Koncept komunitných záhrad má bohatú históriu a v súčasnosti zažíva renesanciu. Tieto záhrady, ktoré sa nachádzajú uprostred mestských sídlisk, predstavujú nielen zdroj lokálnej produkcie potravín, ale aj priestor pre vzájomné zbližovanie, vzdelávanie a posilňovanie komunít. Komunitné záhrady ponúkajú deťom jedinečné príležitosti na učenie, rozvoj a trávenie času v prírode.
História a význam komunitných záhrad
Myšlienka komunitných záhrad nie je nová. Už v 30. rokoch počas Veľkej hospodárskej krízy v USA slúžili mestské záhrady ako záchrana pre nezamestnaných, ktorí si v nich mohli pestovať vlastné potraviny. Dnes, v dobe klimatických zmien a urbanizácie, zažívajú komunitné záhrady opäť svoj rozkvet. Hriadky medzi panelákmi, komunitné kompostoviská a mestské včely sú súčasťou snahy o lokálnu produkciu a potravinovú sebestačnosť. Pre mnohých ľudí, najmä tých žijúcich v mestách, je to jediná možnosť, ako si dopestovať vlastné potraviny, ktoré majú pre každého záhradkára veľkú hodnotu. Väčšinou sa v komunitných záhradách uplatňujú princípy ekologického pestovania, čo zaručuje zdravé a kvalitné potraviny.
Komunitná záhrada ako priestor pre komunitu
Komunitná záhrada nie je len miestom na pestovanie zeleniny a ovocia. Je to priestor, kde sa ľudia stretávajú, aby spoločne vytvárali, rozvíjali a udržiavali zelený priestor uprostred svojej komunity. Práve vzájomné zbližovanie a kontakt s prírodou je to, čo dnes ľuďom žijúcim na sídliskách, typických vysokou hustotou zástavby a zároveň absolútnou anonymitou obyvateľov, tak chýba. Vytváranie takýchto záhrad v mestách je i možnosťou, ako zveľadiť verejné priestranstvá a nevyužívané plochy. Trávnaté plochy na sídliskách, zanedbané parky, opustené pozemky alebo dokonca strechy budov sú ideálnym miestom na ich zakladanie. Pestuje sa tu najmä zelenina, ovocie a bylinky, ale aj kvety a kríky. Ak je k dispozícii dosť miesta, vysádzajú sa stromy.
Janka Buchtová z Vodárenskej záhrady v Bratislave hovorí: „V panelákovom byte mi chýbalo miesto na pestovanie čerstvej zeleniny a byliniek. Odkedy som sa stala členkou Vodárenskej komunitnej záhrady, trávime tam s deťmi veľa času. Je to bezpečné a inšpiratívne prostredie, spoznali sme susedov aj iných zaujímavých ľudí a deti si našli nových kamarátov.”
Výhody komunitných záhrad pre deti
Komunitné záhrady prinášajú deťom množstvo výhod, ktoré prispievajú k ich zdravému vývoju a vzdelávaniu:
Prečítajte si tiež: Inšpirácia minimalistickým bývaním od Rachel Karnižovej
- Kontakt s prírodou: Deti majú možnosť priamo sa dotýkať pôdy, rastlín a hmyzu, čo im umožňuje lepšie pochopiť prírodné procesy a cykly.
- Vzdelávanie: V záhrade sa deti učia o pestovaní rastlín, ekológii, zdravom stravovaní a dôležitosti ochrany životného prostredia.
- Rozvoj zručností: Záhradnícke práce rozvíjajú jemnú motoriku, trpezlivosť, zodpovednosť a schopnosť spolupracovať.
- Zdravé stravovanie: Deti majú možnosť ochutnať čerstvé, vlastnoručne vypestované ovocie a zeleninu, čo podporuje ich zdravé stravovacie návyky.
- Sociálny rozvoj: V záhrade sa deti stretávajú s rovesníkmi a dospelými, učia sa komunikovať, spolupracovať a rešpektovať sa navzájom.
- Terapia a relax: Práca v záhrade má terapeutický účinok a pomáha deťom odbúrať stres a napätie.
Príklady úspešných komunitných záhrad
Na Slovensku existuje množstvo úspešných komunitných záhrad, ktoré slúžia ako inšpirácia pre ďalšie projekty.
- Vodárenská komunitná záhrada v Bratislave: Táto záhrada vznikla v priestoroch bývalej záhrady a skleníka Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Je výsledkom projektu „Nevyšliapanou cestou“, ktorý na Slovensko priniesol model trvalo udržateľného spôsobu života v meste od švajčiarskeho partnera Urban AgriCulture Netz Basel.
