Gynekologické vyšetrenie je dôležitou súčasťou preventívnej starostlivosti o zdravie žien. Okrem bežných vyšetrení, ako je kolposkopia a onkocytologické stery z krčka maternice, môže lekár v niektorých prípadoch vykonať aj výter z hrdla. Tento výter sa používa na detekciu prítomnosti rôznych mikroorganizmov, ktoré môžu spôsobovať infekcie. Medzi najčastejšie patogény, ktoré sa zisťujú výterom z hrdla, patria chlamýdie a streptokoky.
Chlamýdie: Tiché parazity s rozsiahlymi následkami
Chlamýdie sú parazity, ktoré žijú vo vnútri buniek a spôsobujú zdravotné komplikácie. Sú neslávne známe ako pohlavná choroba, napadať môžu tiež pľúca, alebo dokonca očnú spojivku. Chlamýdie sú mikroskopické parazitické organizmy, ktoré parazitujú vo vnútri živých buniek a pomocou nich sa tiež šíria a prenášajú. Nemajú systém pre tvorbu energie, ktorú potrebujú pre vlastný metabolizmus a rozmnožovanie. Preto ju získavajú z hostiteľskej bunky - napríklad vo vašom oku alebo na pľúcach.
Ako chlamýdie fungujú?
Táto nepohyblivá parazitická baktéria naruší vrchnú štruktúru bunky, prenikne do nej a usídli sa v jej cytoplazme. Tam sa vďaka získanej energii reprodukuje a za necelých 48 hodín donúti svoju hostiteľskú bunku prasknúť a množstvo premnožených infekčných teliesok sa tak dostáva opäť do ďalšieho cyklu napadnutia väčšieho množstva buniek. Chlamýdie niekedy prežívajú v bunkách bez toho, aby spôsobili zdravotné problémy, inokedy spôsobujú nepríjemné a závažné ochorenia. Prenášajú sa kontaktom s bunkami, kde chlamýdie parazitujú alebo aj kvapôčkami, ktoré lietajú vzduchom z dýchacieho ústrojenstva. U novorodencov dochádza k nákaze pri prechode pôrodnými cestami.
Chlamydia trachomatis
V rozmnožovacom ústrojenstve mužov a žien parazituje Chlamydia trachomatis. Je prenosná pohlavným stykom s nakazeným partnerom a to nielen pri vaginálnom styku, ale aj análnom a orálnom styku. V túto chvíľu je chlamydiová infekcia jedna z najčastejších prenosných ochorení medzi sexuálne aktívnu populáciu vo veku 15-50 rokov. Riziko nakazenia chlamýdiami je väčšie u promiskuitných ľudí, ktorí zanedbávajú zásady bezpečného sexu a nepoužívajú ochranné pomôcky - kondómy. Väčšina nakazených pritom nemá žiadne príznaky, čo hraje do kariet ďalšiemu prenosu infekcie.
Príznaky a diagnostika chlamýdiovej infekcie
Príznaky chlamýdiovej infekcie nie sú nijako špecifické a nie je možné nákazu jednoznačne určiť bez vyšetrenia lekárom. Infekcie dýchacích ciest majú na svedomí kmene Chlamydia pneumoniae. V bunkách sliznice môžu parazitovať nejaký čas bez príznakov a prejaviť sa až v období zníženej imunity. Chorý môže mať teplotu, zimnicu, dráždivý kašeľ, bolesť hlavy a tlak na hrudníku, pociťovať únavu a celkovú vyčerpanosť. Podobné príznaky má aj chrípka alebo zápal priedušiek, preto nie je diagnostika podľa príznakov vôbec jednoduchá. Chlamýdie ľahko napadajú aj očné spojivky a iné bunky oka. Dostávajú sa sem ľahko trením oka neumytými rukami, z kozmetiky alebo z uteráka. K ďalším častým príznakom nákazy chlamýdiami patria aj reaktívna artritída, čiže zápal kĺbov a spondylartritída - zápal šliach upínajúcich sa ku kostiam.
