Vstup do života s dieťaťom v novej rodine prináša so sebou radosť, ale aj zodpovednosť. Často sa stáva, že partneri vstupujú do vzťahu s deťmi z predchádzajúcich vzťahov. Aké sú práva a povinnosti zákonného zástupcu vo vzťahu k nevlastnému dieťaťu? Ako sa rieši starostlivosť, výživné, zodpovednosť za škodu a dedičstvo? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zákonných zástupcov vo vzťahu k nevlastným deťom na Slovensku.
Každodenná starostlivosť o partnerovo dieťa
Aj keď medzi vami a dieťaťom vášho partnera nie je pokrvné puto, máte podľa zákona o rodine právo podieľať sa na jeho výchove. Platí to však len vtedy, keď sú splnené dve podmienky:
- Ste manželkou otca alebo manželom matky dieťaťa (t. j. podľa zákona nemáte nijaké právo vychovávať dieťa partnera, ak nie ste zosobášení).
- Bývate s rodičom dieťaťa v jednej domácnosti.
Rozsah výchovných oprávnení v podstate určujú vaše manželské povinnosti. V rámci nich by ste mali spoločne s partnerom vytvárať zdravé rodinné prostredie a uspokojovať potreby rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Manželovo dieťa za normálnych okolností nemôžete zastupovať; jednotlivé prípady, v ktorých by dieťa potrebovalo vaše zastúpenie, musia byť riešené udelením plnomocenstva zo strany rodičov dieťaťa.
V dôležitých otázkach, ktoré by mohli ovplyvniť život partnerovho dieťaťa, môžete spolurozhodovať len vtedy, ak zároveň ide o vec, ktorá sa týka aj vašej rodiny. V týchto záležitostiach totiž rozhodujú manželia spoločne. Počítajte ale s tým, že ak s manželom prijmete rozhodnutie o podstatnej veci ohľadom nevlastného dieťaťa (napr. o správe jeho majetku, výbere školy apod.), musíte sa zhodnúť aj s druhým biologickým rodičom maloletého. Keď sa tak nestane, rozhodne na návrh jedného z pokrvných rodičov dieťaťa súd.
Výživné na nevlastné deti - len sprostredkovane
Nevlastný rodič nemá povinnosť platiť výživné na partnerovo dieťa, pokiaľ si ho neosvojí. Ak ste však s partnerom zosobášení, počítajte s tým, že vás jeho dieťa bude niečo stáť. Napriek tomu, že vyživovacia povinnosť nie je stanovená priamo, nevyhnutnosť uspokojovať potreby nevlastného dieťaťa sa vo sfére vašich financií prejaví. Dôvodom sú dva faktory:
Prečítajte si tiež: Politické škandály
- Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej plnenie voči sebe môžu aj súdne vymáhať. Výška výživného má byť určená tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pokiaľ váš partner zo svojho príjmu ledva zvláda uspokojiť potreby svojich detí a na úhradu jeho životných nákladov mu už prostriedky nezostávajú, budete mu musieť finančne vypomôcť z titulu manželského výživného.
- Skutočnosť, že do spoločného majetku patria aj príjmy manžela: Výška výživného pre dieťa závisí okrem iného aj od majetkových pomerov povinného rodiča. Za majetok rodiča sa pritom nepovažuje len jeho výlučné vlastníctvo, ale aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak ste si ho nezrušili alebo nezúžili, budú do neho patriť aj príjmy oboch manželov. Pri určovaní výživného na dieťa vášho manželského partnera sa teda bude prihliadať aj na váš príjem. V tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť, že ak spolu žijete „bez papiera“, súd by pri určovaní výživného vaše zárobky nemal brať do úvahy, a to ani vtedy, ak s partnerom bývate v spoločnej domácnosti (bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 19CoP/19/2017).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nevlastným dieťaťom
Za škodu spôsobenú dieťaťom partnera môžete zodpovedať aj vy. Predpokladom však je, že dieťa bolo pri jej spôsobení maloleté a v dobe jej vzniku ste mali povinnosť vykonávať nad ním dohľad. Uvedené ale judikatúra opäť vyvodila len u manžela rodiča dieťaťa, ktorý mlčky alebo výslovne prevzal povinnosť podieľať sa na jeho výchove (R 27/1977).
Ak už je maloleté dieťa vo veku, v ktorom dokáže ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, zodpovedá aj ono; spolu s ním zodpovedáte spoločne a nerozdielne. Zodpovednosti sa zbavíte, ak preukážete, že ste náležitý dohľad nezanedbali.
