Obec Častkov, s bohatou históriou siahajúcou až do praveku, sa môže pochváliť aj rozvojom školstva, vrátane materskej školy, ktorá zohráva dôležitú úlohu v živote najmladšej generácie. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť materskej školy v Častkove, pričom čerpá z dostupných historických záznamov a súčasných informácií.
Osídlenie územia Častkova v praveku
Prvé dôkazy o existencii človeka v tomto regióne sa získali zo štrkovne v katastri Čáčova - dnes mestskej časti Senice. Z profilu sa podarilo zachrániť dve mamutie stoličky, úlomok kla a niekoľko úlomkov kostí, ktoré dovoľujú predpokladať, že na tomto území sa pravdepodobne nachádzalo táborisko pravekých lovcov mamutov. Tieto nálezy spadajú do stredopaleolitického obdobia, približne 250 tis. rokov pred n.l. Oblasť Kunova, Sobotišťa, Podbranča t.j. západná časť Myjavskej pahorkatiny, obsahovala najvyššiu koncentráciu týchto nálezov. Z obdobia mladšieho paleolitu sú významné najmä náleziská z katastra obcí Častkov, Rohov, Rybky, Smrdáky a Kunov. Jedná sa už o kamenné nástroje, ktoré používal Homo sapiens približne 32 tis. rokov pred n.l. Osídlenie staršej doby kamennej postupne na začiatku “nového veku” roľníckych civilizácií striedajú spoločenstvá kultúr s lineárnou keramikou (5000-4300 rokov pred n.l.). V priebehu strednej doby bronzovej, ale najmä v mladšej dobe bronzovej osídlenie tohto regiónu opäť narastá. Citeľný je zásah strednodunajskej mohylovej kultúry (1500 až 1300 pred n.l.), kde radíme hlavne hrobové nálezy z Čáčova. Z mladšej doby bronzovej sa dochovali aj nálezy tzv. velatickej kultúry. K nálezom velatickej kultúry radíme rekonštruované hlinené nádoby z Beňovského štrkovne v Čáčove, ako aj bronzové výrobky v hroboch na území obce Kunov, v polohách Sotiná - Čapkova roľa, Dlhé, Pyskatého majer a Párovské návršie.V priebehu mladšej doby železnej (laténu) do tohto prostredia postupne prenikajú Kelti, ktorí v nasledujúcich storočiach až do prelomu letopočtov, výrazne ovplyvnili včasnú históriu Slovenska a celkom prirodzene aj jeho severozápadnú oblasť Záhoria. Na území Senice neboli zistené kostrové a žiarové hroby z obdobia plochých keltských pohrebísk, zato poznáme náleziská v polohách Sotiná - Čapkova roľa, Kruhy I. a v Kunove. Objavené neskorolaténske sídliská v povodí Maliny (Teplice) patria do komplexu dobových sídlisk v katastroch obcí Sekule, Kuklov, Rybky, Kúty a Gbely.
