Detská kresba je fascinujúci a komplexný prostriedok, ktorým dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Nie je to len náhodné čmáranie, ale forma sebavyjadrenia, ktorá môže odhaliť mnohé aspekty jeho osobnosti, emocionálneho prežívania a vzťahov. Azda neexistuje rodič, ktorého by nefascinovala detská myseľ a fantázia, hoci jej niekedy vôbec nerozumie. Avšak od momentu, keď zoberie dieťa do ruky pastelku a načmára svoje prvé umelecké dielo, máte šancu pochopiť, ako vaša ratolesť myslí, čo cíti a po čom túži. Ba čo viac, detské kresby môžu čo-to napovedať aj o osobnosti.
Vývojové štádiá detskej kresby
Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Detská kresba má však základné vývojové etapy, takže kým sa pustíte do analýzy kresieb, je dobré vedieť, čo môžete od ratolestí v danom veku očakávať. Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby: štádium čmárania, predschematické štádium a schematické štádium.
- Štádium čmárania: Trvá približne od 2 do 4 rokov. V tomto období ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty.
- Predschematické štádium: Trvá od 4 do 7 rokov. Približne po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Samozrejme, bez realistických detailov.
- Schematické štádium: Začína okolo 7. roku. Keď nakreslí dieťa napríklad more a pláž, sú tam aj vtáky, morské hviezdy, ľudia v plavkách sa na pláži hrajú s loptou a dieťa vie k obrázku obyčajne povedať aj príbeh.
Kresba ľudskej postavy: Hlavonožce a konvenčné zobrazenie
Deti kreslia všetko, čo ich zaujme, ale sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené. Dôvodom tak zásadného zjednodušenia je nedostatočné rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika. Dieťa kreslí hlavonožce napriek tomu, že vidí u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie výsledkom napodobňovania.
Hlavonožce: Prvé zobrazenie človeka
Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc. Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základne rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu. Čiže ak dieťa kreslí väčšiu tvár, tak ruky pripája k tvári, ak naopak kreslí väčšie nohy, tak aj ruky pripojí k nohám.
Konvenčná kresba: Zobrazenie všetkých podstatných častí tela
Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily. Konvenčná kresba ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela. Najčastejším detailom v kresbe sú očí a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí. Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné. Ruky už nebývajú pripojené k trupu v pravom uhle ale pozdĺž tela.
Prečítajte si tiež: Správna detská fľaša pre dieťa
Interpretácia detskej kresby: Čo všetko môžeme vyčítať?
Detská kresba má rozsiahly význam a môže slúžiť ako diagnostická pomôcka, metóda terapie či ako spôsob klinickej práce. V prvom rade však pomáha psychológovi nadviazať s dieťaťom kontakt, aby sa k nemu dostal bližšie, aby bolo dieťa pri práci otvorenejšie. Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu. Pre deti je kresba prirodzenou súčasťou ich života, ktorou mnohé vyjadrujú, i keď o tom samy nemusia vedieť. Kreslia to, čo majú rady, čo ich naopak trápi, či dokonca, čo si želajú. Je teda prirodzené, že práve z kresby je možné zistiť viaceré oblasti zo života dieťaťa, s ktorými môže psychológ ďalej pracovať.
Čo môžu prezradiť farby?
Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať. Avšak pozor, deti dokážu stabilne ohodnotiť farby podľa obľúbenosti približne od 4 rokov.
V živote človeka majú i farby veľký význam; a to ako z hľadiska psychologického, tak i pôsobením farieb v priestore, či na oblečení. Podľa farieb, ktoré ľudia uprednostňujú, sa dá charakterizovať ich osobnosť, či momentálne rozpoloženie.
- Biela: Vo svojej podstate ju za farbu nemôžeme považovať, pretože je neutrálna. Je farbou čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti. Majú ju radi ľudia vyrovnaní, sebavedomí, otvorení.
