Pôrod je prirodzený proces, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti. V priebehu storočí sa však prístup k pôrodu a starostlivosť o matku a dieťa výrazne zmenili. Tento článok sa zameriava na historické aspekty, úmrtnosť pri pôrode a súčasné trendy v pôrodníctve, pričom reflektuje aj tragické udalosti, ktoré sa, žiaľ, vyskytujú aj v súčasnosti.
Pôrod v minulosti: Tradície, povery a úloha babíc
V minulosti bol pôrod prísne ženskou záležitosťou, ktorá sa odohrávala doma a na všetko dohliadali ceduľové babice. Výnimkou boli komplikované pôrody, kedy mohli pomôcť aj manželove nohavice. Inak mali muži vstup prísne zakázaný, príchod nového člena rodiny zvyčajne oslávili v krčme.
Tehotenstvo a pôrod boli podľa etnologičky Kataríny Nádaskej v minulosti spájané s prísnymi pravidlami aj mnohými poverami. „Hovorilo sa, že gravidná žena musí dostať všetko, čo potrebuje a na čo má chuť. Ak by sa tak nestalo, mohla by potratiť alebo by sa mohlo narodiť dieťa s hendikepom,” približuje jedno z nepísaných pravidiel, ktoré platili v dedinách a mestách na území dnešného Slovenska pred pár storočiami.
Medzi ľuďmi kolovali aj mnohé povery. Gravidná žena sa nemohla pozerať do ohňa, aby sa jej nenarodilo dieťa s kožným ochorením, ľudovo nazývaným oheň. Tehotným sa neodporúčal ani uprený pohľad na akékoľvek zviera. Dieťa by totiž mohlo získať animálne črty. Mamičky, ktoré túžili po dieťati s kučerami, mali tesne pred pôrodom ukradnúť šúľok kukurice.
Pred pôrodom sa nekonali žiadne špeciálne prípravy, všetko prichádzalo prirodzene. „Tehotné ženy v minulosti pracovali do poslednej chvíle. Vyhýbali sa síce dvíhaniu ťažkých vecí, ale pracovali. Aj vďaka tomu bolo ich telo lepšie fyzicky prispôsobené na pôrod a išlo im to ľahšie. Pri pôrode asistovali takzvané babice. V spoločnosti mali veľmi silné postavenie. Rodičky im dôverovali. „Babice neasistovali iba pri pôrode. Mali viacero funkcií. Starali sa o ženu počas tehotenstva a o dieťa do jedného roku. Dá sa povedať, že boli gynekologičkami, pôrodníčkami aj pediatričkami,” vysvetľuje Nádaská. V 17. storočí na území Slovenska dokonca existovali špeciálne školenia pre tieto ženy. Organizovala ich novovzniknutá Trnavská univerzita. Babiciam, ktoré kurzy absolvovali, sa hovorilo ceduľové. Učili sa napríklad základy anatómie aj hlavné hygienické zásady. Hoci nevedeli čítať ani písať, výučbu im škola prispôsobila. „Odborníci viedli školenia v národných jazykoch či dokonca dialektoch. Babice z východného Slovenska sa vzdelávali v ich rodnom jazyku napriek tomu, že na školách sa učilo v latinčine,” hovorí etnologička.
Prečítajte si tiež: Výber autosedačky: Na čo sa zamerať?
K pôrodu sa lekár volal iba vtedy, ak nastali komplikácie. Bežný zvládli babice. Až do polovice 20. storočia sa rodilo doma. Vôbec sa to však nerobilo poležiačky. Existovali pôrodné stoličky bez dna. „Žena na stoličke sedela a aj vďaka gravitácii ľahšie porodila. Babice chytali novorodencov do pripravenej plachty,“ opisuje pôrodné zvyky Nádaská. Ak žena nemohla porodiť, postavili ju na stôl a skočila. Vplyvom gravitácie sa malo dieťa pohnúť a vypadnúť do rúk babice,” dodáva. Dôležitú úlohu hrala symbolika: žena nemala mať na sebe nič zviazané, musela si rozpustiť vlasy, dať dolu prstene či retiazky. Či už symbolicky alebo reálne. „Pri ťažkom pôrode mohol asistovať. Rodiacu ženu si vzal do náručia, sedela mu v lone.“ Dôvod? Verilo sa, že jeho prítomnosť pôrod urýchli a že zmierni žene bolesť. „Tá sa mala akoby rozdeliť medzi oboch. Ak tam muž fyzicky nebol, rodičke sa položili na brucho jeho nohavice, ktoré mohli pôrod urýchliť,” opisuje Nádaská.