Častkov v stredoveku
Na prelome letopočtov, keď sa v stredoeurópskom prostredí zásadne zmenila geopolitická situácia, vstúpilo aj územie Záhoria do kontaktu so starovekým Rímom. Sídliskové nálezy z doby rímskej (1. až 4. storočie n.l.) sú evidované v katastri Senice v polohách za STS (dnes: Sekov), v areáli židovského cintorína a v katastri Čáčova, poloha Lúky. Ďalšie obdobie je potom ovplyvňované obchodnými cestami, prechádzajúcimi cez toto územie z Norika a Panónie až do povodia Odry a Visly. Náleziská v Sotinej a Čáčove obsahovali okrem iného jantárové ozdoby, čínsky hodváb, rímske mince a pod. Neskôr, v druhej polovici 8. storočia je toto územíe zasiahnuté veľkomoravskou kultúrou. V priebehu 11. storočia vytvorili noví vládcovia nad územím Slovenska (Maďari) práve v tejto oblasti tzv. konfínium. Bol to pohraničný pás široký niekde až 40-60 kilometrov, ktorý tvorili husté lesy, na prístupnejších miestach s umelými zásekmi. Podľa všetkého bola táto oblasť vtedy vyľudnená a celé územie prísne strážené.Do južnej časti dnešného Záhoria sa prisťahovali kočovné kmene príbuzné Maďarom, ktoré na juh a juhozápad od Senice vytvorili sieť strážnych pevností. Najznámejšie sú hrad Korlát, hrad Ostrý Kameň a Plavecký hrad. Následne na to rozšírili uhorskí králi do tejto oblasti aj administratívnu sieť, tzv. pohraničné komitáty. Okolie Senice patrilo do severného, Holíčskeho komitátu.Keď sa v priebehu 13. storočia kráľovské komitáty premenili na šľachtické župy, územie Holíčskeho komitátu sa začlenilo do Nitrianskej župy. V tom istom období sa oblasť okolo Senice odpútala od vzdialeného Holíča a dostala novú dominantu, hrad Branč, ktorý stavali medzi rokmi 1251-61. Hrad sa stal administratívnym aj hospodárskym strediskom oblasti, ktorá v nasledujúcich storočiach vystupovala ako feudálne brančské panstvo. V období od 13. storočia sa objavujú prvé písomné zmienky o obciach v tomto regióne, konkrétne prvá písomná zmienka o Senici pochádza z roku 1256, na listine ktorú vystavil kráľ Belo IV.Ako súčasť panstva hradu Branč zdieľala Senica jeho osudy. Prvými známymi zemepánmi tohto panstva boli Abovci, ešte v druhej polovici 13. storočia. Začiatkom 14. storočia dostalo panstvo nového majiteľa, Matúša Čáka, ktorý ako pán Holíča a Branča odrazil roku 1315 vojsko Jána Luxemburského od hradu Holíč. Dochádzalo však k novým zrážkam, dokonca obidve panstvá boli nejakú dobu v rakúskych rukách. Až okolo roku 1332 ich uhorský kráľ Róbert získal natrvalo späť.V roku 1387 začalo obdobie vlády Žigmunda Luxemburského a tento roku 1394 daroval hrad Branč a jeho panstvo grófovi Stiborovi zo Stiboríc.
Prvá písomná zmienka o Častkove
Prvá písomná zmienka o obci Častkov pochádza z roku 1394. Vtedy uhorský kráľ Žigmund daroval hrad a panstvo Branč vojvodovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Medzi lokalitami, ktoré patrili k tomuto panstvu, sa spomína aj obec Častkov, ktorá sa v tej dobe nazývala Chaztow. Obec patrila najskôr panstvu Hlohovec a neskôr panstvu Branč. Neskôr sa hrad a panstvo vrátili kráľovi, ale po roku 1435 sa dostali do držby Pongráca zo Sv. Mikuláša a jeho rodiny. Daňový súpis z roku 1452 zaznamenáva Častkov v rámci panstva Branč ako majetok Pongrácov s 21 portami (usadlosťami). Po niekoľkých zmenách majiteľov zdedil v roku 1526 polovicu hradu a panstva František Nyári a v roku 1547 získal celé panstvo. Podlá testamentu z toku 1551 prešla po smrti Františka Nyáriho polovica panstva do majetku jeho bratanca Jána Nyáriho a druhá polovica sa rozdelila na tri časti medzi ďalších príbuzných. Tak sa hrad a panstvo Braní stali od polovice 16. storočia vlastníctvom viacerých rodín, ktoré utvorili komposesorát (spoluvlastníctvo). V Nváriho testamente sa uvádza menovite aj Častkov ako majetok panstva Branč. Poľnohospodárski obyvatelia obce zdieľali osud iných poddaných panstva, doliehali na nich ťarchy povinností voči zemepánovi a trpeli vo vojnách, ktoré sa prehnali týmto krajom. S poľnohospodársko - vinohradníckym zamestnaním obyvateľov obce korešponduje i dosiaľ najstaršia známa pečať obce, na ktorej je vinohradnícky motív. V septembri 1663 tiahli Českou cestou Turci a prepadali jednotlivé obce. V roku 1715, keď sa spomínajú v Častkove vinice, pozostáva obec z 32 domácností. Za tridsaťosem rokov v roku 1752 tu býva už 117 rodín.
