Humor, dobrá nálada a úderná pointa! To všetko sú ingrediencie filmov, ktoré neodmysliteľne patria k letu. V špeciálnom letnom seriáli vám prinášame prehľad obľúbených trhákov, ktoré televízie každé prázdniny reprízujú. A ľudia si ich vždy radi pozrú, aby si zaspomínali, aké boli letá kedysi romantické.
Bola to sranda, bezstarostná mladosť a sláva! Taký bol spočiatku život hlavných predstaviteľov obľúbenej filmovej série o Básnikoch. Lenže neskôr hercov Kříža, Matáska či Jeníčkovú osud poriadne potrápil! Prišli dlhy, bankrot, rozvody i hrozba väzenia!
Bola to jedna z ikonických filmových sérií! Režisér Dušan Klein nakrútil originálne príbehy partie spolužiakov, ktoré sa začali na strednej škole. Postupne vzniklo šesť pokračovaní: Jak svět přichází o básníky, Jak básníci přicházejí o iluze, Jak básníkům chutná život, Konec básníků v Čechách, Jak básníci neztrácejí naději, Jak básníci čekají na zázrak. Prvý diel nakrútili v roku 1982, posledný v roku 2016.
Kto náhodou nevie, hlavnými postavami sú Kendy v podaní Davida Matáska a Štěpán Šafránek, ktorého stvárnil Pavel Kříž. Svojráznou kamarátkou hlavných hrdinov je sexi Vendulka Utešiteľka, ktorú hrala Eva Jeníčková. A diváci milovali aj černošského študenta, ktorého volali familiárne Mireček a hral ho Joseph Dielle.
Významné postavy boli aj Štěpánove lásky. Hrali ich Miroslava Šafránková, Eva Vejmělková či Adriana Tarábková.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Svojho času to boli veľké hviezdy. Lenže ako šiel čas, osudy sa im zašmodrchali a väčšina z nich prežila či prežíva trápenie. Veď sa na to pozrite!
Pavel Kříž: Od lekára vo filme k psychoterapeutovi v Kanade
Brnianskeho rodáka Pavla Kříža (56) preslávila šesťdielna sága režiséra Dušana Kleina (78) Básníci. Prvý diel - Jak svět přichází o básníky uzrel svetlo sveta v roku 1983. Herec so smutnými očami si zahral romantického medika Štěpána, ktorý len ťažko odoláva kráse atraktívnych kolegýň. Najznámejšou z nich bola herečka Eva Vejmělková (48), Štěpánom prezývaná Píšťalka. „Chtěl bych ti někdy do džbánku pro pivo skočit k Beránku, Píšťalko ufoukaná!“ šepotom sa jej prihováral medik s dušou básnika.
Hoci herectvo bolo pre Kříža odjakživa vášňou, v realite túžil stať sa lekárom tak ako jeho filmový hrdina.
V 80. rokoch minulého storočia, keď dral Kříž lavice konzervatória, vytypoval si ho režisér Klein do svojho filmu Básníci. Ako neskôr samotný režisér povedal, učarovali mu jeho „veľké smutné oči“.
„S Davidom Matáskom sme boli vo štvrtom ročníku a možnosť nakrúcať nám pripadala ako veľká sranda a príležitosť. Keď sme začali točiť, boli sme z toho nadšení,“ zaspomínal si Kříž.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Po nakrútení film ho čakala strastiplná cesta plná zaťažkávajúcich skúšok. Niektoré scény komunisti zakázali a museli byť vystrihnuté. Navyše pred tým, ako išiel film do kín, nemohla sa mu robiť reklama. No i napriek týmto problémom a zdrvujúcej kritike, Básníkov divácky úspech neminul. „Vraj sme dávali zlý príklad mládeži, pretože sme fajčili, pili alkohol, mysleli na sex a nevážili si autority,“ vysvetlil herec výhrady súdruhov.
Aj preto Básníci putovali do trezoru. Hlavní protagonisti totiž v niektorých scénach hovorili vety, ktoré sa režimu nepáčili. „Napríklad keď som išiel cez námestie a viedol vnútorný monológ, ktorý končil slovami, vy ma ser…“ zaspomínal si Kříž.