Dedenie medzi nevlastnými rodičmi a deťmi
Nevlastné deti a rodičia po sebe môžu navzájom dediť aj bez závetu. Zákon to však pripúšťa len vtedy, ak:
- Žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a
- z uvedeného dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (nejde tu o vyživovaciu povinnosť; postačí faktické vyživovanie zo strany zomrelého, ak sa osoba nedokázala živiť sama),
- nededia potomkovia poručiteľa (dedenie nevlastných detí či rodičov zo zákona neprichádza do úvahy, ak dedia biologické deti alebo vnúčatá).
Dedenia prichádza do úvahy buď:
- v 2. dedičskej skupine, v ktorej sa o dedičstvo delia manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a osoby žijúce s poručiteľom v jednej domácnosti. Dedia rovnakým dielom, manžel ale vždy najmenej polovicu dedičstva.
- v 3. dedičskej skupine, podľa ktorej sa postupuje, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov zomrelého. O dedičstvo sa v nej delia súrodenci zomrelého (príp. ich deti, ak súrodenci už zomreli) a osoby žijúce s poručiteľom v jednej domácnosti, a to rovnakým dielom.
Dodajme, že adoptované deti majú podľa zákona rovnaké postavenie ako biologické deti.
Prečítajte si tiež: Jozef Adamovič – herec a režisér
Prechod nájmu bytu
Na nevlastné deti alebo rodičov môže prejsť po smrti nájomcu aj nájom bytu, pokiaľ nejde o byt v spoločnom nájme manželov alebo družstevný byt. Spoločnými nájomcami sa môžu stať deti nájomcu, jeho vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt a tiež tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomrelého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň 3 roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Daňový bonus
Na partnerovo dieťa si môžete uplatniť aj daňový bonus. Umožňuje to ust. § 33 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Darovanie alebo prepísanie nehnuteľnosti na maloleté dieťa
Často sa vyskytuje otázka, či je možné darovať alebo prepísať nehnuteľnosť na maloleté dieťa. Odpoveď je áno, ale s určitými obmedzeniami a postupmi.
Darovanie nehnuteľnosti maloletému dieťaťu
Darovať nehnuteľnosť maloletému dieťaťu je možné, avšak táto darovacia zmluva podlieha súhlasu súdu. Maloletý musí mať zvoleného kolízneho opatrovníka (nie rodičov), ktorý koná v jeho mene.
Postup:
- Návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka: Podajte návrh na príslušný súd (podľa bydliska dieťaťa) na ustanovenie kolízneho opatrovníka.
- Návrh na schválenie právneho úkonu maloletého (darovacej zmluvy): Po ustanovení kolízneho opatrovníka podajte návrh na súd na schválenie darovacej zmluvy. Súd posudzuje, či je darovanie v záujme dieťaťa. Bez tohto schválenia kataster vklad neuskutoční.
Dôležité:
- Uistite sa, že nehnuteľnosť nie je zaťažená úverom alebo inou ťarchou, čo by mohlo znamenať problém.
- Návrh na súd na schválenie darovacej zmluvy musí byť podaný s podpísanou darovacou zmluvou a uvedením výhod darovania pre maloletého.
Prepis majetku na dieťa
Prepis majetku na dieťa je najjednoduchší v prípade, ak je dieťa plnoleté (nad 18 rokov).
Prečítajte si tiež: Nemanželské Deti: 20. Storočie
Ak má dieťa viac ako 18 rokov:
- Vypracujte darovaciu zmluvu, ktorú podpíšete vy ako darca a dieťa ako obdarovaný.
- Podajte návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Štandardný vklad trvá 30 dní, zrýchlený vklad trvá 15 dní.
Ak má dieťa menej ako 18 rokov:
- Postupujte podľa postupu pre darovanie nehnuteľnosti maloletému dieťaťu (viď vyššie).
Darovacia zmluva a hypotéka
Ak je na nehnuteľnosti hypotéka, je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:
- Kontaktujte banku: Zmluva o hypotekárnom úvere spravidla obsahuje klauzulu o zákaze prevodu nehnuteľnosti bez písomného súhlasu banky. Preto je nevyhnutné kontaktovať banku a požiadať o súhlas s prevodom.