Hospodársky život a život v obci
Obyvatelia Častkova sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Častkovské ženy boli známe výšivkárstvom a čipkárstvom. V 18. storočí vlastnili Častkov spolumajitelia panstva Branč barón Horecký, Amadeovci a Nyáriovci. Keď nestačila plocha poľnohospodárskej pôdy vzrastajúcemu obyvateľstvu, rozširovala sa klčovaním lesov a kultivovaním neužitočných plôch, čím vznikala kopaničiarska pôda už pred 18. storočím. To bol základ kopaničiarskeho osídlenia v obciach brančského panstva. V 18. storočí sa spomína osídlenie Chvojnice na zemepanskej pôde a spory o túto pôdu medzi vlastníkmi panstva. V čase meruôsmych rokov sa obyvatelia Častkova zúčastnili vo veľkom počte národného zhromaždenia na Brezovej 28.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Cirkevný a školský život v Častkove
V 19. storočí bol postavený evanjelický a. v. kostol a v roku 1939 kaplnka sv. Cyrila a Metoda. Základný kameň evanjelického kostola bol položený 8. mája 1876 a staval ho murársky majster Zongor z Vlčkovian. Ale pred dokončením hrubej stavby sa veža kostola zvalila a zničila strechu a múr. V roku 1877 dokončil stavbu kostola staviteľ J. Pokorný. Obyvatelia z dobrovoľných obetí vybudovali faru a školu a za učiteľa zvolili v roku 1879 Jozefa Hrdličku. Po prvej svetovej vojne obec vystavala so štátnou podporou dvojtriednu ľudovú školu v Časticové s bytom správcu školy a s izbou pre učiteľa a jednotriednu školu na Chvojnici. Uhradiť vecné náklady školy v Častkove sa obec zaviazala už v roku 1921. V roku 1922 schválili projekt stavby školy. Museli ho však prepracovať a stavbu zadali verejnou súťažou za 175.105 Kč firme Doležal zo Skalice, ktorá ju ukončila v roku 1925. Kolaudovali ju v roku 1926 a v tom istom roku vymenoval Župný úrad v Bratislave šesťčlenné školské kuratórium. 17. júna 1925 nariadil Župný úrad v Bratislave zriadiť školu v Chvojnici, kde bolo 53 školopovinných detí. Školskú budovu v Chvojnici kolaudovali tiež v roku 1926.
Obdobie po druhej svetovej vojne a súčasnosť
V roku 1940 bolo založené Potravné družstvo v Častkove, ktoré ku koncu roku 1950, keď sa spojilo s Jednotou v Skalici, malo 110 členov s 236 podielmi po 100 Kčs, takže kmeňový kapitál činil 23.600 Kčs. Obchodnú činnosť družstva prevzala Jednota v Skalici 16. januára 1951. Družstvo stavalo v povojnových rokoch družstevný dom, ktorého stavba sa pre nedostatok finančných prostriedkov preťahovala. Pred rokom 1945 boli v Častkove dve strany, a to strana maloroľnícka a Hlinková slovenská ľudová strana. Komunistická strana Slovenska sa vytvorila po roku 1945. V roku 1957 bolo v Častkove založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa 1. Obec zásluhou občanov zaznamenala intenzívnu výstavbu rodinných domov, ktorá vyvrcholila v 70. a 80. rokoch. Vtedy pribudlo v obci 26 novostavieb a ďalšie domy boli zrenovované, zmodernizované a rozostavané. Výstavbou sa postupne menil ráz obce, pred novostavbami vznikli predzáhradky, parčíky a upravené priestranstvá. V januári 1980 bola otvorená novovybudovaná jednotriedna materská škola so služobným bytom. Okrem tejto najvýznamnejšej stavby v akcii Z sa v obci vybudoval športový areál, svadobka, ohrada na cintoríne, knižnica. Opravila sa základná škola jej areál, v MŠ sa dobudoval školský dvor a náraďovňa. Pokračovalo sa aj v úprave obce zregulovaním potoka. Na prekrytých úsekoch vznikli nové parčíky s okrasnými drevinami. Na cintorína sa vykopala studňa 22,5 m hlboká na zásobovanie cintorína vodou.