Prečítajte si tiež: Spokojnosť pacientiek s gynekológiou MUDr. Vašovej
Zo zvierat, predovšetkým z vtákov žijúcich v prírode sa na človeka môže preniesť Chlamydia psittaci, ktorá spôsobuje ochorenie nazvané psitakóza. Nebezpečný je trus voľne žijúcich vtákov a čiastočne i perie obsahujúce nosné výlučky. Postihnuté sú dýchacie cesty a má podobné príznaky ako zápal pľúc. Najspoľahlivejšia diagnostika chlamýdiovej infekcie prebieha u lekára. Ideálne sa vykonáva viacero druhov testov, než sa nasadí vhodná liečba. Najskôr sa vás bude lekár pýtať na príznaky, aké problémy máte, kedy se začali prejavovať a ako dlho vás trápia. Pri podozrení na chlamýdie sa vykonáva ster zo sliznice, ktorý by mal obsahovať čo najviac buniek, pretože len v nich sa dá prítomnosť dokázať. Robí sa výter z maternicového hrdla, močovej rúry u mužov, z oka - zo spojivky. Pri podozrení na chlamýdie v pľúcach vám lekár odoberie spútum, teda hlien, ktorý vykašlete. Tento biologický materiál putuje ďalej na kultivácie a prítomnosť chlamýdií sa zisťuje pod mikroskopom. Odber musí byť vykonaný naozaj starostlivo sterilnou tyčinkou. Ster sa testuje tiež na prítomnosť DNA chlamýdií v biologickom materiáli metódou PCR, založenou na princípe rýchleho zmnoženia DNA, podľa ktorého možno prítomnosť baktérie potvrdiť, či vyvrátiť. Ďalším nepriamym dôkazom prítomnosti chlamýdií v tele je test na množstvo imunoglobulínov, ktoré sú špecifické pre rod Chlamydie, aj pre jednotlivé druhy. Sú to protilátky, ktoré sa nachádzajú v krvnom sére. Pre samotestovanie je dostupný na trhu aj voľne predajný orientačný test na chlamýdie - Veroval Chlamydie domácí test, ktorý ale nenahradzuje diagnostiku a vyšetrenie u lekára.
Liečba a prevencia chlamýdiovej infekcie
Jedinou možnosťou ako chlamýdie liečiť, je užívanie antibiotík. Pri akutných infekciách je potrebné ich užívať 2-3 týždne, pri chronických až 6-8 týždňov. Antibiotiká sa podávajú buď samostatne, alebo sa kombinuje aj viacero účinných látok s rozdielnym mechanizmom účinku. Pre vyšší účinok je potreba dodržiavať opatrenia, na ktoré vás lekárnik upozorní pri výdaji lieku. Predchádzať nákaze pohlavne prenosnými chlamýdiami sa dá predovšetkým vzájomnou informovanosťou partnerov o svojom zdravotnom stave, pravidelné testovanie aspoň raz ročne a používanie bariérovej antikoncepcie - kondómov.
Streptokoky: Rozmanitá skupina baktérií s rôznymi prejavmi
Streptokoky sú skupinou baktérií, ktoré môžu spôsobiť rôzne ochorenia. Tieto baktérie môžu byť prítomné na pokožke, v hrdle, v nose, alebo dokonca v pošve, pričom v niektorých prípadoch spôsobujú vážne zdravotné problémy. Streptokoky sú baktérie, ktoré patria do rodu Streptococcus.
Typy streptokokov
- Streptococcus pyogenes (beta-hemolytický streptokok skupiny A): Spôsobuje streptokokovú angínu, šarlach, impetigo a erysipel.
- Streptococcus pneumoniae: Tento typ baktérie spôsobuje zápal pľúc, zápal stredného ucha a meningitídu.
