Slovenský národný život v 19. storočí sa vyvíjal v zložitých podmienkach Rakúsko-Uhorska. V tomto mnohonárodnostnom štáte bola hospodárska úroveň krajín nerovnomerná. Po porážke maďarskej revolúcie sa úradným jazykom na Slovensku stala nemčina, keďže školstvo v Uhorsku podliehalo ministerstvu vo Viedni. Slováci sa usilovali o poslovenčenie katolíckych gymnázií v Banskej Štiavnici, Levoči, Prešove a Trnave, ako aj reálky v Žiline. Vyučovanie na gymnáziách v Nitre, Trenčíne a Skalici prebiehalo prevažne v češtine, zatiaľ čo v Banskej Bystrici sa vyučovalo v češtine a nemčine. V učebniciach dejín pedagogiky sa dejinám slovenských gymnázií matičného obdobia nevenuje dostatočná pozornosť.
Založenie Matice slovenskej a jej predchodcovia
Matica slovenská bola založená v Turčianskom Svätom Martine, pričom predstavenstvo mesta prijalo Maticu do svojho lona 21. apríla 1862 na návrh Samuela Galandu. Jej začiatky siahajú do prvých rokov 19. storočia, keď patrila do radu slovanských kultúrnych spolkov v Rakúsko-Uhorsku. V tom čase pôsobil na Dolnej Zemi (územie dnešnej Juhoslávie) v Novom Sade Pavol Jozef Šafárik, významný slovenský rodák a osvietenecký vzdelanec. Aktívne sa zúčastňoval na práci spolku Matica Srbská, ktorý bol zameraný na vydávanie literatúry v národnom jazyku a vznikol v roku 1826. Šafárik chcel založiť takúto inštitúciu aj na Slovensku.
Matica slovenská vznikla v Martine pod predsedníctvom Štefana Moysesa ako výsledok slovenských národných úsilí vyjadrených v Memorande slovenského národa z roku 1861, na tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. V júni 1861 sa začala realizovať myšlienka založiť Maticu slovenskú ako celonárodnú kultúrnu inštitúciu. Utvoril sa dočasný výbor, ktorý predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej začiatkom augusta 1861.
Ciele a úlohy Matice slovenskej
Úlohou Matice slovenskej bola obrana utláčaných národov a jej funkciou bolo pozdvihnúť národné povedomie Slovákov, zjednotiť katolíckych a evanjelických národovcov a rozvíjať vedeckú a kultúrnu činnosť. Matica slovenská je celonárodná inštitúcia, bez ohľadu na náboženskú, politickú, či generačnú príslušnosť svojich členov. Dôležitým predpokladom úspešného účinkovania MS bolo získanie väčšieho počtu členov a financií, vypracovanie stanov a nájdenie slovenského mesta, ktoré by bolo jej sídlom. Bola vyhlásená celonárodná zbierka, do ktorej sa zapojili roľníci a mešťania. Vrchnosť sa do zbierky zapájala iba sporadicky. Akciu viedol predseda dočasného výboru Ján Francisci, pričom Karol Kuzmány získaval členov a darcov vo Viedni. Mená darcov a dary zverejňovali v Pešťbudínskych vedomostiach.
Prvé valné zhromaždenie a významní predstavitelia
Po schválení stanov už nič nebránilo zahájeniu činnosti Matice slovenskej. Stalo sa tak 4. augusta 1863 v Martine, kde sa konalo 1. valné zhromaždenie. Štefan Moyses sa stal predsedom a Karol Kuzmány prvým podpredsedom. Druhým podpredsedom sa stal Ján Országh. Do výboru boli zvolení aj významní národovci ako Štefan Marko Daxner, Hodža, J. M. Hurban, G. Zechenter, P. Dobšinský, J. Kadavý. Matica sa stala symbolom národno-zákonných snáh utláčaných slovanských národov.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Predchádzajúce spolky a politické pozadie
Na Slovensku bolo založených viacero inštitúcií, ale nemali dlhšiu trvácnosť. Najvýznamnejším spolkom bol v roku 1844 v Liptovskom Mikuláši spolok TATRY, ktorého prácu narušili revolučné udalosti v rokoch 1848/49. Slovenskí evanjelici sa ťažko prebíjali medzi pomaďarčenými feudálmi. Priaznivejšie podmienky pre národné hnutie sa utvorili až po páde tohto režimu (koniec 50-tych rokov). Významnou udalosťou bolo vydávanie časopisu PEŠŤBUDÍNSKE VEDOMOSTI, ktoré do marca 1862 vydával J. F. V tomto období si Slováci uvedomili, že nastala priaznivejšia politická situácia, aby mohli otvorene vyjadriť svoje národné požiadavky, a preto bolo zorganizované memorandové zhromaždenie v Martine 6. júna 1861. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner. Slováci mali politické, jazykové a kultúrne požiadavky. Memorandum najprv predložili Uhorskému snemu, ten však bol rozpustený a tak memorandum predložili cisárovi Františkovi Jozefovi. Memorandum ako celok prijaté nebolo.
