Úvod
História školstva v Trenčíne a obci Sihelné je bohatá a rozsiahla, siahajúca od prvých zmienok o vzdelávaní až po súčasné moderné školské zariadenia. Tento článok sa zameriava na vývoj školstva v týchto dvoch lokalitách, pričom sa opiera o dostupné historické záznamy a archívne pramene. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o vývoji vzdelávania, od predškolských zariadení až po stredné školy a odborné učilištia.
Predškolské zariadenia v Trenčíne
V Trenčíne sa predškolské vzdelávanie začalo rozvíjať už začiatkom 20. storočia. Medzi prvé predškolské zariadenia patrili:
- Ďurčekova ulica: Materská škola na Ďurčekovej ulici, ktorej vznik sa datuje približne do roku 1900.
- Legionárska ulica: "Óvoda" na Legionárskej ulici, tiež založená okolo roku 1900.
- Kukučínova ulica: Po roku 1945 vznikla materská škola na Kukučínovej ulici, známa ako "dolná".
- Hlboká ulica: Materská škola na Hlbokej ulici, ktorá fungovala po roku 1945.
- Sázelova vila: Po roku 1945 bola Sázelova vila premenená na materskú školu, avšak budova bola zbúraná po roku.
Základné školy v Trenčíne
Vývoj základného školstva v Trenčíne bol dynamický a prešiel niekoľkými fázami. Medzi prvé základné školy patrili:
- Neskôr Hasičská ulica: Škola, ktorá vznikla okolo roku 1890 a neskôr sa nachádzala na Hasičskej ulici.
- Hasičská ulica: Po skončení druhej svetovej vojny (1945) až do 70. rokov tu fungovala 1. ZDŠ, postavená okolo roku 1900.
- Pionierska (Študentská) ulica: 2. ZDŠ na hornej Sihoti pri Váhu, ktorá bola po roku 1989 zrušená pre nedostatok žiakov. Budovu teraz využíva trenčianska vysoká škola.
- Ulica Piaristov (Slobody, 1. mája): 3. ZDŠ, známa ako Valockého, neskôr Sýkorova škola, založená v roku 1895.
- Ulica Slobody (1. mája): Ďalšia 3. ZDŠ, pôvodne postavená ako ľudová rádová škola, známa ako "sestričky", oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra (založená po roku 1930).
- Ulica 9. mája (Veľkomoravská): 4. ZDŠ, postavená v roku 1953 za mostami, pred Odevou.
- Dlhé Hony 1: 5. ZDŠ, postavená v päťdesiatych rokoch (okolo roku 1955).
- Bezručova 66: 6. ZDŠ, postavená v roku 1965 pri cintoríne.
- Hodžova ul. 37: 7. ZDŠ, postavená okolo roku 1970.
- Juh I (Saratovská): 8. ZDŠ, postavená v roku 1977 na Juhu I pod Brezinou, s 18 triedami.
- Juh I (ul. Laca Novomeského 10): 9. ZDŠ, postavená v roku 1977 na Juhu I pod Brezinou.
Stredné školy a odborné učilištia v Trenčíne
Stredoškolské vzdelávanie v Trenčíne má dlhú tradíciu, siahajúcu až do 17. storočia. Medzi významné stredné školy a odborné učilištia patrili:
- Hlavné námestie: Pôvodne jezuitské, neskôr piaristické Vyššie kráľovské gymnázium (17. storočie). Po roku 1918 tu bola Meštianska škola a Obchodná škola (do februára 1937).
- Piaristická (Slobody, 1. mája) ulica: Obchodná škola (do roku 1907).
- Sihoti: Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu (od roku 1937).
- Krátky čas okolo roku: Stredná priemyselná škola poľnohospodárska (okolo roku 1965).
- Jilemnického ulica: Stredné odborné učilište (SOU) (okolo roku 1970).
- Pionierska (Mládežnícka) ulica: Odborné učilište (aj internát) Pozemných stavieb na hornej Sihoti. Po roku 1989 budovu využíva trenčianska vysoká škola.
- Letisko v Trenčíne: Učilište Leteckých opravovní (od roku 1960).
- Letisko v Trenčíne: II. Padáková škola.
Internáty v Trenčíne
V Trenčíne existovali aj internáty, ktoré slúžili pre študentov z iných miest:
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
- Hlavné námestie: Katolícky konvikt Braneckého (od roku 1930), ktorého budovy vyhoreli koncom roka.
- Električná ulica: Internát Zdravotníckej školy v budove bývalého hotela Biela ruža (predtým Bartekov verejný dom), zbúraný v 70. rokoch.
