenný Rituál
Spoločné čítanie by malo byť každodennou aktivitou rodiča a dieťaťa od útleho detstva. Je základom jazykových, gramotných a sociálno-emocionálnych zručností, ktoré vydržia po celý život. Dieťa nie je nikdy priveľmi malé na to, aby ste si s ním čítali. Výskumy naznačujú, že čítanie zvyšuje aktivitu v tých častiach detského mozgu, ktoré tvoria stavebné tehličky reči, predstavivosti a schopnosti písať a čítať.
Hra, Rýmovačky a Maznanie: Podpora Rozvoja
Hra je pre deti základom učenia. Ak sa s nimi hráme my - rodičia, podporujeme hneď niekoľko zásadných funkcií a zároveň budujeme s dieťaťom dôveru a krásny vzťah, zvyšujeme jeho sebavedomie. Veľmi dobrou každodennou aktivitou je rozprávanie sa s dieťaťom - samozrejme, prispôsobené jeho veku - o veciach, ktoré vidí okolo seba doma, v obchode alebo na prechádzke. Existuje tiež mnoho zaujímavých krúžkov a kurzov pre najmenších, nájdite si čas navštíviť detské múzeum alebo miestnu knižnicu.
Plán Dňa: Učenie Racionalite a Organizácii
Malé dieťa nevie, kedy sa čo od neho očakáva. Veľmi dobrým trikom, ktorý pracuje nielen v prospech jeho samotného, ale aj v prospech celej rodiny je urobiť si plán dňa. Omnoho lepšie sa vám bude fungovať, keď na tabuľu či na papier vyznačíte, ktorá časť dňa je na akú aktivitu určená. Dieťa samo sa naučí, kedy je čas na hru, jedlo, spinkanie, na kúpeľ či čítanie si s rodičom. Pre najmenšie deti použite jasné symboly - napríklad magnetky v tvare taniera, postieľky, knihy, hračky. Plán dňa je zručnosťou, ktorú ocení aj v neskoršom veku, keď mu pribudnú úlohy a povinnosti. Čím skôr sa naučí s ním pracovať, tým lepšie si bude vedieť zorganizovať každodenné aktivity.
Odmeňovanie: Ocenenie Snahy a Pokroku
Odmena neznamená rozmaznávanie, či kúpu novej hračky. Odmenou je aj pochvala, za to že sa snažilo o dosiahnutie cieľov alebo chcelo pomôcť iným - bez ohľadu na to, do akej miery sa to podarilo. Naučme sa oceňovať snahu samotnú, nie len dobrý výsledok. Cesta za cieľom je komplikovaná a sami vieme, že je plná nielen úspechov, ale aj nezdarov. Je dôležité, aby dieťa nemalo pocity zlyhania, ak sa mu niečo nepodarí. Preto treba podporovať jeho snaženie.
Vzťahy: Základ pre Sebavedomie a Úspech
Silný vzťah medzi rodičom a dieťaťom pomáha dieťa chrániť pred trvalými následkami nepriaznivých zážitkov a traumatických situácií. Takéto zážitky znižujú šancu dieťaťa na dobrý prospech v škole. Myslime na to, že nemôžeme byť vždy pri ňom a ani to nie je vhodné. Avšak deti, ktoré nemajú podporu v rodičovi a intenzívny vzťah častejšie trpia nízkym sebavedomím, šikanovaním a útokmi zo strany spolužiakov. Učme deti zdravým vzťahom. Učme ich vyberať si kamarátov múdro a dlhodobo, nezabudnime im byť príkladom. Keď im ukážeme dobré vzťahy s okolím, je to minimálne rovnako dôležité ako rozprávanie o týchto schopnostiach.
Rodič ako Učiteľ: Kľúč k Schopnostiam Dieťaťa
Žiaden učiteľ nemôže byť dieťaťu taký blízky ako rodič. Samozrejme, rodič nemôže suplovať funkciu učiteľa v oblasti vedomostí, ale my sme tým kľúčom k schopnostiam dieťaťa ďalej fungovať v kolektíve, v školskom prostredí a neskôr i v pracovnom. Preto sú aktivity, ktoré robíme s deťmi v ranom detstve tak dôležité. Sú na celý život.