- Streptococcus agalactiae (skupina B): Ide o bežný streptokok v pošve, pričom môže byť nebezpečný pre novorodencov, keď sa prenesie počas pôrodu. Streptokok v tehotenstve môže spôsobiť vážne komplikácie pre matku a dieťa, ako sú infekcie novorodenca.
- Alfa-hemolytický streptokok: Môže byť prítomný v hrdle a spôsobiť infekcie.
Ako sa streptokoky prenášajú?
- Cez kvapôčkovú infekciu.
- Kontaminované povrchy.
- Spoločné užívanie jedla a predmetov.
- Vertikálny prenos.
Približne 10% ľudí patrí k bezpríznakovým bacilonosičom streptokoka.
Príznaky streptokokových infekcií
Rôzne druhy streptokokov sa líšia podľa svojej schopnosti spôsobiť ochorenie.
Prečítajte si tiež: Kontakty na detského gynekológa Banská Bystrica
- Streptokok v hrdle alebo streptokoková angína (choroby dýchacích ciest): sa prejavuje silnými bolesťami hrdla, sčervenaním a opuchom mandlí a hnisavým povlakom na mandliach.
- Šarlach: - infekcia streptokok pyogenes sa prejavuje vysokou horúčkou, červené streptokok vyrážky.
- Kožné infekcie ako impetigo a erysipel: sa prejavujú pľuzgiermi a hnisavými výtokmi z nich. Bežné sú červené a opuchnuté oblasti kože, ktoré sú bolestivé a svrbia. Toto je častý streptokok u detí a je vysoko nákazlivý. Deti sú obzvlášť náchylné na nakazenie streptokokmi, hlavne v kolektívoch ako sú školy alebo škôlky.
- Erysipelas alebo tzv. ruža: je streptokok na koži, ktorý sa prejavuje ako červené a šupinaté vyrážky.
- Streptokok v tehotenstve: Veľmi rizikový je streptokok v tehotenstve, avšak nie pre matku, ale pre dieťa. Dieťa sa môže infikovať pri prechode pôrodnými cestami alebo pri prasknutí plodových obalov a streptokok mu môže spôsobiť závažné zdravotné problémy. Preto je súčasťou starostlivosti o ženy v tehotenstve aj ster z pošvy na prítomnosť streptokoka. Z čoho je streptokok v tehotenstve? Môže prirodzene žiť v tele matky, no nespôsobuje žiadne zdravotné problémy. Ak je budúca matka nositeľkou streptokoka, ale nemá žiadne zdravotné ťažkosti, dostáva infúziou antibiotiká až pri pôrode. Tým sa výrazne zníži riziko, že novorodenec ochorie.
Diagnostika streptokokových infekcií
Lekár vyhodnotí klinické príznaky, ako je opuch mandlí, začervenanie pokožky alebo výskyt vyrážok. Laboratórne testy pomáhajú zistiť streptokok v nose, hrdle, či kože. Robia sa výtery z hrdla. Existuje tiež rýchly streptokokový test na antigén, ktorý poskytne výsledky do pár minút.
Liečba streptokokových infekcií
Liečba závisí od závažnosti infekcie. Väčšina streptokokových infekcií sa lieči antibiotikami. Pri streptokokovej angíne je to penicilín alebo amoxicilín. Na zmiernenie bolestí a horúčky sa používajú voľno predajné liečivá s účinnou látkou paracetamol - Paralen, Panadol, Valetol, z ktorých niektoré sú dostupné aj vo forme horúcich nápojov. Vhodné sú aj liečivá s obsahom ibuprofénu ako Ibalgin, Nurofen, Brufen a pod. Pri streptokokoch na koži sa na liečbu používajú topické antibiotické krémy, ktoré predpisuje lekár.