Pomery v Československu herca rozladili natoľko, že keď v roku 1987 vznikol tretí diel Básníkov - Jak básníkům chutná život, rozhodol sa, že emigruje. „Ten pocit, že by možno bolo lepšie žiť niekde inde, ale normálne, i keď to znamenalo robiť nejakú inú profesiu, vo mne zrel dlhšiu dobu. Vlastne to bol taký môj cieľ, ktorý som si jedného dňa splnil,“ zveril sa Kříž. Zo socialistického Československa emigroval v roku 1988 cez Veľkú Britániu až do Kanady. „Dnes to môže znieť absurdne, ale bol som za nedovolené opustenie republiky v neprítomnosti odsúdený na päť rokov nepodmienečne. Rozsudok mi bol doručený aj do Kanady. Všetci mi síce písali, že sa na mňa vzťahuje amnestia, no aj tak som bol pri svojej prvej návšteve Českej republiky ľahko nervózny,“ netají sa herec, ktorý sa domov vrátil až v roku 1993.
Po príchode do Kanady vyštudoval Kříž psychoterapiu, ktorou sa tam aj roky živil v domovoch pre seniorov. „V Kanade som našiel druhý domov, dostal som občianstvo. Urobil som za dovtedajším životom čiaru a vrhol som sa do vysnívaného štúdia na univerzite,“ zaspomínal si herec, ktorý sa v Kanade oženil s výtvarníčkou Bonnie Glover. Pred rokmi priznal, že v roku 1996 počas letu do Prahy jeho manželka potratila dievčatko.
Zvláštne je, že herec akoby žil dva životy. Kým v Prahe sa stal vďaka Básníkom hviezdou, Křížova rodina v Kanade o jeho hereckej kariére ani nechyruje. „Jednak by tomu asi nerozumeli a navyše ma ako herca ani nepoznajú,“ priznal nedávno Kříž.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Pavel Kříž sa ako diabetik venuje zdravotníckej osvete pre cukrovkárov a podieľal sa aj na príprave magazínu Manažérem vlastního zdraví pre Českú televíziu.
David Matásek: Tri rozvody a škandál s kapelou Orlík
Zasnívaného Kendyho a Štěpánovho kamaráta si v Básníkoch zahral český herec David Matásek. Toho okrem herectva neslávne preslávila aj skinheadská kapela Orlík, ktorú v roku 1987 založili spolu s hudobníkom Danielom Landom. Po vydaní prvého albumu sa kapela rozpadla. Nálepky neonacistu sa Matásek už nikdy nezbavil a k dobrej povesti neprispeli ani jeho vzťahy so ženami. Herec a hudobník sa stihol trikrát rozviesť a momentálne mu dieťa porodila štvrtá partnerka, ktorej ešte nestihol povedať áno.
Od roku 2012 bol trestne stíhaný spolu s ďalšími deväťdesiatimi osobami pre údajné podplácanie pri získavaní vodičského preukazu. V júni 2014 však jeho stíhanie podmienečne zastavili.
Joseph Dielle: Strata domova a nový život v Kongu
Legendárneho Mirečka si zahral černošský študent Joseph Dielle. Do Československa ho v 80. rokoch zlanáril veľvyslanec z Konga, na ktorého Joseph zapôsobil ako novinár v miestnej televízii. Na FAMU sympatický černoch prešiel konkurzom do filmu a zahral si medika Mirečka. Po nakrúcaní sa však vrátil do rodného Konga. Potom sa v Prahe ukázal ešte v roku 1987 pri natáčaní Jak básníkům chutná život. Odvtedy sa v Čechách neobjavil.
