Úvod
Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a rozvoji detí. História školstva na Slovensku, vrátane predškolského vzdelávania, je bohatá a siaha do minulosti. Tento článok sa zameriava na históriu školstva v obciach Malachovo a Badín, s dôrazom na osobnosť Andreja Braxatorisa-Sládkoviča a vývoj školských inštitúcií v regióne.
Počiatky školstva v Malachove
Prvé správy o školstve a vzdelávaní v Malachove možno datovať najneskôr do prvej polovice 19. storočia. Formujúca sa škola mala výrazný konfesionálny charakter, pod ktorý sa podpísal evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani a jeho fília v Malachove. Už v roku 1849 vystupuje ako učiteľ v Malachove Ján Kubanček pôvodom zo Spišskej Soboty. Ján Kubanček, povolaním krajčír bol prvým známym pomocným učiteľom v Malachove, ktorý vyučoval deti do roku 1858.
Andrej Braxatoris-Sládkovič a jeho vplyv
Na podnet Andreja Braxatorisa-Sládkoviča, vtedajšieho evanjelického farára v Radvani, musel viesť zoznam všetkých detí, ktoré majú chodiť do školy. Sládkovičovým odhodlaním bolo poskytnúť základné školské vzdelanie každému mladému človeku v jeho farnosti. Z matriky pokrstených vypracovával menné zoznamy žijúcich detí v jednotlivých filiálnych obciach, ktoré boli školopovinné. Od učiteľa potom vyžadoval, aby dôkladne viedol záznamy o tom, či školopovinné deti z obce navštevujú školu alebo nie, aké majú správanie, ako sa učia, kto sú jeho rodičia prípadne opatrovníci. Záporný postoj k vzdelávaniu a nechuť navštevovať školu riešil osobne s rodičmi detí.
V Malachove v roku 1849 sa zapojilo do základného vzdelávania 12 detí evanjelickej konfesie vo veku od 7 do 11 rokov. Ako vyplýva zo zápisnice správanie (mravy) detí bolo dobré a väčšina sa učila prostredne. V rokoch 1845 až 1851 sa v Malachove narodilo 75 evanjelických detí, z toho 33 malo predpoklady navštevovať školu. Reálne však chodilo do školy len 24 detí. Návšteva školy kolísala aj v nasledujúcom období, kedy v roku 1855 v Malachove z 35 evanjelických detí mohlo a malo navštevovať školu 14 detí vo veku od 6 do 12 rokov, avšak skutočne nechodilo do školy ani jedno dieťa. Prakticky totožná situácia bola aj v Dolných Pršanoch, tam tiež nenavštevovalo školu ani jedno dieťa z desiatich, od ktorých sa to očakávalo.
Situácia nebola priaznivá, pretože význam vzdelávania ostával medzi obyvateľmi nepochopený. Andrej Braxatoris Sládkovič viackrát naliehal na richtárske úrady oboch obcí aby v tomto smere konali, inak bol pripravený nedbanlivosť rodičov riešiť prostredníctvom stoličného úradu. Návštevnosť školy bola vždy najnižšia na jar a v lete, kedy mnohé deti museli vtedy pomáhať svojim rodičom pri vedení hospodárstva. Výučba dosiaľ prebiehala v dome učiteľa Jána Kubančeka, ktorému rodičia školopovinných detí za to platili.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Rozvoj školstva v druhej polovici 19. storočia
V druhej polovici 19. storočia bolo uhorské školstvo zamerané na rozširovanie siete škôl, budovanie nových školských budov, zlepšovanie ich materiálnej výbavy, skvalitňovanie školskej výučby a zvyšovanie starostlivosti o hygienu. Túto modernizáciu zabezpečoval samotný štát alebo jednotlivé cirkvi. Vyučovací proces v Malachove sa aj v tomto období naďalej vyvíjal pod patronátom evanjelickej a. v. cirkvi.