Prevencia streptokokových infekcií
K základným preventívnym opatreniam patrí umývanie rúk, zakrytie úst pri kašľaní a kýchaní a časté čistenie povrchov. Ak je niekto infikovaný streptokokom, je dôležité obmedziť kontakt s ostatnými, aby sa predišlo šíreniu infekcie.
Komplikácie neliečených streptokokových infekcií
Ak sa streptokoková infekcia nelieči, môže viesť k vážnym komplikáciám. Neliečená streptokoková angína môže postihnúť srdce, kĺby a nervový systém v podobe reumatickej horúčky. Možná je aj poststreptokoková glomerulonefritída, čo je zápal obličiek po kožnej infekcii alebo infekcii hrdla. Pri invazívnych streptokokových infekciách sa môže vyvinúť život ohrozujúca sepsa. Ak máte silné bolesti hrdla, horúčku, vyrážku alebo problémy s dýchaním, mali by ste sa okamžite obrátiť na lekára.
ASLO a antiDNA-áza B
Infekcia Streptococcus pyogenes skupiny A má väčšinou nekomplikovaný priebeh. Je však spojená s rizikom rozvoja postreptokokových následkov - reumatická horúčka, reaktívna artritída, glomerulonefritída. Pre správne stanovenie diagnózy týchto komplikácií je rozhodujúci sérologický dôkaz predošlej streptokokovej infekcie (ASLO, antiDNA-áza B). Ide o spoľahlivú, presnú a bežne dostupnú vyšetrovaciu metódu, ktorá ale vyžaduje správnu interpretáciu v kontexte klinických príznakov. Streptococcus pyogenes je grampozitívny, fakultatívne anaeróbny, beta-hemolytický streptokok, ktorý rastie vo dvojiciach, alebo tvorí retiazky. Protilátky proti streptolyzínu O (antistreptolyzín - ASLO) slúžia na dôkaz prebiehajúcej infekcie, retrospektívnej diagnózy nedávno prebehnutej streptokokovej infekcie. Iich stanovenie má význam aj pri podozrení na hroziaci rozvoj aseptických neskorých následkov. ASLO - antistreptolyzín O je bielkovina produkovaná proti antigénu streptolyzín O, ktorý je súčasťou bunkovej steny streptokokov skupiny A. Tvorí sa aj pri infekciách spôsobených niektorými streptokokmi skupiny C a G. Zvýšená hladina ASLO udáva, že v tele kolujú protilátky namierené proti streptokokom, ale aj proti vlastným tkanivám. Po neliečenej alebo nedostatočne liečenej streptokokovej infekcii tak môžu imunitné reakcie viesť k neskorším závažným komplikáciám. Normálna hladina u zdravých ľudí je 200 IU/ml, u detí je vyššia hladina - 400 IU/ml. Je nevyhnutné posudzovať hlavne dynamiku protilátkovej odpovede. Protilátky proti streptolyzínu sa v krvi objavujú za 1 až 3 týždne po prepuknutí infekcie. Maximálne hodnoty bývajú po 3 až 6 týždňoch. Deoxyribonukleáza B (DNáza B) je ďalším produktom beta-hemolytického Streptococcus pyogenes. Protilátky proti DNáze B slúžia na diagnostiku hlavne poststreptokokových neskorých následkov. Indikáciou na vyšetrenie je podozrenie na reumatickú horúčku a akútnu glomerulonefritídu, ktorá vzniká prevažne po prekonaní kožných infekcií. Pozitívne hodnoty sú u dospelých > 200 U/ml a u detí > 300 U/ml . Dôležité je posudzovať hlavne dynamiku protilátkovej odpovede. Pri zisťovaní zápalu v tele sa okrem ASLO testu robí aj CRP alebo sedimentácia erytrocytov na lepšiu diagnostiku. Je nutné posúdiť dynamiku protilátkovej odpovede, najlepšie z dvoch vzoriek odobraných na začiatku ochorenia a po 4 týždňoch po prvom odbere.
