História školstva v regióne Podzoboria, s výnimkou školy v Nitrianskych Hrčiarovciach, nie je doposiaľ dostatočne zmapovaná. Článok sa zameriava na históriu materskej školy v Košoríne, pričom využíva dostupné informácie a dobové dokumenty.
Začiatky školstva v Jelenci
O založení školy v Jelenci sa nezachovali žiadne konkrétne údaje. V minulosti boli dedinské školy zriaďované predovšetkým v obciach s farami. Je preto otázne, či najstarší jelenecký kostol, ktorý prešiel do rúk protestantov, predtým nedisponoval katolíckou farou alebo školou.
Zaujímavá je zmienka v matrike viedenskej univerzity, podľa ktorej v roku 1453 istý Matej z Jelenca pokračoval v štúdiu na tejto univerzite. Otázkou zostáva, kde získal svoje základné vzdelanie.
Štátna kontrola nad školstvom
Od polovice 18. storočia štát postupne preberal kontrolu nad školami, čím znižoval vplyv cirkvi. V rokoch 1777 a 1806 boli vydané I. a II. Ratio Educationis, ktorých cieľom bola reforma školského systému. Učiteľov v minulosti zastávali tzv. ludimagistri alebo kantori, ktorí dostávali mzdu v peniazoch aj naturáliách.
Školopovinnosť bola legálne zavedená v roku 1868.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Školstvo v Jelenci v 19. storočí
Školská kronika z 19. storočia v Jelenci sa nezachovala, takže mená učiteľov boli dlho neznáme. Počet detí v školskom veku sa zachoval v zozname ostrihomského arcibiskupstva.
Medzi rokmi 1860 a 1885 mala jelenecká škola jednu učiteľskú silu v osobe kantora-učiteľa Imricha Ruzsicsku. Prechodne boli zamestnávané aj pomocné učiteľské sily. Od roku 1885 Imrich Ruzsicska pôsobil ako učiteľ v Ladiciach, kde mal aj pomocných učiteľov.
Imrich Ruzsicska bol v roku 1885 notárom obce a usiloval sa o rozvoj školy. Avšak obyvateľstvo s ním nebolo spokojné. Následne mala škola dvoch učiteľov, ale obec ich nedokázala platiť, preto sa obrátila na arcibiskupa Šimora so žiadosťou o prevzatie školy rímsko-katolíckou cirkvou. Cirkev odmietla prispievať na výdavky školy a štát v roku 1885 prevzal školu do opatery. Riaditeľom štátnej školy sa stal Imrich Ruzsicska a učiteľom Ján Suszlik, ktorého nahradil Ondrej Kovács.
Po smrti Imricha Ruzsicsku sa riaditeľom stal Imrich Vanyó. V roku 1888 prišli na ich miesta Vendelín Ertl a jeho manželka Etela Ertlová-Borsosová. Škola a učiteľsko-riaditeľský byt sa nachádzali v jednej rozpadávajúcej sa a nezdravej budove. Neskôr ich nasledoval riaditeľ-učiteľ Baltazár Bereczky s manželkou učiteľkou Eleonórou Bereczkyovou Horváthovou. Medzitým sa vytvorilo aj tretie učiteľské miesto, ktoré obsadil Jozef Brauner.
V roku 1892 sa udiala zaujímavá príhoda, ktorú začali vyšetrovať až 17. januára 1893. Učiteľ Vendelín Ertl bol pokutovaný za ublíženie žiakom. Tiež dal študentom obrábať záhradu, zobral peniaze odložené na plat školníka a nevyúčtoval sumu získanú zo škôlky stromov.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
V roku 1897 školský učiteľ Jozef Brauner požiadal o včelárske prostriedky a jelenecká škola ich aj dostala.
V roku 1907 sa Karol Vincze stal predsedom školskej správy v jeleneckej škole. V roku 1912 nitriansky inšpektor žiadal, aby sa predsedom stal Edmund Szabó.
Do roku 1912 škola fungovala v tzv. Turányiho dome. V tomto roku sa postavila nová škola s 3 učebňami a riaditeľským bytom. Učiteľom sa stal Ede Fülöpp.
V roku 1920 učiteľ Ede Fülöpp odišiel do dôchodku. Učiteľské miesto obsadil Ödön Bérczi. V roku 1921 Bereczkyovú penzionovali a jej miesto prevzala Etela Boczová-Bércziová. V roku 1924 sa novým riaditeľom stal Edmund Bérczi.
V roku 1925 sa paralelne s maďarskou triedou otvorila aj slovenská trieda s 25-26 študentmi, ktorej učiteľom sa stal Dezider Sedély. Na začiatku nasledujúceho školského roka Dezider Sedély odišiel do Šurian a jeho miesto prevzala Margita Koreňová.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Od školského roku 1929/30 sa kronika školy viedla v slovenskom jazyku. V roku 1930 umrel učiteľ Ede Bérczi. Funkciu riaditeľa prevzala Margita Koreňová.
V školskom roku 1930/31 vyučovali Etela Bércziová, Anna Grugaová a Július Tafferner. Od 1. januára 1931 jednotriednu slovenskú školu rozšírili na dve triedy. V školskom roku 1931/32 školu opustila Etela Bércziová a odsťahovala sa do Hlohovca. Jej miesto prevzal Jozef Hupka. V roku 1933 učiteľský zbor tvorili riaditeľ Július Tafferner, Anna Drugaová, Anna Duseková a Jozef Hupka.