Riešenie Problémov: Učenie Samostatnosti a Zodpovednosti
Najlepším prostredím na rast a učenie, nielen u detí, je bezpečné prostredie, v ktorom je možné robiť chyby. Deti sa ľahko zabudnú vo svete fantázie, rozptýlia sa, najmä tie mladšie žijú tým, čo je tu a teraz. Dovoľme deťom robiť aj chyby a učme ich s problémami sa tvorivo vyrovnať.
Dávajme deťom možnosti: „Ospravedlním ťa ja alebo si to vyriešiš sám?“ „Pôjdem s tebou alebo to zvládneš sám?“ Najčastejšia odpoveď je „sám“. Je to priestor na vlastné riešenia. Deti prirodzene túžia podieľať sa na svojich veciach. Pri riešení ťažkostí vzniká priestor na vzájomnú spoluprácu. Môžu pomáhať aj o pomoc požiadať. Učia sa komunikovať. Do týchto situácií s deťmi odporúčam vniesť odstup, odľahčenie, láskavosť, ale aj humor.
Samostatnosť detí, zodpovednosť za seba samého, zodpovednosť za veci a za plnenie úloh si vyžaduje istý stupeň vyzretosti. Vieme, že niektoré časti mozgu dozrievajú omnoho neskôr. Nástupom do školy sa udeje len jeden z mnohých prvých krokov k samostatnosti a zodpovednosti. To, či si dieťa bude alebo nebude zabúdať veci a plniť si svoje povinnosti, dokážeme ako rodičia ovplyvniť len sčasti. Pomôže nám, ak si uvedomíme, že naše dieťa nie je stopercentné, a ak od neho nebudeme očakávať dokonalosť. Dieťa si totiž postupne - aj napriek ťažším začiatkom - zvykne na nový školský stereotyp a na nové povinnosti.
Je tiež dôležité, aby rodič nebol úzkostlivý a nechránil svoje dieťa pred zabudnutím či poznámkou práve tým, že bude robiť veci (povinnosti) namiesto neho. Oveľa viac sa oplatí nám rodičom a aj našim deťom, ak im budeme pomáhať, aby veci dokázali robiť samy - hoci aj nedokonale a zábudlivo.
Aj dieťa - ešte elementarista - žije vo svojom, nie v našom svete. Samotná škola, spolužiaci, kamaráti ponúkajú toľko podnetov, že zabudnúť niečo v škole je niečo podobné, ako keď sa my vrátime z obchodu a zabudli sme kúpiť čierne korenie. Samozrejme, je celkom správne mať ambíciu, aby si dieťa veci v škole nezabúdalo a primerane veku dozrievalo. Mali by sme prejavovať dostatok trpezlivosti (je v nej aj pochopenie), ale i domácej dôslednosti. Týka sa to nás i detí. Dieťa chodí do školy do zamestnania, nie do módneho salónu. Preto má byť primerane (tzn. nie luxusne) oblečené a vecne zabezpečené. Keď už musí mať dieťa, výnimočne, v škole nejakú cennosť, povedzme mu, že je to z našej strany prejav dôvery.
Faktory Ovplyvňujúce Vývoj Mozgu u Detí
Snom všetkých rodičov je mať zdravé, šikovné a múdre dieťa. To potrebuje byť odmalička v prostredí, kde sa môže vyvíjať nielen po fyzickej stránke, ale zároveň aj po psychickej a duševnej. Malé deti sa dokážu naučiť veľmi rýchlo nové veci a ak majú podnetné prostredie, dokážu to neskôr zúročiť práve v škole, neskôr zas v práci. Detský mozog dokáže nasať veľa poznatkov, je ako špongia. Rodičia sa často stretávajú s rôznymi názormi na výchovu dieťaťa a na rôzne metódy a výchovné štýly. Všetko to totiž vplýva na vývoj detského mozgu, a tak o to viac sa snažia nájsť tú najlepšiu cestu, aby sa dieťa vyvíjalo a napredovalo čo najlepšie.