Prečítajte si tiež: Gynekológ MUDr. Zoltán Jány
Pri zistení zvýšených hodnôt ASLO a anti Dnázy je potrebné kompletné vyšetrenie pacienta na zistenie prítomnosti streptokoka.
- Streptokokovú angínu - akútny zápal krčných mandlí a okolitého lymfatického tkaniva.
- Šarlach - kombinácia streptokokovej angíny so šarlachovou vyrážkou.
- Ružu (erysipel) - hlboké, zápalové, infekčné ochorenie kože a podkožia spôsobené streptokokmi (strept. pyogenes), ktoré vstupujú drobnými kožnými zádermi.
- Reumatickú horúčku - zápalové ochorenie po neliečenej alebo zle liečenej infekcii streptokokom (prevažne horných dýchacích ciest). Podstatou je vznik protilátok proti streptokokom, ktoré skrížene reagujú proti vlastným tkanivám. Začína obvykle ako horúčkovité ochorenie s výskytom bolestivých zápalov kĺbov, ale predovšetkým zápalu srdca, ktorý môže viesť k chlopňovým chybám, poruchám rytmu, až k srdcovému zlyhaniu.
Streptokoková angína alebo šarlach sa má liečiť Penicilínom plných 10 dní. Častým klinickým problémom v ambulancii býva zistenie jednorázovo alebo opakovane zvýšeného titru ASLO a/alebo antiDNA-ázy B bez predošlých klinických známok akútnej streptokokovej infekcie a bez príznakov jedného z postreptokokových následkov. Dlhodobé podávanie Penicilínu pri pretrvávaní vysokých hodnôt ASLO a pri dobrom klinickom stave a riadne preliečenej infekcii sa v súčasnosti spochybňuje. Pokiaľ nedochádza k vzostupu titru protilátok, je správnejšie hovoriť o asymptomatickom nosičstve. Aký je presný klinický význam asymptomatickej streptokokovej infekcie či nosičstva nie je jasné. Pravdou však je, že až 50 % pacientov s reumatickou horúčkou neudáva v anamnéze predošlú faryngitídu. Nedá sa preto vylúčiť, že aj asymptomatické infekcie Streptococcus pyogenes môžu viesť k postreptokokovým následkom. Stanovenie diagnózy chronickej tonzilitídy a sinusitídy patrí do rúk detského otorinolaryngológa. V prípade potvrdenia ložiska v tonzilách je indikovaná tonzilektómia pod penicilínovou clonou. Viaceré práce poukazujú na to, že antibiotická liečba chronickej tonzilitídy nie je prínosná, nevedie k eradikácii streptokokov z chronicky zmenenej tonzily a má ak tak iba profylaktický efekt počas trvania užívania antibiotík. V prípade podozrenia na asymptomatickú streptokokovú infekciu je preto potrebné hľadať v anamnéze aj v objektívnom náleze klinické príznaky akútnej (faryngitída, angína) alebo chronickej (chronická tonzilitída) streptokokovej infekcie alebo postreptokokových následkov (hematúria, artritída, exantém, chorea). Pri ich absencii sú v našich podmienkach deti so „zvýšeným ASLO“ už tradične odosielané za účelom vylúčenia reumatickej horúčky do reumatologickej ambulancie. Vzhľadom na to, že diagnóza reumatickej horúčky ani postreptokokovej reaktívnej artritídy sa bez klinických príznakov stanoviť nedá, je takéto vyšetrenie bez prínosu pre pacienta a predstavuje pre neho zbytočnú záťaž. Reumatologické vyšetrenie pri zvýšených hodnotách ASLO a antiDNA-ázy B je indikované len v prípade prítomnosti artritídy, respektíve iných hlavných príznakov reumatickej horúčky, alebo aspoň anamnestickom údaji o takýchto ťažkostiach. Pri podozrení na asymptomatickú streptokokovú infekciu je pacienta potrebné odoslať na odborné vyšetrenie detskému otorinolaryngológovi za účelom vylúčenia chronickej tonzilitídy a indikácie prípadnej tonzilektómie. Sérologické metódy stanovenia protistreptokokových protilátok sú dostupné, spoľahlivé a reprodukovateľné laboratórne vyšetrenia, ktoré nachádzajú uplatnenie najmä v diagnostike postreptokokových následkov. Vzhľadom na chýbanie validovaných referenčných hodnôt pre slovenskú detskú populáciu je vzostup titru ASLO a ant-iDNAázy a najmä ich kombinácia najspoľahlivejšou metódou detekcie prekonanej streptokokovej infekcie.