Materská škola v Častkove dnes
V súčasnosti materská škola v Častkove pokračuje v tradícii poskytovania kvalitného predškolského vzdelávania. Ako moderná inštitúcia sa zameriava na komplexný rozvoj detí, podporuje ich kreativitu, sociálne zručnosti a pripravuje ich na úspešný vstup do základnej školy. Presné informácie o aktuálnych programoch, aktivitách a personálnom obsadení by bolo potrebné získať priamo od vedenia materskej školy alebo z oficiálnych zdrojov obce Častkov.
Archeologické nálezy
V odbornej archeologickej literatúre nenachádzame veľa zmienok o naj¬staršom osídlení Častkova; najviac poznatkov o predhistorickom vývoji častkovského územia poskytuje zbierka archeologických nálezov pána Vladimíra Jamárika z Kunova, ktorý sa roky venoval povrchovým zberom v širšom okolí Senice. Zbierku daroval Záhorskému múzeu v Skalici. Zaslúžil sa i o objavy početných paleolitických nálezísk štiepanej ka¬mennej industrie na chrbtoch Chvojnickej, ale najmä Myjavskej pahorka¬tiny. V spolupráci s popredným odborníkom pre obdobie paleolitu Dr. Jurajom Bártom, CSc., z Archeologického ústavu SAV v Nitre zistil v regióne západnej časti Myjavskej pahorkatiny viacero mlado, ale predovšetkým de¬siatku stredopaleolitických nálezísk. V prevahe mali charakter dielní, ktoré spracovávali miestne zdroje radiolaritov, kremencov, ojedinelé importovaný pazúrik. Medzi nálezmi prevláda úštepová industria s driapadlami, ojedinelé pästnými klinmi a sekáčmi. K tomuto okruhu nálezov možno s najväčšou pravdepodobnosťou zaradiť i patinované artefakty z Častkova, ktoré Juraj Bárta publikoval v knihe Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej /Bra¬tislava 1965/. Podľa dokumentácie Vladimíra Jamárika je paleolit v Častkove doložený v polohe Za bôrom. Plochá miniatúrna sekerka nepravidelného tvaru tela, zhotovená zo sivej bridlice, nájdená v polohe Havran, pochádza z neskoršieho obdobia mladšej doby kamennej - eneolitu. Rovnako datovaný je i ojedinelý nález ka¬menného sekeromlatu srdcovitého tvaru, ktorý sa z bližšie neurčenej polohy dostal do zbierok Západoslovenského múzea v Trnave /Študijné zvesti 13, 1964, s.271, ob.l/. Len nevýrazné stopy v podobe niekoľkých črepov sme doposiaľ zachytili po civilizácii doby bronzovej. Na mieste Padelky, kde sa našli, sa po uply¬nutí viacerých storočí - v dobe laténskej, rozkladala osada keltských ľudí. O zameraní ich činnosti sa dozvedáme z nálezov železnej rudy a strusky, ktoré svedčia o spracovávaní železa, v ktorom bol tento národ so svojimi technolo¬gickými postupmi, odpozorovaných pri kontakte s vyspelými hospodárstvami Európy, ozajstným majstrom. Germánske kmene v dobe rímskej sa usadili na už uvádzanom mieste Za potôčkom. Nevieme, čo ešte zem ukrýva a čo môže v budúcnosti odhaliť.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová