Bratislavský knižný festival sa vracia do centra mesta a je skvelou príležitosťou zamyslieť sa nad kultúrnym dedičstvom a jeho prepojením s hudbou. V kontexte socialistického Československa nadobúdali hudobné nosiče špecifický význam, odrážajúci politické a spoločenské podmienky. Tento článok sa zameriava na vývoj a vnímanie hudobných nosičov v období socializmu v Československu, ich úlohu ako symbolu slobody, undergroundovej kultúry a prejavu odporu voči režimu.
Začiatky jazzu v Poľsku
Jazz bol v Poľsku prítomný už okolo deväťdesiat rokov. Je to natoľko dlhé obdobie, že ho možno pokladať za stály element kultúry, no zároveň je to relatívne krátky časový úsek, ktorý umožňuje presne zmapovať jeho vývoj a premeny. Rozvoj umenia determinujú spoločenské udalosti, ktoré určujú dominanty historickej perspektívy. Zlomové dátumy historických udalostí sú dôležité aj pre lokálny svet jazzu v Poľsku, pretože naň vplývali.
Na začiatku dvadsiateho storočia nebol jazz výrazom zmeny štýlu vychádzajúcim z tradície. Bol to nový, s tradíciou nezviazaný smer. Zjavil sa náhle a vstúpil na ustálené pole hudby ako niečo odlišné, dosiaľ nepoznané. Zlomovým momentom pre rozvoj jazzu v Európe bola prvá svetová vojna a s ňou spojené „prelomenie“ americkej izolovanosti. Vtedy sa začalo obdobie fascinácie Spojenými štátmi. Nebola to už však fascinácia touto krajinou ako miesta pre život, ako v predchádzajúcom devätnástom storočí. Ľudí fascinovalo to, čím boli v kultúrnom význame. Narastal záujem o pôvodné kultúrne elementy USA, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je jazzová hudba. Tá sa v Európe zjavila spolu s americkými vojakmi, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne a ktorí sa do USA nevrátili.
Začiatky jazzu v Poľsku spadajú do obdobia dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa v populárnych lokáloch začína pestovať improvizovaná umelecká produkcia populárnej hudby. Tá svedčila o vedomom kultivovaní samostatnej hudobnej štylistiky. Od tej chvíle možno hovoriť o postupujúcom špecifickom procese inštitucionalizovania. Tento proces sa spája tiež so spoločenským a kultúrnym vytváraním, rozvíjaním a podporovaním vzorov správania. Tie vypracovali aktívni účastníci na poli umenia.
Hudobné nosiče ako symbol slobody
V socialistickom Československu, kde bola kultúrna produkcia silne regulovaná štátom, predstavovali hudobné nosiče zo Západu okno do sveta slobody a alternatívnych myšlienok. Platne, kazety a neskôr CD s hudbou, ktorá nebola v súlade s ideológiou režimu, boli pre mnohých mladých ľudí spôsobom, ako sa vymaniť z uniformity a nadviazať kontakt so západnou kultúrou.
Prečítajte si tiež: Aktuálna ponuka hudobných nosičov v Košiciach
Prehrávky a licencie pre diskdžokejov
Ako profesionálny diskdžokej ste začali hrávať ešte pred rokom 1989. Za socializmu každý, kto chcel vykonávať profesiu diskotekár, ako sa to vtedy oficiálne volalo, musel absolvovať takzvané prehrávky. Konali sa raz za dva roky. Prebiehalo to tak, že som sa postavil pred šesťčlennú komisiu a odohral som im diskotéku, ktorá trvala tridsať minút. Pozostávala z dvoch častí - tematickej a praktickej. V tematickej časti bolo treba 15 minút rozprávať o nejakom interpretovi, najčastejšie československom, pretože v tom čase nebolo možné propagovať západnú hudbu a už vôbec nie americkú. Takže sme mohli hovoriť o Mirovi Žbirkovi, Karlovi Gottovi, Marike Gombitovej, Helene Vondráčkovej a podobne.