Zrušenie Matice slovenskej a jej obnova
Prvé valné zhromaždenie bolo 4. augusta 1863. Z toho vyplývalo prenasledovanie slovenských národovcov, zatvorenie slovenských gymnázií a v roku 1875 násilné zatvorenie Matice slovenskej, keď sa vo vládnych novinách objavovali obvinenia proti Matice slovenskej, že svoju činnosť zameriava aj v rozpore zo stanovami na politickú a náboženskú činnosť. V tom období boli zrušené tri gymnázia a majetok zhabaný a odovzdaný Hornouhorskému maďarskému vzdelávaciemu spolku, založenému v Budapešti. Neskôr sa však jeho malá časť vrátila. Budova bola prestavaná a činnosť Matice slovenskej prevzali iné spolky. Pokusy o obnovenie činnosti Matice slovenskej boli neúspešné, ale obnovená bola až po vzniku Česko-slovenskej republiky v roku 1919. Nadviazala na svoje tradície a ďalej ich rozvíjala. Správcom sa stal J. V roku 1922 pri Matici slovenskej bolo založené ústredie ochotníckych divadiel, ktoré riadilo činnosť ochotníckych divadiel na celom Slovensku. Prvým predsedom ochotníckych divadiel sa stal J. G. Leštinský. Po 2. svetovej vojne sa stal predsedom Laco Novomestký. V roku 100-výročia bola Matica slovenská vysoko vyznamenaná a boli začaté práce na výstavbu novej (tretej) budovy. Do prevádzky bola zavedená v roku 1975 a v roku 1989 bola obnovená členská základňa, odbory a domy MS na celom Slovensku. Medzi stálych členov patril aj Juraj Hronec i Štefan Krčméry.
Odbory Matice slovenskej
Začiatky vznikania odborov neboli jednoduché. Prvé pokusy boli v prvom období činnosti Matice slovenskej, avšak vládny komisár videl porušenie stanov a preto ich zakázal. Napriek tomuto zákazu v obmedzených podmienkach pracovali a vydávali časopis Letopis Matice slovenskej, v ktorom uverejnili svoje poznatky a štúdie zo sveta vedy. V januári 1920 požiadal o založenie odborov v Matici Slovenskej Ján Slávik. Medzi prvými odbormi bol výtvarný odbor. Po zasadnutí Matičných funkcionárov 24. augusta 1920 matičná správa predložila návrh na zriadenie vedeckých odborov. Návrh bol prijatý a vznikli: Jazykovedný, Národopisno-pamiatkový a Historický odbor. Neskôr vznikli: umelecký (3 sekcie), národopisnú-pamiatkovú, literárnu, výtvarnú a hudobnú sekciu. Z pamiatkársko-ochranárskej činnosti vznikli historický a umelecký odbor. V roku 2000 došlo k rozdeleniu Matice slovenskej, vyčlenením Slovenskej knižnice, ktorá sa stala štátnou inštitúciou. Jej organizačná štruktúra sa stále vyvíja. Do Slov. nár. knižnice patrí aj pamätník slov.
Matica slovenská v Trenčíne
Matica slovenská mala v Trenčíne a na okolí početných priaznivcov a členov už v 2. polovici 19. storočia. Na jej tradície nadviazal po I. svetovej vojne Miestny odbor Matice slovenskej (MOMS) v Trenčíne. Zakladajúca schôdza sa uskutočnila 16. novembra 1919 v dvorane Župného domu (dnes hlavná budova Trenčianskeho múzea). Zhromaždenie otvoril advokát dr. Juraj Janoška, ktorý privítal vzkriesenú Maticu a jej vyslaného tajomníka, básnika Štefana Krčméryho. Ten vo svojom prejave zhrnul činnosť MS od jej založenia v roku 1863 až po jej zrušenie maďarskou vládou a zhabanie majetku na maďarizačné ciele. Po prečítaní stanov MS, ktoré zhromaždenie jednohlasne prijalo, zvolili prvý výbor.
