Hra je neoddeliteľnou súčasťou života človeka, sprevádza ho od detstva až po dospelosť. V detstve má hra významnú vývinovú funkciu, pripravuje dieťa na život v dospelosti a podporuje jeho rozvoj. K hre neodmysliteľne patria hračky, ktoré sú dôležitým spoločníkom dieťaťa v jednotlivých fázach jeho vývinu. Hračka je nástrojom, ktorý zastupuje verbálne vyjadrovanie dieťaťa v období, keď reč ešte nie je dostatočne vyvinutá.
Funkcie hračiek
Hračky zohrávajú v živote dieťaťa viacero dôležitých úloh. Ich použitie a význam možno zhrnúť do štyroch oblastí:
- Zábava: Hračka by mala poskytovať dieťaťu zábavu, rozptýlenie, veselosť a uspokojenie.
- Diagnostika: Mnohé hračky sa využívajú pri diagnostike, či už pedagogickej alebo psychologickej.
- Výchova: Hračky sú dôležitým prostriedkom výchovy a vzdelávania detí. Prostredníctvom nich si deti rozvíjajú kompetencie.
- Terapia: Hračky predstavujú slová v detskom veku a využívajú sa na liečbu.
Pre dieťa sa hračka niekedy stáva náhradným kamarátom. Má významnú socializačnú funkciu, dieťa sa učí spolupracovať, prehrávať aj súťažiť.
Rozdelenie hračiek a ich rozvojový potenciál
Hračky sa dajú rozdeliť podľa viacerých kritérií, väčšinou na základe ich podstatných znakov a charakteru:
- Figurálne hračky (postavičky, zvieratá, vojačikovia…) - Deti ich využívajú na zhmotnenie človeka. Kŕmia ich, kúpu ich, ukladajú do postele, liečia ich, chodia s nimi na prechádzky. Zároveň sa naučia aj starostlivosti o druhých.
- Športové a pohybové hračky (lopty, švihadlá, korčule…) - Pomáhajú zvyšovať pohybovú aktivitu detí a zároveň rozvíjajú koordináciu pohybov, jemnú a hrubú motoriku ako aj orientáciu v priestore.
- Didaktické hračky (skladačky, pexeso, kartové hry…) - Spájajú detskú hru s učením. Tieto hračky sú zamerané na konkrétny cieľ. Pomôžu deťom vštepovať nové poznatky, zručnosti, rozvíjať fantáziu, sústredenosť, pamäť a jemných motorických zručností.
- Technicko-konštrukčné hračky (lego, stavebnice, dopravné prostriedky…) - Rozvíjajú jemnú motoriku, priestorovú orientáciu, myslenie a kreativitu a sú medzi deťmi obzvlášť obľúbené.
- Pedagogické hračky - Ich úlohou je prehlbovať poznatky a pomáhajú prakticky predviesť znalosti, ktoré získali pri učení (rôzne súpravy zamerané na pokusy).
- Hračky na hranie dramatických hier (kostýmy, divadielka, rekvizity…) - Majú obrazový obsah, ich cieľom je estetické vzdelávanie, rozvoj reči a predstavivosti. Okrem toho môžu odrážať aj emocionálny stav dieťaťa a rozvíjať emocionálnu a sociálnu oblasť.
- Svojpomocné vyrobené hračky - Sú veľmi cenné, keďže sa to spája so samotným dieťaťom.
Hra a jej význam vo výchove a vzdelávaní
Hra je dôležitým prostriedkom výchovy a vzdelávania a hračky sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Je dôležité dbať na výber hračiek vzhľadom na vek a aj množstvo. Neplatí pravidlo čím viac hračiek, tým väčší predpoklad rozvoja jednotlivých funkcií.
Prečítajte si tiež: Tipy pre výber hračky pre 18-mesačné dieťa
Hra je zrkadlom kultúry každej ľudskej spoločnosti. Je účinným a generáciami overeným pomocníkom pri výchove a vzdelávaní. Výchovný význam hry pramení z jej funkcií, ktoré majú pri formovaní ľudskej osobnosti a jeho aktivity.
Hru staviame do popredia, pretože sa v materskej škole uplatňuje ako forma organizácie života, prostriedok a metóda. V edukačnom procese plní hra funkciu prostriedku, ale aj metódy pre rozvoj intelektuálnych schopností, formovanie a rozvíjanie zručností a návykov.