Okrem neustáleho rozvíjania mozgu v rámci rôznych podnetov je veľkým pomocníkom zdravá životospráva, prísun vitamínov, pohyb na čerstvom vzduchu a veľa zábavných činností. Je veľmi dôležité, aby už malé deti boli v prostredí s ostatnými rovesníkmi, aby si tak vedeli budovať vzťahy aj s neznámymi ľuďmi. Svoju úlohu zohráva aj rodinné prostredie. Dobré vzťahy v rodine a príjemná atmosféra je predpokladom toho, že dieťa nebude pociťovať stres a bude mať príjemné zážitky. Všetky tieto pozitívne aspekty vplývajú na vývoj mozgu tiež.
Veľmi pozitívny účinok má aj samotné umenie - od kreslenia, maľovania, modelovania až po hudbu. Pokojná hudba s príjemnou melódiou zas pozitívne vplýva na pocity a celkovo náladu človeka. Detské piesne a riekanky sú plné textov, vďaka ktorým dokážu deti rozvíjať aj jazyk a začínajú vnímať reč. Podľa neurológov sluchové vnímanie hudby a hudobných nástrojov pozitívne vplýva na vývoj sluchových systémov detí.
Vedci sa zhodujú v tom, že už tým najmenším by rodičia mali čítať knihy, čím ich zároveň pripravujú na to, že si k čítaniu a k literatúre začnú budovať vzťah. Čítanie nahlas zas vplýva na dieťa - musí sa sústrediť na text, vníma hovorené slovo. O tom, že pohyb je prospešný rovnako pre deti ako pre každého z nás, nemusíme pochybovať.
Výskumy o Rozvoji Mozgu u Detí
Každý rodič túži potom, aby jeho dieťa bolo múdre a nemuselo bojovať neskôr v živote s priemerne náročnými úlohami v práci či v škole, aby uspelo a žilo život podľa svojich predstáv. V roku 2014 bolo realizovaných niekoľko výskumov zameraných na otázku, čo pomáha rozvoju mozgu u detí.
Zdriemnutie: Zlepšenie Pamäti
Podľa zistení Fiorenzy Gianti a jej tímu existuje jasné prepojenie medzi spánkom a lepším zapamätávaním a následným rozpoznávaním obrázkov u detí predškolského veku (3-5 rokov), ktoré sa podrobili krátkemu spánku počas dňa. Rodičom odporúčajú, aby svoje deti počas dňa ukladali spať vždy keď je to možné, pretože to má na ich vývoj skutočne nenahraditeľný účinok.
Konverzácia: Rozvoj Rečových Schopností
Ak sa tvárime, že bľabotanie a iné neidentifikovateľné zvuky našich bábätiek nám znejú ako reč a odpovedáme im akoby sme vedeli, o čom skutočne hovoria, pomáhame im lepšie rozvíjať ich rečové schopnosti.
Hra a Odpočinok: Zlepšenie Učenia
Ak deti ponecháme, aby najprv samé veci skúmali a potom im o danej veci povieme, naučia sa toho viac.
Podpora Zvedavosti: Prirodzené Učenie
Učenie sa deje prirodzene, ak sme poháňaní vlastnou zvedavosťou.
Ako Si Poradiť s Detským Hnevom: Rady Špeciálnej Pedagogičky
Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová vysvetľuje, ako si poradiť s detským hnevom:
Hnev je Normálna Emócia
Hnev je základná emócia a nastupuje hneď, ako človek cíti nepohodu. Formy sú rôzne. Na deťoch je krásne to, že všetko robia prirodzene. My, dospelí, už máme naučené správanie. Deti sú však úprimné, a to sa týka akejkoľvek emócie. Ak sa dieťa hnevá, rodič sa často neudrží a začne sa hnevať tiež. Je to taká interakcia. Ak je rodič temperamentný, tak vzniká situácia, že dieťa kričí a rodič tiež. Ale nie všetci to takto prežívajú. Žiaden extrém nie je dobrý. Mnohí si myslia, že hnev treba okamžite zastaviť. Neuvedomujeme si pritom, ako dlho sme sa my sami učili s hnevom pracovať. Dieťa sa to len učí. Asi najdôležitejšie, čo by bolo dobré vedieť o hneve, je, že je to normálna emócia. U rodičov či dospelých však nie je obľúbená. Snažíme sa, aby hnev našich detí nebol viditeľný. Väčšine rodičov totiž ani tak neprekáža, že sa ich dieťa hnevá.
