Mlieko a mliečne výrobky sú dôležitou súčasťou stravy detí, pretože sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov (A, B2, B6, B12, D) a vápnika. Vápnik je obzvlášť dôležitý pre rast a vývoj kostí a zubov. Avšak, zavádzanie mliečnych výrobkov do stravy bábätka si vyžaduje opatrnosť a zohľadnenie veku dieťaťa, ako aj prípadných alergií alebo intolerancií.
Kedy začať s mliečnymi výrobkami?
Všeobecne sa odporúča, aby prvých 6 mesiacov života dieťaťa bolo výlučne dojčené materským mliekom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom. Ak dojčenie nie je možné, umelé mlieko je najvhodnejšou alternatívou. Kravské mlieko sa neodporúča podávať deťom do jedného roka.
S príkrmami, vrátane mliečnych výrobkov, sa zvyčajne začína medzi 6. a 8. mesiacom života. Lekári skôr odporúčajú od 7. - 8. mesiaca veku začať so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty (tuky sú potrebné aj ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné), bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené). Netreba vám ani cukor, ani soľ.
U nedojčených detí sa odporúča začať s príkrmami o niečo skôr, po dovŕšení 4. mesiaca veku.
Prvé mliečne výrobky
Pri zavádzaní mliečnych výrobkov je dôležité postupovať postupne a sledovať reakcie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, keď dieťa plače, aby dosiahlo svoje
- Jogurt: Ako prvý mliečny výrobok sa odporúča zaviesť biely, neochutený jogurt s obsahom tuku 3,5%. Začnite s malým množstvom, napríklad 1-2 lyžičky prvý deň, a postupne zvyšujte dávku počas 2-3 dní. Ak dieťa jogurt dobre znáša, môže ho jesť denne, napríklad na olovrant. Jogurty patria medzi najobľúbenejšie mliečne výrobky. Do výživy ich možno zaradiť sedem až osem-mesačnému dieťaťu. Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu. Začíname tým najjednoduchším druhom jogurtu - bielym, neochuteným. Podávajú sa smotanové jogurty, ktoré možno striedať s polotučnými, nízkotučné sú nevhodné. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému. Po čase možno stravu spestriť i ochutenými jogurtmi, príchuť však treba prispôsobiť veku dieťaťa. Do 1 roka môže dieťa papať najmä jablkové, marhuľové, broskyňové, slivkové, či banánové jogurty, po roku možno podať i čokoládové, alebo citrusové. Biely jogurt sa dá ochucovať aj prídavkom čerstvého ovocia, džemu, kompótu, ovsených vločiek, či cereálii. Jogurty s obsahom umelých sladidiel sú nevhodné.
- Lučina, maslo, smotana, mozzarella: Po zavedení jogurtu môžete postupne pridávať aj ďalšie mliečne výrobky, ako sú lučina, maslo (do varenia), smotana (do varenia) a mozzarella.
- Tvaroh, cottage syr, tvrdé syry: Tieto výrobky sa odporúčajú podávať v menších množstvách. Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka. Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka. Je v nich približne iba polovičné množstvo vápnika než v mlieku alebo jogurtoch.
Mliečne výrobky po prvom roku
Po prvom roku života sa môže do stravy dieťaťa zaradiť kravské mlieko, najlepšie plnotučné pasterizované. Odporúča sa však podávať ho v menšom množstve a skôr ako súčasť jedál. Ako nápoj sa odporúča až po 2.-3. roku, dovtedy by dieťa malo piť umelé mlieko.
- Syry: Po 1. roku sa zaraďujú do výživy dieťaťa syry. Najprv podávame tvarohové syry a až neskôr tvrdé a topené syry. V prípade tvarohových syrov je vítané, že majú nižší obsah soli a bielkovín, zároveň však obsahujú i menej vápnika. Tvrdé syry sú síce slanšie, ale sú veľmi bohaté na vápnik. V primeranej dávke, čo je cca 15-20 g plátok, ich môže dostávať aj malé dieťa. Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme.
- Bryndza: Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú. Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie. Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti vhodné plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka.
- Cmar a srvátka: Cmar a srvátku možno zaradiť do výživy dieťatka po 1. roku. Cmar a nápoje z neho vyrobené si zachovávajú vysoký obsah vápnika, v srvátke je jeho obsah o polovicu nižší než v mlieku.
Alternatívne mlieka
V prípade alergie na kravské mlieko alebo intolerancie laktózy je možné zvážiť alternatívne mlieka, ako sú kozie, ovčie alebo rastlinné mlieka.
- Kozie a ovčie mlieko: Kozie a ovčie mlieko môžu byť pre niektoré deti ľahšie stráviteľné ako kravské mlieko, avšak je dôležité mať na pamäti, že alergia na kravské mlieko často súvisí aj s alergiou na kozie a ovčie mlieko. Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí. Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka. Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života.
- Rastlinné mlieka: Rastlinné mlieka (ryžové, sójové, ovsené, mandľové, kokosové) nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou. Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia.
Dôležité zásady
- Postupnosť: Zavádzajte nové mliečne výrobky postupne, s odstupom niekoľkých dní, aby ste mohli identifikovať prípadné alergické reakcie.
- Kvalita: Uprednostňujte kvalitné, nesladené a neochutené mliečne výrobky.
- Množstvo: Malé dieťa má denne spapať 500-600 g (ml) mlieka a mliečnych výrobkov.
- Tuky: Vo výžive malých detí sa majú uprednostňovať smotanové alebo aspoň polotučné mliečne výrobky. Nízkotučné nie sú vhodné, pretože dieťaťu neposkytujú dostatočné množstvo energie, majú tiež nižší obsah vitamínov.
- Alergie a intolerancie: Ak má dieťa alergiu na bielkovinu kravského mlieka alebo intoleranciu laktózy, poraďte sa s lekárom o vhodných alternatívach.
Prečítajte si tiež: Sprievodca online hrami pre deti
Prečítajte si tiež: Prehľad nemocníc bez potratovej starostlivosti