Platón v spisoch Ústava a Zákony vytvoril výchovný systém, v ktorom odporúčal, aby deti vo veku 3 až 7 rokov boli vychovávané v chrámoch, kde sa učili hrať, tancovať a spievať pod dozorom vybraných žien. Platón medzi prvými upozornil na pedagogickú hodnotu hry. Na jeho myšlienky nadväzoval aj jeho žiak Aristoteles. Podľa neho majú deti v hrách napodobňovať rôzne práce, ktorými sa budú v dospelosti zaoberať. Hru považoval za najvhodnejšiu činnosť pre deti. Tvrdil, že deti potrebujú pohyb a hru.
J. Á. Komenský v diele Informatórium školy materskej odporúča postup od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitému, od blízkeho k vzdialenému. Poukazuje na potrebu učenia a vyučovania, ktoré „je samo osebe i svojou povahou milé a príjemné, že je to ozajstná hra a potešenie ducha”. Uvádza príklady rozveseľovania detí už v prvom roku života, napr. kolísanie, spev, hra s hrkálkou. V druhom, treťom, štvrtom a v neskoršom veku sú dôležité pohybové hry, napr. behanie, skákanie. Štvrtý, piaty a šiesty rok sú podľa neho rokmi tvorivej práce a pohybu. Ako sa majú deti cvičiť v chápavosti - vymenúva hračky, napr. drevené koníky, vozíky, stoly, stolíky, misky a pod. Významný pedagóg pripomínal dôležitosť telesnej kultúry a do popredia dával pohybové hry. Zdôrazňoval, aby sa deti hrali spoločne, aby sa naháňali a žartovali. Hru chápal ako prirodzený prostriedok na výchovu vôle, charakterových rysov, ako prirodzený prejav ich činorodosti prinášajúci radosť a potešenie.
História hračiek
Hračky patria k detstvu od nepamäti. Všade, kde žil človek s deťmi, vznikali hračky. Hoci sa súčasná doba v mnohom líši od tej pred dávnymi rokmi, hračky mali v ľudskom živote vždy svoje zásadné miesto. V mnohom si boli a sú navzájom podobné. Odrážajú obraz svojej doby a zrkadlia vzťah k detstvu v tej-ktorej kultúre.
Prečítajte si tiež: Hrkálka pre novorodenca podľa veku
Podľa Polákovej (2006) sú za prvé hračky považované nálezy z obdobia starovekého Egypta. Vtedajšie deti tak mali možnosť hrať sa napríklad s loptou z papyrusu, hlinenými figúrkami, dreveným koníčkom či dreveným krokodílom. Starí Gréci rozdeľovali hračky na chlapčenské a dievčenské. Chlapcom obyčajne na hru slúžili figúrky vojakov, koníkov či pracovných nástrojov. Dievčatá k svojim hrám využívali bábiky, všetkých rôznych tvarov, veľkosťou, zhotovené z najrôznejšieho materiálu.
Ján Ámos Komenský vo svojom diele Svet v obrazoch vyzdvihuje hračky ako veľmi významný a dôležitý prostriedok výchovy. V tejto dobe boli u detí v obľube vojenské hračky.
V 18. storočí sa mení pohľad na detstvo, z toho dôvodu prudko vzrástol záujem o hračky. Úlohou hračiek bolo nielen poučovať, ale aj predovšetkým poskytovať deťom zábavu. Nezabudnutá nezostala ani didaktická funkcia hračky. Pre deti predškolského veku bol vytvorený špeciálny súbor hračiek, tzv. Fröblové darčeky, ktorého účelom bol rozvoj manuálnej zručnosti a duševného rozhľadu. Vďaka veľkému rozmachu priemyslu vznikajú hračky mechanické.
V 20. storočí dochádza k zmenám v životnom štýle ľudí. Svet sa stáva svetom umelo vytvoreným, v ktorom ubúda kontakt človeka s prírodou. Preto sa od hračiek vyžaduje, aby aspoň čiastočne sprostredkovali informácie a zážitky z prírodného prostredia.
V 2. polovici 20. storočia je hračka vnímaná ako spotrebný tovar. Rodí sa nový typ hračiek, hračky z plastických hmôt. Mechanické hračky nahrádzajú modely s elektrickým pohonom.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať plyšovú hračku pre bábätko
Počiatky 90. rokov otvárajú cestu dovozu hračiek zo zahraničia.