Výter z hrdla v gynekologickej praxi: Prečo a kedy?
Hoci sa výter z hrdla bežne spája s diagnostikou respiračných ochorení, v gynekologickej praxi môže byť užitočný pri diagnostike niektorých infekcií, ktoré môžu mať vplyv na celkové zdravie ženy. Napríklad, prítomnosť streptokokov v hrdle môže byť riziková pre tehotné ženy, pretože sa môžu preniesť na novorodenca počas pôrodu.
Ďalšie mikroorganizmy detekovateľné výterom z hrdla
Okrem chlamýdií a streptokokov sa výterom z hrdla môžu detekovať aj iné mikroorganizmy, ako napríklad:
- Alfa-hemolytické streptokoky: Tieto baktérie sú bežnou súčasťou mikroflóry hrdla, ale za určitých okolností môžu spôsobiť infekcie.
- Neisseria spp.: Niektoré druhy Neisseria môžu byť patogénne a spôsobovať ochorenia.
- Candida: Kvasinky rodu Candida môžu spôsobiť infekcie ústnej dutiny a hrdla, známe ako kandidóza.
- Zlatý stafylokok: Môže spôsobiť bakteriálnu infekciu kože impetigo, podobne ako streptokok.
- Mykoplazmy: Mykoplazmatické organizmy sa zvyčajnevyskytujú aj prirodzene na povrchu slizníc v krku, dýchacích cestách a urogenitálnom trakte.
Sexuálne prenosné choroby: Dôležitá téma pre zdravie
Sexuálne prenosné choroby sú stále aktuálnou a dôležitou témou, ktorá ovplyvňuje každodenné zdravie a životy miliónov ľudí po celom svete. Aj keď sú často tabuizované a nehovorí sa o nich dostatočne otvorene, ich prevencia a včasná diagnostika sú kľúčové. Pohlavné ochorenia, často nazývané aj sexuálne prenosné choroby, sú infekčné choroby, ktoré sa primárne prenášajú pohlavným stykom. Môžu ich spôsobovať baktérie, vírusy, parazity alebo huby (kvasinky). Pohlavné choroby u mužov a žien môžu mať rôzne príznaky, od miernych až po závažné zdravotné problémy, pričom sa líšia aj v závislosti od konkrétneho typu infekcie. Výnimkou nie sú ani prípady, kedy prebiehajú ochorenia asymptomaticky, teda bez viditeľných príznakov, pričom nakazený môže v tom čase infekciu prenášať na iných. Je prirodzené, že majú pohlavné choroby u mužov príznaky, ktoré sú rozdielne od tých, ktoré sa vyskytujú u žien. Vyplýva to nielen z fyziologických rozdielov medzi mužom a ženou, ale aj z rozdielov v imunitnom systéme v rámci pohlaví. Pohlavné choroby sa podľa pôvodcu delia na niekoľko hlavných skupín, a to podľa toho, či sú spôsobené baktériami, vírusmi, parazitmi alebo hubami. Ak pohlavné choroby spôsobuje bakteriálny pôvodca, vo väčšine prípadov sú tieto ochorenia liečené antibiotikami.