Na začiatku školského roku 1934/35 dve učiteľské sily nenastúpili: Anna Drugová sa dostala do Neky a Jozefa Hupku premiestnili do neďalekých Bádic. Následne zamestnali Alžbetu Kleinovú z Lučenca, ktorú v novom školskom roku prevzala Margita Gazdíková z Rimavskej Soboty. Koncom septembra 1935 Irena Fejérová začala učiť sčasti v Jelenci, sčasti v Kolíňanoch. O rok neskôr Annu Bezákovú premiestnili do Kolíňan a zároveň z Kolíňan do Jelenca prevelili Máriu Vargovú.
Na začiatku školského roku 1936/37 v slovenskej škole ochorela M. Koreňová, ktorej miesto prevzal Pavel Kovalčík. Neskôr bol Július Tafferner vymenovaný na čelo obidvoch škôl, na protest rodičov však rozhodnutie vyhlásili za neplatné a vedenie slovenskej školy už v lete mohol prevziať Štefan Snopko.
V septembri 1937 miesto M. Gazdíkovej prevzala Etela Farkasová, ktorú o dva mesiace nasledoval Michal Balassa. Aj do slovenskej školy prišli dve učiteľské sily: Přybislava Cvrčková a Jana Kmentová, ktorá v novembri vystriedala Helenu Špigelyovú vo funkcii riaditeľky. Od 6. mája sa však riaditeľom obidvoch škôl stal opäť Július Tafferner.
V septembri roku 1938 na miesto H. Špigelyovej prišla Sarolta Bernáthová. Predzvesťou vojny bolo, že medzi 11-16. novembrom v škole ubytovali vojakov pohraničného vojenského práporu 31. roty. Vyučovanie v tom čase bolo prerušené.
Na slovenskom oddelení bola naďalej veľká fluktuácia. 15. januára 1935 komisia slovenského oddelenia sa rozhodla požiadať, aby slovenská škola dostala slovenského riaditeľa. 14. marca 1939 vzniklo samostatné Slovensko. Mária Vargová podala sťažnosť na činnosť riaditeľa u vyšších orgánov.
História obce Nevoľné a jej vplyv na Košorín
Obec Nevoľné, nachádzajúca sa v Žiarskej kotline, má prvú písomnú zmienku z roku 1487. V tom čase sa obec volala Kozoeri. Jej názov sa počas histórie menil. Najstaršou pamiatkou je kostol sv. Ladislava postavený v klasicistickom slohu.
Kosorín z historického hľadiska bol poddanskou obcou zemepána. Zemepánom bola cirkev zastúpená Ostrihomskou kapitulou, ktorú panovníčka Mária Terézia v roku 1776 rozčlenila na tri biskupstvá. Novým zemepánom Kosorína sa tak stalo Banskobystrické biskupstvo.
K obci sa viažu dve povesti, ktoré sú spojené s roľníctvom. Symbolmi obce je erb, pečať a vlajka. Pečatidlo pochádza z 19. storočia.
Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, kamenárstvom, remeselníctvom a vyrábali sa tehly. Do roku 1944 - 1945 odchádzali chudobnejší občania za prácou do cudziny.
Počas II. Svetovej vojny boli niekoľkí muži zmobilizovaní. Začiatkom roku 1944 začalo byť v dedine rušno. Obec sa stala dejiskom bojov. V dňoch 24. až 26. septembra prebiehali boje medzi partizánmi a Nemcami. Počas bojov padlo 42 partizánov, ktorí sú pochovaní na našom cintoríne. Obec bola až do 1. apríla 1945 využívaná a kontrolovaná Nemcami. Dňa 1. Apríla 1945 bola obec oslobodená.
Po vojne sa život v dedine normalizoval a postupne sa v obci život zlepšoval. Najvýznamnejšie dátumy, ktoré zvýšili životnú úroveň obce: vo februári 1931 bola zapojení elektrická sieť, v zime 1935 kúpilo potravinárske družstvo prvé rádio, od 1.4.1953 bola zavedená riadna autobusová doprava, ktorá spájala obec s mestami Žiar nad Hronom, Kremnica a Handlová. v roku 1957 na jar sa začal stavať Kultúrny dom a v septembri 1957 založili JRD.
Významné osobnosti z obce Kosorín
Ing. Karol Kosorín, DrSc. pochádza z početnej maloroľníckej rodiny. Základnú školu a meštianku vychodil v Starom Tekove a gymnázium v Leviciach. Fakultu inžinierskeho staviteľstva SVŠT v Bratislave ukončil v roku 1960. Po ukončení vysokoškolského štúdia išiel pracovať do ústavu hydrológie a hydrauliky SAV v Bratislave.
Ján Hajko - radista v Slovenskej armáde, vojak na Kaukaze, zajatec v Rusku, príslušník 2. Čsl. brigády v ZSSR, sa narodil 29. augusta v Starom Tekove. Po ukončení meštianky v roku 1936 pomáhal doma na gazdovstve. V roku 1940 ho poslal otec na dvojročnú hospodársku školu do Zlatých Moraviec. V roku 1942 narukoval do Zvolena a po kurze pre radistov bol pridelený k Horskej kanónovej batérii do Žiliny ako radista.
Súčasnosť a budúcnosť školstva v Košoríne
Aj keď informácie o konkrétnej materskej škole v Košoríne sú obmedzené, z historických kontextov okolitých obcí vieme, že školstvo prešlo zložitým vývojom od cirkevnej správy po štátnu kontrolu. Dnes je dôležité, aby sa zabezpečila kvalitná predškolská výchova, ktorá bude rozvíjať potenciál každého dieťaťa a pripravovať ho na úspešný vstup do základnej školy.