- Záhrada Devínska Nová Ves: Túto záhradu vytvárajú miestni obyvatelia, ktorí uvítali možnosť pestovať svoju vlastnú zeleninu, ovocie a bylinky. Ruku k dielu pridali aj žiaci základnej školy I. Bukovčana 3, ktorá využíva pozemok na výučbu pestovateľských prác.
- Baťovianska záhrada v Partizánskom: Táto unikátna komunitná záhrada je príkladom toho, ako môže zanietená snaha niekoľkých nadšencov premeniť akýkoľvek zanedbaný priestor na nádhernú zelenú oázu. Po rokoch konečne naplnila svoju pôvodnú funkciu a ponúka tak priestor na oddych, relax i aktívne trávenie voľného času.
Ako založiť komunitnú záhradu pre deti
Založenie komunitnej záhrady pre deti si vyžaduje plánovanie, spoluprácu a nadšenie. Tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť:
- Vytvorte tím: Zostavte skupinu ľudí, ktorí majú záujem o záhradníčenie a prácu s deťmi.
- Nájdite vhodné miesto: Hľadajte nevyužívané pozemky, trávnaté plochy, strechy budov alebo iné vhodné priestory vo vašej komunite.
- Získajte povolenia: Overte si, či potrebujete povolenia od miestnych úradov alebo vlastníkov pozemku.
- Naplánujte dizajn: Vytvorte plán záhrady, ktorý zohľadňuje potreby detí a komunity.
- Získajte zdroje: Získajte finančné prostriedky, náradie, semená a sadenice od sponzorov, darcov alebo z vlastných zdrojov.
- Zapojte komunitu: Organizujte stretnutia, workshopy a podujatia, aby ste zapojili miestnych obyvateľov a deti do tvorby a údržby záhrady.
- Vytvorte pravidlá: Stanovte pravidlá pre používanie záhrady, starostlivosť o rastliny a riešenie konfliktov.
- Udržujte záhradu: Pravidelne sa starajte o záhradu, zalievajte rastliny, odstraňujte burinu a organizujte aktivity pre deti.
- Zdieľajte úrodu: Rozdeľte si úrodu medzi členov komunity alebo ju darujte miestnym charitatívnym organizáciám.
- Oslavujte úspechy: Organizujte oslavy a podujatia, aby ste si pripomenuli úspechy záhrady a posilnili komunitného ducha.
Komunitné kompostovanie
Jednou z aktivít rozvíjajúcich koncept trvalo udržateľného spôsobu života v meste je aj projekt komunitného kompostovania, ktorého zámerom je ponúknuť ľuďom na sídlisku možnosť separovať a kompostovať bioodpad. Autorom žilinského projektu je Michal Vavrík zo Žilinskej univerzity a jeho cieľom je znížiť podiel organických zvyškov v komunálnom odpade, čím sa zvýši podiel recyklovaného odpadu a pozitívne ovplyvniť problém zhoršujúceho sa životného prostredia.
„Veľa ľudí pozná kompostovisko ako jedno miesto v rohu záhrady, kde sa vyhadzuje všetok bioodpad. V takom prípade nejde o úplne kompostovanie, pretože pri kompostovaní je nutné dodržiavať určité podmienky, na ktoré všeobecne ľudia neprihliadajú, takže si kompostovanie spájajú s hnilobným alebo kvasným procesom a teda aj so zápachom. Kompostovanie však nie je o tom. Preto projekt, ktorý plánujeme spustiť na sídlisku, bude zo začiatku pod prísnym dohľadom, aby sa správne rozbehol. Neskôr postačí kontrola raz, dva alebo trikrát za mesiac. Záleží na priebehu, množstve bioodpadov a disciplinovanosti obyvateľov,” povedal Michal Vavrík.
Mestské včelárstvo
Včelárstvo sa z dedín a okrajových častí miest sa dostáva aj do ich centier. Včelie úle môžete nájsť na strechách mestských budov nielen v zahraničí, ale aj u nás. Nezisková organizácia Živica a environmentálna organizácia Greenpeace Slovensko sa inšpirovali švajčiarskou organizáciou Urban AgricultureNetzBasel a švédskou Bee Urban s úľmi v centre Štokholmu.
