Materská škola v Ľubochni prešla dlhú cestu vývoja, od svojich skromných začiatkov až po súčasnosť. História obce Ľubochňa je úzko spätá s okolím, jeho prírodnými krásami a hospodárskym životom.
Počiatky osídlenia a duchovný život
Najstarší zachovaný údaj o osade Kraľovany pochádza z druhej polovice 14. storočia (1363), ktorý spomína obchodnú cestu cez Kraľovany do Ružomberka. V 14. storočí bola jedinou farou na Orave fara na Oravskom hrade. Postupne sa však organizovali farnosti vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Dubovej. V roku 1580 ich bolo už sedem, vrátane Žaškova a Zábreže.
Počas obdobia Thurzovcov sa na Orave rozšírila reformácia. Juraj Thurzo bol v rokoch 1609-1616 uhorským palatínom a zohral kľúčovú úlohu na prvej zákonodarnej synode evanjelickej cirkvi v Žiline. Táto synoda priniesla organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi na Slovensku a osamostatnila ju od katolíckej cirkvi. Cirkevné zbory z Oravy, Liptova a Trenčianskej stolice sa stali súčasťou Bytčianskej evanjelickej superitendencie pod vedením Eliáša Lániho. Kraľovany patrili pod veličniansky cirkevný zbor spolu s ďalšími obcami.
V druhej polovici 17. storočia oravský župan Mikuláš Draškovič prikázal vrátiť katolíkom všetky cirkevné majetky. Evanjelikom bolo odňatých 10 kostolov. Z Poľska prenikali na Oravu krakovskí jezuiti, ktorí rekatolizovali jej severnú časť. Po Šopronskom sneme v roku 1681 si dolnooravskí evanjelici postavili kostol v Istebnom. V roku 1688 začal v Istebnom pôsobiť prvý kňaz novovytvoreného artikulárneho zboru Štefan Clementis, ku ktorému sa pričlenil aj veličniansky zbor s filiami, vrátane Kraľovian.
Vznik školstva v Kraľovanoch a Ľubochni
V roku 1763 bola v Kraľovanoch postavená zvonica a v roku 1810 si postavili prvú evanjelickú školu, drevenú budovu na mieste dnešného kostola. Vyučoval tu remeselnícky majster Sondermacher. V roku 1815 bol do zvonice zakúpený druhý zvon. Po požiari v roku 1837 postavili evanjelici novú školu, kde krátko pôsobil aj Leopold Bruck. V škole sa konali aj služby Božie, ktoré viedol učiteľ, a trikrát do roka farár z Istebného.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
V roku 1871 vykonal v Kraľovanoch kanonickú vizitáciu biskup Ľudovít Geduly, ktorý zaznamenal rušenie nedele obchodnými záležitosťami. V roku 1876 bola evanjelická škola vyhlásená za štátnu. V roku 1909 si evanjelici postavili novú školu s dvoma učebňami, kabinetom a učiteľskými bytmi. Biskup Henryk Geduly vykonal v roku 1912 vizitáciu v Istebnom, kde cirkevný zbor mal 1 760 duší, z toho v Kraľovanoch 278. V Kraľovanoch mali štátnu školu, kde sa trikrát slúžili služby Božie.
Výstavba kostola v Kraľovanoch
V roku 1912 si evanjelici v Kraľovanoch začali stavať kostol na mieste prvej evanjelickej školy. Kostol bol postavený z kvádrov od firmy Koubelka a slávnostne posvätený 19. októbra 1913. Evanjelici z Kraľovian sa odmietli finančne podieľať na výstavbe fary v Istebnom a spolu s Párnicou opustili konvent v Istebnom. Dôvodom bola aj veľká vzdialenosť Kraľovian od Istebného.
V roku 1923 bol do veže kostola zakúpený nový zvon. V roku 1945 bola poškodená krytina a zariadenie kostola vojnou, ale v tom istom roku bol opravený. V roku 1955 bola pristavená zborová sieň a sakrestia. Pri 50. výročí posviacky bol kostol nanovo vymaľovaný. Počas pôsobenia farára Milana Nosála sa uskutočnili viaceré opravy a pri 80. výročí bola vykonaná generálna oprava s dotáciou zo Svetového luteránskeho zväzu.
Samostatný cirkevný zbor Kraľovany
Dňa 6. mája 2000 dištriktuálne presbyterstvo Východného dištriktu schválilo žiadosť dcérocirkvi Kraľovany o vytvorenie samostatného cirkevného zboru. Funkcionári a presbyteri boli zvolení na zborovom konvente 13. augusta 2000. Do 30. júna pôsobil v cirkevnom zbore Párnica s dcérocirkvou Kraľovany farár Pavel Černaj. Od 15. augusta začala v zbore pôsobiť nám. farárka Mária Kováčová.
V roku 2011 vznikol v kostole požiar, ktorý poškodil organ a interiér. Po rekonštrukcii bola zrekonštruovaná aj sakrestia. Na pamiatku tohto dňa bol vyhlásený Deň pokánia. Pri 100. výročí posvätenia chrámu bola prekrytá strecha na fare, rozšírený farský byt a vybudované prístrešky nad vchodmi do kostola a sakrestie.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Súčasnosť cirkevného zboru Kraľovany a Ľubochňa
Cirkevný zbor v Kraľovanoch má v súčasnosti 271 členov a patrí medzi menšie cirkevné zbory Liptovsko-oravského seniorátu. Služby Božie sa konajú každú nedeľu o 8.30 hod. v chráme Božom v Kraľovanoch a v Ľubochni vždy párnu nedeľu.
