Žitavská dolina, v ktorej sa nachádzajú aj Tesárske Mlyňany, má bohatú históriu siahajúcu do obdobia Nitrianskeho kniežatstva a Veľkomoravskej ríše. Vďaka blízkosti Nitry, významného strediska kresťanstva, možno predpokladať silný náboženský vplyv na túto oblasť už v ranom stredoveku. Po prijatí kresťanstva Starými Maďarmi a založení Ostrihomského arcibiskupstva spadal tento región pod jeho správu.
Pôvod názvu obce Tesáre
Názov obce je slovenského pôvodu a odvodzuje sa od remeselnej činnosti obyvateľov, ktorí sa špecializovali na tesárstvo. Pôvodná slovenská osada dostala pomenovanie podľa zamestnania svojich obyvateľov, ktorí sa špecializovali na jednu remeselnú činnosť. Pomnožný názov Tesáre je novším tvarom. Vznikol tak, že 4. pád množného čísla slova tesár (mal koncovku -ě), ktorý sa často vyskytoval v reči ľudu, dostal sa do 1. pádu. V starých listinách sa názov obce vyskytuje v rôznych hláskových obmenách, napríklad Tazzar (1075), Tessar (1209), Thescer (1275), Taszár (1773), Tissar, Tesáre, Tesáry (1808). V období maďarizácie začiatkom 20. storočia obec niesla názov Barstaszár, čo znamená Tekovské Tesáre. V rokoch 1920-1924 bol úradný názov Tesáre, v rokoch 1928-1931 Tesáry. Kvôli zámene s inými obcami s rovnakým názvom na Slovensku dostali Tesáre v roku 1931 prívlastok "nad Žitavou", čím vznikol názov Tesáry nad Žitavou. Jazyková úprava v roku 1949 ustálila názov na Tesáre nad Žitavou.
Cirkevná história Tesár
Po založení svätobeňadického kláštora v roku 1075 sa Tesáre stali jeho filiálkou. Presný dátum založenia fary v Tesároch nie je známy, ale Dr. Július Gábriš predpokladá, že to mohlo byť za vlády Bela IV. po tatárskom vpáde. V štatúte ostrihomskej kapituly z roku 1397 sa Tesáre spomínajú medzi najstaršími farami biskupstva. Patrili do Tekovského archidiakonátu a Svätobeňadického dekanátu. Opát svätobeňadického kláštora osobne navštevoval Tesáre. Tesárski farári mali hlasovacie právo a ostrihomský arcibiskup im zveril dohľad pri voľbe svätobeňadického opáta. Filiálkami tesárskej farnosti boli Malé a Veľké Slepčany (Mikova Ves). V 15. storočí bratrícke vojská vyplienili Tesáre a fara ostala uprázdnená v rokoch 1450-1483. V 16. storočí, počas tureckých vpádov, fara a kláštor neboli dlhšiu dobu obsadené. Kanonická vizitácia z roku 1559 opisuje farnosť ako vyľudnenú. Vplyv protestantizmu sa prejavil už v roku 1560, keď bol farár Adam z Putneku exkomunikovaný pre náklonnosť k protestantizmu. Tesáre však zotrvali v katolíckom náboženstve, pretože boli majetkom ostrihomskej kapituly. V roku 1647, keď susednú faru v Novej Vsi nad Žitavou obsadili protestanti, novoveskí katolíci podliehali pod duchovnú správu tesárskeho farára až do roku 1657. V 17. storočí, počas tureckých nájazdov, bola tesárska fara 16 rokov bez kňaza. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1713 mala farnosť asi 1500 katolíckych obyvateľov. V roku 1714 bola Nová Ves nad Žitavou pripojená k tesárskej fare. V 19. storočí sa renovovali kostoly a kaplnky a postavil sa filiálny kostol v Slepčanoch (1881). Po vzniku Česko-slovenskej republiky prešla farnosť v roku 1922 do správy Apoštolskej administratúry trnavskej a neskôr do Trnavskej arcidiecézy. V súčasnosti patrí do Zlatomoraveckého dekanátu a má jedinú filiálku - Viesku nad Žitavou. V rokoch 1977-1978 postavil dekan Štefan Turček novú farskú budovu.
