Rozvod a rozpad rodiny sú bolestivé udalosti, ktoré hlboko zasahujú všetkých jej členov, najmä deti. Súdy sú často nútené rozhodovať o osude týchto detí, pričom sa snažia nájsť riešenie, ktoré by bolo v ich najlepšom záujme. Avšak, ako ukazujú štatistiky a skúsenosti, tento proces je často komplikovaný, emóciami nabitý a nie vždy vedie k spravodlivému výsledku. Tento článok sa zameriava na analýzu súčasnej situácie v rodinnoprávnych sporoch na Slovensku, štatistiky prideľovania detí do starostlivosti, ako aj na návrhy zmien, ktoré by mohli zlepšiť ochranu práv a záujmov detí v rozpadnutých rodinách.
Problémy v Rodinnoprávnych Sporoch: Peniaze, Víťazstvo a Zabudnuté Deti
Prečo sa rodičia prú o deti? Prečo deti prichádzajú o jedného z rodičov? Prečo ľudia na súdoch a sociálkach plačú? Prečo si advokáti mädlia ruky a prečo sudcovia nesúdia, ale rozhodujú o víťazoch? Odpovede sa zdajú zložité, ale vo svojej podstate sú jednoduché - všetko je o peniazoch a o víťazstve. Výsledkom je pokazený život tisícok detí, matiek a otcov. Roky sa nič nemení.
Súčasný systém rodinného práva je často kritizovaný za to, že sa v ňom uprednostňujú záujmy dospelých pred záujmami detí. Súdy sa často zameriavajú na určenie "víťaza" a "porazeného" v spore, namiesto toho, aby sa snažili nájsť riešenie, ktoré by čo najviac chránilo dobré rodinné vzťahy a väzby dieťaťa.
Advokáti sú platení za svoju prácu, a preto majú záujem na tom, aby spor trval čo najdlhšie. Sudcovia sú preťažení a nemajú dostatok času na to, aby sa dôkladne oboznámili s každým prípadom. Sociálni pracovníci sú často pod tlakom a nemajú dostatok zdrojov na to, aby mohli efektívne pomáhať rodinám v kríze.
Výsledkom je, že deti sa stávajú obeťami sporov svojich rodičov. Prichádzajú o jedného z rodičov, sú vystavené stresu a traume, a ich životy sú často pokazené.
Prečítajte si tiež: Definícia dojčaťa
Štatistiky Prideľovania Detí: Prevažuje Zverenie do Starostlivosti Matky
Vo viac ako 80% prípadov sudca dieťa šupne matke, asi v desať zo sto prípadov ide dieťa k otcovi, pretože možno peniaze, či moc. A iba nejakých do 10% detí zostane pendlovať medzi obidvomi rodičmi. Aj to často len so zaťatými zubami.
Hoci sa v posledných rokoch hovorí o potrebe rovnocennejšieho prístupu k obom rodičom, štatistiky stále ukazujú, že v prevažnej väčšine prípadov sú deti zverené do starostlivosti matky. Dôvody sú rôzne, od stereotypov o úlohe matky ako hlavnej osoby starajúcej sa o dieťa, až po ekonomické faktory a preukázané schopnosti rodiča zabezpečiť starostlivosť.
Tento stav však nemusí vždy zodpovedať najlepšiemu záujmu dieťaťa. Mnohé deti by mali prospech z rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi, a preto je potrebné hľadať riešenia, ktoré by to umožnili.
Méta 40: Svätý Grál Ochrany Dobrých Rodinných Vzťahov?
Našli sme však „svätý grál“ ochrany dobrých rodinných vzťahov detí z rozpadnutých rodín. Nazvali sme ho „Méta 40“. Ide o niečo, o čom sa usilujeme presvedčiť establishment poručenského priemyslu a zákonodarcov. Méta 40 dokáže razom zmeniť ubolený svet rozpadnutých rodín.
Méta 40 je návrh na zmenu rodinného práva, ktorý by mal zabezpečiť, aby dieťa trávilo s každým z rodičov minimálne 40% času z každého mesiaca. Zvyšných 20% času by si dieťa samo určilo, s kým a kedy bude.
Prečítajte si tiež: Dieťa po rozvode: Komu bude zverené?
Tento návrh vychádza z presvedčenia, že dieťa má právo na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, a že obaja rodičia majú právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Podľa profesora Williama Berneta, psychiatra z Vanderbilt University v Nashville, vedci dospeli k zhode v tom, že rodič, ak má nasýtiť citové potreby dieťaťa, ak má mať naň výchovný vplyv a dosah na jeho zdravý vývoj, mal by s ním byť minimálne štyridsať percent času.
Méta 40 by mala priniesť nasledovné výhody:
- Posilnenie právnej subjektivity detí: Dieťa by nemalo byť iba objektom rodičovských práv, ale svojbytnou entitou s vlastnými právami a záujmami.
- Koniec zverovania: Zverovanie je zákerný súboj, v ktorom víťazia zákernejší. Keď prestaneme dieťa, svojbytnú to bytosť, zverovať, prestaneme bojovať.
- Zdieľaná starostlivosť: Zverovanie treba zmeniť na zdieľanú starostlivosť. Na funkčnú schému, ktorá vytvorí nové vzťahové pravidlá pre mamu - dieťa - otca. Mama bez otca, otec bez mamy a dieťa s otcom i s mamou.
- Koniec svojvôli dospelých: Méta 40 znamená koniec svojvôli dospelých. Neviete sa dohodnúť? Dobre. Tak zákon pridelí rodičov dieťaťu tak, aby s ním každý z nich bol minimálne 40% času z každého mesiaca. A dieťa si vo zvyšných 20% určí s kým a kedy bude. Samo. Podľa chuti. Podľa toho, kto sa o neho ako zaujíma. Podľa vlastnej stratégie. Nech je akákoľvek. Lebo tej stratégii rozumie len dieťa.
- Vynútená spolupráca: Méta 40 nie je dogma, ale forma vynútenej spolupráce, ktorá má rodičov priviesť k rozumnej koexistencii a zachovaniu funkčnej rodiny v novej schéme. Už nie mama, otec a dieťa, ale mama - dieťa - otec.
Rodinný Plán: Vecná Forma Zdieľanej Starostlivosti
Vecná forma zdieľanej starostlivosti je rodinný plán. A prečo nie rodičovský? Pretože nejde iba o rodičov, ale najmä o dieťa a jeho rodinu. Rodinný plán je osobitná téma, ktorá má svoje špecifiká.
Rodinný plán je dohoda medzi rodičmi o tom, ako budú po rozvode alebo rozchode spoločne vychovávať svoje dieťa. Rodinný plán by mal obsahovať informácie o tom, kde bude dieťa bývať, ako často sa bude stretávať s oboma rodičmi, ako sa budú rodičia podieľať na jeho výchove a vzdelávaní, a ako sa budú riešiť prípadné spory.
Rodinný plán by mal byť vypracovaný s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, a mal by byť flexibilný, aby sa dal prispôsobiť meniacim sa potrebám dieťaťa a jeho rodičov.
Prečítajte si tiež: Nahlásenie zmeny školy dieťaťa
Argumenty Odporcov Méty 40 a Odpovede
Odporcovia Méty 40 dôvodia, čo vtedy, keď je ide o domáce násilie. Čo vtedy, ak jeden rodič nie je dostatočne empatický, čo vtedy… Každé násilie v našej spoločnosti je trestným činom. Nemôže o ňom rozhodovať civilný súd, navyše bez dôkladného vyšetrovania. Čo je to málo empatický rodič? Kto a kedy stanovil stupnicu empatie? Veľmi múdro sa k tejto téme vyjadrila známa klinická psychologička Katarína Haidová: „Dieťa má právo na takého rodiča, akého má!“ To len štát si vytvoril predstavu, že musí namodelovať ideálneho rodiča a tomu, kto sa tej predstave najviac približuje, potom prisúdiť víťazstvo. Súboja o dieťa.
Argumenty odporcov Méty 40 sa často zameriavajú na prípady, kedy je jeden z rodičov násilný, alebo nie je schopný sa o dieťa starať. V takýchto prípadoch by samozrejme bolo potrebné urobiť výnimku z pravidla 40%, a dieťa by malo byť zverené do starostlivosti iba jednému z rodičov.