Rodičia vlastne stále balansujú medzi tým, aby sa v dieťati hnev uvoľnil, a tým, aby to nebolo agresívnym spôsobom. Asi tá najťažšia úloha pre rodiča je nájsť ten stred. Ak hnev necháme na dieťa, tak to môže ísť až do extrému. Môže byť až agresívne, keďže nedostáva žiadne hranice správania. V našej spoločnosti však nie je akceptované živelné správanie. Je dobré, ak rodič pozná svoju hranicu. Určí si hodnoty. Niekto napríklad netoleruje už to, že sa s hračkami búcha. Iný má túto hranicu posunutú až tam, že hračky sa neničia. Dôležité je mať túto hranicu ako rodina jednotnú a nájsť spôsob, ako ju komunikovať dieťaťu. Odporúčam rodičom aj zmapovať, či nedávajú zákazy príliš často, a to aj pri správaniach, ktoré môžu byť tolerované.
Lebo druhým extrémom je, že ak ten hnev nepôjde von, ostane vnútri a začne sa prejavovať iným spôsobom. Napríklad existuje prepojenie medzi problémami s kakaním a potlačovaným hnevom. Skôr ide o to, že tá emócia ostane preň nepoznaná a nevie s ňou narábať. Treba si uvedomiť, že hnev je aj prospešný. Ozýva sa vtedy, keď je narušená moja osoba. Keď na mňa niekto príliš tlačí v kolektíve, chce odo mňa niečo, čo ja nechcem. Ak nie som vyrovnaný s hnevom, tak potom sa môže stať, že v takých situáciách stále ustupujem.
Dieťa Skúša Hranice
V období medzi dvomi až štyrmi rokmi je bežné, že dieťa skúša, ako ďaleko môže zájsť. Mnoho vecí sa snaží si vyplakať. Ono to navzájom súvisí. Hnev často u detí nastupuje ako emócia, že „nie je po mojom“. To, že si to vyplače, je spôsob, akým sa „svoje snaží dosiahnuť“. Tie spôsoby sú rôzne. Jedno dieťa kričí, iné sa búcha alebo plače. Našlo spôsob, s ktorým funguje a na ktorý reagujú rodičia. Niektorí rodičia fungujú na vyplakanie, niektorí na to, že dieťa robí taký cirkus, že mu radšej ustúpia. Je to sociálne učenie. Ja sa hnevám, dávam svoj hnev prirodzene von a rodič koná. Navzájom sa učíme, ako to bude vyzerať. Preto je výhoda začať s učením, ako hnev zvládať, už pri malom dieťati.
Učenie Zvládania Hnevu: Dôležitá Zručnosť
Vyplakávanie môžeme vnímať ako naučený spôsob pritiahnuť pozornosť rodiča na to dôležité. Môže byť ohraničené na konkrétne osoby, u ktorých to funguje. Môže byť ohraničené nejakým obdobím a potom vymizne. Väčšina detí však nastúpi do kolektívu. A nejde len o škôlku. Môže sa to stať aj v skupine mamičiek na ihrisku alebo na návšteve. Vo vás, ako v rodičovi, to vzbudí obavy.
Rodič si dokáže cez rôzne kurzy efektívneho rodičovstva vybudovať nové zručnosti. Zmení sa tak jeho reakcia, začne konať inak a dieťa musí zareagovať nanovo. Niekedy je krásne vidieť, ako to dieťa vysleduje. V tomto sociálnom učení sa sú deti veľmi múdre.