- Pionierska (Mládežnícka) ulica: Odborné učilište (aj internát) Pozemných stavieb na hornej Sihoti.
Učňovské školstvo v Trenčíne
Učňovské školstvo v Trenčíne malo svoje korene v cechoch, ktoré boli zrušené pred rokom 1900. V medzivojnovej republike sa učni učili u jednotlivých remeselníkov a do "učňovskej školy" chodili iba niekoľko dní v týždni. Zakladateľom tejto školy bol Juraj Boček. V prvých ročníkoch rodičia za učenie platili majstrovi, vo vyšších ročníkoch už učeň dostával aj peňažnú odmenu.
Po druhej svetovej vojne sa výchova učňov sústredila do učňovských škôl organizovaných pri jednotlivých národných podnikoch. V týchto podnikových učňovských školách prebiehal teoretický aj praktický výcvik, ktorý trval tri roky. Týždeň bola prax v podniku vo výrobe, týždeň sa učili v škole.
História obce Sihelné a jej školstva
Obec Sihelné má bohatú históriu, ktorá siaha až do roku 1629, kedy bola založená grófom Gašparom Illesházym. Prvé zmienky o školstve v Sihelnom pochádzajú z 19. storočia.
Založenie a prví osadníci
Názov obce Sihelné je odvodený od slova SIHLA / SICHLA, ktoré má dva významy: kosodrevina alebo mladý smrekový či jedľový les. Dňa 13. augusta 1629 v kostole sv. Žofie na Oravskom hrade gróf Gašpar Illesházy vydal zakladaciu listinu Sihelného bratom Matejovi a Jurajovi Nováčikovcom z Rabče. Novú dedinu mali založiť v „surových lesoch medzi Polhorou a Rabčou“ a od roku 1629 nasledujúcich 16 rokov boli oslobodení od platenia všetkých dávok, okrem desiatku od oviec. Podľa názvu starých ralí rekonštruované rodinné mená prvých osadníkov sú: Krupa, Kyseľ, Brandis, Gonšer.
17. a 18. storočie
V roku 1659 mala osada Sylne 384 ľudí, 41 rodín na šiestich raliach. V roku 1684 bola vydaná listina o podrobnom okopcovaní chotára dediny Sihelné. Listina bola v rokoch 1686-1687 potvrdená direktorom oravského panstva. Litovci a kuruci spustošili dedinu v rokoch 1683-1686. Roku 1686 našli v celej osade na zdanenie len 1,25 usadlosti; obyvatelia boli bedári a veľmi zadlžení. Roku 1690 boli v Sihelnom 3 obývané rale, ostatné boli opustené.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Od roku 1712 boli 4 obsadené rale s osevnou plochou na 77 prešporských meríc zrna, lúk na 4 vozy sena a roku 1715 boli 4 obývané rale s osevnou plochou na 2548 korcov zrna, lúk na 115 vozov sena, gazdov bolo 67 (asi 335 ľudí). Roku 1728 sa popri roľníctve a dobytkárstve obyvatelia zaoberali aj ľanárstvom a tkáčstvom. Bol už múčny mlyn o jednom kameni. Žije tu v roku 1778 už 495 ľudí na 6 raliach. Správa dediny do zavedenia tereziánskeho urbára bola zverená dedičným šoltýstvom s menami: Nováčik, Mazurák, Maga, Sihelský.
Cirkevná správa a prvé školy
V roku 1706 bola založená rímsko-katolícka farnosť v Rabčiciach pre veriacich z Rabčíc, Sihelného, Rabče a Polhory. Od roku 1772 sa matkocirkvou pre tieto obce stala Rabča. Sihelňania nemali vo svojej dedine ani cintorín a zosnulých pochovávali na cintorín v Rabči.
19. storočie a výstavba školy
V roku 1828 žilo v Sihelnom 965 obyvateľov, domov bolo 178, všetko drevené, jednopriestorové alebo dvojpriestorové, pozostávajúce z izby a komory bez pitvora. V tridsiatych rokoch sa v Sihelnom striedalo jedno nešťastie za druhým. V auguste 1831 tu vypukol mor a vyžiadal si veľa obetí medzi deťmi a staršími obyvateľmi. V roku 1835 obec vyhorela. V roku 1847 vypukol v Sihelnom hladomor.