- Žltá: Je farbou mysle, stimuluje činnosť mozgu. Vyvoláva aktivitu, odolnosť voči únave. Je vhodná do pracovných priestorov, škôl a všade, kde je potrebné zvýšiť duševnú kapacitu a myšlienkovú aktivitu. Ďalej táto farba podporuje zažívanie a blahodárne pôsobí na pohybové ústrojenstvo a nervový systém. Pomáha odstraňovať duševnú únavu a je farbou zmeny. Žltú majú radi ľudia spontánni, plní nádejí a očakávaní.
- Červená: Je farba vášní a násilia, krvi a železa. Vydáva intenzívne tepelné lúče a jej účinky sú hlbšie, ale i rýchlejšie ako u iných farieb. Zohrieva našu krv a podporuje krvný obeh. Je farbou cholerickou, prudkou. Červená farba povzbudzuje chuť k jedlu a má priaznivé účinky pri liečbe reumatizmu, anémie, či depresií. Posilňuje vôľu a pôsobí proti únave. Červenej dávajú prednosť tvoriví, sebavedomí ľudia. Majú ju radi však i násilníci a ľudia prudkej povahy; títo by sa mali ovšem červenej radšej vyhýbať, pretože stimuluje ich vášne a prudkosť.
- Oranžová: Je spojením žltej a červenej, čím sa stáva veľmi blahodárnou. Je farbou kontrolovanej vášne, pozitívnej energie, vytrvalosti. Posilňuje, ale neznepokojuje tak ako napríklad červená. Nemá nijaké škodlivé účinky a pôsobí veľmi pozitívne pri liečbe srdcových chorôb. Je farbou pôžitkov. Uprednostňujú ju ľudia, ktorí majú radi pohodlie, ľudia pokojní a spravodliví; ale i ľudia vyčerpaní a unavení životom, ktorí potrebujú oddych a kľud.
- Ružová: Znamenajú z psychologického hľadiska duševnú alebo citovú nezrelosť. Sú farbami sentimentality. Ružovú majú radi ľudia romantickí a nepraktickí, ktorí chcú byť očarúvaní a túžia očarúvať svoje okolie.
- Fialová: Fialovú farbu zvyknú voliť ľudia diplomatickí, zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudia originálni a umelci…
Kresby postáv a vzťah dieťaťa k rodine
Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Neisté deti zvyknú kresliť - naopak - krátke alebo malé postavy s rukami pri tele a bez úst či nosa. Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané. Obzvlášť v tých prípadoch, keď súrodenec nie je zásadne starší.
Všímajte si, ako vaše dieťa drží pastelku
Keď sa začnete zaujímať o kresby vašich detí, všímajte si aj to, ako sedia a držia pastelku. Nohy majú byť na zemi ohnuté v pravom uhle a odkedy dieťa nedrží pastelky zovreté dlani, je vhodné trénovať aj správny úchop. Ten má vplyv nielen na kvalitu kresby, a neskôr aj na rýchlosť a úhľadnosť písma, ale významne ovplyvňuje aj sústredenie. Preto treba dbať na správny úchop obzvlášť u predškolákov, ktorým môžu nesprávne návyky osvojené pri kreslení zbytočne skomplikovať prvé krôčiky v škole.
Prečítajte si tiež: Detské knihy o dedkovi
Detské kresbové testy ako diagnostický nástroj
Detské kresbové testy sa ako diagnostické materiály používajú v rôznych oblastiach detského vývinu. Analýza detskej kresby je častou metódou, ktorá sa využíva ako indikátor poškodenia CNS dieťaťa. Najviac používaným testom je ale Kresba postavy podľa Goodenoughovej. Test vytvorila na základe predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov. Hodnotí sa ich tu až 78 a ukazujú silnú koreláciu s IQ dieťaťa. Metodika sa využíva v praxi pre deti od 3,6 do 11 roku a administrácia prebieha individuálne alebo skupinovo.
Test stromu
Problematika osobnosti dieťaťa je pomerne širokou témou. V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o Eysenckových osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, akými sú napríklad vnútorné tenzie či konflikty. Taktiež z neho vieme zistiť spôsoby reagovania dieťaťa, vzťahy a prístup okolitému svetu a v neposlednom rade aj ašpirácie. Test stromu sleduje skrytú (nevedomú) predstavu dieťaťa o sebe, o svojich prednostiach aj nedostatkoch, čo znamená, že ním vie psychológ zachytiť dynamiku osobnosti. Úlohou dieťaťa je nakresliť akýkoľvek strom, výnimkou je jedine ihličnan a palma. Tie nemôžu byť nakreslené.
Rodinné vzťahy a konštelácie
Táto oblasť patrí pri práci s deťmi k jednej z najvýznamnejších. V praxi sa využívajú najmä testy ako Kresba začarovanej rodiny, Kresba rodiny, Strom a snový strom či Kresba troch stromov. Tieto kresbové testy sú zamerané na zisťovanie rodinných vzťahov, na postoje dieťaťa k jeho vlastnej rodine. Zisťujú sa pomocou nich súrodenecké konštelácie, vzťah dieťaťa k jeho rodičom či jeho miesto v rámci rodiny. Najčastejším kresbovým testom z tejto oblasti je práve Kresba rodiny. Využívaný je pri deťoch vo veku 6 až 12 rokov. Inštrukcia znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po nakreslení obrázku sa psychológ zameriava na hodnotenie nasledovných oblastí - ktorý člen rodiny je nakreslený a ktorý naopak chýba, čo rodina na obrázku robí. Zaujíma ho taktiež, aká je vzdialenosť medzi jednotlivými jej členmi a aká je veľkosť jednotlivých členov rodiny.
Projektívne techniky v detskej kresbe
Analýza kresby dostala novú dimenziu s poznaním, že podobne ako i ostatné správanie človeka podáva informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V tejto súvislosti sa posledných šesťdesiat rokov v rámci psychologickej diagnostiky i psychoterapie rozvíja i diagnostika projektívna a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky. V psychologickej literatúre sa termín projekcia udomácnil vďaka psychoanalýze. S. Freud ju popísal ako jeden z psychických obranných mechanizmov. Termín projektívne techniky je pripisované Lawrencovi K. Frankovi, ktorý verejne použil tento termín v roku 1939 a prirovnal ich k rőntgenovým lúčom. Projektívne techniky definujú Hartl, Hartlová (2010) ako metódy založené na skúmaní osobnosti pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov odhaľujúcich emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby.
Grafické projektívne metódy
V súvislosti s projektívnymi metódami hovoríme o grafických projektívnych metódach, kam zaraďujeme Test kresby ľudskej postavy, Test kresby rodiny, Test kresby začarovanej rodiny a iné. V roku 1926 F. Goodenoughová vytvorila Test kresby ľudskej postavy, pri ktorého koncipovaní vychádzala z predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov, ale i vzrušujúcej správnosti a presnosti, a tak sa môže používať a dodnes sa používa ako metóda na orientačné hodnotenie rozumových schopností dieťaťa. S kresbou rodiny ako projektívnou metódou sa v detskej psychologickej diagnostike stretávame výdatne od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Kresbu rodiny je možné vnímať ako symbolické spracovanie konštelácie primárnej sociálnej skupiny - rodiny, tak ako ju dieťa vníma a prežíva a ako hodnotí jej jednotlivých členov.
Prečítajte si tiež: Smiech pri diéte
Test kresby začarovanej rodiny vznikol viac-menej náhodne v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Autori volili symboliku zvierat, pretože sa im zdala byť prehľadnejšia a pochopiteľnejšia než symbolika rastlín a vecí. Skúsenosť s týmto testom je aj v kombinácii s testom kresby rodiny hlavne u detí v školskom veku veľmi dobrá a jej význam je pri skúmaní rodiny nepopierateľný. Symbolické vyjadrenie jednotlivých postáv si dieťa nemusí uvedomiť, a tak je schopné vypovedať na papieri informácie, ktoré by ťažko verbalizovalo. Matka býva najčastejšie zobrazovaná v podobe vtáka, potom mačky. Pri posudzovaní emocionálnej percepcie v rodine je dôležité kombinovať kresbu rodiny s kresbou začarovanej rodiny, pretože kresba rodiny síce odokryje túto problematiku, ale symbolika zvierat lepšie na jednej strane zobrazí emocionálne vzťahy detí k rodičom a zároveň na druhej strane predstavuje hlbšie preniknutie k emocionálnej atmosfére v rodine, pretože umožňuje v po rozhovore klásť dieťaťu väčšie množstvo otázok.