Komisia pozostávala zo šiestich pánov, spravidla vo veku okolo šesťdesiat rokov. Boli to stranícke kádre, ktoré sa na vás dívali a dávali pozor, či je to hudba zo socialistického bloku. Všetko muselo byť poplatné dobe a v súlade s ich predstavami. Na prvýkrát sa mi nepodarilo získať licenciu, mal som totiž v porovnaní so staršími dídžejmi hendikep - moje technické vybavenie bolo slabšie. Všetko presne tak, ako by to bolo na diskotéke. Keď som sa o licenciu pokúšal prvýkrát, bol som dosť mladý, nemal som ešte ani osemnásť rokov. Bol som sklamaný, ale vôbec ma to od mojej vášne a zanietenia stať sa dídžejom neodradilo. Keď som sa o dva roky vrátil, nemal som síce omnoho lepšie technické vybavenie, ale zato moje zanietenie narástlo. Vôbec neviem, kde sa vo mne tá drzosť vzala, ale odpovedal som, že by som im repoval. „A čo je to to repovanie?“ spýtali sa a ja som im to teda predviedol. Mal som šťastie, lebo v tej komisii sedel pán Tokár, otec v súčasnosti veľmi známeho a renomovaného dídžeja Tokyho, ktorý hráva elektronickú hudbu. Pravdepodobne bol v komisii za SZM (skratka pre Socialistický zväz mládeže, čo bola organizácia združujúca mládež vo veku od 15 do 35 rokov, pozn. red.), lebo ako jediný nemal šesťdesiat rokov, bol výrazne mladší v porovnaní s ostatnými členmi. Mojím prejavom bol nadšený, zatlieskal mi, načo sa nesmelo k nemu pridali aj ďalší.
Undergroundová kultúra a šírenie zakázanej hudby
Napriek snahám režimu o kontrolu nad kultúrnou produkciou sa v Československu rozvíjala bohatá undergroundová scéna. Hudobné nosiče zohrávali kľúčovú úlohu pri šírení zakázanej hudby, ako bol rock, metal a punk. Tí, ktorí vlastnili tieto nosiče, sa často stávali centrami neformálnych komunít, kde sa hudba zdieľala a kopírovala.
Príbeh rockera za socializmu
Katka Nagyová (2.D) nás potešila svojím úspechom - pekným 3. Okrem testu obhajovala aj svoju prácu s názvom Rocker za socializmu. Katka spracovala príbeh pána, ktorý sa v 70. a 80. rokoch 20. st. zaujímal, nahrával, kupoval a požičiaval ľuďom v celej ČSSR nosiče s hudbou, ktorá bola vtedajším režimom zakázaná - bola to najmä rocková a metalová hudba. Veľmi ochotne nám porozprával svoj príbeh, spomenul aj tie úseky života, keď bol vypočúvaný ŠTB, pretože vlastnil LP s touto hudbou. Dnes je to pre nás nepredstaviteľná vec.
Represie a prenasledovanie
Vlastníctvo a šírenie zakázanej hudby nebolo bez rizika. Štátna bezpečnosť (ŠTB) aktívne monitorovala a prenasledovala osoby, ktoré sa podieľali na undergroundovej kultúre. Vypočúvania, domové prehliadky a konfiškácie hudobných nosičov boli bežnou realitou pre mnohých fanúšikov rocku a metalu.
Prečítajte si tiež: Prehľad trhu s CD nosičmi
Príbeh Petra Leneka a jeho obchodu s hudbou
Môj kamenný obchod MUSIC CENTER som otvoril v októbri 1990. Tohto roku / 2024/ je teda už 34 rokov od jeho založenia. Bol to môj sen z chlapčenských čias, keď som pri mojich častých návštevách susedného Maďarska s otvorenými ústami hltavo sa prehraboval ako v štátnych, ale najmä súkromných obchodoch s platňami, ktorých bolo hlavne v Budapešti niekoľko. Spomeniem aspoň tie najzásadnejšie - MUSIC BOX na ulici Bacsó Béla, ktorého majiteľom bol Herczeg Tamás, legenda maďarského obchodu s hudbou, ktorý sa neskôr dvakrát sťahoval, no vždy sme ho objavili. Od roku 1984 som navštevoval jeho metalový obchod, kde som často trávil aj niekoľko hodín. Tam som si kúpil jedni zo svojich prvých LP platní, ako MANOWAR-HAIL TO ENGLAND, ACCEPT-BALLS TO THE WALL a DEF LEPPARD-PYROMANIA. Taktiež sa u ňho dal kúpiť nemecký skvelý časopis METAL HAMMER, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Odtiaľ som sa dozvedal o vydávaní najnovších rockových a metalových noviniek, ktoré som potom krvopotne zháňal, ako v Maďarsku, tak aj po burzách v Československu.
Fascinovali ma už len tie nádherné obaly zahraničných platní, ktoré u nás prakticky nebolo možné nikde zohnať, keďže u nás v Československu za socializmu proste súkromné obchody s platňami ani s ničím iným neexistovali. O tom som stále sníval, o tom som si hovoril, že mať raz tak takýto vlastný obchod na Hlavnej ulici v Košiciach. To by bolo niečo. Hneď po nežnej revolúcii 1989 som si podal žiadosť na Miestny národný výbor a založil som svoju firmu.