Vysoká úmrtnosť novorodencov v minulosti
Odvrátenou tvárou pôrodov pred sto rokmi bola vysoká úmrtnosť novorodencov. Podľa výskumu Pavla Tišliara a Branislava Šprochu, autorov publikácie Premeny vybraných charakteristík obyvateľstva Slovenska v 18. - 1. pol. 20. storočia, tvorili novorodenecké úmrtia až do polovice 20. storočia takmer tretinu všetkých úmrtí. V roku 1900 zomrelo takmer 9-tisíc novorodencov z celkového počtu viac ako 111-tisíc narodených, čo zodpovedá zhruba 8 percentám. Pre porovnanie, v roku 2018 podľa štatistického úradu zomrelo 173 novo narodených detí z celkového počtu viac ako 57-tisíc, úmrtnosť tak klesla na 0,3 percenta. Ženy tak síce porodili aj 15 detí, nie všetky však prežili. Hovorilo sa, že keď dožili do jedného roka, tak prežijú.
Deti zomierali aj na ochorenia, ktoré sú dnes liečiteľné. Príkladom sú osýpky, zápal pľúc či ovčie kiahne. Časté boli epidémie moru a cholery. Dôvodom úmrtí bolo aj vykrvácanie rodičky. Samostatnou kapitolou bola hygiena. Všetko záviselo od babice. Niektoré na čistotu dbali, iné prišli podľa Nádaskej k pôrodu rovno z maštale, ani ruky si neumyli. A čo dezinfekcia? Okrem horúcej vody a alkoholu sa používali aj podomácky vyrobené mydlá z prasacích koží alebo piesok zmiešaný s popol.
Aj keď lekári existovali už od stredoveku, ich návšteva bola pre obyčajných sedliakov drahá záležitosť. „Sedliak, ak mal peniaze, sporil ich na to, aby si prikúpil kúsok poľa. Nebol ochotný platiť lekárovi. Pole malo často vyššiu cenu ako život dieťaťa.
Očista po pôrode: Prekračovanie vedra
Pojem šestonedelie poznali aj naši predkovia. Žene sa po pôrode hovorilo „šestonedieľka“. Slovo je odvodené od šiestich týždňov, počas ktorých sa mala matka zotaviť. Na konci tohto obdobia sa väčšinou konal krst aj akýsi očistný obrad. „V našej kultúre sa verilo, že po pôrode je žena nečistá a musí sa očistiť. Vychádza to zo židovsko-kresťanskej tradície,“ vysvetľuje Nádaská. Po pôrode išla žena na takzvanú vádzku, ktorá mala dve roviny. „Jedna bola ľudová. Vtedy prišla pred kostol, kde musela trikrát prekročiť vedro so žeravými uhlíkmi. Pri cirkevnej očiste sa kňaz trikrát pomodlil príslušnú modlitbu a žena s horiacou sviečkou obišla trikrát oltár,” opisuje etnologička.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prvými príkrmami
Neplodnosť a mágia
V ľudovej piesni sa spieva: „Keď má dievča 20 rôčkov, treba ju vydať.” Kedysi sa ženy vydávali a rodili podstatne skôr ako dnes. Fakticky 20-ročné už boli považované za staré dievky, do manželstva bežne vstupovali 16 až 17-ročné dievčatá. V súčasnosti je priemerný vek prvorodičiek o polovicu vyšší - 30 rokov a priemerné Slovenky uzatvárajú manželstvo o čosi skôr - podľa štatistík z roku 2017 je to 29 rokov.
Potomok sa očakával do roka. Ak neprišiel, začali sa šíriť fámy. Neplodnosť sa vždy pripisovala ženám. „Robili sa rôzne úkony, často spojené s mágiou a poverami. Bežný bol napríklad kúpeľ s bylinkami, do ktorého sa primiešal prášok z vysušenej placenty prvorodičky,” dodáva etnologička.
Súčasné trendy v pôrodníctve
V druhej polovici 20. storočia nastali v pôrodníctve výrazné zmeny. Už pred rokom 1989 sa podľa riaditeľa Súkromného gynekologicko-pôrodníckeho centra Koch Vladimíra Cupaníka otvorili pôrodné sály niektorých nemocníc aj pre otcov. „Boli to prvé kroky k humanizácii pôrodníctva. Nové spôsoby tlmenia bolesti, ako napríklad epidurálna analgézia, zbavili mnohé rodičky utrpenia,“ vysvetľuje. Po revolúcii sa začala preferovať laktácia ako najprirodzenejší a najzdravší spôsob výživy novorodenca a neskôr dojčaťa. V posledných rokoch sa venuje pozornosť aj skorému prikladaniu dieťaťa k prsníku, a to už na pôrodnej sále. Nazýva sa bonding a tento úkon zlepšuje produkciu mlieka. Rovnako sa podľa Cupaníka upúšťa od preventívnych nástrihov hrádze, čo dokazujú aj každoročne sa zlepšujúce štatistiky.