- apríla 1838 uzavreli obce rabčianskej farnosti (Sihelné, Rabča a Polhora) prvú dohodu s učiteľom o vyučovaní detí. Každá obec platila učiteľovi za jedného žiaka jeden florén, dávala fúru mäkkého dreva na vykurovanie a naturálie, tzv. zôsyp (pol merice žita, jednu mericu miešaného obilia). Prvú školu postavili spomenuté obce v Rabči v roku 1842. V tejto drevenici slúžila jedna miestnosť na vyučovanie a jedna obecnému úradu. Počet žiakov dosiahol 180 detí z toho 55 zo Sihelného. Vyučovalo sa stále v jednej učebni rabčianskej školy každé dopoludnie „v slovenskej reči“. Náboženstvo vyučoval každú stredu a sobotu Ján Matkovčík, rabčiansky farár a „direktor školy“.
Po kanonickej vizitácii v roku 1857 sihelniansky richtár Ignác Gensinják a prísažný Ján Spuchljak usilovali o výstavbu vlastnej obecnej školy. V Sihelnom bol pre ňu dostatok žiakov a dochádzanie do Rabče pešo v zimnom období bolo pre chudobné deti kruté. V archívnych prameňoch sa uvádzajú dva údaje o výstavbe školy v Sihelnom, v roku 1870 a v roku 1877. Pravdepodobnejší je rok 1877, lebo urbárnu dohodu uzavrela obec s Oravským panstvom dňa 7. septembra 1874 a panstvo určite nebolo ochotné darovať zadarmo drevo na školskú budovu. V urbárnej dohode starostlivosť o školu prevzala obec, čiže drevo na budovu dali z lesov bývalých urbárialistov. Podľa sčítania roku 1870 malo Sihelné 697 obyvateľov a 161 domov.
Urbárna dohoda z roku 1874 medzi Oravským panstvom a Sihelným priniesla obyvateľom koniec poddanstva a hospodárske vyrovnanie. V rokoch 1922 kúpili od Oravského komposesorátu les zvaný Plšetnica Hodžova s výmerou 61 katastrálnych jutár. Vzniká spolok s názvom „Bývalé urbárske horské majiteľstvo“.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
20. storočie a modernizácia
V rokoch 1900 -1921 prežívali Sihelňania neprajné, zlé časy. Klesol počet obyvateľov vplyvom vysťahovalectva a vysokej úmrtnosti ako následku biednych pomerov. Ľudia nestavali nové domy, aj zo starých ubudlo v prvom desaťročí storočia sedemnásť. Až v 20. rokoch nastalo zlepšenie, niektorí vysťahovalci sa vrátili do rodnej dediny a zo zarobených peňazí kúpili pôdu, kus lesa, stavali domy.
V auguste 1925 po vytrvalých dažďoch zažili Sihelňania povodeň. Voda podmyla a vietor vyvrátil 450 stromov. Kolaudácia novej školy sa konala v apríli 1929. V 30-tych rokoch bola častejšia pomoc štátu postihnutým a chudobným formou prídelov obilia, zemiakov i stravovacími akciami keďže bola veľká neúroda, hniloba úrody.
Po roku 1945 sa pôvodný hospodársky charakter Oravy a tiež Sihelného začal meniť. Ovplyvnila to industrializácia Oravy a s tým politické zmeny. Po vojne sa často hovorievalo o potrebe elektrifikovať obec a nutnú obnovu obecnej cesty. Obyvatelia obce ochotne ponúkajú svoju pomoc. K prácam sa prikročilo v roku 1948 a v roku 1950 bola obecná cesta prdĺžená o 350 bežných metrov. Dokončená bola dňa 25. 11. 1955 a v rokoch 1968 -1974 boli dobudované štyri mosty, 2 mosty v osade Za dedinou a ďalšie dva v obci.
Elektrifikácia dediny sa začala v roku 1956 a do konca roku 1958 svietila celá dedina. Do roku 1959 autobus dochádzal do obce len v dĺžke 1,5 km, pritom obec mala celkovú dĺžku 8 km. V roku 1954 sa začala presadzovať výstavba administratívnej budovy MNV (Obecný úrad), dokončená v 1960. Samoobsluha v našej obci bola vybudovaná v roku 1959.
Staré priestory, v ktorých sa vyučovalo už nevyhovovali, začala sa budovať ZDŠ v roku 1960 a dobudovaná bola za necelé tri roky. V tomto roku sa pripravovala výstavba bytovky pre učiteľov, vyasfaltovanie cesty na vyšný koniec. Do obce bol zavedený rozhlas v rokoch 1961-1964 aj do odľahlých častí za dedinu a do Končiny. Nová budova pošty bola odkúpená od Karola Vnenčáka v roku 1969 a v roku 1971 bola daná do užívania.