Avšak, tieto prípady by mali byť posudzované individuálne, a nemali by byť dôvodom na to, aby sa Méta 40 zavrhla ako celok. Väčšina rodičov je schopná sa o svoje deti starať, a preto by im malo byť umožnené, aby sa na ich výchove podieľali rovnocenne.
Zmeny v Legislatíve a Praxi: Krok Správnym Smerom
Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla: „presadzovať prísnu špecializáciu v rodinnoprávnej agende, interdisciplinárny prístup pri rozhodovaní o dieťati za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov či znalcov, širšie využívanie mimosúdneho riešenia, pravidlo osobného vypočutia dieťaťa sudcom vo vhodne upravených priestoroch súdu s podporou pre náležitú metodológiu vypočutia dieťaťa, vrátane pravidla „do mesiaca prvé stretnutie s účastníkmi konania“.
V súvislosti s uvedeným vláda predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. upresniť úpravu nariaďovania neodkladných opatrení vo veciach maloletých a odstrániť tak nedostatky, ktoré boli vysledované v aplikačnej praxi súdov, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Generálnej prokuratúry SR. “ (Všeobecná časť dôvodovej správy k zákonu č. 338/2022 Z. Uvedený zákon bol prijatý a dňa 1.1.2023 vstúpila do účinnosti novela CMP, ktorá v § 6a ods.
„Cieľom je určenie jedného poručenského sudcu na dieťa až do dosiahnutia jeho plnoletosti, a to pre všetky typy poručenských konaní vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, kedy sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu. Tento sudca bude poznať rodinu, celú vec môže posudzovať komplexne a konanie viesť efektívnejšie. Pôjde o sudcu, ktorému napadne prvému vec týkajúca sa maloletého dieťaťa.“ (Osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 338/2022 Z.
Konania podľa druhej časti prvej hlavy: konania v niektorých rodinnoprávnych veciach. V zmysle § 6a ods. „ V praxi pôjde napríklad o situácie, ak dôjde k vylúčeniu sudcu, sudca už nebude pôsobiť na miestne príslušnom súde, sudca odíde do dôchodku. (Osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 338/2022 Z.
V zmysle § 6a ods. 3 CMP: „ Odseky 1 a 2 sa nepoužijú v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 a 368, v ktorom je sudca určený rozvrhom služieb. „Ide o ad hoc situáciu, kedy sa sudca určený rozvrhom služieb stáva zákonným sudcom výlučne na fázu/úsek nariadenia neodkladného opatrenia vo veci vzhľadom na potrebu okamžitého neodkladného riešenia pomerov súdnym zásahom.“ (Osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 338/2022 Z.
V posledných rokoch došlo na Slovensku k niekoľkým zmenám v legislatíve a praxi, ktoré by mali zlepšiť ochranu práv a záujmov detí v rozpadnutých rodinách. Medzi najvýznamnejšie patrí zavedenie inštitútu striedavej starostlivosti, ako aj snaha o posilnenie právnej subjektivity detí.
Tieto zmeny sú krokom správnym smerom, ale je potrebné urobiť viac. Je potrebné zmeniť prístup súdov a sociálnych pracovníkov k rodinnoprávnym sporom, a je potrebné zabezpečiť, aby sa v týchto sporoch uprednostňovali záujmy detí pred záujmami dospelých.
Striedavá Starostlivosť: Riešenie pre Harmonický Vývoj Dieťaťa?
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Pre lepšie vysvetlenie uvádzame, čo znamená „striedavá starostlivosť“. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
Striedavá starostlivosť je forma starostlivosti o dieťa, pri ktorej sa obaja rodičia rovnocenne podieľajú na jeho výchove a starostlivosti. Dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných intervaloch.
Striedavá starostlivosť má mnoho výhod pre dieťa. Umožňuje mu udržiavať si rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, a zabezpečuje mu stabilitu a istotu. Striedavá starostlivosť tiež pomáha dieťaťu rozvíjať si samostatnosť a zodpovednosť.
Avšak, striedavá starostlivosť nie je vhodná pre všetky deti. Je vhodná iba pre deti, ktorých rodičia sú schopní spolu komunikovať a spolupracovať pri výchove dieťaťa. Ak rodičia nie sú schopní spolu komunikovať, striedavá starostlivosť môže dieťaťu spôsobiť stres a traumu.