Prečítajte si tiež: Rozvíjajte slovnú zásobu detí hravo
Ako informovala Petra Ježeková zo Živice, prvý verejný úľ bol u nás osadený 19. júna 2014 na streche Starej tržnice v Bratislave. Po hlavnom meste pribudli aj Žilina, Považská Bystrica, Kežmarok a Lučenec. Projekt „Adoptuj si včelu“ prebiehal od septembra 2014 do septembra 2015. „Počas tohto obdobia ho podporilo 1 407 adoptívnych rodičov. Vďaka vyzbieranej sume 15 329 eur sme mohli v štyroch mestách postaviť pilotné mestské včelnice. Osadením úľov s novými včelími rodinami sa však naša práca nekončí. Pilotné úle v mestách sa budú počas nasledujúcich štyroch rokov rozširovať z pôvodných dvoch na desať v každom meste. Budú tiež slúžiť na vzdelávanie a praktické ukážky pre verejnosť, školy aj médiá,“ doplnili organizátori.
Mestské včely majú poukázať na to, že aj kvôli nevhodným postupom a škodlivým postrekom v dnešnom poľnohospodárstve sa stáva mesto často lepším miestom pre včely ako vidiek. Výskumy ukázali, že mestský med je rovnako zdravý ako ten z vidieka.
Komunitné záhrady ako súčasť trvalo udržateľného rozvoja miest
Komunitné záhrady sú dôležitou súčasťou trvalo udržateľného rozvoja miest. Prispievajú k zlepšeniu životného prostredia, posilňujú komunity a podporujú zdravý životný štýl. V mestách po Slovensku už jestvujú viaceré komunitné záhrady, v ktorých sa ľudia snažia pohodlne si dopestovať zdravé potraviny. Komunitné záhrady nie sú len módnou záležitosťou. Tak ako vo svete, aj u nás v meste je nevyhnutné vytvoriť a hľadať rôzne ekologické riešenia k náprave rastúcich globálnych problémov. Ľudská populácia aktuálne spotrebuje také množstvo energie a vytvorí takú uhlíkovú stopu, že spotrebujeme až 1.5 planéty na rok. Limity už presahujeme a čoraz ďalej si to ľudia konečne začínajú uvedomovať. Komunitné záhrady majú tiež potenciál podporovať miestnu ekonomiku a zapájať vylúčené skupiny obyvateľov (s nízkymi príjmami) a zvýšiť ich zručnosti a sebestačnosť.
Zeleň znižuje lokálnu teplotu v centrách obcí a miest v lete, udržuje vyššiu vlhkosť vzduchu či napomáha zadržiavať väčšie množstvo dažďovej vody v mieste jej dopadu. Zeleň tiež láka hmyz a vtáky, ktorým poskytuje útočisko či potravu.
Príklad revitalizácie: Prüger-Wallnerova záhrada
Dlhé roky chátrala a verejnosť ju uvidela až v roku 2021. Od tohto obdobia sa Prüger-Wallnerova záhrada stala vyhľadávaným miestom obyvateľov Bratislavy, pričom jej skrášľovanie sa nekončí ani dnes. Mesto plánuje v spolupráci s Nadáciou Volkswagen Slovakia zrekonštruovať historické skleníky, čím obľúbené miesto získa späť svoju tradičnú identitu. Vzniklo tu detské ihrisko, komunitná záhrada, upravili sa chodníky a vznikli tu aj lávky, ktoré môžu ľudia využívať v prípade, keď je záhrada po daždi.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Komunitné záhrady ako priestor pre integráciu a edukáciu
Záhrady môžu slúžiť nielen jednotlivcom a rodinám, možno ich využívať aj ako vyučovací priestor pre materské a základné školy. Komunitné záhrady môžu plniť dokonca integračnú funkciu (medzi členmi sa vyskytujú aj osamelí seniori či dokonca jedinci s trestnou minulosťou). Záhradníkmi sa môžu tak stať napríklad deti z materských škôl.
Alternatívy komunitných záhrad
Zaujímavou alternatívou komunitnej záhrady je strešná záhrada. Ide nepochybne o zložitejšie riešenie - strecha domu musí staticky a konštrukčne vyhovovať. Zriaďujú sa zvyčajne na novostavbách, v ktorých sa s nimi počíta hneď od začiatku projektu. Na starších budovách je možné ich zriadiť tiež, ale v takom prípade ich vzniku predchádza odborné statické posúdenie, z ktorého vyplynie, ktoré miesta strechy je možné zaťažiť a nakoľko. Je samozrejme potrebné zabezpečiť aj vhodný prístup na strechu, ktorá musí spĺňať mnoho bezpečnostných parametrov vrátane prevencie pádu z výšky. V mestách je možné zriadiť záhradku aj na streche.
Dočasnosť využívania priestoru rieši Vnútroblok konceptom mobilnej záhrady, ktorá sa v prípade potreby môže celá presťahovať na iné nevyužité miesto.