Pre bezpečnosť občanov, pre prípady požiarov bola v obci vybudovaná požiarna zbrojnica v rekordnom čase od mája do decembra 1972, občania sa na tejto stavbe aktívne podieľali. Rok 1973 je významný pre obyvateľov našej obce tým, že v tomto roku bol odovzdaný do užívania cintorín. Medzi najvýznamnejšie stavby sa zaradila výstavba kultúrneho domu, začala sa v jeseni 1973. Od júla do decembra 1975 sa svojpomocne vybudoval obecný vodovod.
Rok 1976 bol predelový aj v tom, že sa 18. júla konala ustanovujúca schôdza JRD-Pokrok. V tom istom roku sa postavila 6-bytová jednotka pre učiteľov a bola zahájená výstavba miestnej zvonice na cintoríne, ktorá bola ukončená v júli 1976. Taktiež v tomto roku začala pracovať Telovýchovná jednota. V roku 1979 sa začala stavba novej Materskej skôlky a 9. mája 1980 bola začatá stavba Domu smútku, ukončená bola v roku 1982 a dala sa do užívania.
Súčasnosť a rozvoj
V roku 1987 a nasledujúcich sa v obci venovala pozornosť skrášľovaniu životného prostredia, upravovalo sa okolie domu smútku a iných verejných priestranstiev, opravovalo sa verejné osvetlenie, celková oprava starej zvonice. Položili sa základy družstevnej bytovky. Dňa 14. septembra 1990 bolo posvätenie zvona pod menom Peter a Pavol, toto posvätenie celebroval biskup Mons. František Tondra.
Rok 1991 sa niesol hlavne v znamení prípravy na výstavbu kostola, základný kameň bol vysvätený počas sv. omše celebrovanej sv. otcom Jánom Pavlom II. vo Vajnoroch 22. 4. 1990. Dňa 23. júna 1991 mal primičnú sv. omšu rodák Jozef Luscoň. Dňa 19. júna 1993 mal primičnú sv. omšu rodák Jozef Brandys. V tomto roku v júli sa uskutočnil 1. ročník folklórnych slávností pod Babou horou. Pri odpustovej slávnosti 14. 9. bol vysvätený rozšírený cintorín. Vysviacka nového chrámu sa uskutočnila 10. septembra 1994. Počas odpustových dni 14. septembra posvätil vdp. Blažej Dibdiak kríž s pamätnou tabuľou padlým v prvej svetovej vojne.
V roku 1997 sa začala výstavba 14-bytového domu. Najväčšou udalosťou toho roku bola 1. júla vyhlásená farnosť Sihelné. 2. júla pri slávnostnej svätej omši, ktorú celebroval otec biskup Mons. František Tondra bola vysvätená farská budova. Správcom farnosti sa stal vdp. Martin Koleják. V roku 1998 v priestoroch materskej škôlky sa urobila rekonštrukcia, kde sa vytvorili tri triedy pre žiakov ZŠ. V auguste roku 1999 sa začali tvoriť obecné noviny „Sihelník“. V tomto roku sa začína s rekonštrukciou kultúrneho domu, verejného osvetlenia v obci, začína sa výstavba nového vodovodu a záchyty prameňov v Pilsku.
V roku 2001 pokračuje rekonštrukcia kultúrneho domu a vodovodu. V roku 2002 bola v obci zriadená cirkevná škola, ktorá nesie názov apoštola Pavla. Dňa 15. júna 2002 bol vysvätený za kňaza Jozef Ferneza. Primičnú sv. omšu mal 16. júna. V ďalšom roku 2003 sa rekonštruuje materská škôlka a obecný úrad. V roku 2004 bol vysvätený za kňaza Marián Sivoň. V tomto roku v auguste sa začalo s výstavbou telocvične a urobila sa generálka ústredného kúrenia v CZŠ.
V roku 2005 sa pokračuje vo výstavbe telocvične, vyasfaltovala sa športová plocha za školou. V roku 2006 bola dostavaná telocvičňa pri CZŠ. Posvätil ju pomocný biskup Andrej Imrich. V tomto roku sa vyasfaltovala cesta k Pervekovi, do Or. Veselého, Ďubekovi, Končina, Stará cesta, cesty za dedinou a cesta okolo materskej škôlky. Počas roka 2007 sa zrekonštruovala budova obecného úradu, miestny rozhlas s rozhlasovou ústredňou. Taktiež sa zrekonštruovala cesta do Dušáka.
V roku 2008 sa začala nadstavba bytovej jednotky č. 215. Zrekonštruovala sa budova požiarnej Zbrojnice. Bola začatá výstavba multifunkčného detského ihriska pri materskej škôlke. V kostole sa začína realizovať projekt na zakúpenie nového orgánu.