Kresba ako nástroj poznania dieťaťa pre odborníkov
Pri používaní projektívnych metód, resp. kresby ľudskej postavy, kresby rodiny a kresby začarovanej rodiny treba byť opatrný a je nutné používať ich výsledky ako orientačné. Obe testové metódy zlepšujú kontakt s detským klientom na uľahčenie verbalizácie. Kresbové projektívne testy sa bežne používajú v klinickej praxi a je ich veľa. Nie je dôvod, prečo ponechať kresbové metódy na použitie výhradne pre psychológov. Naopak, je možné ich ozrejmiť i odborníkom v iných profesiách zaoberajúcimi sa citovými a sociálnymi väzbami detí, pretože empatický rozhovor s dieťaťom nie je len doménou psychológov, mal by ho byť schopný ktokoľvek, kto s dieťaťom prichádza do osobného kontaktu, hoci na krátky čas. Kresbové metódy môže využiť sociálny pracovník ako prvotné zahĺbenie, aby sa mohol nad dieťaťom a jeho vzťahmi zamyslieť a konfrontovať ich s inými metódami a odborníkmi, aby mohol s dieťaťom nadviazať kontakt a otvoril komunikáciu s ním, vychádzajúc pritom z faktu, že obrázok napodobňuje skutočnosť tak, ako ju dieťa vníma, alebo by chcelo vnímať.
Kognitívny vývoj a kresba
Kognitívny vývoj a kresba spolu veľmi úzko súvisia. Ak dieťa dobre chápe priestorové vzťahy, dokáže pomerne presne zachytiť proporcie a perspektívu.
Symbolika v detskej kresbe
Symboly zohrávajú už oddávna dôležitú úlohu vo výtvarnom prejave. Už v jaskynných maľbách sa objavuje bohatá symbolika. Aj detská kresba je plná symbolov. Deti ich často využívajú na vyjadrenie zložitejších myšlienok a emócií. Tieto symboly môžu byť univerzálne, alebo špecifické pre konkrétne dieťa. Opakujúce sa motívy (domy, stromy, slnko) môžu mať emocionálny význam.
Kresba rodiny ako projektívna technika
Kresba rodiny je projektívna technika, vďaka ktorej možno odhaliť, ako dieťa vníma svoje miesto v rodine. Významnú úlohu v nej zohráva umiestnenie postáv. Blízkosť jednotlivých členov rodiny môže naznačovať emocionálne väzby medzi nimi. Kľúčová je aj veľkosť postáv. Väčšie postavy spravidla odrážajú autoritu (rešpekt), naopak, menšie môžu naznačovať, že ich dieťa vníma ako menej dôležité alebo je táto osoba odsúvaná, či prehliadaná. Kresba môže okrem iného odhaliť aj stres či traumu, ktorú dieťa prežilo, hoci o nej nehovorí. Prostredníctvom kresby môžu deti vyjadriť to, čo nedokážu povedať slovami. Autoportrét či zobrazenie samého seba v detskej kresbe odráža, ako dieťa vníma samo seba. Umiestnenie postavy v priestore môže signalizovať mieru sebadôvery, ale aj pocit izolácie.
Ako hodnotiť detskú kresbu rodiny?
Kresba rodiny je metóda, ktorú používajú napr. psychológovia, učitelia a sociálni pracovníci na diagnostiku dieťaťa a jeho rodiny. Môžeme ju však efektívne využiť aj z pozície rodičia, nakoľko jej prevedenie a vyhodnocovanie nie je náročné. Deťom zadáme nasledovnú úlohu: Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej rodiny. Dôležité sú slová „život“ a „celej“.