Funkcie hračiek
Podľa Elmanovej (1964) má hračka veľký význam pre telesný a duševný vývoj dieťaťa. Rozvíja jeho zmysly, pamäť, fantáziu, myslenie, tvorivosť i pozornosť. Je veľmi dôležitá pre rozvoj reči. Obohacuje jeho city a podieľa sa na utváraní povahy. Prostredníctvom hračky si dieťa vytvára vzťah k rovesníkom aj k okolitému svetu. Hračka je súčasťou rozvoja kladných povahových vlastností.
Podľa Polákovej (2006) nie je pravidlom, že každá hračka musí byť dobrá. Dobrá hračka by mala zodpovedať veku dieťaťa, jeho charakteru, telesnej i duševnej vyspelosti a v neposlednom rade aj cieľom výchovy a potrebám hry.
Mišurcová, Fišer, Fixl (1980) považujú rôznorodosť, možnosť napodobňovať činnosti dospelých a podporu uplatnenia detskej fantázie v čo možno najväčšej miere za hlavné požiadavky dobrej hračky.
Elmanová (1964) konštatuje, že najcennejšie hračky sú tie, ktoré si dieťa vyrobí samo, poprípade tie, ktoré sa vyskytujú v jeho bezprostrednom okolí. Ide napríklad o najrôznejšie kamienky, vetvičky, gombíky, krabičky, gaštany, žalude a podobne.
Špaňhelová (2004) uvádza, že pokiaľ má dieťa veľa hračiek, prebieha od jednej k druhej, nie sú mu vzácne a prestáva sa s nimi hrať. Naopak malé množstvo hračiek nemusí umožniť dieťaťu voľne a dostatočne sa rozvíjať.
Poláková (2006) uvádza, že moderné hračky sa stávajú spoločenskou prestížou. Rodičia sa predbiehajú v tom, koho dieťa má viac drahých hračiek. Podľa Gregory (2007) nie je dôležité, koľko hračiek dieťa má. Uprednostňuje len niektoré a ostatní ho zaujímajú len okrajovo.
Väčšina odborníkov zaoberajúcich sa hračkami sa vo svojich publikáciách zhoduje, že základný zoznam hračiek z rôznych kultúrnych čias sa zásadne nezmenil. Navzájom si sú tieto hračky v mnohom podobné s tými súčasnými. Príkladom by mohla byť lopta, autá, bábiky, vláčiky a pod. Odlišujú sa predovšetkým vo výtvarnom prevedení a v hodnote použitých materiálov.
Klasifikácia hračiek
Rovnako ako delenie hier, tak aj klasifikácia hračiek nie je úplne jednotná a ucelená. Borecký (1982) navrhuje klasifikovať hračky podľa ich obsahu, tvaru, doby a miesta vzniku, použitých materiálov, estetickej hodnoty a pedagogického významu. Hračky môžeme ďalej rozlišovať podľa pôvodu na priemyselné, amatérske, ľudové a umelecké.
Súčasným trendom je delenie hračiek podľa pohlavia, pre ktoré sú určené:
- dievčenské hračky (bábiky, riad, kočík…)
- chlapčenské hračky (rôzne dopravné prostriedky, stavebnice, vojenské figúrky a pod.)
Elmanová (1964) však také delenie hračiek odmieta. Tvrdí, že deti sa zaujímajú o všetko. Pokiaľ sa chlapec hrá s dievčenskou hračkou, nie je namieste mu v tejto hre brániť.
Je typické, že dojča sa hrá s každou hračkou viacmenej rovnako. Špecifickými hračkami pre toto obdobie sú rôzne hrkálky, krúžky, kocky, či hračky na kolieskach. Dieťa v predškolskom veku pozoruje, prežíva, napodobňuje činnosti dospelých, ale taktiež prechádza k tvoreniu. Na to potrebuje najrôznejšie hračky. Najlepšie vyhovujú také, ktoré sú variabilné a dieťa ich svojou fantáziou a technickou zručnosťou zvládne.
Špaňhelová (2004) uvádza hračky, ktoré sú nenahraditeľné v živote predškolského dieťaťa.