Stanovenie Hraníc: Dôležité pre Dieťa
Hovorí sa, že ak rodič raz povie „nie“, tak by to malo platiť. Zistila som totiž, že bežne niečo robím a deti sa na niečo opýtajú, či môžu, a ja poviem, že nie. Vôbec som nad tým ani nerozmýšľala. Následne začnem uvažovať, či naozaj budem na tom nástojiť. Preto mám radu pre rodičov, ktorí ku mne chodia, nech si vyberú nejaké iné slovo ako nie. Ak ho však poviem, tak to znamená, že už nediskutujeme. Dieťa naučíme, že „nie“ neznamená „nie“. Naučíme ho takej hre. Ak dieťa bude v hre pokračovať napríklad krikom, plačom, tak dosiahne svoje. A tak sa dieťa naučí vzorcu správania. Ak niečo veľmi chce, tak musí pokračovať, až sa „nie“ zmení na „áno“. Mama môže mať hranicu pri hádzaní o zem, ale otec už pri kriku. Dieťa to často vie vycítiť. Stáva sa, že najskôr príde za mamou, ktorá povie nie. Ide teda za tatinom, o ktorom vie, že ten nezvládne už krik. Deti vlastne len našli, ako fungovať.
Zjednotenie Rodičov: Spolupráca pre Dobro Dieťaťa
Určite áno. Mám skúsenosť, že pokiaľ rodičia vyhľadávajú odbornú pomoc, tak sú ochotní meniť svoje správanie. V záujme pomoci dieťaťu dokážu nájsť silu na zjednotenie. Tie prejavy sú, samozrejme, rôzne. Určite sú v puberte iné ako u malých detí. Už v malom veku vieme naučiť dieťa, že ním zvolený spôsob ventilovania hnevu nie je vhodný. Dôležité však je, aby rodič bol stále pri ňom a dával mu jasné hranice. Nie však tak, aby bolo valcované jeho autoritou. Nikdy však nenájdete čarovnú formulku, po vyslovení ktorej dieťa zrazu prestane túžiť po tom svojom a bude spokojné. Treba vnímať, že hnev je živelná emócia a niekedy bude iskriť. Rozdiel je však v tom, že deti budú svoje staré stratégie využívať menej.
Učenie Prostredníctvom Príkladu: Dôležité pre Dieťa
Ja učím deti, ako veci robiť. Neupozorňujem ich len na to, čo robiť nemajú. A to platí aj pri hneve. Dnes sa veľa deťom zakazuje, ale neriešime ich emóciu. Myslím si, že nie. Väčšinou, ak sa bavíme o hneve ako o emócii, rodičia rozumejú. Majú pochopenie, pretože rozumejú tomu, že ani oni nedokážu žiť život bez hnevu. To, čo je na tom ťažké, je naučiť sa na detský hnev reagovať iným spôsobom. Pýtam sa ich, prečo nedodržujú hranice, ktoré dieťaťu dávajú. Prečo ich vlastne dávam, keď ich nedodržím? Čo vo mne vyvolávajú prejavy detského hnevu? Keď rodič nahliadne na svoje motívy, veľmi často ľahšie hľadá nové spôsoby. Myslím, že to má byť podstata kurzu rodičovských zručností. Pretože „techniky“ sú len „techniky“ a bez porozumenia sebe sa nikdy nestanú zručnosťou.
Nadhľad a Porozumenie: Kľúč k Riešeniu
Keď je vyhrotená situácia, je dôležité získať nadhľad. Nápomocné môže byť zahľadieť sa pozorne dieťaťu do tváre a čítať, čo v nej vidíte. Mne to veľmi pomáha. Prestanem sa zameriavať na seba a na riešenie situácie. Skúsime sa teda pozrieť dieťaťu do tváre. Keď sa pozorne dívate do tváre dieťaťa, väčšinou sa vo vás ozvú tie pravé pocity porozumenia. Je to podľa mňa lepšia cesta ako len hľadanie návodov.
#