Za uplynulých 30-40 rokov sa skrátila aj doba hospitalizácie po pôrode, a to zo šiestich - siedmich dní na štyri. Ďalšie skrátenie je zatiaľ len snom, keďže systém a legislatíva neumožňujú prepustenie novorodenca skôr ako do 72 hodín po pôrode. „Ak by mali odchádzať zdravé rodičky so zdravým dieťaťom po 24 alebo 48 hodinách, museli by sme zmeniť systém následnej starostlivosti o novorodenca,“ dodáva gynekológ. Matky by v takom prípade museli navštevovať ambulanciu pre novorodencov. Pediatri by museli monitorovať novorodeneckú žltačku a odoberať novorodencom krv na skríningové vyšetrenia, nevyhnutné v krátkom čase po pôrode. „Zmena systému je náročná, hoci nie neuskutočniteľná.
Rodičky starnú
Zásadným rozdielom oproti minulosti je vyšší priemerný vek prvorodičiek, ktoré zostarli o desať rokov. Dôvodom sú vyššie vzdelanie, zmeny kultúrnych hodnôt či snahy o ekonomickú prosperitu. S odkladaním materstva do vyššieho veku prichádzajú komplikácie. „Schopnosť otehotnenia po 35. roku života klesá, a preto stúpa počet umelých oplodnení. Rovnako ženy staršie ako 35 rokov majú vyššiu pravdepodobnosť potratu či pôrodu mŕtveho plodu. Rastie aj riziko genetického postihnutia plodu,“ upozorňuje. Komplikácie sa netýkajú iba tehotenstva, ale aj samotného pôrodu. Nezriedka ho treba ukončiť operačne. Gynekológ však priznáva, že ženy sú dnes oveľa informovanejšie ako kedysi a sú mentálne lepšie pripravené na tehotenstvo.
Prečítajte si tiež: Výber autosedačky pre pohodlnú jazdu
Takmer tretina sa rodí cisárskym rezom
Dnešné ženy môžu rodiť viacerými spôsobmi, najbezpečnejším je podľa Cupaníka vaginálny pôrod. Dôvodo je viacero. „Dieťa potrebuje počas pôrodu zažiť tzv. pôrodný stres, počas ktorého dozrieva najmä imunitný systém dieťaťa.“ Za rovnako dôležité označil odborník tzv. osídlenie dieťaťa počas pôrodu prirodzenou bakteriálnou flórou, ktorá sa vyskytuje v pôrodných cestách matky. „Prirodzený pôrod má aj menší výskyt komplikácii u matky v porovnaní s cisárskym rezom, kde je vyššia krvná strata, väčšie percento infekcií a vyšší počet tromboembolických komplikácií,“ dopĺňa Cupaník ďalší z argumentov v prospech prirodzeného pôrodu. Deti narodené cisárskym rezom majú väčšie problémy s popôrodnou adaptáciou a viac ťažkostí s dýchacím systémom. V neskoršom veku môžu mať problémy s imunitou, obezitou, cukrovkou a podobne.
Medicína rozdeľuje pôrody na spontánne a operačné. Spontánny pôrod prebieha bez zásahu lekára, ktorý ho len monitoruje. Operačné pôrody sa delia na vaginálne (pomocou klieští - tzv. forcepsu, pomocou vákuumextraktoru, použitím niektorých hmatov pri pôrode) a na cisársky rez. Asi 66 percent žien na Slovensku porodí prirodzene vaginálne. U 3-4percent spontánnych pôrodov musia pôrodníci použiť niektorú z vaginálnych pôrodníckych operácii. Cisárskym rezom rezom sa rodí 30 percent detí.