Kostoly a kaplnky v Tesároch
V Tesároch údajne stál drevený kostol už pred založením svätobeňadického kláštora. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza zo štatútu ostrihomskej kapituly z roku 1397. Pravdepodobne išlo o stavbu v prechodnom románsko-gotickom slohu, ktorá stála blízko potoka. V 16. storočí kostol poškodili Turci. Kanonická vizitácia z roku 1674 potvrdzuje čiastočné opravy zničeného kostola. Obnovený bol začiatkom 18. storočia. Vybavenie kostola sa postupne dopĺňalo o oltáre, kazateľnicu a zvony. Terajší kostol začal stavať farár Matej Bernolák v roku 1760 na novom pozemku. Stavba trvala tri roky. Kostol bol postavený z kameňa a tehál, krytý šindľom. Po prestavbe v roku 1796 ho posvätil biskup Mikuláš Kondé. V roku 1916 boli zrekvirované tri zvony na vojnové účely. V roku 1933 postavili terajšiu ohradu okolo kostola. Kostol bol obnovovaný v rokoch 1929, 1937, 1957, 2006-2008. Terajší kostol je baroková jednoloďová stavba z rokov 1760-1763. Neskorobarokový hlavný oltár je z rokov 1760-1770. Bočné barokové oltáre pochádzajú zo Svätého Beňadika a boli zakúpené v roku 1880. Kaplnka Božského Srdca Ježišovho bola postavená v roku 1994 z príležitosti 85. výročia konania pútí. Kaplnka svätého Floriána stojí pred kostolom. Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza na Hlavnej ulici. Kaplnka svätého Urbana bola postavená v roku 1999 vo vinohradoch.
Ďalšie pamiatky v Tesárskych Mlyňanoch
Medzi ďalšie pamiatky patrí Želazný kríž s korpusom z roku 1988, Kalvárske súsošie z roku 1770 a Kamenný kríž na cintoríne z roku 1927. Cintorínska kaplnka svätej Heleny pochádza zo začiatku 17. storočia.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Matriky a školstvo
Matriky Rímskokatolíckeho farského úradu v Tesároch začal písať farár Ján Námešný od roku 1679. Škola bola tradičná cirkevná inštitúcia. Podľa nariadenia uhorského kráľa svätého Štefana I. sa mala pri každej fare zriadiť cirkevná škola. V roku 1755 bol správcom školy Alexius Cagáň. V roku 1841 škola stála pri byte organistu Františka Križáka. V roku 1880 bola vystavaná dvojtriedna škola. V roku 1937 bola požehnaná nová dvojtriedna budova rímskokatolíckej ľudovej školy.
História Mlyňan
V najstarších listinách sa názov obce vyskytuje v rozličných variantoch: Malonyan, Malonian (1209), Momunya (1221), Molonan (1246, 1322, 1344), Malanhan (1332), Mlinan, Malinany (1773), Malinowi (1786), Maloňany, Maleňany, Mlýňany (1808). Najstaršie názvy obce boli zapísané v deformovanej maďarizovanej podobe a odvodené od maďarského názvu mlyna malom. Základ pomenovaniu sídliska Mlyňany dala mlynárska osada. Mlyňany sú prvýkrát písomne doložené pri chotárnom ohraničení Tesár z roku 1209. V roku 1221 sa spomínajú kráľovskí tovarníci z dediny Mlyňany (villa Momunya). Ako samostatná fara sa spomínajú v súpise pápežských desiatkov z roku 1332 pod názvom Malanhan. Fara v Mlyňanoch sa spomína ešte v zozname Ostrihomskej diecézy, ktorý bol zostavený na cirkevnej synode v Bratislave roku 1628. Mlynianska fara pravdepodobne zanikla v 17. storočí. Farský kostol svätého Juraja je doložený v súpise pápežských desiatkov z roku 1332. Po tureckých nájazdoch bol úplne zničený.
Spojenie obcí a súčasnosť
Dnešná obec Tesárske Mlyňany sa vyvíjala ako dve samostatné obce: Tesáre nad Žitavou a Mlyňany. Svedčí o tom, že to bola služobnícka osada, ktorej vznik archeológovia a jazykoveda dokladajú už v 9. storočí a je jednou z najstarších osád požitavskej doliny kde žili zruční tesárski majstri.
Okolité obce a ich história
Pre kontext a pochopenie širšieho regiónu je dôležité spomenúť aj históriu okolitých obcí, ktoré mali vplyv na vývoj Tesárskych Mlyňan. Napríklad, Žitavany vznikli spojením Kňažíc a Opatoviec nad Žitavou v roku 1959. Prvá písomná zmienka o Kňažiciach je z roku 1075.
Šport v okolí
V Sľažanoch sa začalo športovať na konci roku 1945, predovšetkým futbal. Neskôr sa hrávalo s okolitými obcami, napríklad Tesárske Mlyňany, Chrášťany, Kňažice, Slepčany, Opatovne, Beša, Tehla atď.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová