Narodenie dieťaťa je významnou životnou udalosťou, ktorá si často vyžaduje dočasný odchod zo zamestnania. Počas tohto obdobia rodina čelí zvýšeným výdavkom, zatiaľ čo jeden z príjmov domácnosti vypadne. Štát sa podieľa na čiastočnom nahrádzaní tohto výpadku prostredníctvom rôznych dávok. Tento článok sa zameriava na výpočet materskej dávky po období práceneschopnosti (PN) a rodičovskej dovolenky, pričom poskytuje užitočné informácie a príklady pre lepšie pochopenie tejto problematiky.
Čo je materská dávka?
Materská dávka je dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa. Ide o finančnú pomoc od štátu pre rodičov, ktorí sa starajú o novonarodené dieťa. Na rozdiel od rodičovského príspevku, kde poznáme 2 výšky príspevku (vyšší a nižší rodičovský príspevok), výška materského nie je u každej ženy rovnaká. Závisí od jej zárobku.
Kto má nárok na materské?
Na materské má nárok osoba, ktorá bola nemocensky poistená minimálne 270 dní počas posledných dvoch rokov pred pôrodom. Toto sa týka zamestnancov, povinne nemocensky poistených SZČO, dobrovoľne nemocensky poistených osôb, ako aj osôb v ochrannej lehote do 7 dní. Ak nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, ochranná lehota sa predlžuje až na 8 mesiacov.
Od roku 2024 sa do tohto obdobia 270 dní započítava aj ukončené stredoškolské alebo vysokoškolské štúdium, ak patrí do dvoch rokov pred pôrodom. Táto úprava pomohla najmä mladým matkám, ktoré po škole krátkodobo pracovali alebo si platili dobrovoľné nemocenské poistenie.
Dávku môže poberať aj manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže alebo nesmie starať. Ďalej má na dávku nárok manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela. Vo všetkých prípadoch ale musia platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dni v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Nárok na materskú vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Materské nie je určené len pre matky. Aj otcovia môžu o túto dávku požiadať, a to v dvoch fázach. Po narodení dieťaťa majú nárok na dvojtýždňové tzv. otcovské materské. Ak ho využijú, môžu následne poberať materské po dobu 26 týždňov, ak nie, táto dávka sa predlžuje na 28 týždňov. Osamelí otcovia môžu materské poberať 31 týždňov, v prípade dvojičiek alebo viacerých detí až 37 týždňov.
Ako sa vypočíta materská dávka?
Výška materskej je priamo úmerná výške hrubej mzdy. V roku 2025 predstavuje materská dávka 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Spravidla obdobím pre výpočet materského je predošlý rok.
Materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ pre platenie odvodov. Percentuálna výška materského je 75 percent DVZ od prvého dňa. Výška materskej dávky má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Maximálny denný vymeriavací základ sa počíta z dvojnásobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška za deň.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet materskej
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materskej je obvykle predchádzajúci rok - teda kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na materské (v roku 2025 je to rok 2024).
Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu, sa zisťuje ku dňu tohto preradenia. ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ (napríklad v prípade žien na rodičovskej dovolenke, pri tzv. ak zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (predpokladaný vymeriavací základ) sa rovná jednej tridsatine vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak je predpokladaný vymeriavací základ vyšší ako tzv.
Výnimkou sú zamestnanci, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ z dôvodu poberania materského alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. predpokladaný vymeriavací základ).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a zákona o soc. poistení, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia. Téme reťazového pôrodu sa venujeme v článkoch Reťazový pôrod a materské, Reťazový pôrod a materské: súbeh dávok.
Príklad výpočtu materskej
Ak mala budúca matka priemernú hrubú mzdu 1 000 eur, jej DVZ bude 32,88 eura. Materské bude predstavovať 75 % z tejto sumy, teda 24,66 eura denne. Výsledkom bude mesačné materské vo výške 739,72 eura pri 30-dňovom mesiaci a 764,38 eura pri 31-dňovom mesiaci.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Pre rýchly odhad výšky materského stačí vypočítať 75 % z priemernej hrubej mzdy.
Kalkulačka materskej
Pre jednoduchší výpočet materskej dávky existujú online kalkulačky, ktoré zohľadňujú výšku hrubej mzdy a počet dní v mesiaci. Kalkulačka materskej portálu Finsider vypočíta celkovú výšku dávky, ktorú dostanete v mesiaci, ktorý má 30 dní.