Nemusia rodiť poležiačky
Čo sa týka pôrodov v nemocnici, Cupaník tvrdí, že nie vždy musia ženy rodiť poležiačky. Moderné postele im umožňujú byť v sede alebo polosede. „Dá sa porodiť aj v stoji, avšak pôrodník nemá takú dobrú možnosť sledovať postupovanie hlavičky alebo zadočka v pôrodných cestách počas vypudzovania plodu. Okrem toho je len malá možnosť v tejto polohe chrániť hrádzu pred poraním.“ A čo alternatívne metódy, ako pôrod do vody? Existujú pracoviská, ktoré s ním majú dobré skúsenosti, no všeobecne sa neujal. „Dôvodom horšia možnosť monitorovania stavu plodu počas pôrodu. Nezanedbateľná je aj možnosť infekcie, ktorá je pri pôrode do vody pravdepodobnejšia.“
Riziká domáceho pôrodu
V niektorých európskych štátoch sa tešia popularite domáce pôrody, ktoré sú však spájané s mnohými rizikami. Príkladom je prípad z Česka z marca tohto roka, o ktorom informoval portál iDNES.cz. Pri pôrode doma v okrese Praha-západ zomrel novorodenec. „Domáci pôrod v našich podmienkach je veľmi rizikový. Predovšetkým nie je pri ňom odborný personál, t. j. pôrodná asistentka alebo pôrodník,“ upozorňuje Cupaník. Na Slovensku nie sú podľa neho vytvorené podmienky pre domáce pôrody ako napríklad v Holandsku. Aj tam však od neho upúšťajú pre vyššiu perinatálnu úmrtnosť a chorobnosť novorodencov,“ dodáva.
Ako pokrok chráni deti
K dramatickému zníženiu novorodeneckej úmrtnosti prispelo najmä zavedenie kardiotokografie. Ide o vyšetrenie, ktoré pomocou snímačov priložených na brucho matky monitoruje akciu srdca plodu a súčasne zaznamenáva kontrakčnú činnosť maternice. „Takto je možné včas odhaliť hroziacu hypoxiu (nedostatok kyslíka) u plodu. So zavedením tejto metódy zároveň došlo k neúmernému vzostupu počtu cisárskych rezov,“ upozorňuje Cupaník na následky. Ďalšia vymoženosť, ktorá zmenila pôrodníctvo, bolo zavedenie ultrazvuku.
Tragické prípady úmrtí novorodencov a rodičiek
Žiaľ, aj v súčasnosti sa vyskytujú tragické prípady úmrtí novorodencov a rodičiek. V Banskej Bystrici došlo minulý týždeň k tragickému úmrtiu novorodeniatka, ktoré skonalo po náhlom prevoze do detskej fakultnej nemocnice. Chlapček zomrel vo štvrtok skoro ráno v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici po tom, čo ho sem v inkubátore vrtuľníkom previezli z lučeneckej nemocnice. Sebastián sa narodil v utorok (30. júla) v lučeneckej nemocnici, kde sa jeho stav po dvoch dňoch skomplikoval a bol potrebný jeho okamžitý prevoz do Banskej Bystrice. Smrť chlapčeka si jeho matka nedokáže vysvetliť a stojí si za tým, že pochybili lekári. Podala už dokonca aj trestné oznámenie. Záchranári odmietajú chybu na ich strane, pretože počas prevozu bol chlapček ešte nažive. "Novorodenec bol v inkubátore prevezený z Lučenca do Banskej Bystrice na ARO, počas prevozu ešte žil," povedal nám hovorca záchranárov Boris Chmel. Za smrť Sebastiána zrejme nemôže ani Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici, kde novorodenec zomrel. "Dieťa malo vrodenú ťažkú srdečnú chybu, lekári ho bezprostredne resuscitovali, no bezúspešne, nakoľko stupeň postihnutia bol veľmi vysoký a nedalo sa mu pomôcť," uviedol pre Topky a dodal, že srdečná chyba chlapčeka bola taká ťažká, že nemohli operovať. Či pri pôrode a diagnostike malého Sebastiána pochybili lučeneckí lekári, alebo jeho tragickú smrť nebolo možné odvrátiť, prešetrí polícia. "V súčasnosti robíme všetky vyšetrovacie úkony k tomu, aby sme zistili, za akých okolností k úmrtiu dvojdňového chlapčeka došlo," dodala Vašková.
V trnavskej nemocnici zomrela pri pôrode v noci zo štvrtka (14.7.) na piatok (15.7.) mladá mamička Katarína. Príčinou úmrtia 30-ročnej rodičky Kataríny krátko po pôrode vo Fakultnej nemocnici v Trnave bolo prasknutie steny maternice a následné vykrvácanie. Povedal to riaditeľ nemocnice Gabriel Pavelek s tým, že ide zatiaľ o neoficiálnu informáciu zo súdno-lekárskej pitvy. Dokumentáciu z pitvy zatiaľ k dispozícii nemá. Prvé kontrakcie prišli v minulý štvrtok, pôrod sa odohral o 21. hodine večer. Rodina si jej smrť nevie vysvetliť - žena netrpela žiadnou vážnejšou chorobu a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa cítila v poslednom období zle. Dokonca neužívala už viac ako 2 roky antikoncepciu. Celá situácia sa zvrhla 3 hodiny po pôrode. Zdravotný stav novopečenej mamičky sa radikálne zmenil, začala krvácať. Lekári sa ju pokúšali oživiť, no resuscitácia nebola úspešná. Ťažký pôrod prežilo len novorodeniatko, malý Matúško sa teší dobrému zdraviu - váži 4 kilogramy a meria 54 centimetrov.
