Úvod
Brazílsky futbalista Neymar sa stal po štvrtý raz otcom, čo je udalosť, ktorá presahuje hranice športu a zasahuje do jeho osobného života. Táto správa priniesla radosť do jeho rodiny a vyvolala množstvo reakcií od fanúšikov na sociálnych sieťach. V tomto článku sa pozrieme na túto udalosť bližšie a preskúmame aj ďalšie aspekty života tohto slávneho futbalistu.
Neymar sa teší zo štvrtého dieťaťa
Tridsaťtriročný útočník klubu FC Santos sa v nedeľu podelil o radostnú správu, že jeho partnerka Bruna Biancardiová porodila ich spoločnú dcéru Mel. Správa o narodení dcéry okamžite vyvolala množstvo reakcií a fanúšikovia zaplavili sociálne siete gratuláciami a želaniami všetkého dobrého pre celú rodinu.
Štyri deti s tromi rôznymi ženami
Pre Neymara a Biancardiovú je to už druhé spoločné dieťa, keďže už spolu vychovávajú aj dcéru Mavie. Slávny futbalista má z predchádzajúcich vzťahov ešte syna Daviho Luccu a dcéru Helenu. Neymar tak patrí nielen medzi hrajúce futbalové legendy, ale aj medzi skúsených otcov.
Radostný príspevok na sociálnych sieťach
V spoločnom príspevku Neymar a Bruna Biancardiová napísali: „Naša Mel prišla na svet, aby ešte viac doplnila a osladila náš svet. Vitaj, dcérka! Nech Boh požehná tvoj život a ochráni ťa pred všetkým zlým! Sme nadšení, že s tebou začíname túto novú kapitolu. Ľúbime ťa.“
Návrat do materského klubu a predĺženie zmluvy
Neymar sa do svojho materského klubu Santos vrátil v januári a nedávno predĺžil zmluvu až do konca roka. Tento krok naznačuje jeho silné väzby s brazílskym futbalom a túžbu pokračovať v kariére v domácom prostredí.
Prečítajte si tiež: Kristína Turjanová: Rodinné šťastie
Úspechy a zranenia v kariére
V minulosti pôsobil Neymar v prestížnych európskych kluboch ako FC Barcelona, Paríž Saint-Germain a naposledy aj v saudskoarabskom Al-Hilále. V brazílskej reprezentácii odohral 128 zápasov a so 79 gólmi je historicky najlepším strelcom národného tímu. Od zranenia, ktoré utrpel v októbri predminulého roka, však za Brazíliu ešte nenastúpil.
Perinatálna paliatívna starostlivosť: Nový rozmer medicíny
Narodenie dieťaťa, ako je Mel, môže byť spojené s rôznymi okolnosťami, a preto je dôležité spomenúť perinatálnu paliatívnu starostlivosť. Táto oblasť medicíny sa zameriava na poskytovanie podpory a starostlivosti rodinám, ktoré čelia ťažkým diagnózam u svojich detí ešte pred narodením alebo krátko po ňom.
Čo je perinatálny hospic?
Páter Milan Grossmann, zakladateľ projektu Plášť Vincenta de Paul, hovorí o význame šíriť myšlienku paliatívnej starostlivosti už od prenatálneho obdobia. Perinatálny hospic nie je natoľko miestom, ako skôr spôsobom starostlivosti o ľudský plod a novorodenca. Aj pri najzávažnejších chorobných priebehoch je možné dať nádej a úľavu od bolesti sprevádzaním nielen nenarodeného jedinca či novorodenca vedeckým a klinickým prístupom, ale aj jeho rodiny.
Tri piliere paliatívnej starostlivosti
Paliatíva stojí na troch pilieroch: diagnóza preukázaná vyšetrením, možnosti medicíny a zrozumiteľná a priebežne doplňovaná komunikácia s rodičmi. Správna komunikácia je podstatne dôležitá, aby rodičom bola prejavená empatia a aby im bol priznaný štatút smútiacich osôb.