V minulosti, za Thurzovcov, sa Kraľovany stali evanjelickou obcou a do výstavby železnice všetci obyvatelia boli evanjelického vierovyznania. V roku 1912 biskup Geduly doporučil v Kraľovanoch pristaviť aj modlitebnicu. Veľká vzdialenosť do Istebného mala vplyv na snahy o odtrhnutie od tejto farnosti. Spolu s Párničanmi v roku 1913 opustili konvent, na ktorom sa malo rozhodnúť o výstavbe fary v Istebnom. V tomto roku si obyvatelia Kraľovian dokončili kostolík, ktorý posvätil konsenior Ján Hroboň. Snahy o odtrhnutie od farnosti v Istebnom sa podarilo realizovať až na konvente v roku 1921.
V súčasnosti má cirkevný zbor v Kraľovanoch 272 členov a tvoria ho obce: Kraľovany, Rojkov, Stankovany, Švošov, Ľubochňa a Hubová. Služby Božie sa konajú každú nedeľu o 8.30 hod. v chráme Božom v Kraľovanoch a v Ľubochni vždy párnu nedeľu.
História obce Ľubochňa
Najstaršia známa písomná zmienka o obci je z roku 1287, v listine Ladislava IV. sa hovorí o rieke Ľubochňa a vrchu Havran. V Ľubochnianskej doline sa ťažilo drevo, ktoré sa splavovalo v koryte rieky Ľubochnianka. V minulosti bola Ľubochňa známa ako osada hájnikov, rybárov a drevorobotníkov. V 17. storočí bola v Ľubochnianskej doline sklárska huta Likavského panstva, mlyn a píly. Začiatkom 18. storočia vznikol železný hámor na spracovanie surového železa. V rokoch 1903 - 1904 tu bola postavená hydroelektráreň a úzkokoľajná lesná železnica, ktorá bola prvou elektrifikovanou v strednej Európe. Elektráreň po rekonštrukcii slúži dodnes.
Ľubochňa ako letovisko vznikla koncom 19. storočia. Založil ju gróf András Bethlen, ktorý postavil štátne hotely, súkromné vily, parky, kúpeľný dom a tenisové kurty. Výstavba bola realizovaná v secesnom štýle.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Ľubochnianska dolina a možnosti turistiky
Ľubochnianska dolina je najdlhšia dolina vo Veľkej Fatre a je turisticky veľmi atraktívna. Je prístupná autom po lyžiarske stredisko Vyšné Krátke a na bicykloch až pod Čierny Kameň. Možnosti športových aktivít zahŕňajú náučný chodník Ľubochňa-Dolina, letnú a zimnú turistiku, tenis, futbal, plávanie, behy a cykloturistiku.
Z Ľubochne je možné absolvovať množstvo prechádzok a túr do okolia, napríklad na Kútnikov kopec, Jánošíkovu skalu, Šíp a ďalšie.
Jednodňové výlety a aktivity v okolí
Medzi jednodňové výlety v lete patrí návšteva Rojkovského travertínového jazierka, Šútovských vápencových jazier, termálneho kúpaliska Bešeňová, Tatralandie Liptovský Mikuláš a Liptovského Jána. Možnosti vodných športov a rybolovu ponúkajú Liptovská Mara, Oravská priehrada, rieka Orava a Váh pri Krpeľanoch.
Ďalšie možnosti jednodňových výletov zahŕňajú Malino Brdo, Vlkolínec, Chočské pohorie, Likavský hrad, Liptovský starhrad, Kvačiansku dolinu, Prosiecku dolinu, Malú Fatru, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Roháče a Oravu.
Lyžovanie v Ľubochni
Lyžiarske stredisko Ľubochňa (Vyšné Krátke) ponúka upravované lyžiarske trate, občerstvenie a turistické ubytovanie. Stredisko je vhodné pre začiatočníkov aj pokročilých lyžiarov a je ideálne pre rodinnú lyžovačku s malými deťmi.
Okolité atrakcie a zaujímavosti
V okolí Ľubochne sa nachádza množstvo atrakcií, ako napríklad:
- Rozhľadňa Nolčovo: Ponúka výhľady na Malú Fatru a rieku Váh.
- Vodná nádrž Krpeľany: Stavebné dielo s elektrárňou.
- Šútovský vodopád: Štvrtý najvyšší vodopád na Slovensku.
- Šútovské jazero: Zatopený kameňolom s tyrkysovou vodou.
- Zlá voda Rojkov: Travertínové jazierko s minerálnou vodou.
- Sklabinský hrad: Zrúcanina hradu s dobrovoľníkmi snažiacimi sa o jeho obnovu.
- Špeciálna základná škola internátna: Zameraná na rozvoj detí so špeciálnymi potrebami.
Evanjelický cirkevný zbor Partizánska Ľupča
Evanjelické obyvateľstvo z Vlách a okolia sa po roku 1686 pripojilo k evanjelickému zboru v Paludzi. V roku 1783 sa utvoril samostatný evanjelický cirkevný zbor v Nemeckej Ľupči s fíliami, vrátane Ľubochne. Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči patrí medzi najstaršie a najrozsiahlejšie cirkevné zbory na Slovensku.
V roku 1525 evanjelici v Nemeckej Ľupči užívali obidva kostoly a pustili sa do stavby mestskej veže. Prvým evanjelickým kazateľom bol Jozef Špetinger. Od 16. storočia v Ľupči pôsobila významná evanjelická latinská škola. V roku 1709 boli evanjelikom obidva kostoly a fara odobraté, ale cirkevný zbor sa obnovil po tolerančnom patente v roku 1783.
V súčasnosti má cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči 1000 členov a služby Božie sa konajú na viacerých miestach.