Pol roka ale nestačilo, tak som poprosil istého nemenovaného zamestnanca s veľkým srdcom , či by mi nepomohol a neurobil z pol roka dva roky. Pochopil ma a urobil to pre mňa, za čo mu neskonale ďakujem, ináč by som asi obchod otvoril o mnoho rokov neskôr, kedy tento nezmyselný zákon zrušili. Celý život ma maximálne podporovala v mojom celoživotnom koníčku-hudbe. Otecko bol tiež veľký milovník hudby. Od 60-tych rokov , čo si pamätám, totiž u nás od rána do večera vyhrával otcov kotúčový magnetofón B-45. Otec si všetko nahrával, ale hudba sa nezháňala ľahko. Rodičia mi na všetky sviatky-meniny,narodeniny,Vianoce kupovali stále len a len platne. Ja som ani nič iného nikdy nechcel.
Keď šla mamka do Maďarska, Grécka, Nemecka, USA, stále vyfasovala odo mňa siahodlhý zoznam najnovších LP platní. Hltavo som čítal každý riadok v ťažko dostupných časopisoch BRAVO,POP,POFOTO a všetko som si poctivo zapisoval, hlavne diskografie skupín. A ak sa náhodou podarilo zohnať samotnú LP platňu, čo bola veľká udalosť, tak som si od slova do slova všetko zapisoval poctivo do zošitov - názvy skladieb, zostavy skupín, časy nahrávok, nahrávacie štúdia atď. A ak platňa obsahovala aj texty, tak som si ich celé doslovne prepisoval do zošitov, ktoré mám dodnes a chránim si ich ako veľké relikviu. Neexistovali žiadne kopírovacie služby, žiadne tlačiarne, všetko som robil ručne. Boli to nádherné časy. Keď sa mi podarilo zistiť, že niekto niekde v Košiciach má najnovšiu platňu, napr v r. 1981 Iron Maiden-Killers, išiel som za tým, zistil som adresu majiteľa tejto platne a otravoval dotyčného dovtedy, pokým mi platňu nepredal.
Všetky ostatné záľuby , ktorých nebolo málo / filatelia, modely Matchbox a rôzne iné zberateľstvo / museli definitívne ustúpiť hudbe. Ale ako sa dostať k nahrávkam? Jednak ich nebolo a ak sa dali na čierno zohnať, tak boli strašne drahé. Najprv sme si ešte na gymnáziu dávali nahrávať na kotúčové pásky cez jednu tajnú organizáciu z Lučenca. Tí mali neskutočné veci, kompletné diskografie Zepelínov, Párplov, Sabbathov, Uriášov, Kissákov a mnoho, mnoho ďalších. A okrem toho množstvo pre mňa úplne neznámych, tajuplne znejúcich názvov kapiel - CAMEL, COLLOSSEUM, VAN DER GRAAF GENERATOR, FOCUS, AMON DUUL atď. Na výške som si už kupoval skvelý český hudobný časopis MELODIE, kde ma hlavne fascinovala inzertná rubrika, kde českí fandovia ponúkali na predaj LP platne. Týmto spôsobom som si nakúpil množstvo skvelých platní. Samozrejme, to nemusím ani spomínať, že všetky úspory z vratných fliaš, zberu papiera, zo zberu a výkupu ovocia u babky, polievanie na veľkú noc atď. išli na kupovanie platní. Tomu padla aj moja celoživotná zbierka autíčok MATCHBOX. To ale samozrejme absolútne nestačilo. Skvelej hudby bolo totiž tak strašne veľa a vychádzala stále ďalšia a ďalšia. Vymyslel som teda skvelý spôsob, ako sa dostať k prostriedkom. Za socíku sa podnikať samozrejme oficiálne nedalo. A tak ostávalo len podnikanie na čierno. Použil som opäť svoj obľúbený časopis Melodie a začal doň každý mesiac uverejňovať inzerát znenia :" Predám nahraté magnetofónové kazety s najnovšími rockovými a metalovými nahrávkami. Zoznam za známku. " A netrpezlivo som očakával prvé vydanie inzerátu. Skutočnosť mnohonásobne predčila moje očakávania. Poštová schránka praskala vo švíkoch. Dostal som stovky odpovedí. Bolo to niečo neuveriteľné!! Nestíhal som prepisovať na písacom stroji 10-násobne prekopírované odpovede/viac sa ich do stroja nezmestilo/. Samozrejme ,kryl som sa tým, že kazety sú už síce vypredané, ale prostredníctvom môjho neexistujúceho priateľa viem zabezpečiť nahrávanie platní na zaslané kazety + zaslané peniaze. Taxa bola 20 Kčs za jednu LP platňu. A potom to prišlo. Poštové auto ma dennodenne zavalilo desiatkami balíkov s kazetami . Doma som zriadil také mini domáce nahrávacie štúdio a denne som nahral asi 10 LP platní. Bolo to šílené. Bavilo ma to, veľa som toho napočúval a zrazu boli aj prostriedky na nové LP platne. Inzeráty stále