Perinatálny hospic na Slovensku a v zahraničí
Na Slovensku je perinatálny hospic len v začiatkoch, aj keď vo vyspelých krajinách je už zrejme súčasťou zdravotnej starostlivosti. V českom zdravotnícko-sociálnom prostredí existujú návrhy postupov určených pre rôzne situácie, ako napríklad postup pri už len podozrení na závažnú vývojovú chybu plodu, alebo pri vnútromaternicovom úmrtí plodu, alebo postup pri rozhodnutí pokračovať v tehotenstve aj s preukázanou závažnou vrodenou chybou.
Prečítajte si tiež: Materstvo a nové začiatky Kataríny Saganovej
Spolupráca odborníkov
Je dôležité rozvíjať vzájomnú spoluprácu medzi odborníkmi z oblastí medicíny, psychosociálnej pomoci a spirituálnych služieb. Tieto profesie musia zdravo spolupracovať, čo je vlastne požiadavkou paliatívnej medicíny, aby sa do praxe vniesol odborný prístup celostného sprevádzania ľudí v spomínaných krehkých a zraniteľných chvíľach života.
Dôstojnosť a rešpekt
Perinatálny hospic vníma aj nenarodenú ľudskú bytosť ako malého pacienta a jeho rodičov ako partnerov v dialógu. Spoločným menovateľom všetkých by mala byť práve otvorenosť a ochota počúvať rodinu chorého dieťaťa s odbornosťou, pokorou i vynaliezavosťou, aby sa v súlade so súčasnými poznatkami vedy citlivým, ľudským a etickým spôsobom rešpektovala ľudská dôstojnosť tehotnej matky a jej dieťatka bez ohľadu na to, v ktorej fáze tehotenstva sa objavili spomínané starosti.
Pomoc a podpora
Tehotné ženy, ktoré čakajú dieťatko s vážnym ochorením, sú v mimoriadne ťažkej situácii. Ako prvá im je pravdepodobne ponúknutá možnosť interrupcie zo zdravotných dôvodov. Dôležité je postrehnúť, či u rodičov prevažuje neistota, smútok, nádej, a/alebo nedostatok informácií a podľa toho s nimi kráčať. Ponúka sa im odborná služba v oblasti spirituality, psychologická či psychoterapeutická pomoc.
Rozlúčkové obrady
Keď sa v prípade úmrtia plodu, ktorý je klasifikovaný ako potrat, rozhodnú prevziať telíčko dieťaťa k pochovaniu, vykonáva sa informačná podpora a uľahčuje sa komunikácia so zdravotníckym zariadením či pohrebnou službou. Vykonávajú sa rozlúčkové obrady podľa ich potrieb a možností, čo je významný moment pre smútiacich rodičov, a ktorý často pomôže prispieť k procesu postupného a definitívneho zmierenia sa s bolestnou stratou.
Skúsenosti a svedectvá
Skúsenosti sú rozmanité. Každý to prežíva inak. Každý vládze inak. Okolnosti a situácie sú odlišné. Rodičom sa ponúka možnosť kontaktovať rodiny, ktoré si podobným už prešli. Matka, ktorej dieťa malo už počas tehotenstva diagnostikovanú vážnu vrodenú chybu a od pôrodu potom žilo sedem mesiacov, opísala svoje prežívanie počas tehotenstva týmito slovami: „Bolo to ťažké. Nevnímala som rozdiel, že dieťa zomrie teraz, alebo že zomrie potom. Vnímala som, že bolesť bude tak či tak. Potrebovala som, aby mi nejaký lekár vysvetlil diagnózu. A vtedy by som potrebovala aj kňaza, ktorý by mi nedal lacné odpovede. Taký, ktorý chápe, že sa šialene bojím. A že strach je legitímny; že ma neodsúdi ani po aborte. Ale že to nemusí ísť cez abort, ale cez paliatívku. A že táto pomoc bude dostupná. Nebolo nič z toho.“
Prečítajte si tiež: Druhé Dieťa a Rodičovská Dovolenka: Príspevky
Ďalší vývoj a osveta
Ide predovšetkým o prístup, ktorý treba študovať i uvádzať do praxe. Viac než o fungovanie naplno by malo ísť o trpezlivosť naplno, o ochotu vzdelávať sa a postupovať krok za krokom ďalej. Pomohla by napríklad tematická konferencia, aby sme sa mohli spoločne zamýšľať, vychádzať z doterajších skúseností a tvoriť.