Základy evanjelickej a. v. školy ako vzdelávacej inštitúcie v Malachove boli položené v roku 1858 avšak už v roku 1857 sa datujú prvé návrhy na zriadenie školy, pod ktoré sa podpísali významné osobnosti a to najmä radvanský zborový farár ev. a. v. cirkvi Andrej Braxatoris-Sládkovič, ďalej Ján Fux, dekan a evanjelický farár v Slovenskej Ľupči a barón František Radvanský, poddozorca evanjelickej a. v. cirkvi. Významnou mierou k tomu prispel aj Ľudovít Haliarsky, školský správca a lesný strážca v Ortútoch. Návrh na zriadenie dvoch samostatných škôl, jednej v Horných Pršanoch a druhej pre potreby Malachova a Dolných Pršian s umiestnením v Malachove, schválilo spoločné zhromaždenie evanjelického obyvateľstva týchto troch obcí dňa 09. mája 1858. Prakticky ihneď bola v priestoroch predošlej obecnej pastierne zriadená škola, kde vyučovanie začalo už v letných a jesenných mesiacoch. Andrej Braxatoris-Sládkovič túto školu vysvätil a odovzdal do užívania dňa 31. októbra 1858 a oficiálna výučba sa začala 02. Učiteľ bol nielen dušou dedinskej školy, ale aj významnou a váženou osobou v obci. Do funkcie býval volený cirkevným zborom, ktorý schválil aj jeho vokátor (povolávací dekrét). Išlo o listinu, v ktorej boli vymedzené práva a povinnosti oboch strán.
Povinnosti a plat učiteľa
Podľa vokátora z roku 1860 bol malachovský cirkevný učiteľ povinný poskytnúť deťom základy vzdelania, vo forme čítania, písania a počítania. Ďalej tiež v katechizme, náboženských piesňach a modlitbách. Vokátor ho tiež zaviazal zvoniť ráno, na poludnie, večer a na pohreboch. Za výkon svojej funkcie poberal štvrťročne plat v sume 15 zlatých. Druhú polovicu jeho príjmov tvorili poplatky za vyučovanie od rodičov jednotlivých detí v sume 50 grajciarov za školský polrok a 15 grajciarov za zápis dieťaťa, ktoré prvý krát nastúpilo do školy. Ďalej dostával poplatky za štólu, za napísanie úradnej listiny, za spievanie kolied a náboženských piesní na Vianoce a Veľkú noc, za zvonenie počas dňa (ročne 4 zlaté), za zvonenie na pohreboch (za jeden pulz 10 grajciarov). K dispozícii mal byt v budove školy a malé pole so záhradou, na ktorých si mohol dopestovať zeleninu a ovocie. Obyvatelia obce sa zaviazali, že každoročne tieto ostredky obrobia a do októbra na vlastné náklady narúbu a navozia drevo pre potreby školy.
Školský zákon z roku 1868 a jeho dopad
Školský zákon z roku 1868 zohral výraznú úlohu vo vývoji školstva. Ten stanovil štruktúru škôl, cieľ, obsah výchovy a vyučovania a tiež povinnú školskú dochádzku detí. Škola v Malachove poskytovala deťom v tomto období elementárne vzdelanie. Bola určená pre deti od 6 do 12 rokov a potom po skončení šesťročnej povinnej školskej dochádzky povinne navštevovali všetci žiaci opakovaciu školu do 15. roku svojho života. Povinné predmety boli vierouka a mravouka, písanie a čítanie, počtovanie z hlavy a s číslicami, gramatika, cvičenie reči a umu, krajský a všeobecný zemepis a dejepis, prírodopis, spev a telocvik. Vyučovacím jazykom mohol byť materinský jazyk, ale ďalšie zákony tento princíp výrazne pozmenili. Školský rok na evanjelickej škole v Malachove sa začínal 1. septembra zápisom a slávnostným otvorením na bohoslužbách v kostole v Radvani a potom v triede. Výučba sa začala až o jeden alebo dva týždne neskôr. Školský rok sa končil v polovici júna skúškou (exámenom). Vyučovanie sa otváralo každý deň spevom a modlitbou.