Kritéria pre Rozhodovanie Súdu: Záujem Dieťaťa na Prvom Mieste
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti napr.
Súd pri rozhodovaní o tom, komu zverí dieťa do starostlivosti, musí brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa. To znamená, že musí zvážiť všetky relevantné faktory, ako sú vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, jeho citové väzby k obom rodičom, jeho názor, a schopnosť oboch rodičov sa o dieťa starať.
Súd by mal tiež brať do úvahy názor dieťaťa, ak je dieťa dostatočne vyspelé na to, aby si mohlo vytvoriť vlastný názor.
Medzinárodné Únosy Detí Rodičmi: Tragédia s Ťažkými Následkami
Slovensko zaevidovalo vlani 38 nových prípadov medzinárodných únosov detí rodičmi, uzavrieť sa podarili štyri. Týkali sa únosov zo Slovenska aj na Slovensko.Pred časom sa v médiách objavila správa, že šéf ĽSNS Marina Kotleba, neprávoplatne odsúdený za propagáciu fašizmu, odviezol svojho maloletého syna z Egypta, kde vyrastá po rozvode rodičov. Stalo sa tak bez súhlasu matky, ktorá bude musieť podľa Denníka N podať na Slovensku trestné oznámenie, aby mohli úrady začať konať. Politik navštívil syna v Egypte po pol roku. Na Slovensko ho podľa matky zobral mimo akýchkoľvek dohôd, mesiac pred skúškami v škôlke a napriek prísľubu, že neskôr si ho môže odviezť aj na celé leto. Kotlebova manželka uviedla, že z právneho hľadiska nejde o únos, ale o „neoprávnené zobratie dieťaťa matke“.O rodičovskom únose možno podľa Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže hovoriť vtedy, keď jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu premiestni dieťa do štátu, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu.Štátom obvyklého pobytu dieťaťa nie je automaticky jeho rodná krajina či štát, kde má trvalé bydlisko. Za obvyklé miesto pobytu sa považuje krajina, kde má dieťa rodinu a priateľov, kde navštevuje škôlku či školu a krúžky, kde má lekára a je zdravotne poistené. Keďže jednoznačná definícia štátu obvyklého pobytu neexistuje, definitívne slovo má súd.K najznámejším rodičovským únom patrí príbeh súrodencov Gajdárovcov, ktorých uniesol ich vlastný otec Andrej Gajdár v roku 2011 cez New York do Panamy. Deti napokon vypátral bývalý novinár Nového času David Púchovský, ktorý spolu s kolegom Jozefom Forrom odletel do Južnej Ameriky. Po vyše štyroch rokoch od únosu sa napokon podarilo dostať súrodencov na Slovensko. Ich otec dostal za porušovanie cudzích práv dvojročný trest, po roku ho z väzenia prepustili. Neskôr bol obvinený z týrania.Vlani pribudlo na Slovensku 38 nových prípadov medzinárodných únosov detí rodičmi, vyriešiť sa podarili štyri. Rok predtým ich bolo viac - 55 a uzavrieť sa podarilo tri. K 31. decembru 2020 evidovalo centrum celkovo 609 prípadov neoprávneného premiestnenia či zadržiavania dieťaťa. Do štatistiky spadajú nielen rodičovské únosy detí zo Slovenska, ale aj na Slovensko.
Medzinárodné únosy detí rodičmi sú tragédiou s ťažkými následkami pre všetky zúčastnené strany. Dieťa je vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia, a je vystavené stresu a traume. Rodič, ktorý dieťa uniesol, sa dopúšťa trestného činu, a môže byť odsúdený na trest odňatia slobody. Rodič, ktorému bolo dieťa unesené, prežíva hlbokú bolesť a zúfalstvo.
Slovensko je signatárom Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý upravuje postup pri návrate unesených detí do krajiny ich obvyklého pobytu.
Ako Predísť Únosu Dieťaťa a Ako Postupovať v Prípade Únosu?