Predčasom Mirečka v Kongu vypátrala česká novinárka a on si zaspomínal na bolestnú minulosť. „U nás kedysi vypukla občianska vojna a prišiel som o všetko. Vyrabovali nám dom, ukradli aj môj diplom z FAMU. Zostalo mi len pár fotiek a nemám ani videokazetu s filmom,“ povzdychol si herec, ktorému utkvelo v pamäti aj niekoľko českých slov ako slivovice, holky, pivo, Tuzex či knedlíky. V súčasnosti filmový Mireček šéfuje miestnej televízii v Kongu, úspešne podniká a venuje sa svojej rodine.
Eva Jeníčková: Nešťastie v láske a zdravotné problémy
Po Píšťalke Vejmělkovej si diváci v Básníkoch obľúbili aj Evu Jeníčkovú - Vendulku utešiteľku. Pred kamery sa postavila už ako 15-ročná a rovnako ako tínedžerka zarezonovala v úlohe triednej krásky Mariky vo filme Sněženky a machři. Po skončení DAMU sa herečka v roku 1991 usadila v USA a ako jednej z mála sa jej darilo aj v zámorí. Zahrala si v divadle v Los Angeles, účinkovala v rôznych šou, dokonca aj vo filme oscarového režiséra Miloša Formana - Muž na Mesiaci. Filmová kráska ale šťastie v láske nenašla. Manželstvo s inštruktorom bojových umení Markom Mikitom jej skrachovalo, rovnako ako to ďalšie s režisérom Viktorom Taušom.
Pred štyrmi rokmi ju napadli dva pitbully. Je pravda, že zranenia podcenila, lenže potom zase lekári nedokázali včas stanoviť diagnózu. Dnes preto Eva väčšinou leží, chodí s námahou a iba o barlách.
Eva Vejmělková: Láska k režisérovi Dušanovi Rapošovi
Píšťalku, ktorá v 80. rokoch nedala spávať mužom, si zahrala krásna herečka Eva Vejmělková. Tú ešte v roku 1985 objavil a do svojho muzikálového filmu Fontána pre Zuzanu obsadil režisér Dušan Rapoš (64). V tom čase mala Vejmělková len 16 rokov, do Rapoša sa zamilovala a začali spolu žiť. Áno si povedali až po 15-ročnej známosti v Las Vegas.
„Viem, že žiadny papier nemôže zaručiť lásku. Ale svadba je prvým krokom na ceste, ktorú chcete prejsť životom spoločne,“ povedala herečka, ktorá okrem herectva vyštudovala aj psychológiu.
A hoci Eva nemala o nápadníkov núdzu, navždy zostala verná režisérovi Rapošovi. Porodila mu dcéry Taru (15) a Ritu (12) a ďalšie dve dcéry „vyženila“ z jeho prvého manželstva.
Zuzana Mislykova (Matka Štěpána): Život bez detí a Parkinsonova choroba
Hoci často hrávala úlohy starostlivých matiek, v reálnom živote materstvo neokúsila. Deti totiž mať nemohla. A aj keď vlastného syna nemala, vo filmovej sérii Básníkov to poznať nebolo.
„Od prvého dňa ma sekírovala. Hovorila, obleč sa, lebo prechladneš. Neješ! Veľa fajčíš… Ale ja som k nej mal vzťah nielen ako k filmovej matke, ale ako k ozajstnej,“ zaspomínal na herečku Pavel Kříž.
Hoci Myslíková nemala o mužov núdzu, viazať sa nechcela a vydala sa len raz. Prečo sa tak rozhodla, zdôverila sa svojej blízkej priateľke: „Myslela si, že muž by jej prvýkrát povedal, že mu nezáleží na tom, že nemôže mať deti. Ale mohlo by sa stať, že o rok, o dva by predsa len nejakého toho potomka chcel mať. Potom by jej to vyčítal, alebo sa trápil.“
Nakrúcanie posledného dielu Básníkov herečke znemožnili zdravotné problémy. Trpela Parkinsonovou chorobou, cukrovkou, odstrihla sa od kolegov a hľadala pokoj. Upla sa na Hnutie grálu, lebo potrebovala v niečo veriť a bežná cirkev ju neuspokojovala. Začiatkom leta 2004 Myslíkovú zradilo zdravie a postihla ju mŕtvica. Zomrela vo februári 2005 po druhej mozgovej príhode.