Podporiť návštevu malachovskej školy mala za úlohu základina Mumáčika školských sirôt. Išlo o spolok, ktorý sa po radvanskom vzore zriadil aj v Malachove a mal slúžiť pre siroty a tie deti, ktorých rodičia pre chudobu nemohli platiť školský poplatok. O jeho vznik sa zaslúžil v roku 1862 školský dozorca Ľudovít Haliarsky v spolupráci s Andrejom Sládkovičom. Zdrojom príjmov tejto finančnej základiny bol ročný príspevok 2 zlaté z obecnej pokladne, rôzne verejné zbierky a dobročinnosti.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Nová budova školy
Poloha najstaršej školskej budovy v Malachove nie je známa, vieme len, že bola drevená. Jej kapacita už po desiatich rokoch od svojho založenia nepostačovala a došlo k jej čiastočnej prestavbe. Populačný rast, ale aj skutočnosť, že školu navštevovala časť detí z miestnych rímsko-katolíckych rodín prinútil evanjelický cirkevný zbor k rozhodnutiu postaviť novú a priestrannejšiu budovu školy. Prípravné činnosti začali v októbri roku 1881, kedy komisia pod vedením hlavného slúžneho Imricha Lazaroviča po preskúmaní pôvodnej budovy školy potvrdila, že je nevyhovujúca pre ďalšie vzdelávanie a nariadila aby kapacita novej budovy bola najmenej pre 70 detí. Zároveň boli vybraté v Malachove vhodné pozemky pre novostavbu.
Na začiatku nasledujúceho roka sa ustálil stavebný výbor pod správou Banskobystrického slúžnovského úradu a cirkevnej vrchnosti. Hlavný slúžny v okolitých obciach inicioval zbierku milodarov a vyzval predstavenstvá a obyvateľov oslovených obcí aby v čo možno najväčšej miere finančne prispeli na stavbu novej školy v Malachove. Každá z oslovených tridsiatich šiestich obcí finančne podporila výstavbu školy. Verejná zbierka prebehla aj medzi miestnymi cirkevníkmi, ktorá priniesla v Malachove 9 zl. a 86 gr. a v Dolných Pršanoch 8 zl. a 60 gr. Na účely milodarov bola zriadená suplikantská knižka, do ktorej sa zapisovali príspevky od ďalších jednotlivcov. Najväčším prispievateľov bol jeden z najbohatších a najváženejších banskobystrických mešťanov Teofil Štadler. Tento významný banskobystrický cirkevný a mestský mecenáš poslal na stavbu malachovskej školy sumu 25 zlatých. Karol Radvanský tiež prispel svojim podielom, keď daroval pozemok záhrady pre potreby miestnej školy. Rozloha tohto pozemku však nepostačovala a preto bol predložený návrh na odkúpenie pozemkov Štefana Žabku a Ondreja Hatalčíka v susedstve. Časť financií sa mala získať odpredajom starej školskej budovy okrem maštale, ktorá mala byť prenesená k novej stavbe. Vo verejnej dražbe 14. augusta 1882 bola stará budova so záhradkou a jedným malým chlievikom predaná Anne Kapustovej. Predajom získal evanjelický cirkevný zbor 325 zlatých. Teofil Štadler prispel v roku 1882 sumou 25 zlatých na stavbu novej budovy evanjelickej a. v.
Stavebnými prácami novej budovy školy boli poverení Juraj Risz murársky majster zo Sásovej a Ján Kapusta tesársky majster z Dolných Pršian, ktorým boli za odvedenú prácu vyplatené finančné odmeny v sume 330 a 230 zlatých. Práce na stavbe začali 23. mája 1882 a vďaka veľkému úsiliu, šikovnosti a bezplatnej fyzickej práci obyvateľov Malachova a Dolných Pršian bola hrubá stavba dokončená do konca kalendárneho roka. K úplnému ukončeniu stavby a posväteniu školy radvanským evanjelickým farárom Jozefom Hodžom došlo v roku 1884. Budova školy bola postavená z kameňa a tehál a strecha bola prekrytá šindľom. Okrem priestrannej učebne sa v budove nachádzal aj dvojizbový byt pre učiteľa s kuchyňou a jednou komorou. Keď sa táto budova školy stavala, viedla popri nej vicinálna (vedľajšia) cesta. Neskoršie sa cesta stavala bližšie k potoku a tak škola ostala naboku, pod záhumním v záhradách.