Na dieťa majú právo obaja rodičia. Uvedené pravidlo platí minimálne dovtedy, kým styk neobmedzí alebo nezakáže súd. Aj preto nemôžu otec ani matka sami rozhodovať o veciach, ktoré zásadne ovplyvnia život ich potomka. Do tejto kategórie patrí aj odchod do iného štátu. Rodič sa môže s dieťaťom presťahovať do iného štátu v prípade, že má súhlas druhého rodiča. Platí to i vtedy, keď ho po rozvode dostal do osobnej starostlivosti. Ak sa nevie s druhou stranou dohodnúť, môže o súhlas požiadať súd.Bez súhlasu druhého rodiča alebo rozhodnutia súdu nemôže rodič presťahovať dieťa do cudziny. Ak tak urobí, ide o neoprávnené premiestenie alebo zadržiavanie dieťaťa, tzv. rodičovský únos. Pri únosoch detí do zahraničia u nás rodičom pomáha Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Jeho úlohou je poskytovať rodičom právne poradenstvo i komunikovať so zahraničím pri snahe o návrat dieťaťa.
Aby sa predišlo únosu dieťaťa, je potrebné, aby obaja rodičia spolu komunikovali a spolupracovali pri výchove dieťaťa. Rodičia by mali mať rovnocenný prístup k dieťaťu, a mali by sa spoločne podieľať na rozhodovaní o jeho živote.
Ak už k únosu dieťaťa dôjde, je potrebné čo najskôr kontaktovať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré poskytne rodičovi právne poradenstvo a pomôže mu pri návrate dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu.
Rýchlosť Konania: Kľúč k Úspešnému Návratu Dieťaťa
Úspešnosť celého procesu závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je napríklad to, či má Slovensko s daným štátom uzatvorenú zmluvu, respektíve či je daný štát signatárom medzinárodných dohôd, a to najmä Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, známeho aj ako Haagsky dohovor.„Problematická situácia môže nastať v prípade krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, nie sú signatármi Haagskeho dohovoru a naša krajina s nimi nemá uzatvorenú bilaterálnu zmluvu o spolupráci pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní maloletých,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Michaela Slivková Kirňaková. Vtedy prichádzajú do úvahy iné spôsoby riešenia, medzi ktoré patrí snaha o zmierenie sa s rodičom alebo pokus o diplomatickú spoluprácu či zapojenie orgánov činných v trestnom konaní.Pri únose dieťaťa je tiež dôležité, čo najrýchlejšie konať. Podľa Haagskeho dohovoru sa mali žiadosti o návrat dieťaťa podávať najneskôr do jedného roka od únosu, pretože za tento čas sa už dieťa môže zžiť s novým prostredím. V konkrétnych prípadoch však majú hlavné slovo súdy. Strop však existuje pri veku potomka. Žiadosť o návrat možno podať iba do jeho 16 rokov.
Pri únosoch detí je dôležité konať čo najrýchlejšie. Čím skôr sa začne konať, tým väčšia je šanca na úspešný návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu.
Postup pri Únose Dieťaťa: Žiadosť o Pomoc a Zhromažďovanie Dokumentov
Ako postupovať? V prvom rade treba čo najskôr vyplniť Žiadosť o pomoc pri nariadení návratu a doručiť ju Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, prípadne požiadať inštitúciu o pomoc pri jej vyplnení. Jej prijatie by malo trvať maximálne päť dní.Následne centrum pridelí konkrétneho pracovníka, ktorý sa bude prípadom zaoberať a informovať rodiča o ďalšom postupe. Dôležité je vedieť, v ktorom štáte sa dieťa nachádza. Pri pátraní sa treba najprv obrátiť na políciu. Ak rodič túto informáciu má, centrum požiada o súčinnosť pri preverovaní pobytu orgány daného štátu. Po preskúmaní prípadu pracovníci centra pomôžu pri zhromažďovaní všetkých dokumentov potrebných na začatie procesu navrátenia. Centrum pomáha aj v prípadoch, ak bolo dieťa unesené zo zahraničia na Slovensku a poskytuje tiež poradenstvo rodičom, ktoré takto neoprávnene svoje dieťa presunuli.
V prípade únosu dieťaťa je potrebné:
- Čo najskôr vyplniť Žiadosť o pomoc pri nariadení návratu a doručiť ju Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
- Kontaktovať políciu a nahlásiť únos dieťaťa.