- Hračky, ktoré plnia estetickú funkciu - Hračka by mala byť taká, aby sa vďaka nej dieťa učilo vnímať krásu. Obľúbenosť hračky je často závislá od jej farby a tvaru. Dieťa zaujíma všetko, čo sa leskne a blyští. Dieťa často neprejavuje záujem o hračku, ktorá je rozbitá alebo špinavá.
- Hračky, plniace sociálnu funkciu - Je veľmi zaujímavé, že dieťa si k svojej hračke vytvára taký vzťah, aký je zrkadlom jeho vzťahu k osobe, ktorá mu ju darovala. Čím kladnejší je vzťah dieťaťa k tejto osobe, tým hlbší vzťah si k hračke vytvára.
- Hračky, ktoré plnia výchovnú funkciu - Výchovný obsah hračky je naplňovaný, ak má hračka pre dieťa podnetný a vývojový zmysel. Ak mu prináša radosť, ak prispieva k telesnému i duševnému rozvoju, ak pomáha k tvorivému dielu alebo ho naučí niečomu novému. Ak nedoprajeme dieťaťu, aby sa mohlo hrať slobodne a voľne, vytráca sa motív k hre.
Podľa Opravilovej (1988) sú za tradičné hračky považované také hračky, ktoré sú preverené životnými skúsenosťami mnohých generácií. Nachádzame ich v rôznych variantoch vovšetkých dobách a kultúrach a viac-menej nemenia svoju podobu. Ich kúzlo, prostý pôvab aj funkčnosť oceňujú deti dnes rovnako tak ako kedysi. Hračky v sebe odrážajú obraz svojej doby, boli a sú výchovným prostriedkom overeným skúsenosťou vekov a nerozlučným prívlastkom detstva a ľudskej kultúry.
„U nás majú tradičné hračky napospol vysokú kultúrnu úroveň, vtip, fantáziu, vkusné výtvarné spracovanie, cit na voľbu prírodného materiálu aj estetickú pôsobivosť. Tradičné hračky často slúžia ako predloha hračkám súčasným. Napríklad klasické skladačky dnes poznáme pod označením puzzle.
- Súbory zvieratiek - Jedná sa o zmenšené modely skutočných vecí, prostredníctvom ktorých má dieťa možnosť prežívať vzťahy, ktoré v realite vníma iba ako pozorovateľ. Podľa detských prianí zvieratká ožívajú, získavajú ľudské vlastnosti či sa pre dieťa stávajú kamarátmi.
- Bábiky - Bábiky často slúžia ako kamarát a dôverník, ktorému dieťa rado zveruje svoje túžby, strasti i priania. Dieťa na seba preberá rolu svojej matky a stará sa tak o bábiku rovnako tak, ako matka sa stará o neho samotného.
- Stavebnica - Základným znakom stavebnice by mala byť jednoduchosť, nápaditosť, radostnosť aj detskosť. Stavebnica podporuje spoluprácu medzi deťmi. Ideálnym materiálom je drevo a plast. Prostredníctvom stavebnice dieťa zobrazuje svet tak, ako ho samo vníma a ako mu rozumie. Niektoré stavebnice môžu byť využívané ako diagnostický prostriedok na posúdenie niektorých psychických vlastností dieťaťa.
- Prvá mechanika - Drevené autá sú považované za prvé stroje dieťaťa predškolského veku. Dieťa na nich môže niečo voziť, nakladať alebo vykladať.
- Hry a hlavolamy - V predškolskom veku je prirodzené, že dieťa rado súťaží a okúša, čo všetko je schopné zvládnuť. Pri hrách veľmi rado víťazí, ale je dôležité, aby sa učilo prijímať aj prehru. V tomto období by v ponuke hier nemalo chýbať pexeso, domino, karty, delené obrázky, najrôznejšie skladačky, hlavolamy a pod.
