Sny sú halucinácie, ktoré sa objavujú počas všetkých fáz spánku, pričom tie najživšie a najzapamätateľnejšie sa vyskytujú počas REM fázy. Sníva sa každému približne dve hodiny, no väčšinu snov si nepamätáme. Výskumy ukazujú, že až 65 % obsahu snov súvisí so zážitkami z predchádzajúceho dňa. Občas sa v spánku stretávame aj s negatívnymi zážitkami, ktoré vyústia do zlých snov alebo nočných môr. No niektorí ľudia, najmä deti, trpia nočnými desmi, ktoré sa od nočných môr líšia niekoľkými typickými znakmi.
Čo je nočný des?
Nočné desy, nazývané aj nočné hrôzy, sú poruchou prebudenia, prechodným a nestabilným stavom medzi hlbokým spánkom. Objavujú sa hlavne vo fáze NREM, keď je nepravdepodobné, že sa počas epizódy prebudíte a budete si ju pamätať, najmä u detí. Na rozdiel od nočnej mory, človek počas desu nie je úplne prebudený, väčšinou spí a zobudíme ho len veľmi ťažko. Ak sa nám to podarí, býva dezorientovaný a netuší, čo sa prihodilo.
Podľa MUDr. Ivany Poradovej, MBA, sú nočné desy jednou z foriem parasomnií a predstavujú benígnu poruchu spánku, ktorá je bežná u detí do 6 rokov. Ide o čiastočné prebudenie, ku ktorému dochádza na začiatku noci počas fázy hlbokého spánku. Je to nepokojná a čiastočná forma námesačnosti.
Príznaky a prejavy nočného desu
Aké sú hlavné príznaky nočných desov? V prípade nočných desov nejde len o živé či úzkostné sny. Ich priebeh je na rozdiel od bežných zlých snov veľmi dramatický. Prejavujú sa, ako už bolo spomínané, hlasným krikom, plačom a výrazom intenzívneho strachu. Deti sa náhle posadia na posteli, môžu dokonca pobehovať po izbe, v tvári majú vydesený výraz, oči majú otvorené, až vytreštené, môžu dokonca kopať, hrýzť, rozprávať… stále však spia, aj keď to tak nemusí vyzerať. Dochádza aj k aktivácii autonómneho systému, čo znamená, že sú prítomné taktiež prejavy na fyzickej úrovni, ako napr. tachykardia, mydriáza, čiže rozšírenie zreničiek, potenie či sčervenanie. Pokusy o ich upokojenie zlyhávajú, počas trvania nočného desu deti na okolie nereagujú. Epizódy nočných desov obvykle trvajú niekoľko minút, vzácne až pol hodiny. Spájajú sa s ťažkou prebuditeľnosťou dieťaťa a s tendenciou k agresívnemu konaniu pri snahe o jeho prebudenie. Objavuje sa prevažne u detí medzi 2. až 6. rokom života, ale nie je neobvyklá aj u mladších detí a môže sa objaviť až do 12. roku.
Nočné desy sa prejavujú náhlym, krátkym a čiastočným prebudením, počas ktorého dieťa nie je pri vedomí. Dieťa je rozrušené a prejavuje známky strachu: plač, krik, potenie, silné, trhavé dýchanie a široko otvorené oči. Dieťa môže sedieť v posteli alebo sa chce dostať von. Nepozná ľudí okolo seba. Môže hovoriť nezrozumiteľne a na oslovenie nereaguje. Pokusy o prebudenie sú často neúspešné a môžu vyústiť do agresívnych reakcií alebo reflexu vstať z postele.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
U malých detí do 2 rokov môžu byť nočné desy ťažké rozpoznať, pretože sa objavujú počas hlbokého spánku a dieťa si ich po prebudení nepamätá. Rodičia aj lekári totiž v tomto období považujú za normálne, že dieťa na začiatku spánku náhle zakričí.
Nočný des vs. nočná mora
Nočné desy patria k NREM parasomniám, viažu sa teda na fázu hlbokého spánku, dochádza pri nich k aktivácii motorického a autonómneho systému a sú sprevádzané stavom zmeneného vnímania, myslenia a úsudku. V oboch prípadoch ide o poruchu spánku, ide však o dva rôzne stavy. Rozdiel je okrem iného v tom, ktorej fázy spánku sa týkajú. Kým nočné desy patria k NREM parasomniám, nočné mory radíme k REM parasomniám. Hlavným rozdielom medzi nočnými desmi a nočnými morami teda je, že nočné desy sa objavujú v prvej tretine noci, obvykle tri hodiny po zaspatí, kým nočné mory sa obvykle objavujú v ranných hodinách, krátko pred prebudením dieťaťa. Nočné desy sú častejšie u chlapcov, nočné mory, naopak, u dievčat a zvlášť u detí s bohatou fantáziou. Pri nočnom dese dieťa po prebratí ľahko opäť zaspí a ráno si nič nepamätá.
| Faktor | Nočný des | Nočná mora |
|---|---|---|
| Fáza spánku | NREM (hlboký spánok) | REM (fáza snívania) |
| Čas výskytu | Prvá tretina noci | Ranné hodiny |
| Pamäť na sen | Žiadna | Áno |
| Reakcia na okolie | Nereaguje, ťažko sa prebúdza | Utíšiteľné, zobuditeľné |
| Pohlavie | Častejšie u chlapcov | Častejšie u dievčat |
Príčiny nočných desov
K faktorom vyvolávajúcim tento stav môže patriť prakticky čokoľvek, čo narušuje spánok, ako napr. horúčka, psychické faktory, ako zvýšená záťaž, vnútorné alebo interpersonálne konflikty (narušené vzťahy, hádky…), alebo aj iné poruchy spánku. V etiológii nočných desov však hrajú rolu predovšetkým neurofyziologické dispozície dieťaťa, čo v podstate znamená, že ide najpravdepodobnejšie o vývinovo podmienenú poruchu aktivácie v priebehu spánku. Centrálna nervová sústava detí v takom nízkom veku ešte nie je zrelá a množstvo podnetov, s ktorými sa dieťa stretáva, všetky zážitky, vzrušenie, poznanie, nemusí vedieť primerane spracovať. Významnú úlohu, pokiaľ ide o nočné desy, zohráva aj genetický faktor. Nočné desy môžu byť spôsobené stresom, horúčkou, únavou alebo nepravidelným spánkom.
Ako predchádzať nočným desom?
Dôležité je dbať na spánkový režim dieťaťa, čo zahŕňa okrem dostatočne dlhého spánku aj jeho pravidelnosť čo sa týka dĺžky, ale aj času, kedy dieťa chodí spať, prostredie, v ktorom dieťa spí, rituály pred spaním atď. Rovnako dôležité je nevystavovať ho nadmernej záťaži počas dňa, dopriať dieťaťu možnosť spracovať pred spánkom zážitky z prežitého dňa - venovať mu svoju pozornosť, vytvoriť priestor na spoločnú hru, rozhovor. Deti majú tendenciu snažiť sa samy od seba pred spánkom upútať pozornosť svojich rodičov („mami, oci a budeš mi ešte čítať?“, „budeš tu ešte chvíľu so mnou“…). Úplne stačí na toto ich správanie prirodzene reagovať - vypočuť si ich, pritúliť, pohladiť, poskytnúť to, čo je im príjemné a čo potrebujú. Dôležité je nehodnotiť pred spaním, čo dieťa hovorí alebo čo počas dňa spravilo, ale dať mu pocítiť porozumenie a prijatie, aby dieťa zaspávalo s dobrým pocitom. K spôsobom prevencie môžeme uviesť umožnenie dieťaťu spracovať zážitky zo dňa prirodzenou cestou ešte počas dňa. Vo veku, v ktorom sa typicky nočné desy objavujú, je najlepším spôsobom, ako môže dieťa spracovávať zažité, hra. Na predchádzanie nočných besov môže pomôcť pokojnejší popoludňajší program.