Príklady výšky materskej dávky v závislosti od hrubej mzdy
Nižšie je uvedená tabuľka s príkladmi výšky materskej dávky v závislosti od hrubej mzdy (údaje sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétnych okolností):
| Výška hrubej mzdy | Materská za 31 dní | Materská za 30 dní | Materská za 28 dní |
|---|---|---|---|
| 40 € | 30,58 € | 29,59 € | 27,62 € |
| 80 € | 61,15 € | 59,18 € | 55,23 € |
| 120 € | 91,73 € | 88,77 € | 82,85 € |
| … | … | … | … |
| 1600 € | 1223,01 € | 1183,56 € | 1104,66 € |
Parametre materskej dávky v roku 2025
- V roku 2025 predstavuje maximálna materská 70,52 eur na deň.
- Maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) v roku 2022: 74,4987 €
- Percentuálna výška materského: 75 % DVZ
- Maximálna materská dávka na deň: 55,87402500 €
- Maximálna materská za 30 dní: 1 676,30 €
- Maximálna materská za 31 dní: 1 732,10 €
Práceneschopnosť (PN) počas materskej a rodičovskej dovolenky
Počas materskej alebo rodičovskej dovolenky je dôležité vedieť, ako postupovať v prípade práceneschopnosti.
Vystavenie PN a kontrola údajov
PN zvyčajne vypisuje ošetrujúci lekár. Pacient má možnosť skontrolovať správnosť údajov na elektronickej PN online, prostredníctvom svojho elektronického účtu poistenca. Dôležité je overiť si, či sú dátumy a ďalšie údaje správne.
Vychádzky počas PN
Vychádzky sú stanovené lekárom, najčastejšie v časoch od 10:00 do 12:00 alebo od 14:00 do 16:00. V závislosti od zdravotného stavu môže lekár povoliť aj celodenné vychádzky. Ak človek žije sám, môže si ísť nakúpiť aj mimo stanovených hodín, pričom sa odporúča uschovať si bloček pre prípad kontroly zo Sociálnej poisťovne. Kontroly môžu prebiehať aj cez víkend.
Dodržiavanie liečebného režimu
Počas PN je dôležité dodržiavať liečebný režim a nepracovať z domu.
Sankcie za porušenie liečebného režimu
Pokuty za porušenie liečebného režimu majú zvyčajne výchovný charakter, najčastejšie sa pohybujú okolo 20 eur. Pri opakovanom porušení sa však môžu vyšplhať až na stovky alebo tisícky eur a Sociálna poisťovňa môže vyplácanie PN zastaviť.
Nárok na PN počas rodičovskej dovolenky
Rodičia na rodičovskej dovolenke nemajú nárok na PN, pretože za nich nikto neplatí nemocenské poistenie. Ak vedia, že budú potrebovať PN po skončení materskej, musia o ňu požiadať do siedmich dní od jej skončenia.
PN u osamelého rodiča počas materskej
U osamelého rodiča platí, že materská má prednosť pred nemocenským, ak sa rodič vie o dieťa naďalej starať aj počas choroby. Ak však vážne ochorie a nemôže sa o dieťa starať, materská sa preruší a nastupuje nemocenské. V takom prípade musí starostlivosť o dieťa prebrať iná osoba.
Špecifické situácie a príklady výpočtu materskej dávky po rodičovskej dovolenke
Poďme sa pozrieť na niektoré špecifické situácie a príklady, ktoré ilustrujú rôzne aspekty výpočtu materskej dávky po rodičovskej dovolenke:
Príklad 1: Materská a rodičovská dovolenka bez prerušenia
Pani Alica nastúpila na materskú dovolenku a po nej plynule prešla na rodičovskú dovolenku až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. V takomto prípade sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý mala pred materskou dovolenkou.
Príklad 2: Kombinácia materskej a rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období
Pani Beáta bola zamestnankyňou a pred nástupom na materskú mala hrubý mesačný príjem okolo 1000 eur. Po materskej pokračovala na rodičovskej dovolenke. V rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej a pol roka na materskej. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
Príklad 3: Ukončenie pracovného pomeru po rodičovskej dovolenke
Pani Brigita bola na materskej do 30.9.2017 a následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017). K 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky je dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, teda od 1.10.2017 do 30.9.2019.
Príklad 4: Nárok na dávku pri poistení v nezamestnanosti
Pani Dana nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
Príklad 5: Vedľajší príjem počas rozhodujúceho obdobia
Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu. Rozdiel medzi pani Danou a pani Evou je v tom, že pani Dana celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke, ale pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti.