Tak, ako sa mení svet okolo nás, menia sa aj hračky. Súčasná doba pripisuje hračkám veľký význam. Zvyšujú sa nároky na hračku ako zo strany detí, tak zo strany rodičov. Deťom ide predovšetkým o súperenie, kto má lepšiu, modernejšiu a drahšiu hračku. Ako hovorí Opravilová (1988, s. 83) „Hračka nemá byť módnym tovarom, ale prostriedkom na vyjadrenie hodnôt, ktoré uznávame, a cestou, po ktorej prirodzene a nenásilne vedieme dieťa k žiaducim poznávacím záujmom a činnostiam.“
Podľa Poliakovej (2006) dospelí často od hračky vyžadujú, aby dieťa zabavila na čo možno najdlhšiu dobu, aby sa mu oni sami nemuseli venovať. Mnohí odborníci sa zhodujú, že dnešní rodičia sa dieťaťu veľmi málo venujú, čo môže byť zapríčinené dnešným uponáhľaným spôsobom života. Rodičia na svoje dieťa nemajú toľko času, koľko by ono samo potrebovalo. Radi mu tak zaobstarajú mobilný telefón či počítač s domnením, že nebude vyžadovať ich prítomnosť pri hre a samo sa na dlhú dobu zabaví hrami na telefónu či počítači. Podľa Gregory (2007) „Je dieťa najšťastnejšie, keď mu venujeme svoj čas, keď sa s ním hráme. Na to postačí napríklad úplne banálne a zdanlivo bezcenné predmety, ako sú napríklad papierové krabice.“
Niektoré moderné hračky sú natoľko dokonalé, že sa dieťa stáva akýmsi pasívnym divákom, ktorého hlavnou činnosťou je pozorovať a stereotypne manipulovať s tlačidlom. Iné hračky zase môžu mať toľko funkcií, že dieťa spočiatku očarí, ale kvôli svojej úplnosti nie je možné zapojenie fantázie a dieťa po krátkom čase prestanú zaujímať.
Súčasnými najpopulárnejšími modernými hračkami sú Gormiti, Pokémoni, Hello Kitty, koníky Little Pony, zvieratká Littlest Pets shop ai. Takéto typy hračiek si deti často nosia do materskej školy, aby sa pochválili svojim kamarátom.
Didaktické pomôcky a ich význam
Deti v predškolskom veku sa učia najlepšie cez hru. To je aj dôvod, prečo didaktické pomôcky, ktoré podporujú hru a experimentovanie, majú tak dôležitú úlohu v ich vzdelávaní. Pomôcky, ako puzzle, stavebnice, rôzne interaktívne nástroje alebo kreatívne materiály, umožňujú deťom objavovať a učiť sa v prostredí, ktoré je nielen edukatívne, ale aj zábavné. Pomôcky, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku, ako sú rôzne skladačky, perá, farby či modelovacie hmoty, pomáhajú deťom získať kontrolu nad pohybmi rúk, čo je nevyhnutné pre ich neskorší úspech v písaní alebo iných aktivít vyžadujúcich precíznosť.
Príklady didaktických pomôcok a ich využitie
Didaktických hračiek pre deti v MŠ je nespočetne veľa. Pri nákupe je dôležité myslieť na to, že každá hračka precvičuje niečo iné. Medzi najpopulárnejšie a najefektívnejšie patria:
- Montessori pomôcky: Tieto pomôcky sú navrhnuté tak, aby podporovali samostatnosť, praktické zručnosti a zmyslové vnímanie.
- Magnetické skladačky: Rozvíjajú priestorovú predstavivosť, jemnú motoriku a logické myslenie.
- Detské spoločenské hry: Zlepšujú sociálne zručnosti, učia deti pravidlám a podporujú tímovú prácu.
- Glóbusy: Umožňujú deťom spoznávať svet a rozširovať si geografické vedomosti.
- Hlavolamy pre deti: Precvičujú logické myslenie, trpezlivosť a schopnosť riešiť problémy.
- Hodiny na učenie času: Pomáhajú deťom pochopiť koncept času a naučiť sa hodiny.
- Puzzle a skladačky: Puzzle sú skvelým nástrojom na rozvoj koncentrácie a schopnosti riešiť problémy.
- Stavebnice: Stavebnice sú vynikajúcim nástrojom na rozvoj kreativity, jemnej motoriky a priestorového vnímania. Deti sa učia, ako skladať a spájať rôzne dieliky, čím podporujú svoje logické a analytické schopnosti.
- Interaktívne tabule a hry: Tieto didaktické pomôcky sú navrhnuté tak, aby deti interagovali s rôznymi obrazmi, zvukmi a prvkami, čím sa podporuje ich zmyslový a kognitívny vývoj.
- Kreatívne sady: Kreatívne sady na maľovanie, modelovanie alebo tvorbu vlastných projektov podporujú kreativitu a jemnú motoriku detí.