Dohodlo sa, že Pobočka MS bude spolupracovať so všetkými organizáciami v Trenčíne, usporadúvať poučné prednášky každý týždeň v miestnostiach Slovenského kruhu. Na ďalšom valnom zhromaždení MO MS v Trenčíne 9. októbra 1921 za predsedu zvolili župana Jozefa Bellaia; za tajomníka ev. farára Jána Zemana a za pokladníka Mgr. Jána Halašu, lekárnika. Činnosť MS sa postupne rozširovala i do okolia. MO MS vznikol v Melčiciach v roku 1920, v Novom Meste nad Váhom roku 1922 a v Nemšovej r. 1923.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
MS v Trenčíne si od svojho založenia postupne získavala verejnosť hlavne kultúrno-vzdelávacou prácou. V prvom období sa zamerala na prednáškovú činnosť. Okrem prednášok sa organizovali ochotnícke divadlá, akadémie, koncerty, výstavy, budovanie knižníc, kurzy slovenského jazyka, výlety, rôzne oslavy a pod. Hlavným organizátorom týchto podujatí a literárnych štvrtkov od roku 1937 bol predseda MO MS profesor a neskôr riaditeľ Obchodnej akadémie v Trenčíne Bruno Ripka.
Rokom 1941 a vojnovými udalosťami nastáva stagnácia činnosti MO a prudký pokles členstva zapríčinený aj vyškrtnutím členov židovského pôvodu. Obnovenie činnosti nastáva až po Valnom zhromaždení MO MS dňa 26. novembra 1945. Práca MO sa začala znova s plným elánom, hoci v ťažkých hospodárskych podmienkach vojnou rozvráteného hospodárstva. Na Mimoriadnom valnom zhromaždení MS v Martine 8. novembra 1948 sa z Trenčína zúčastnila delegácia. V prejavoch funkcionárov už cítili obmedzovanie činnosti MO MS, ktoré definitívne prišlo po zasadnutí Kultúrno-propagačnej komisie ÚV KSS v Bratislave dňa 21. marca 1950. Maticu slovenskú obviňovali z buržoázneho nacionalizmu. Výmerom Povereníctva vnútra z 3. júla 1953 Matica slovenská zanikla "následkom trvalej nečinnosti a likvidovaním svojej spolkovej základne, t. j.
V roku 1968 MO MS v Trenčíne istý čas ožil. No po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do našej vlasti musel znovu zaniknúť v rámci "normalizácie" r. 1970. Oživotvorenie MO Matice slovenskej v Trenčíne po 20-ročnom nútenom spánku sa uskutočnilo 4. januára 1990 v kine Hviezda za účasti 160 záujemcov a dr. Cyrila Žuffu z Ústredia MS v Martine. Zvolil sa dočasný výbor.
Prvá väčšia akcia sa uskutočnila už 5. marca 1990 v Dome armády. Dňa 13. marca 1990 odhalili na budove Galérie M. A. Bazovského pamätnú tabuľu PhMr. Jánovi Halašovi a 21. marca Štátne divadlo z Brna uviedlo monotematické pásmo z Hovory s TGM od Karla Čapka. Pod heslom Slováci Slovákom MO v spolupráci s Domom priateľstva v Trenčíne zozbieral vyše 500 kníh pre Slovákov v Maďarsku a Rumunsku. Riadne valné zhromaždenie MO MS sa uskutočnilo 8. novembra 1990, aby zvolilo stály výbor. Obnovili sa literárne štvrtky, na ktorých sa vystriedali mnohí spisovatelia a básnici. Dňa 11. novembra 1990 odhalili pamätnú tabuľu historikovi, spisovateľovi a provinciálovi piaristov Jozefovi Braneckému. MO vydal publikácie a skladačky. Najvýznamnejšie však bolo odhalenie súsošia Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu roku 1991. Začala sa aj literárna sútaž J. Braneckého pre študentov stredných škôl považského regiónu, ktorá doteraz pokračuje.