- Zhromaždiť všetky dokumenty potrebné na začatie procesu navrátenia dieťaťa, ako sú rodný list dieťaťa, doklad preukazujúci rodičovské práva k dieťaťu, doklady preukazujúce obvyklý pobyt dieťaťa na Slovensku, fotografie dieťaťa a osoby, ktorá ho neoprávnene premiestnila alebo zadržiava.
Zodpovednosť za Únos Dieťaťa v Rámci Slovenska
Ak sa rodičo rozhodne presťahovať napríklad z Bratislavy do Košíc, nepôjde o únos v zmysle medzinárodného alebo európskeho práva.„V tomto prípade by eventuálne mohla nastúpiť trestnoprávna zodpovednosť v zmysle slovenského právneho poriadku,“ dodala hovorkyňa ministerstva práce.
Ak rodič presťahuje dieťa v rámci Slovenska bez súhlasu druhého rodiča, nepôjde o únos v zmysle medzinárodného alebo európskeho práva. V tomto prípade by mohla nastúpiť trestnoprávna zodpovednosť v zmysle slovenského právneho poriadku.
Čo Treba Doložiť: Zoznam Potrebných Dokumentov
Čo treba doložiť: žiadosť o návrat maloletého dieťaťa,rodný list,doklad preukazujúci rodičovské práva k dieťaťu: sobášny list rodičov, prípadne súdne rozhodnutie o starostlivosti,doklady preukazujúce obvyklý pobyt dieťaťa na Slovensku, napr. potvrdenie od pediatra, potvrdenie o návšteve predškolského alebo školského zariadenia a pod,fotografie dieťaťa a osoby, ktorá ho neoprávnene premiestnila alebo zadržiava.
Pri žiadosti o návrat uneseného dieťaťa je potrebné doložiť:
- Žiadosť o návrat maloletého dieťaťa
- Rodný list dieťaťa
- Doklad preukazujúci rodičovské práva k dieťaťu: sobášny list rodičov, prípadne súdne rozhodnutie o starostlivosti
- Doklady preukazujúce obvyklý pobyt dieťaťa na Slovensku, napr. potvrdenie od pediatra, potvrdenie o návšteve predškolského alebo školského zariadenia a pod.
- Fotografie dieťaťa a osoby, ktorá ho neoprávnene premiestnila alebo zadržiava.
Rýchle Konanie Súdov: Zabezpečenie Práv Dieťaťa
Súdy majú konať rýchlejšieV prípade súdnych sporov či žalôb nie je na Slovensku výnimkou, že sa vlečú mesiace až roky. Pri únosoch detí by mali podľa Haagskeho dohovoru štátne orgány konať bezodkladne a rozhodnúť do šiestich týždňov. Ak to neurobia, je na mieste pýtať sa príslušného orgánu na dôvody meškania. V praxi však konania podľa Kirňakovej často trvajú dlhšie ako uvedených šesť týždňov pre vecné, administratívne, právne alebo iné dôvody, ako sú podanie odvolania, komplikované doručovanie či potreba prekladu.„Z Civilného mimosporového poriadku taktiež vyplýva, že ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súdy by mali uznesením rozhodnúť spravidla do 6 týždňov od podania návrhu,“ dodáva.
V prípade únosov detí by mali súdy konať bezodkladne a rozhodnúť do šiestich týždňov. Ak to neurobia, je na mieste pýtať sa príslušného orgánu na dôvody meškania.
Výkon Súdneho Rozhodnutia: Posledný Krok k Návratu Dieťaťa
Po vydaní rozhodnutia musí rodič vrátiť unesené dieťa späť do krajiny, kde žilo pred únosom. Ak tak neurobí dobrovoľne, treba sa obrátiť na súd - požiadať o výkon súdneho rozhodnutia. Dĺžka tohto procesu je individuálna a závisí od okolností daného prípadu.
Po vydaní rozhodnutia o návrate dieťaťa musí rodič vrátiť unesené dieťa späť do krajiny, kde žilo pred únosom. Ak tak neurobí dobrovoľne, treba sa obrátiť na súd a požiadať o výkon súdneho rozhodnutia.
tags: #komu #sud #prideli #dieta #statistiky