Príklad 6: Zvýšenie dávky čerpaním dovolenky po rodičovskej dovolenke
Pani Gabriela nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Hoci len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu. Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
Príklad 7: Náhrada za nevyčerpanú dovolenku
Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019. Tým pádom sa pri určení dávky postupuje nasledovne. Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.
Dôležité poznámky k výpočtu materskej po rodičovskej dovolenke
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu!
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni, teda pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie.
Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke, tak sa dávka vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v hlavnom zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou. Na vedľajší príjem sa neprihliada. Na vedľajší príjem by sa prihliadalo len vtedy, ak by z neho vyšla lepšia dávka. Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka! Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste aspoň deň boli "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne, tak sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie v hlavnom zamestnaní, ale aj vo vedľajšom zamestnaní a dávka môže byť nízka.
Dovolenka a jej vplyv na príjem
Dovolenka je ideálny čas, kedy nechodíte do práce, no príjem vám zamestnávateľ zohľadní vo výplatnej páske nasledujúceho mesiaca. Ak ste so svojím zamestnávateľom uzatvorili pracovnú zmluvu s definovaným trvalým pracovným pomerom, máte nárok na dovolenku, a to v prípade, ak vykonávate svoju prácu nepretržite jeden celý rok. Základná výmera dovolenky je podľa legislatívy najmenej štyri týždne. Ak ste však už dovŕšili vek 33 rokov, máte nárok na dovolenku o týždeň dlhšiu. Legislatíva hovorí, že zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Vyplácaniu dovoleniek sa venujte § 116 zákona č. 311/2001 Z.z. ,t.j. Zákonník práce.
Priemerný zárobok sa vypočítava „zo mzdy zaúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.“ Časovo je obdobie definované ako kalendárny štvrťrok. Zjednodušene - ak ste čerpali dovolenku v mesiacoch júl až september 2021, rozhodujúcim obdobím bol apríl až jún 2021. Mzdárky vypočítajú priemernú hodinovú mzdu tak, že podelia výšku vašej hrubej mzdy počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Následne zistený priemerný hodinový zárobok vynásobia počtom dní dovolenky a počtom odpracovaných hodín.
Ak ste v rozhodujúcom období neodpracovali aspoň 21 dní alebo 168 hodín, použije sa pravdepodobný zárobok. Ten sa určuje zo mzdy, ktorú by ste dosiahli od začiatku rozhodujúceho obdobia alebo zo mzdy, ktorú by ste pravdepodobne dosiahli, ak by ste boli aktívne zamestnaná.
Ak ste čerpali dovolenku napríklad v marci 2025, pre výpočet priemerného zárobku sa zohľadní 4. štvrťrok 2024 (október - december). Ak ste počas tohto obdobia čerpali materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, použije sa pravdepodobný zárobok. Ak budete čerpať dovolenku v apríli 2025, pre výpočet priemerného zárobku sa zohľadní 1.
Ďalšie dôležité informácie o materskej dávke
- Zmena spôsobu výplaty dávky: Ak chcete zmeniť spôsob výplaty dávky, alebo ste si dávku nevyzdvihli, použite formulár: Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie neprevzatej sumy.
- Premlčanie nároku na výplatu dávky: Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
- Výplata materského: Materské sa vypláca za kalendárne dni a poskytuje sa za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.
- Zánik nároku na materské: Nárok na materské zaniká aj po uplynutí 34. týždňa (resp. 37./43. týždňa v prípade osamelých rodičov alebo žien, ktoré porodili dve a viac detí), uplynutím 14. dňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, nie dlhšie ako do konca 34., príp. 37./43. týždňa.
- Nárok iného poistenca: Inému poistencovi nárok vzniká odo dňa, od ktorého žiada o priznanie materského, t. j. 28., 31. alebo 37. týždňa.
- Odpočet otcovského z materského: Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské.
- Povinnosť vrátenia neprávom vyplatených súm: Poistenec je povinný vrátiť dávku alebo jej časť, ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila) alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila.
- Náhrada škody pri nesprávnych údajoch: Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
- Pôrod v zahraničí: Ak poistenka porodila na území iného členského štátu EÚ alebo na úz… Na účely výpočtu odstupného, dovolenky a náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku je potrebné vypočítať priemerný mesačný plat. Priemerný mesačný plat sa vypočíta ako priemer platu za obdobie dvanástich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Ak je obdobie poberania platu starostu obce (primátora mesta) kratšie ako 12 mesiacov , priemerný mesačný plat sa vypočíta ako podiel súčtu platov za príslušné obdobie a počtu mesiacov, ktoré starosta obce (primátor mesta) poberal plat.