Ďalšiu etapu v činnosti MO MS znamená Valné zhromaždenie z 18. júna 1992. Začali sa realizovať také aktivity, ktoré dovtedy nikto nepoznal. Jednou z nich je nadácia MS Prebudená pieseň. MO MS takto získal v roku 1993 prostriedky vo výške 477 000 Sk pre 30 podujatí a súborov. Iným novým podujatím bolo zorganizovanie benefičného koncertu Studňa sa tajne s dažďom zhovára v novembri 1994. Za volebné obdobie od júna 1992 do júna 1995 MO MS v Trenčíne uskutočnil 57 podujatí a temer pol milióna korún investoval do trenčianskej, nielen matičnej, kultúry. Valné zhromaždenie MO MS dňa 17. mája 1995 potvrdilo vo funkcii na ďalšie dvojročné obdobie dovtedy poverenú predsedkyňu Ing. Margitu Ivaničkovú, ako aj tajomníčku Magdalénu Ševčíkovú. Uskutočnilo sa 7 výstav, 6 prednášok a besied, jedna súťaž a autobusový zájazd na Bradlo pri príležitosti znovuotvorenia Mohyly generála M. R. Štefánika po rekonštrukcii. Historickým bolo otvorenie kurzu slovenského jazyka pre repatriovaných Slovákov z Rumunska, Juhoslávie a Maďarska.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Po r. 1989, v čase predsedníctva Ing. V. Tichého mal MOMSTN priestory v dome vo vlastníctve Mesta Trenčín na hlavnom námestí. Po odpredaji budovy približne v r. 2004 až 2006 MOMSTN stratil možnosť tieto priestory používať. Za týchto okolností MOMSTN listom požiadal o pomoc miestnu knižnicu. V priestoroch miestnej knižnice sa konáva každoročná matičná schôdza, príležitostné zasadnutia výboru a prednášky, ktoré niekedy bývajú aj spoločné (MOMSTN a knižnica).
V období zhruba okolo r. 2008 vznikla a pôsobila Oblastná rada MS Trenčianskeho kraja. Dňa 6. decembra 2013 bol založený Klub starých Trenčanov (KST), ktorý sa stal klubom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Trenčíne. Pôsobí v oblasti histórie Trenčína. Dňa 27. septembra 2015 bola založená internetová stránka o MOMSTN, ktorá sa stala Zpravodajom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Trenčíne. Keď v decembri 2016 bolo v Trenčíne zriadené pracovisko Matice slovenskej, stránka MOMSTN zanikla.
Matica Slovenská v Zborove
Činnosť Matice slovenskej od jej založenia až do roku 1948 bola veľmi aktívna. Po roku 1948 bola jej činnosť mocensky likvidovaná. 27. júna 1968 bol vydaný nový zákon SNR, ktorý postavil Maticu slovenskú na pôvodný piedestál. Matičné hnutie sa šírilo po Slovensku ako lavína. Slováci mali elán, odvahu i chuť začať s obrodou našich národných dejín a tradícií. Na udalosti pri zrode spoločnosti v roku 1968 bola odozva i v obci Zborov. Bol založený Miestny odbor Matice slovenskej, pri ktorom začal tiež pôsobiť mužský spevácky zbor, ktorý založil pán František Letnický.
Prvýkrát sa mužský matičný spevokol predstavil na Hornošarišských slávnostiach v Raslaviciach v roku 1969. V sedemdesiatych rokoch sa začala prejavovať „normalizácia“. Hneď v prvých mesiacoch v roku 1990 sa v obci obnovuje činnosť Matice slovenskej na podnet Okresného výboru Matice slovenskej za účinnej pomoci p. Metoda Kaľavského, a tým aj činnosť spevokolu znova pod vedením p. Letnického. Prvé vystúpenie obnoveného 30 členného mužského matičného spevokolu bolo veľmi dojímavé a malo veľký úspech. Konalo sa 20. mája 1990 na obnovujúcom zhromaždení Matice slovenskej v Zborove. V rokoch 1990-1995 naštudoval spevokol vyše 80 piesní a vystupoval pri rôznych príležitostiach. Od roku 1993 sa zbor rozšíril o ženské hlasy. Z rodinných a zdravotných dôvodov zakladateľ Zborovčana odovzdáva v roku 1997 dirigentskú paličku Dr. Miroslavovi Micenkovi.
Storočnica Matice slovenskej a jej význam
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta 1863 konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. V Martine sa v roku 1863 zišlo okolo 5000 ľudí, ktorí sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Novozaložená inštitúcia dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok na jej začínajúce pôsobenie. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94.000 zlatých na vznik MS. V rámci osláv storočnice Matice slovenskej v Turčianskom Martine odhalili v piatok 2. augusta pamätné tabule na pamäť tých, ktorí sa zaslúžili v minulosti o rozvíjanie osvetovo-výchovnej činnosti najstaršej slovenskej kultúrnej ustanovizne.
Valné zhromaždenie prijalo uznesenie, že Maticu slovenskú založili "na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského". Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu MS. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyses. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Matica slovenská má okrem literárnych a hudobných dokumentov aj bohatý archív obrázkových dokumentov, medzi ktorými sa nachádzajú dokumentárne fotografie popredných slovenských spisovateľov.
Poslanie Matice slovenskej
Poslaním MS je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy.
Cieľom Matice slovenskej je pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Každé tri roky Matica slovenská organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta.
tags: #materska #skolka #matice #slovenskej