Najčastejšie pohlavné choroby a ich príznaky
Ak sa zblízka pozrieme na najčastejšie pohlavné choroby, zoznam niekoľkých všeobecných príznakov nie je možné stanoviť. Pohlavné choroby u mužov často spôsobujú výtok z penisu, ktorý môže byť hnisavý alebo mliečny - najčastejšie indikuje kvapavku. U žien sa výtoky z pošvy môžu vyskytovať z rôznych dôvodov, je preto veľmi dôležité, aby ženy k týmto zmenám pristupovali veľmi citlivo a pri akýchkoľvek pochybnostiach vyhľadali lekára. Pocit pálenia alebo bolesti pri močení sú častým príznakom infekcií ako kvapavka, chlamýdie alebo trichomoniáza. Bolestivé močenie však môže mať pôvod aj v močovom ústrojenstve, ideálne je preto nechať sa otestovať. Ak sa bližšie pozrieme na pohlavné choroby, príznaky, ktoré patria medzi tie najnepríjemnejšie, sú rozhodne vredy, pľuzgiere a vyrážky. Líšia sa v závislosti od toho, akého majú pôvodcu. Ak sa u pacientov vyskytnú bolestivé pľuzgiere alebo vredy v genitálnej oblasti, okolí análneho otvoru alebo v ústach, ide o genitálny herpes. Vred, ktorý nebolí a po čase môže zmiznúť - infekcia však v tele zostáva -, je typickým príznakom syfilisu. Ak spôsobia pohlavné choroby príznaky ako bolesti a opuch lymfatických uzlín, ide zvyčajne o imunitnú reakciu tela na infekciu. Lymfatické uzliny sú dôležitou súčasťou imunitného systému a fungujú ako filtre pre baktérie, vírusy a iné škodlivé mikroorganizmy. Bolesť pri pohlavnom styku prichádza často ako druhotný prejav pohlavných chorôb. Ak vyvolajú pohlavné choroby u žien príznaky ako zápal slizníc, tie sú následne citlivejšie a veľmi ľahko sa podráždia. Kvasinkové infekcie zase vyvolávajú suchosť vagíny, bolestivé sú aj spomínané vredy a pľuzgiere. Svrbenie alebo podráždenie v oblasti genitálií býva často sprievodným javom ochorení, ktoré postihujú kožu alebo vnútorné sliznice pohlavných orgánov. Samozrejme, nie každá vyrážka alebo začervenanie musí signalizovať pohlavné choroby, príznaky však treba vnímať v celkovom obraze zdravia. Ak sa teda u vás vyskytnú aj iné príznaky, je potrebné nechať sa otestovať alebo vyhľadať lekára. Len málokto pri horúčke, únave alebo nevoľnosti myslí na to, že sa v jeho organizme rozvíja pohlavná choroba. Každé neobvyklé krvácanie mimo bežného menštruačného cyklu je nepriaznivým signálom, že sa v ženskom organizme niečo deje. Môže byť spôsobené stresom, hormonálnym výkyvom, no príčinou môžu byť aj pohlavne prenosné choroby ako chlamýdie alebo kvapavka. Niektoré pohlavné choroby, ako HIV alebo hepatitída typu B, môžu prebiehať dlho bez príznakov, no postupne poškodzujú imunitný systém alebo iné orgány. Preto je dôležité pravidelne sa testovať, najmä ak máte viacerých sexuálnych partnerov alebo rizikový sexuálny život. Dôležitou súčasťou prevencie pohlavných chorôb je tiež používanie prezervatívov pri pohlavnom styku a pravidelné testovanie, zvlášť pri častom striedaní partnerov. Veľmi dôležitá je preto otvorená komunikácia so sexuálnym partnerom o intímnom zdraví.