Pre zlepšenie nočného spánku dbajte na pravidelný režim spánku, vytvorte pokojné a bezpečné prostredie a minimalizujte stresové podnety. Dôležité je tiež zabezpečiť bezpečné prostredie počas spánku dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Ako reagovať, keď dieťa zažíva nočný des?
Ak sa u dieťaťa objavia nočné desy, je to pre rodiča veľmi stresujúce, až psychicky náročné, keďže v danej chvíli má pocit, že jeho dieťa veľmi trpí a on mu nevie pomôcť. Typická reakcia je snaha rodiča dieťa prebudiť a tento stav ukončiť. Pokiaľ však ide o nočné desy, je dôležité nesnažiť sa dieťa počas epizódy nočného desu prebudiť, keďže ono je práve v hlbokej fáze spánku. Vhodné je dieťaťu sa prihovárať pokojným hlasom, upokojovať ho, môže ho jemne hladiť, ak je to možné. Opakovať mu, že ste s ním, že je v bezpečí, doma, vo svojej izbičke a pod. Ideálne je nezažínať v miestnosti silné svetlo, ale skôr len nočnú lampu. Dieťa určite nie je vhodné počas epizódy nočného desu budiť. To by mohlo práve naopak zvýšiť riziko predĺženia epizódy a agresivity u dieťaťa. Treba pri ňom zostať, kým epizóda neodznie, zaistiť mu bezpečie a po odznení nočného desu ho uložiť naspäť do postele.
Zachovajte pokoj a rozvahu. Dieťa počas desu nebuďte. Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť. V prípade nočného desu sa neodporúča besniacu osobu budiť, pretože sa prejavy môžu ešte zintenzívniť. Trvanie nočného desu by sa mohlo predĺžiť a mohlo by dôjsť k nárastu agresivity. V prvom rade zaistite bezpečnosť dieťaťa, aby sa nezranilo. Snažte sa osobu upokojiť svojím hlasom alebo dotykom a zostať osobe nablízku. V prípade, že by osoba prichádzala k vedomiu, je dôležité pre ňu vnímať blízkosť známej osoby (rodičia). Stav odznie do niekoľkých minút.
Najlepším spôsobom, ako pomôcť dieťaťu prežívajúcemu nočný des, je zabezpečiť jeho bezpečie a nedotýkať sa ho, kým sa neupokojí.
Liečba nočných desov
Pri terapii všetkých NREM parasomnií vrátane nočných desov je dôležitý hlavne pravidelný spánkový režim a zabezpečenie prostredia, v ktorom dieťa spí, proti úrazom. Dôležité je nezabúdať na emočné spracovanie zážitkov zo dňa, ako sme už spomínali. Pri častom výskyte takýchto epizód, alebo nebezpečnom správaní sa počas epizódy, je stav potrebné konzultovať s lekárom, môže sa užívať homeopatická liečba, prípadne sa na nejakú dobu (3 - 6 mesiacov) môžu dieťaťu podávať benzodiazepíny, ojedinele tricyklické antidepresíva.
Samy zmiznú, ako dozrieva centrálny nervový systém. Väčšina detí z nočných desov „vyrastie“ bez potreby liečby. Niekedy však pretrvávajú až do dospelosti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Kedy vyhľadať lekára?
Nočné desy u detí si môžete ľahko pomýliť s nočnými morami. Štatistiky ukazujú, že nočné desy môžu postihnúť asi 2-6 % detí. Môžu sa objaviť v akomkoľvek veku, ale najčastejšie sa vyskytujú medzi 4. a 12.
Nočné mory spravidla postupne samé odznejú bez nutnosti výraznejšieho lekárskeho zásahu. Pokiaľ však pretrvávajú, objavujú sa častejšie ako 4x za mesiac alebo majú neobvyklý priebeh, navštívte lekára a psychológa. Ten vám môže odporučiť najrôznejšie relaxačné metódy, hypnózu či behaviorálnu terapiu. Lekár môže tiež predpísať lieky s upokojujúcim účinkom. Odporúča sa tiež dbať na dostatok vitamínu B, ktorý má pozitívny účinok na nervovú sústavu.