Psychologický pohľad na kresbu domu
Prečo práve dom? Pretože dom si vie každý predstaviť, je to dôverne známy objekt a v podstate ho dokáže nakresliť aj najmenšie dieťa. Podľa odborníkov sa v kresbe domu najviac projektuje vzťah k domovu, vzťahy medzi rodičmi, súrodencami. Najvhodnejšia je najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku, pretože radi sami od seba kreslia domov. Čiže kresba domu vypovedá veľa o osobnosti a charaktere dieťaťa, schováva v sebe početné symboly - rodinné zázemie či otvorenosť vonkajšiemu svetu.
Dom ako symbol rodiny a komunikácie
Rodinný dom je úzko prepojený s rodinou. Zatiaľ čo rodina predstavuje duchovné centrum lásky, ochrany a dôvery, dom predstavuje jej materiálne stelesnenie. Napriek tomu, že väčšina dnešných detí býva v poschodových domoch, zobrazujú prevažne dedinský dom. Pri interpretácii kresby domu je dôležité všímať si jeho stvárnenie, s dôrazom na okná, dvere či samotnú výzdobu, ale aj bezprostredné okolie domu (ploty, stromy, záhrady, prístupové cesty atď.). Okná aj dvere predstavujú jednoznačne komunikačný prostriedok. Dvere sú považované za sociálne schopnosti. Dvere otvorené znamenajú silnú potrebu citových väzieb. Okná predstavujú zase vzťahy s okolím. Uzatvorené okná alebo dvere bez kľučky, prípadne neprítomnosť cesty vedúcej k domu svedčí o uzavretosti dieťaťa alebo jeho prípadnej úzkosti, absencii hlbších citov či prejavov náklonnosti. Strecha symbolizuje myslenie a fantáziu. Môže byť vysoká, dominantná alebo nevýrazná.
Okolie domu a jeho význam
Pri diagnostickom vysvetľovaní a hodnotení kresby domu sa neberie ohľad len na samotnú stavbu, ale aj na okolie. Vonkajšie zobrazené prostredie poukazuje na detskú komunikáciu s okolím a na jeho otvorenosť, resp. uzavretosť voči vonkajším podnetom. Ak je dom uprostred s otvorenými oknami a niekoľkými dverami, okolie domu je spravidla nenápadné, ide o harmonické, vyrovnané, prívetivé, živé a otvorené dieťa. Ak je v kresbe dom malý s menším počtom okien, obrastený veľkými stromami, môže naznačovať poruchu afektivity (schopnosť citovej reakcie), nesmelosť, pripútanosť k matke. Veľký dom poukazuje na to, že dieťa túži po prejavoch lásky, adaptácii, ovládaní svojich pudov.
Kresby detí z detských domovov
Zaujímavé sú napríklad kresby vytvorené deťmi vychovávaných v detských domovoch. Tieto deti majú tendenciu pokryť celú plochu papiera a obklopiť dom autami, lietadlami či padákmi. Okrem domčeku deti jednoducho nakreslia, čo ich práve napadne. Celý obrázok je podivný a nesúrodý. Vyplýva z toho, že tieto deti ťažko sústreďujú pozornosť na symbol, ktorý pre nich v skutočnosti nič neznamená. Ciest býva na týchto obrázkoch niekoľko. To znamená, že buď dieťa volá o pomoc, aby mohlo z domu odísť alebo cesty možno považovať za symboly úniku, za vyjadrenie túžby utiecť. Často domom chýbajú okná a dvere. Deti dávajú tak najavo, že majú problémy komunikovať s okolitým svetom, uzatvárajú sa do seba.
Kresba rodiny ako test a jej použitie
Kresba rodiny je jedným z najčastejšie realizovaných kresbových testov. Kresba rodiny patrí medzi projektívne techniky, pričom v praxi je využívaná nielen psychológmi, ale aj učiteľmi či pedagógmi. S jej veľkým využitím sa môžeme stretnúť aj v arteterapii. Dieťa vie pomocou kresby vyjadriť viac, ako vie často povedať slovami. Správanie a prežívanie dieťaťa je do veľkej miery ovplyvňované jeho rodinou.
Ako vytvoriť ideálne podmienky pre kreslenie
Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu.