Učitelia v Malachove
V druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia sa v evanjelickej a. v. škole v Malachove vystriedalo niekoľko učiteľov. Do roku 1858 tu učil najskôr už spomínaní Ján Kubanček a potom Michal Kollár. V roku 1860 prišiel do obce po dvojročnom pôsobení v škole v Horných Pršanoch Ondrej Kalausz, narodený v roku 1830 vo Zvolene, povolaním krajčír, ktorý zastával v obci aj pozíciu notára. Patril k najdlhšie pôsobiacim učiteľom v Malachove, učil tu 21 rokov až do svojej smrti v roku 1881. Potom bol do učiteľského úradu uvedený Ján Zvada, rodák z Banskej Bystrice. Ten vyučoval len krátko, pretože od roku 1882 pôsobil v Malachove ako učiteľ Ján Nemann narodený roku 1846 v Novom Meste nad Váhom. S rodičmi sa presťahoval do Banskej Štiavnice, kde absolvoval gymnaziálne vzdelávanie, následne pôsobil ako učiteľ v Môlči. Keď v roku 1878 získal učiteľský diplom v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, bol zvolený za učiteľa v Čepčíne. Odtiaľ po dva a pol ročnom pôsobení prišiel do Malachova a od 1. októbra 1884 začal učiť v Sampore. Ján Nemann bol jeden z troch bratov učiteľov, ktorí založili viacgeneračnú učiteľskú dynastiu Nemannovcov, pôsobiacu v okolí Banskej Bystrice. Po ňom sa od školského roku 1884 stal učiteľom opäť Ján Zvada, ktorý musel z nariadenia seniora absolvovať učiteľský maďarský kurz v Lučenci. Ján Zvada, povolaním obuvník, učil v Malachove do konca roku 1898, pretože bol od 1. januára 1899 vymenovaný za učiteľa v Sampore.
Niekoľko mesiacov neobsadený post učiteľa suploval podpredseda Malachovskej školskej stolice Juraj Strelec Strovička, kým nebol vymenovaný nový učiteľ. Stal sa ním rodák z Radvane Ján Piško (nar. 1866) pôvodne vyučený hrebenárstvu. Ako učiteľ pôsobil od roku 1893 v obci Breziny, odkiaľ odišiel do Rakše v Turci a neskôr do Malachova. Pre jeho nedostatočnú úroveň vyučovania v maďarskom jazyku nariadil senior Gustáv Švehla, v apríli roku 1904, školskej stolici v Malachove, aby sa postarala o diplomovaného učiteľa. Jána Piška teda nahradil Gustáv Slivka, ktorého radvanský evanjelický farár Jozef Hodža uviedol 6. novembra 1904 v Malachove do úradu štátneho učiteľa s certifikátom. Gustáv Slivka sa narodil 22. októbra 1883 v rodine mlynára v Radvani, kde navštevoval ľudovú školu, neskôr nižšie gymnázium v Banskej Bystrici a potom učiteľský ústav na prípravu učiteľov ľudových škôl (preparandium) v Lučenci. Ako čerstvý absolvent tohto seminára sa stal učiteľom v Malachove, odkiaľ 1. decembra 1905 prešiel do obce Hájniky, kde sa v roku 1907 oženil s Irenou Majerovou. Gustáv Slivka zomrel v mladom veku (38 rokov) v roku 1922 v Hájnikoch.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Nasledujúcim učiteľom pôsobiacim v Malachove bol od roku 1906 Július Gosztonyi. Tento ľubietovský rodák sa narodil dňa 4. augusta 1878 v rodine učiteľa Ľudovíta Gosztonyiho a Karolíny Javorovej, dcéry očovského farára Ondreja Javora. Po štúdiách prišiel v roku 1899 za učiteľa do Povrazníka, odtiaľ do Forbergu na Spiši, neskôr na Veľkú Ves v Novohrade a stade na dva roky do Malachova. Na miestnej evanjelickej a. v. škole pôsobil do októbra 1908, kedy smeroval do školy v Brezinách. Medzi jeho ďalšie učiteľské pôsobiská patrili Belá-Dulice, Bánhegyes, Martin, Kalinka a Csömör. Július Gosztonyi mal nevlastnú sestru, rovnako povolaním učieľku, Klementínu, ktorej matka bola Klementína Pepichová, dcéra ľubietovského evanjelického farára Mikuláša Pepicha.