Záver: Filmové hlášky, ktoré prežili desaťročia
Filmy o Básnikoch priniesli nielen zaujímavé herecké výkony a príbehy, ale aj množstvo hlášok, ktoré zľudoveli a dodnes sa používajú:
- Příroda to vymyslela, Pán Bůh stvořil a vy se tomu musíte naučit.
- Na maxisukně lze chytit muže s fantazií, na minisukně i zánět vaječníků.
- Starostí lékaře je i to, aby pacient po vyšetření, když se oblékne, měl na sobě vše, co svlékl.
- Vážení přítomní, z hlediska genetiky není pohlavní akt nic jiného než výměna informací.
- No co? Úvod.
Slovenský vzpierač Ján Nagy štvrtý na olympijských hrách v superťažkej kategórii: Cesta od Serede po svetové pódia
Veta, ktorá dnes znie ako z ríše snov, bola pred 49 rokmi skutočnosťou. Na OH 1976 v Montreale skončil Ján Nagy medzi najsilnejšími vzpieračmi sveta štvrtý, keď v dvojboji dosiahol rovnaký výkon (387,5 kg) ako bronzový Helmut Losch z NDR. Rodák zo Serede Ján Nagy oslavuje 12. apríla osemdesiatku.
Na Slovensku síce prežil len prvé tri roky života (ešte o rok menej ako jediný vzpieračský medailista zo Slovenska Dušan Poliačik, ktorý takisto vyrastal v českej časti spoločného štátu), ale aj slovenské vzpieranie sa môže Jánom Nagyom oprávnene pýšiť.
V rozhovore pre portál sport.sk sa svojho času vyznal: „Chcel by som sa ešte pozrieť do Serede, s ktorou má stále spája veľa pekných spomienok. Nech je ako chce, tu som prišiel na svet, som krstený vodou z Váhu. Čím som starší, tým viac túžim sadnúť si do lavice v kostole a pri pohľade na osudnú krstiacu misu spomínať na všetkých mojich známych, ktorí sú už na seredskom cintoríne.“
V roku 1948 sa Ján Nagy s rodičmi presťahoval zo Serede do Čiech. Vyrastal v Ostrove nad Ohří, kde dostal jeho otec prácu. Keď mal jedenásť rokov, ochorel na reumatickú horúčku. Napriek varovaniu lekárov sa v čase dospievania dal na športovanie. Začínal s atletikou, konkrétne s hodom diskom aj oštepom. Pri tréningu sa zoznámil s vtedajším čs. reprezentantom vo vrhu guľou Jaroslavom Šmídom, neskorším trénerom i manželom majsterky sveta aj Európy a olympijskej medailistky Heleny Fibingerovej.
Práve Šmíd priviedol Nagya ku vzpieraniu, ktoré bolo pre vrhačov dennodenným „chlebíkom“. Keď v roku 1964 ako 19-ročný nastupoval na vojenčinu, už vedel dostať nad hlavu 120-kilovú činku.
Vzpieračskú slávu si vydobyl ako člen oddielu Baníka Sokolov, ktorý bol dlhodobo významnou liahňou es tohto športu. V Montreale sa pod piatimi kruhmi po dlhej ére trojboja (ten pozostával z tlaku, trhu a nadhodu) premiérovo súťažilo v dvojboji. Po úvodnom trhu bol Nagy v Aréne sv. Michala výkonom 160 kg šiesty. Teda pôvodne bol až siedmy z 11 súťažiacich, ale jeho krajan a najťažší účastník OH 1976 Petr Pavlásek, ktorý dvihol o 12,5 kíl viac, bol o niekoľko dní neskôr diskvalifikovaný za doping.