- Matematické a jazykové pomôcky: Produkty ako počítacie kocky, kartičky s písmenami alebo číslicami umožňujú deťom postupne budovať základné matematické a jazykové zručnosti.
Tematické didaktické pomôcky
Využitie jesenných tém môže spestriť a zatraktívniť pracovné listy a aktivity v materskej škole. Jeseň je výnimočné ročné obdobie, ktoré ponúka ideálne podmienky na zapojenie detí do zábavných, kreatívnych a inšpiratívnych vzdelávacích aktivít. Príklady jesenných aktivít:
- Matematika: Spočítaj listy, spočítaj, napíš a nakresli odpoveď.
- Jazykové aktivity: Hľadaj jesenné slová, písmená medzi listami.
- Rozvoj logického myslenia: Bludiská.
- Omaľovánky: Farebné listy, jesenná zelenina.
- Tvorivé práce: Navrhni si vlastného ježka, vytvor jesennú krajinku, lesné zvieratá.
Voľná hra a jej význam
Hra je aktivita, pri ktorej sa cení jej priebeh viac ako jej výsledok a všetky deti ju potrebujú k tomu, aby sa správne vyvíjali. Voľná hra sa vyznačuje tým, že si pri nej dieťa samo vyberá námet, zámer, hračky i partnera na hranie. Táto hra vychádza z vlastnej potreby dieťaťa, z jeho vnútorných motívov a záujmov. Je to prostriedok, ktorý deti učí, že nie sú bezmocné. Počas hry, mimo dospelých, majú kontrolu samy nad sebou aj nad situáciou a môžu praktizovať to, čo si vysnívali. Vo voľnej hre sa deti učia robiť vlastné rozhodnutia, riešia svoje vlastné problémy, vytvárajú i dodržiavajú pravidlá.
Voľná hra predstavuje úžasné okno do detského sveta. Deti nám pri nej dovoľujú nahliadnuť do vlastného sveta. Napríklad, keď si spontánne vyberajú námet hry, dospelí majú napríklad prehľad o tom, čo sledujú v televízii, s akými hrdinami momentálne žijú alebo ako vnímajú vzťahy v rodine.
Voľná hra podporuje rozvoj inteligencie, fantázie a všetkých zmyslov. Štúdia psychológov z University of Colorado odhalila, že voľná hra posilňuje sociálne väzby, vytvára emocionálnu zrelosť, rozvíja kognitívne zručnosti a posilňuje fyzické zdravie. V rámci kognitívnych zručností sa deti učia plánovať, vymýšľajú si vlastné úlohy, sú aktívne, vedia sa samy organizovať pri hre. Tým, že sa počas hry učia stanoviť si vlastné ciele, im to aj v budúcnosti pomáha pri prekonávaní prekážok a skôr dosiahnu úspech.
Voľná hra v materskej škole
Aj v materskej škole sa nájde čas, ktorý môže byť vymedzený na voľnú hru. Môžu to byť chvíle, keď sa deti ráno schádzajú v triede. Tiež popoludní, keď čakajú na rodičov, s ktorými pôjdu domov. To sú typické príležitostí pre voľnú hru. Keď je dobré počasie a deti sa hrajú vonku, tiež je možné využiť voľnú hru. Učiteľky aj pri voľnej hre musia byť neustále v strehu. Detské nápady sú naozaj rôznorodé, je potrebné dozerať na všetky detské výmysly. Počas voľnej hry však učiteľky majú možnosť pozorovať správanie detí. Je to krásna príležitosť uvedomiť si, kto hrá v kolektíve akú úlohu a akú zastáva pozíciu.
Keď si deti spontánne hrajú a samy si volia témy, mali by učiteľky sledovať, či niekto nezostáva úplne sám mimo diania. Je rozdiel, keď si nejaké dieťa samo s chuťou stavia v piesku hrad a keď niektoré dieťa len tak osamotené stojí pod stromom. Učiteľka by mala zasiahnuť hlavne vtedy, keď nejaké dieťa sa chce spolu s deťmi hrať, ale ostatné deti ho medzi sebou nechcú a verbálne či fyzicky mu to dávajú najavo. Učiteľka by mala vždy včas zasiahnuť i vtedy, keď hrozí ublíženie. Nielen fyzické, ale aj psychické. Tiež vtedy, keď sa deti niekomu posmievajú, robia si z neho srandu, nechcú ho vziať do hry. Deti by mali vedieť, že nemôžu robiť niekomu to, čo sa mu nepáči alebo si to nepraje. Dieťa musí cítiť, že sa má na koho obrátiť a že je tu niekto, kto mu podá pomocnú ruku. Je potrebné si všímať aj zdanlivo nenápadné a banálne prípady detského hašterenia naozaj nestranným okom a s odstupom. Takto učiteľka môže ľahšie odhaliť aj nevýrazné prvky šikanovania a predísť tak väčším problémom.