O dobrých vzťahoch medzi evanjelickou inteligenciou svedčia aj jeho styky s učiteľom a hudobným skladateľom Viliamom Figušom-Bystrým (1875-1937), ktorý sa v januári 1907 vrátil po trojročnom pôsobení v obci Padina v srbskej Vojvodine (v Dolnej zemi) do rodnej Banskej Bystrice. Už v marci 1907 si vo svojom denníku napísal, že ich bol doma navštíviť Július Gosztonyi, ktorý učí v Malachove. Už o mesiac, 11. apríla, Figuša navštívili Július Gosztonyi a Ján Martiš, kaplán z Ľubietovej. Gosztonyiho bol skladateľ odprevadiť do Malachova a cestou domov navštívil Hodžovcov v Radvani. Zaujímavým doplnením obrazu o živote malachovskej školy v tomto období je ďalší Figušov zápis v denníku. 26. mája 1907 popoludní sa vybral s manželkou Ilonkou na prechádzku, pričom zašli až do Malachova, do obce, ktorá …“leží v peknej romantickej doline. Malachov je opravdová hornozemská dedina, neusporiadaná, ale v záhradách je plno ovocných stromov. Vyhľadali sme školu, kde učí Gosztonyi Gyula, - práve…
Materská škola Sladkovičova v Badíne: Súčasnosť
Hoci informácie o konkrétnej Materskej škole Sladkovičova v Badíne nie sú v poskytnutom texte priamo uvedené, je možné vyvodiť určité závery a predpoklady na základe historického kontextu a súčasných trendov v predškolskom vzdelávaní.
Nadväznosť na historické korene
Je pravdepodobné, že aj Materská škola Sladkovičova v Badíne nadväzuje na bohatú tradíciu školstva v regióne, ktorá bola formovaná osobnosťami ako Andrej Braxatoris-Sládkovič. Dôraz na kvalitné vzdelávanie a rozvoj detí je pravdepodobne prioritou aj v súčasnosti.
Súčasný program a zameranie
Program Materskej školy Sladkovičova v Badíne by mal byť zameraný na komplexný rozvoj dieťaťa, teda na rozvoj jeho kognitívnych, sociálnych, emocionálnych a motorických schopností. Je možné, že škola sa zameriava aj na environmentálnu výchovu, podporu zdravého životného štýlu a rozvoj tvorivosti detí.
Inkluzívne vzdelávanie
V súlade so súčasnými trendmi v školstve je pravdepodobné, že aj Materská škola Sladkovičova v Badíne sa snaží o inkluzívne vzdelávanie, teda o zabezpečenie rovnocenného prístupu k vzdelávaniu pre všetky deti, bez ohľadu na ich individuálne potreby a schopnosti.
Projekty a aktivity
Je možné, že Materská škola Sladkovičova v Badíne sa zapája do rôznych projektov a aktivít, ktoré sú zamerané na skvalitňovanie vzdelávacieho procesu, rozvoj pedagogických kompetencií učiteľov a podporu spolupráce s rodičmi a komunitou. V texte sú uvedené rôzne projekty realizované základnými školami a gymnáziami na Slovensku, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako napríklad:
- Rozvoj interkultúrnych kompetencií a inklúzia
- Vyučovanie vonku a zážitkové učenie
- Ekologická formácia a metodická reformácia
- Udržateľný turizmus a história v harmónii s prírodou
- Umelá inteligencia v hudobnej pedagogike
- Hudba bez hraníc a inovácie vo výučbe
Je pravdepodobné, že aj Materská škola Sladkovičova v Badíne realizuje podobné projekty, ktoré sú prispôsobené veku a potrebám detí v predškolskom veku.
tags: #materska #skola #sladkovicova #badin