Obec Kráľovce, nachádzajúca sa v severovýchodnej časti okresu Košice-okolie, má bohatú a zaujímavú históriu. Rozprestiera sa v údolí rieky Torysy, na rozhraní Abova a Šariša, na úpätí Slanských vrchov. História obce je úzko spätá s jej geografickou polohou a vlastníkmi, ktorí ju ovplyvňovali po stáročia. Hoci sa priamo nezachovali záznamy o materskej škole, poznanie histórie obce nám môže poskytnúť kontext pre pochopenie vývoja vzdelávania v Kráľovciach.
Pôvod názvu a prvé zmienky
Názov Kráľovce má svoje korene v 13. storočí. Od roku 1270 patrila dedina magistrovi Reynoldovi a jeho potomkom až do 15. storočia. Ľudový názov Kráľovce vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia, aby sa odlíšila od Ploského v Šarišskej stolici, keďže Kráľovce v tom čase patrili kráľovi a jeho rodine. Nemecké obyvateľstvo v Košiciach a okolí si vytvorilo nemecký názov Kralowetz, ktorý sa objavuje v lexikóne obcí z roku 1773.
História obce v kontexte vlastníctva
Ploské v Abaujskej stolici (maďarsky Lapispatak) sa prvýkrát spomína v roku 1270 ako terra Lopuspotok, keď ju kráľ Štefan V. daroval magistrovi Reynoldovi, kráľovskému stolníkovi, spolu s Rozhanovcami (Ruzgum) a Rašovíkom (Raasfelde), dnešným Hrašovíkom. Kráľ daroval Reynoldovi len tú časť Ploského, ktorá ležala južne od Kráľovského potoka, ktorý oddeľoval Abaujskú a Šarišskú stolicu. Potomkovia magistra Reynolda vlastnili Malé Ploské, ktoré sa od druhej polovice 15. storočia objavuje pod názvom Kráľovce (maďarsky Királynépe). Najstarší písomný doklad pochádza z roku 1427.
Demografický vývoj a náboženské pomery
V 16. storočí počet obyvateľov Kráľoviec klesol. V roku 1553 bolo zaznamenaných len 6 port, ktoré patrili vdove po Imrichovi Ipolthffyovi. V roku 1565 tu bolo 11 poddaných sedliakov a 3 želiari. Cez 17. a 18. storočie boli Kráľovce ďalej vyľudnené. V roku 1715 boli zapísaní len 3 želiari, ale v roku 1720 už aj 4 poddaní sedliaci. Podľa konskripcie cirkví a farárov Abaujskej stolice z roku 1746, obyvatelia hovorili dvoma jazykmi - slovensky a maďarsky - v rovnakom pomere.
Kráľovce sú sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorá patrí do protopresbyterátu (dekanátu) Košice. Susedí s gréckokatolíckymi farnosťami Rozhanovce, Košice - Ťahanovce a Varhaňovce.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Gréckokatolícka cirkev a školstvo
V Kráľovciach sa nachádza gréckokatolícky chrám, ktorý leží pri ceste vedúcej do Ploského. Okrem neho je vo farnosti ešte jeden gréckokatolícky chrám, ktorý stojí v Ploskom, časť Ortáše. Stará farská budova bola budovaná v troch etapách a dodnes stojí na križovatke cesty vedúcej do Ploského a do Budimíra vedľa predajne Jednota. Gréckokatolícka cirkev prišla o starú farskú budovu v období násilnej pravoslavizácie po roku 1950. Dňa 11. januára 2006 sa v rámci reštitúcií vrátila cirkvi táto budova ako pôvodnému vlastníkovi.
V obci bola kedysi aj gréckokatolícka cirkevná škola. Nezachovali sa údaje, od ktorého roku existovala. Stála na križovatke, kde je dnes autobusová zastávka (údaj z roku 1970). Spočiatku v nej neučili učitelia, lebo ich nebolo. Vyučovali v nej občania, ktorí vedeli čítať a písať. Príručkou im bola modlitebná knižka. Až v roku 1890 tu bol vymenovaný diplomovaný kantor - učiteľ Anton Demjančík.
Súčasnosť
Obe Kráľovce sa nachádzajú v severovýchodnej časti okresu Košice - okolie. Rozprestiera sa v údolí rieky Torysy, medzi krajskými mestami Košice a Prešov, na hranici Abova a Šariša na úpätí Slanských vrchov, na východ za ktorými leží Zemplín. Kráľovce sú sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorá patrí do protopresbyterátu (dekanátu) Košice. Je to posledná farnosť Košickej eparchie, za ktorou začína územie Prešovskej archieparchie. Susedí s ďalšími gréckokatolíckymi farnosťami: na juhovýchode s farnosťou Rozhanovce, na západe s farnosťou Košice - Ťahanovce, na severovýchode s farnosťou Varhaňovce. Podlieha pastierskej starostlivosti košického eparchu, biskupa Milana Chautura. Súčasným farárom je JCDr. Jozef Ivan, PhD.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová