Úvod
Hrnčiarske Zalužany, obec s bohatou históriou, ktorá sa začala písať už v stredoveku, je neodmysliteľne spojená s remeslom, ktoré dalo obci aj jej meno. Táto publikácia si kladie za cieľ preskúmať dejiny obce, od prvých písomných zmienok až po udalosti nedávnej minulosti, a priblížiť život jej obyvateľov v priebehu storočí.
Počiatky a prvá písomná zmienka
Obec Hrnčiarske Zalužany vznikla pravdepodobne v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1362 pod názvom "Zalusan". V tom čase patrila rodinám Jánokyovcov a Jákoffyovcov, významným zemianskym rodom, ktoré ovplyvňovali život v regióne.
Vývoj obce a zemianske rody
V novoveku bola obec majetkom viacerých drobných zemanov. Život obyvateľov bol úzko spätý so životom zemepánov. Medzi posledné panské rodiny na Suchej patrili Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Jakabovci vymreli a nenechali potomka. U Kovácsov bol zvláštny zostup nadol. Postupne predával majetok, napokon predal i dom na školu a odišiel do Ríma.
Hrnčiarstvo ako dominantné remeslo
Obyvatelia Hrnčiarskych Zalužian sa zaoberali hospodárstvom, no predovšetkým hrnčiarstvom. Vyrábali rôzne keramické výrobky, ohňovzdorné tehly a škridlu. Práve toto remeslo sa odrazilo aj v názve obce, ktorý sa v roku 1773 mení na "Hrnčiarske Zalussany".
18. a 19. storočie: Rast a rozvoj
V roku 1828 mala obec 80 domov a 605 obyvateľov. S rozvojom obce sa spája aj jej erb, ktorý bol vytvorený podľa pečate z druhej polovice 18. storočia.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Cirkevný život a školstvo
V susednej obci Pondelok a vo Veľkej Suchej boli cirkevné školy pod jedným riaditeľstvom. Prvým riaditeľom sa stal Ján Škrabák.
Spoločenské a politické zmeny po roku 1945
Po oslobodení v roku 1945 nastal obrat k lepšiemu. S príchodom socialistického poriadku nastalo obdobie nových a spravodlivejších medziľudských vzťahov. Mládeži sa naskytla možnosť odborného a politického rastu i možnosti sebarealizácie.
Tragédie a katastrofy v dejinách obce
Život v obci nebol vždy jednoduchý. Obyvateľov postihovali rôzne tragédie a katastrofy, ako mor, cholera a požiare.
Mor a cholera
V roku 1708 vypukol v obci mor. Presný počet obetí nie je známy, no iste ich bolo hodne. V roku 1824 vypukla znova cholera, ktorá si vyžiadala okolo 30 obetí. Posledná cholera, ešte prúdiaca, prepukla v roku 1873. Vtedy zomrelo v obciach Veľká Suchá a Pondelok vyše sto ľudí.
Požiare
Požiare boli častou príčinou hromadných škôd, nešťastí, biedy a hladu. V dávnych dobách boli príbytky a hospodárske staviská vystavené z dreva a pokryté slamou, čo spôsobovalo rýchle šírenie ohňa. Veľký požiar vypukol vo Veľkej Suchej 24. júna 1795, kedy vyhorela celá obec.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Hospodárstvo a remeslá
Obyvatelia sa zaoberali pestovaním rôznych plodín, ako pšenica, jačmeň, ovos, zemiaky, kukurica, krmná repa a tekvice. S obľubou pestovali i technické plodiny - konope a ľan. Konope sa spracúvali domácim spôsobom.
Chov dobytka
Chov dobytka mal v obci svoje tradície. Chovali sa kravy, junce i voly. Majetnejší chovali aj ovce. Dobytok i ošípané pásli najskôr samostatne, neskôr ich pásli pastieri.
Hrnčiarstvo a výroba tehál
Okrem hrnčiarstva, ktoré dalo obci meno, sa obyvatelia zaoberali aj výrobou tehál. Hlinu na výrobu hrncov dovážali zo susedného chotára obce Pondelok.
Výroba škridlíc a válovcov
V obci sa pokúšali využiť výbornú surovinu - hlinu - na výrobu strešnej krytiny - škridlíc a válovcov. Jozef Gajdár postavil školu na výrobu škridlíc v rokoch 1890 - 1915.
Kultúra a tradície
Betlehemy
Betlehem, ako symbol Vianoc, zobrazuje biblický príbeh o Narodení Ježiša Krista s vyobrazením Svätej rodiny s malým Ježiškom v jasličkách. Okrem biblických výjavov znázorňujú betlehemy v mnohých prípadoch tiež život a prácu obyčajných ľudí. Koncom 18. storočia prenikli betlehemy z kostolov aj do ľudových domácností. Vyrábali sa z rôznych materiálov, ako drevo, hlina, papier, kartón, či vosk. Každý betlehem bol stavaný podľa ustálenej schémy. Masové rozšírenie betlehemov do domácností nastalo najmä po 2. svetovej vojne. Popri betlehemoch umiestňovaných v domácnostiach existovali i betlehemy prenosné, ktoré boli súčasťou tradičných obchôdzok koledníkov - betlehemcov.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Školstvo a vzdelávanie v minulosti
V období silnej maďarizácie sa v školách vyučovalo len po maďarsky. Žiakom sa nedovoľovalo používať materinský jazyk ani v súkromnom rozhovore. V roku 1907 boli vydané Appónyiho školské zákony.
20. storočie: Svetové vojny a ich dopad
- storočie prinieslo celému Slovenskému národu, teda i Sucháncom, ťažké skúšky. Obyvatelia boli nútení bojovať v dvoch svetových vojnách, čo prinieslo strach, utrpenie a obete.
Maďarizácia a národnostné povedomie
Počas obdobia Rakúsko-Uhorska bola obec vystavená silnej maďarizácii. V úradnom styku sa používal len maďarský jazyk. Maďarské nápisy na náhrobných kameňoch vyhotovili majstri, ktorí ovládali len maďarský jazyk.
Zmena termínu vývozu komunálneho odpadu
Pôvodný termín 29. decembra (pondelok) sa presúva na stredu 31. decembra 2025.
Súčasnosť
Obec Hrnčiarske Zalužany si zachováva svoj ráz a identitu. Obyvatelia sú hrdí na svoju históriu a tradície, ktoré sa snažia uchovávať pre budúce generácie.
tags: #materska #skola #hrnciarske #zaluzany