- Exekúcia: Ak máte aj exekučné konanie, prevod majetku na osobu blízku (ako váš syn) môže byť napadnutý veriteľom ako tzv. odporovateľný právny úkon, čím by sa tento úkon stal právne neúčinným. Ak prepíšete nehnuteľnosť vo chvíli, kedy pôsobí exekúcia, exekútor má právomoc vykonať predaj aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi.
Prepis podielu na nehnuteľnosti
Je možné prepísať aj podiel na nehnuteľnosti, napríklad 1/16 bytu. Pri prevodoch nehnuteľností na Slovensku je to bežná prax. Obmedzenia sa týkajú len pozemkov, konkrétne drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov na menšie výmery.
Darovacia zmluva a ďalšie deti
Ak sa po podpise darovacej zmluvy narodí ďalšie dieťa, darovacia zmluva nebude automaticky neplatná či napadnuteľná. Situácia môže byť zložitejšia z hľadiska dedičstva.
Prepis majetku a dedičstvo
Ak otec vlastní dom vo svojom výlučnom vlastníctve, môže ho darovať vybranému dieťaťu bez súhlasu ostatných súrodencov. Takýto postup vie ošetriť darovacia zmluva, v ktorej možno zriadiť aj právo doživotného bývania pre otca. Tým sa zaistí, že otec môže v dome bývať a zároveň syn, ktorý sa o neho stará, získa nehnuteľnosť bez obáv z neskorších námietok.
Neskôr, pri dedičskom konaní, sa však môže brať ohľad na hodnotu daru. Syn, ktorý dom dostal, by si dal započítať túto nehnuteľnosť na svoj dedičský podiel.
Určenie a zapretie otcovstva
Správne určenie otcovstva je zásadnou otázkou pre oboch rodičov, ale najmä pre maloleté dieťa, ktoré má právo rozvíjať svoj vzťah so svojím biologickým otcom. Pokiaľ teda vzniknú pochybnosti s určením otcovstva, odporúčame tieto pochybnosti čo najskôr odstrániť.
Domnienky otcovstva
- Otcovstvo manžela matky: Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
- Súhlasné vyhlásenie rodičov: Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matričným úradom alebo pred súdom.
- Určenie otcovstva súdom: Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Zapretie otcovstva
- Matka maloletého dieťaťa môže v lehote troch rokov od narodenia maloletého dieťaťa podať na súde návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu.
- Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
- Dieťa môže vždy bez obmedzenia zákonnej lehoty podať na súd návrh na prípustnosť zapretia otcovstva.
Konanie o určení a zapretí otcovstva
- Návrh na určenie, príp. zapretie otcovstva sa podáva na okresnom súde, v obvode ktorého má žalovaný - domnelý rodič svoje bydlisko.
- Súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie dokazovanie vo veci.
- Súd spravidla ustanoví v konaní znalca z odboru genetiky, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom na základe testov DNA určí pravdepodobnosť otcovstva k maloletému dieťaťu.
- Na základe takto vykonaného dokazovania súd následne v rozsudku určí otcovstvo k maloletému dieťaťu, príp. určí, že osoba nie je otcom maloletého dieťaťa, alebo návrh zamietne.
Osvojenie
Osvojenie sa považuje za najvhodnejšiu formu náhradnej starostlivosti. Osvojiteľom sa vždy môže stať iba fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, ktoré sú najmä zdravotné, osobnostné a morálne. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. V prípade osvojenia zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.
Konanie o osvojiteľnosti a osvojení
- Konanie o osvojiteľnosti je inštitút, ktorý nadväzuje na novú právnu úpravu osvojenia zakotvenú v zákone o rodine. O osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania.
- Konanie o osvojenie začína len na návrh. Súd sa v konaní zameria na preukázanie základných vecno - právnych podmienok pre vznik, resp. zrušenie osvojenia so zreteľom na všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca a vytvorenie primeraného rodinného prostredia.
Kolízia záujmov pri osvojení
Pri procese osvojenia dochádza ku kolízii záujmov troch strán: dieťaťa, budúcich osvojiteľov a biologického rodiča dieťaťa. Každopádne, osvojiteľ má právo osvojiť si dieťa, zároveň však má právo na ochranu svojho súkromného života. Dieťa má právo na svoj rodinný život, či už s biologickými rodičmi alebo ako osvojenec v novej rodine. Má právo poznať svojich rodičov a svoj pôvod.
Práva dieťaťa v konaní
V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Dieťa má byť vypočuté v každom súdnom, alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka.
tags: #nemanzelske #dieta #zakonny #zastupca