V nadhode však rodák zo Serede predviedol skvelý výkon a s 227,5 kg v ňom skončil tretí. Keďže olympijská súťaž bola zároveň majstrovstvami sveta, získal za nadhod bronz z MS. Pre históriu pripomeňme výsledky tejto súťaže: 1. Vasilij Alexejev (ZSSR) 440 kg, 2. Gerd Bonk 405, 3. Helmut Losch (obaja NDR) 387,5, 4. Ján Nagy (ČSSR) 387,5, 5. Bruce Wilhelm (USA) 387,5, 6. Gerardo Fernández (Kuba) 365. Z olympijskej súťaže v Montreale pochádza slávna snímka slovenského fotoreportéra časopisu Štart Petra Pospíšila (ešte na OH 1972 v Mníchove brankára strieborného družstva hádzanárov ČSSR), ktorá získala aj medzinárodné ocenenie. Zvečňuje srd Jána Nagya po jeho jednom nevydarenom pokuse.
K ďalším veľkým Nagyovým úspechom patrili 4. miesto na MS 1975, 6. miesto na MS 1978, päť titulov majstra ČSSR (1973, 1974, 1975, 1977, 1978) a veľa československých rekordov. Mimoriadne vynikal v nadhode. V ňom dvihol nad hlavu až 242,5 kg, čo bol do jeho emigrácie československý rekord - potom ho z tabuliek vymazali… Žiadny iný Slovák dodnes nedostal nad hlavu takúto ťažkú činku a aj v Česku tento výkon prekonali až v roku 2017!
Výbornými výkonmi si vyslúžil titul zaslúžilého majstra športu. Na olympijských hrách chcel štartovať ešte aj v Moskve 1980, ale ešte pred nimi sa jeho vzpieračská kariéra nedobrovoľne skončila.
Pre portál sport.sk Ján Nagy predčasom vysvetlil, ako k tomu došlo: „Koncom roka 1979 som sa dostal do konfliktu s riaditeľom bytového podniku v Sokolove Josefom Hajným, ktorý bol zároveň funkcionár v našom vzpieračskom oddiele Baník. Na prvý pohľad typický bafuňár, človek, ktorý by nezvládol ani kotúľ dopredu. Nútil ma štartovať na Pohári československo-sovietskeho priateľstva v Bohumíne, hoci som len tesne predtým prekonal chrípku. Darmo som mu vysvetľoval, že sa pripravujem na olympiádu a tento štart mi vôbec neprospeje. Hajný trval kategoricky na svojom a vyhlásil, že ak nepôjdem do Bohumína, môžem sa rozlúčiť aj s olympiádou.“
Keď Nagy prišiel domov, napísal funkcionárom v oddieli aj na federálnom zväze v Prahe, že zo zdravotných dôvodov končí kariéru. A v lete 1980, v čase konania OH v Moskve, sa aj s rodinou vybral na dovolenku v Juhoslávii. Zo Záhrebu si to však v dôsledku náhleho popudu mysle nasmeroval do Rakúska.
Stal sa z neho emigrant, ktorý si zvolil život v Spolkovej republike Nemecko. V roku 1980 tam športovú kariéru vo veku 35 rokov definitívne ukončil, keď sa stal majstrom krajiny v silovom trojboji. Po narodení druhého syna sa s rodinou usadil v Seukendorfe pri Norimbergu. Prácu si našiel vo firme Kraftwerk Union.
V Nemecku prežil dvadsať rokov a zostal tam aj v čase, keď koncom roka 1989 v ČSSR padol komunistický režim. V roku 2000 sa vrátil do Česka a usadil sa v Karlových Varoch.
Je zaujímavé, že kým počas vzpieračskej kariéry skonzumoval obrovské množstvo potravy, predovšetkým živočíšneho pôvodu, po emigrácii svoje stravovacie návyky výrazne pozmenil. Vo veku 47 rokov sa stal vegetariánom. V nedávnom rozhovore pre český projekt Pamäť národa sa vyjadril, že to bolo jeho jediné rozhodnutie, na ktoré je pyšný. A dodal: „Ja sa čudujem, že ešte vôbec žijem.“
Aj celkove sa snaží zdravo žiť. Už viac než polstoročie sa ráno pravidelne sprchuje studenou vodou, nikdy nepil alkohol ani nefajčil.