Diagnostika a liečba pohlavných chorôb
Diagnostika pohlavných chorôb zahŕňa rôzne metódy, ktoré pomáhajú identifikovať prítomnosť infekcie spôsobenej baktériami, vírusmi, kvasinkami alebo parazitmi. Medzi najbežnejšie metódy diagnostiky pohlavných chorôb patrí fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom lekár vykoná vizuálnu kontrolu pohlavných orgánov, úst, hrdla alebo konečníka, podľa toho, akými ťažkosťami pacient trpí. Lekár skontroluje výskyt pľuzgierov, vyrážok, vredov alebo iných príznakov, ktoré sa vymykajú normálnemu stavu. Po osobnom vyšetrení u lekára nasleduje najčastejšie odber vzoriek a laboratórne testovanie, ktoré v dnešnej dobe dokáže spoľahlivo určiť nielen to, o aký typ ochorenia ide, ale aj v akom je štádiu. Tento typ vzorky sa využíva najmä na preverenie výskytu infekcií ako chlamýdie, kvapavka alebo syfilis. Liečba sexuálne prenosných ochorení závisí od typu infekcie, závažnosti stavu, ale aj od toho, či pacient nemá ďalšie zdravotné komplikácie. Existuje niekoľko spôsobov liečby, ktoré sa líšia podľa pôvodcu infekcie - baktérie, vírusy, parazity alebo kvasinky. Bakteriálne pohlavné choroby sa vo väčšine prípadov úspešne liečia antibiotikami - podľa konkrétnej diagnózy sa najčastejšie siaha po doxycyklíne, azitromycíne, ceftriaxóne a injekčnej forme penicilínu. Vírusové pohlavné choroby nemôžu byť úplne vyliečené, ich symptómy sa však dajú kontrolovať a zmierniť pomocou liekov. Na zmiernenie väčšiny z nich sa využívajú rôzne antivirotiká podľa toho, aké majú jednotlivé pohlavné choroby príznaky. Pri liečbe parazitárnych infekcií je dôležité sledovať pôvodcu. Z parazitárnych pôvodcov sa najčastejšie vyskytuje trichomoniáza a voš lonová. Zatiaľ čo trichomoniáza je prvok, ktorý spôsobuje infekciu, na liečbu ktorej sa využívajú lieky ako metronidazol alebo tinidazol, na odstránenie vši lonovej je potrebný úplne iný prístup. Pohlavne prenosné choroby s hubovým pôvodcom sú najčastejšie spôsobené Candidou a prejavujú sa ako kvasinkové infekcie. Tá je liečená antimykotikami, ktoré môžu byť v podobe krémov, čapíkov alebo tabletiek. V prípade, že sa u vás potvrdí pohlavná choroba, je potrebné kontaktovať sexuálneho partnera/partnerov, ktorý sa mohol buď nakaziť od vás alebo vy od neho. Ideálne je, ak partner absolvuje laboratórne testy aj bez toho, aby sa u neho vyskytli príznaky, aby mal istotu a zabránilo sa ďalšiemu šíreniu ochorenia. Pohlavné choroby sa netýkajú iba diagnostikovaného pacienta, ale aj partnera alebo partnerov, s ktorými dotyčný v poslednom čase prišiel do sexuálneho kontaktu. Aj napriek tomu, že jednotlivé pohlavné choroby majú rôznych pôvodcov, príznaky či priebeh, niektoré opatrenia sú pri všetkých rovnaké. Pre zamedzenie šírenia pohlavných chorôb je pri každom podozrení potrebné nechať sa otestovať a tiež kontaktovať všetkých sexuálnych partnerov, ktorí by sa mali rovnako otestovať a mohli v prípade pozitívneho nálezu pristúpiť k prípadnej liečbe. Je bežnou praxou, že majú pohlavné choroby u mužov príznaky, ktoré sú výrazne odlišné od tých, ktoré sa vyskytnú u žien. V prípade, že sa u vás potvrdí výskyt sexuálne prenosnej choroby, odporúča sa zdržanie sa pohlavného styku počas liečby a podľa konkrétneho ochorenia aj po jej ukončení, aby sa zabránilo reinfekcii.
#