bežali,schránky boli stále plné odpovedí a balíky plné kaziet. Záujem bol proste obrovský,keďže oficiálne sa nič podobné v obchodoch nevyskytovalo.Západná ,anglická,americká rocková hudba boli totiž nepriateľskou buržoáznou hudbou, ktorá vraj mala neblahý vplyv na našu socialistickú spoločnosť. Začalo ma ale navštevovať veľa ľudí a tušil som, že chodím po veľmi tenkom ľade. Trvalo to štyri roky. Až jedného slnečného rána v októbri 1987 ma navštívil príslušník Zboru národnej bezpečnosti. Že si potrebujú len niečo overiť. A bolo po paráde. Na polícii krížový výsluch. Vybalili na mňa dôkazy z pošty, urobili mi domovú prehliadku, zabavili kazety, všetky platne, aparatúru. Pod ťarchou dôkazov nemalo zmysel zapierať. Nejaká dobrá závistlivá duša ma totiž udala. Došlo vraj anonymné udanie. Na 48 hodín ma zavreli, mamka nevedela, kde som. Potom sa rozhodovalo, či na mňa uvalia vyšetrovaciu väzbu. Našťastie neuvalili, prepustili ma a vyšetrovali na slobode. Medzitým som narukoval na vojnu. Súd som mal v lete 1988. Dostal som podmienečný a aj peňažný trest. Prokuratúra ale navrhovala aj prepadnutie majetku / LP platní a aparatúry/ v prospech štátu. Našťastie mi mamka najala najlepšieho právnika v meste a ten argumenty prokuratúry úplne rozmetal. Tí sa ale odvolali, niekomu evidentne ležala veľmi na srdci moja zbierka platní. Neuspeli ani odvolania a v lete 1988 som nacúval pred budovu Prokuratúry s kamarátovou dodávkou a z depozitu sme pred užasnutými okoloidúcimi ľuďmi povynášali haldy mojich zbierok platní. Bol som zachránený. Platne som mal doma, nechýbala ani jedna.
Prečítajte si tiež: Kia Stonic: Strešné boxy a nosiče
Význam hudobných nosičov v kontexte doby
V období socializmu v Československu nadobúdali hudobné nosiče oveľa hlbší význam, než len prostriedok na počúvanie hudby. Stali sa symbolom slobody, prejavom odporu voči režimu a nástrojom na šírenie alternatívnych myšlienok. Pre mnohých mladých ľudí predstavovali hudobné nosiče zo Západu okno do sveta, ktorý bol pre nich inak nedostupný.
Súčasnosť a odkaz
Hoci sa politická situácia zmenila, odkaz hudobných nosičov ako symbolu slobody a undergroundovej kultúry pretrváva. V súčasnosti, keď je hudba ľahko dostupná online, si môžeme pripomenúť, aký význam mali hudobné nosiče pre generáciu, ktorá žila v období neslobody. Príbehy ľudí, ktorí riskovali pre svoju vášeň k hudbe, sú svedectvom o sile kultúry a jej schopnosti prekračovať hranice a prekonávať prekážky.
Najcennejšie hudobné nosiče všetkých čias
Niektoré staré platne, kazety či cédečká dnes dosahujú astronomické sumy. Odborníci odhalili, ktoré to sú!
- The Beatles - Yesterday and Today (LP vinyl): Legendárny album The Beatles - Yesterday and Today z roku 1966 si pamätáme nielen pre hudbu, ale najmä pre svoj šokujúci obal. Beatles v laboratórnych plášťoch, obklopení surovým mäsom a bábikami. Kým vydavateľstvo nestihlo stiahnuť 750-tisíc kópií, pár sa ich dostalo na trh. A dnes? Jedna zachovalá verzia sa predala za 125-tisíc dolárov, kópia po Johnovi Lennonovi dokonca za vyše 230-tisíc! Lennon neskôr s typickým humorom poznamenal: „Môj pôvodný nápad bol sťať Paula, ale on nesúhlasil.“
- The Beatles - Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band (LP vinyl): Aj Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band má svoju ultra raritu - obal, kde namiesto známych postáv Beatles sú hlavy 40 manažérov Capitol Records. Takýchto verzií bolo len 50 až 100 kusov, rozdaných na internej konferencii. Dnes majú hodnotu okolo 70-tisíc libier.
- Frank Wilson - Do I Love You (Indeed I Do) (SP vinyl): Len 250 kópií tohto singlu vydalo Motown v roku 1965, väčšina bola zničená. Prežilo len pár a jeden z nich sa predal za 100-tisíc libier. Nazývajú ho svätý grál severského soulu.
- Michael Jackson - Smile (CD): Promo CD Smile z roku 1997 sa nikdy oficiálne nedostalo do predaja. Dnes sa predáva za 1 000 až 1 500 libier a je jedným z najžiadanejších Jacksonových kúskov.
tags: #hudobne #nosice #socializmus