Znaky voľnej hry
Voľná hra má aj svoje znaky, ktoré je dobre poznať hlavne kvôli tomu, aby učiteľky videli, či sú deti do voľnej hry zapojené alebo nie. Medzi najčastejšie znaky hry patria: spontánnosť, zaujatie, radosť a uspokojenie, tvorivosť, fantázia, opakovanie a prijatie role.
Oslavy Dňa hračky/plyšového medvedíka v materskej škole
V takmer každej materskej škole sa oslavuje Deň hračky alebo Deň plyšového medvedíka - je to výborný dôvod zorganizovať zaujímavé a edukačné aktivity, ktoré prinesú deťom množstvo úsmevu a radosti. Je to tiež jedinečná príležitosť pozvať do škôlky obľúbené plyšové hračky detí a stráviť deň v atmosfére radosti, pohody a tvorivej hry.
Návrhy aktivít:
- Prehliadka medvedíkov - rozprávkové príbehy
- Medvedie príbehy - škôlkarské divadielko
- Matematické medvedíky - hra na počítanie
- Výtvarné práce s medvedíkom
- Gymnastika s medvedíkom - pohybové hry v škôlke
- Medvedie hádanky a kvíz
- Rozprávky a knihy o medvedíkoch
- Senzorický kútik „Akú srsť má medvedík?“
- Bál medvedích kamarátov
- „Medové dobroty“ - spoločná ochutnávka
Oslavy takýchto dní v materskej škole majú veľký význam vo výchove a vzdelávaní najmladších. Nie sú len príležitosťou na spoločnú zábavu, ale aj spôsobom budovania pocitu spolupatričnosti, rozvíjania rovesníckych vzťahov a posilňovania väzieb s učiteľmi. Takéto podujatia vnášajú deti do sveta tradícií a učia ich hodnotám, ako sú priateľstvo, empatia a spolupráca.
Práca ako prostriedok výchovy
Obsahom práce detí predškolského a mladšieho školského veku nie je plnohodnotná pracovná činnosť zameraná na vytváranie hodnôt, ale najmä drobné pracovné úlohy v rozsahu vývinových možností a bezprostrednej skúseností detí. Ide najmä o úkony spojené so samoobsluhou, udržiavaním poriadku, s upevňovaním samostatnosti pri hygienických úkonoch, resp. s vykonávaním drobných služieb dospelým alebo iným deťom.
Pre dieťa sú tieto činnosti bohatým zdrojom sociálneho učenia, pomáhajú osvojovať si praktické zručnosti, utvárať kultúrne návyky, rozvíjajú samostatnosť a spoločensko-morálne vlastnosti. Preberaním pracovných úloh primeraných svojmu veku sa dieťa učí zodpovednosti, sebaovládaniu, orientuje pozornosť na hodnotu vecí a ľudskej práce, upevňuje svoje sebavedomie, stáva sa samostatnejším, autonómnejším.
Druhy pracovných činností v materskej škole:
- Výchova k samostatnosti
- Pomoc dospelým pri práci
- Práca v školskej záhrade
- Práce v prospech celku
Metódy poznávania osobitosti dieťaťa
Správne uplatnenie metód v pedagogickej psychológii je veľmi dôležité pri poznávaní osobnosti dieťaťa. Medzi metódy na získavanie údajov sa zaraďujú:
- Pozorovanie
- Rozhovor
- Experimentálne metódy
- Dotazník
- Psychologické testy
- Sociometrické metódy
- Analýza produktov činnosti
Pozorovanie je najpoužívanejšou a najprirodzenejšou metódou nielen vo výskume, ale aj vo výchovno-vzdelávacej praxi. Jej základom je zmyslové vnímanie činností alebo vlastností jednotlivca, či skupiny.