Strašný pohľad sa naskytol údržbárovi. V areáli strednej školy našiel v igelitke zabalené mŕtve dievčatko, ktoré sa narodilo len pred pár dňami. Matka ho údajne porodila už v piatok. Mala ho vyhodiť z okna na treťom poschodí internátu, kde bývala. Polícia však viac informácií o otrasnom náleze poskytovať nechce. „Polícia prípad vyšetruje, prebiehajú procesné úkony, viac informácií podáme dnes," stručne uviedla banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Vašková.
Na Krajskom súde v českej Plzni sa začalo súdne pojednávanie s mladou Slovenkou, ktorá vlani v septembri usmrtila novorodenú dcérku v jednej z miestnych ubytovní. Podľa prokurátorky obžalovaná zdravú dcérku krátko po pôrode 24. septembra 2010 hodila na zem, kopla a prišliapla s cieľom privodiť jej smrť. Dieťa s prasknutou lebkou, viacerými fraktúrami a vážnymi vnútornými zraneniami zomrelo zabalené na podlahe, kde ho ponechala obžalovaná. Niekdajšia vysokoškoláčka, pre ktorú to bolo druhé tehotenstvo (to prvé sa skončilo umelým prerušením), podľa vlastných slov tajila, že je v inom stave a chystala sa dieťa dať na adopciu. Podľa slov vzlykajúcej obžalovanej došlo k tragickej udalosti po tom, čo dieťaťom, ktoré plakalo, chcela zalomcovať, aby ho utíšila, avšak dcérka jej pri tom spadla. Obžalovaná, ktorá sa na polícii priznala, že do dieťaťa kopla, medzičasom tvrdí, že sa ho snažila prekročiť, avšak kvôli popôrodným ťažkostiam naň šliapla. Slovenke, ktorá priateľovi povedala, že dieťa sa narodilo mŕtve, hrozí trest až 20 rokov odňatia slobody nepodmienečne. Jej životný partner zavolal lekára s tým, že jeho partnerka krváca a zrejme prišla o dieťa.
Mal to byť veľký deň, na ktorý sa mladá rodina z východného Slovenska už dlho tešila. Marek odviezol svoju manželku do pôrodnice a mal sa k nej vrátiť, keď sa ich bábätko začne pýtať na svet. Všetko sa ale náhle skomplikovalo. Z hodiny na hodinu. Mladá, ešte donedávna úplne zdravá, mamička, zomrela iba niekoľko hodín po pôrode. Išlo o prvé tehoetnstvo. Chlapček sa narodil živý a zdravý. Radosť z narodenia syna ale vystriedal veľký smútok. Informácie, ktoré dostala rodina po pôrode od lekárov boli zdrvujúce. "Proste, že vykrvácala, že mala silné krvácanie," hovorí brat nebohej Zuzany, Tomáš. "Doniesol som jej kufor, rozlúčil sa a viac som ju nevidel," hovorí o poslednom kontakte s nebohou manželkou Marek. Zuzana mala iba 28 rokov. Bolo to jej prvé a, podľa informácií od jej najbližších, bezproblémové tehotenstvo. Ešte pár hodín pred pôrodom žartovala cez telefón so svojou rodinou, no krátko na to sa všetko náhle zmenilo. Či nastali komplikácie už počas pôrodu alebo krátko po ňom, rodina zatiaľ s istotou nevie. Ani to, či sa im dalo alebo nedalo predísť. "Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prijal v uvedenej veci dňa 31.7. 2017 podnet, na základe ktorého začal vykonávať dohľad. O výsledku dohľadu môže úrad informovať až po jeho ukončení," vyjadrila sa hovorkyňa ÚDZS, Andrea Pivarčiová.
Inšpiratívny príbeh Andy Opalenej
Na záver je dôležité spomenúť aj inšpiratívny príbeh slovenskej influencerky Andy Opalenej, ktorej dcérka Ninka trpela zriedkavým metabolickým ochorením LCHAD a zomrela vo veku 10 rokov. Andy sa o svojej bolesti podelila na sociálnych sieťach, kde uviedla, že napriek náročnej diagnóze jej dcérka žila plnohodnotne. Tento príbeh poukazuje na dôležitosť podpory rodín s deťmi so špeciálnymi potrebami a na silu materinskej lásky.