Materská a rodičovská dovolenka predstavujú dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Zákonník práce upravuje tieto inštitúty v § 166 až § 169. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, počas ktorého zamestnancovi neprináleží náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle zákona o sociálnom poistení alebo zákona o rodičovskom príspevku.
Kto má nárok na materskú a rodičovskú dovolenku
Nárok na čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky má zamestnanec, ktorý má u zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy. Naopak, zamestnanci vykonávajúci práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti) nemajú nárok na materskú a rodičovskú dovolenku, pretože sa na nich nevzťahujú ustanovenia siedmej časti Zákonníka práce.
Materská dovolenka
Materská dovolenka je dovolenka, ktorá sa poskytuje žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Žene patrí materská dovolenka v trvaní:
- 34 týždňov
- 37 týždňov, ak je osamelá
- 43 týždňov, ak porodila súčasne dve alebo viac detí
Rodičovská dovolenka
Mužovi (zamestnancovi) patrí v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom „rodičovská dovolenka“ odo dňa narodenia dieťaťa. Rodičovská dovolenka muža je od narodenia dieťaťa štandardne v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov. Ak si muž uplatní nárok na rodičovskú dovolenku až po 34. týždni od narodenia dieťaťa, na pracovnoprávne účely to už nie je rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP, ale ide o rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce.
Oznamovacia povinnosť zamestnanca
Zamestnanec je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi predpokladaný deň nástupu na materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku, ako aj predpokladaný deň ich prerušenia a skončenia, a to najmenej mesiac vopred. Pri nástupe na materskú dovolenku je povinnosťou zamestnanca predložiť aj tlačivo Sociálnej poisťovne "Žiadosť o materské" (tlačivo vystaví gynekológ).
Prečítajte si tiež: Zmena údajov pri rodičovskom príspevku
Zamestnávateľ nemá právo vyžadovať, aby zamestnanec oznámil nástup na materskú dovolenku skôr, ako to stanovuje Zákonník práce, teda najmenej jeden mesiac vopred.
Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni
Zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky najneskôr 8 dní od začiatku, resp. konca čerpania materskej dovolenky. Počas materskej dovolenky nemajú osoby povinnosť platiť poistné, ale zostávajú poistené.
Ak zamestnanec následne nastúpi na rodičovskú dovolenku, poistenie sa mu preruší. Zamestnávateľ preto musí nahlásiť ukončenie materskej dovolenky a zároveň začiatok rodičovskej. Musí tiež oznámiť začiatok prerušenia poistenia, resp. skončenie prerušenia do 8 dní od začiatku, resp. skončenia prerušenia poistenia (rodičovskej dovolenky). V tomto prípade zamestnávateľ preruší zamestnancovi povinné sociálne poistenie. Urobí tak formulárom Sociálnej poisťovne "Registračným listom FO - prerušenie".
Rovnako je zamestnávateľ povinný nahlasovať zmenu do zdravotnej poisťovne, ak ide o začiatok materskej dovolenky, a to do konca nasledujúceho mesiaca.
Prerušenie materskej alebo rodičovskej dovolenky
Prerušenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky nastáva v prípade, keď dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena a muž zatiaľ nastúpia do práce. Nevyčerpaná časť materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky sa žene a mužovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestal preto pracovať, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Žena alebo muž na rodičovskej dovolenke poskytovanej s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku alebo 6 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, môžu nastúpiť do práce.
Práva a povinnosti zamestnávateľa pri návrate zamestnanca
Po návrate z materskej alebo rodičovskej dovolenky má zamestnanec právo na návrat na svoju pôvodnú pozíciu a pracovisko. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Podľa § 157 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je materská dovolenka, otcovská dovolenka, osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Nárok na dovolenku po materskej a rodičovskej dovolenke
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne za kalendárny rok. Doba trvania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce sa nepovažuje za výkon práce.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Na účely nároku na dovolenku sa za výkon práce považuje aj čerpanie materskej dovolenky (viď. § 144a ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce), avšak čerpanie rodičovskej dovolenky sa za výkon práce nepovažuje (viď. § 144a ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce).
Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2. Ku kráteniu dovolenky podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ môže a nemusí pristúpiť (je to na jeho rozhodnutí).
Ochranná doba
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.
tags: #nahlasenie #materskej #dovolenky #zamestnancom #zakonnik #prace