Priebeh procesu kreslenia a interpretácie
Keď sú zabezpečené vyššie uvedené podmienky, môžete prejsť k zadávaniu inštrukcie. Tá znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Vašou úlohou je dieťa pri práci pozorovať, prípadne si zapisovať poznámky, ak sa vám bude zdať niečo nezvyčajné, na čo by ste sa mohli dieťaťa prípadne jeho rodičov po stretnutí opýtať. Keď dieťa obrázok dokončí, zaznamenáme si do svojich poznámok aj dobu, za ktorú dieťa obrázok nakreslilo. Nasleduje interpretačná časť, na ktorej sa vo veľkej miere podieľa práve samotné dieťa. Úlohou psychológa/pedagóga je v tomto bode klásť dieťaťu otázky.
Literatúra odporúča, aby ste sa dieťaťa pýtali na významy, ktoré z kresby nie sú zjavné. Iba týmto spôsobom zistíte, čo dieťa naozaj nakreslilo, ako to vníma a čo to preňho znamená.
Čo je možné zistiť z kresby rodiny?
Na základe všímania si určitých znakov kresby dieťaťa viete dostať odpoveď na viaceré otázky. Viete zistiť, ktorého člena rodiny má dieťa najradšej či ktorého si vôbec nevšíma. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť viete taktiež identifikáciu dieťaťa s niektorým z jeho rodičov, jeho postavenie v rodine či vzťah so súrodencami.
Uvádzame niektoré z oblastí či prvky, na ktoré je možné sa zamerať pri vyhodnocovaní a následnej interpretácii kresby rodiny:
- chýbajúce časti tela postáv;
- zvýraznenie určitej časti tela postáv či jej úplné chýbanie;
- poradie nakreslenia postáv;
- veľkosť jednotlivých postáv;
- činnosť, ktorú postavy na obrázku vykonávajú;
- vynechanie/nezobrazenie niektorej z významných postáv;
- všetky postavy sú nakreslené rovnako;
- vybrané postavy sú zobrazené rovnako.
Kresba začarovanej rodiny ako alternatíva
Niektorí odborníci odporúča danú metodiku zaradiť bezprostredne po použití kresby rodiny. Inštrukcia ku kresbe začarovanej rodiny znie nasledovne: „Predstav si, že prišiel kúzelník a tvoju rodinu začaroval a sú z vás zvieratá. Predtým, než odišiel, vás však všetkých premenil do vašej pôvodnej podoby. Na aké zvieratá teba a tvoju rodinu začaroval?“ Postup práce je rovnaký ako pri kresbe rodiny. Zabezpečte podmienky práce, pozorujte dieťa, po dokreslení si zaznamenajte dobu trvania a poradie jednotlivých zvierat, v ktorom boli nakreslené. Interpretácia v podobe rozhovoru je pri použití tejto metodiky kľúčová. Dieťaťa sa pýtajte na to, ktorý člen rodiny predstavuje ktoré zo zvierat a prečo. Zisťujte vzťah dieťaťa k jednotlivým zvieratám a tým k jednotlivým členom jeho rodiny.
Kresba ako forma terapie
Detská kresba neslúži len ako diagnostický nástroj, ale aj ako forma terapie. Deti totiž kresbou vyjadrujú zložité či potláčané emócie.
Gardnerova teória mnohonásobnej inteligencie a kresba
Teória amerického psychológa Howarda Gardnera sa zameriava na rôznorodé formy ľudskej inteligencie. Upozorňuje na to, že tradičné meranie inteligencie prostredníctvom IQ testov nezohľadňuje rôzne schopnosti a zručnosti. Jednou z foriem umeleckého vyjadrenia je kresba, ktorá úzko súvisí s niektorými druhmi inteligencie, ako ich definuje práve H. Gardner. Gardner zdôrazňuje dôležitosť kresby, ktorá podporuje symbolické myslenie. Umožňuje deťom spracovávať zložitejšie informácie - tak vizuálne, ako aj emocionálne. Vo svojej publikácii Artful Scribbles: The Significance of Children’s Drawings (1980) zdôrazňuje, že kresba pomáha deťom spracovať ich pocity a zážitky. Deti zvyčajne svoje obavy, radosti či konflikty premietajú práve do kresby. Tento proces následne podporuje schopnosť abstrakcie a reflexie.