Preventívne prehliadky u gynekológa sú dôležitou súčasťou starostlivosti o ženské zdravie. Avšak, niekedy sa môže stať, že lekár počas prehliadky nič konkrétne nepovie, čo môže u pacientky vyvolať obavy a neistotu. Tento článok sa zaoberá situáciami, kedy gynekológ na preventívnej prehliadke neposkytne dostatok informácií a ponúka rady, ako v takejto situácii postupovať.
Preventívna prehliadka a očakávania
Preventívna gynekologická prehliadka by mala byť komplexná a mala by zahŕňať:
- Rozhovor s lekárom o menštruačnom cykle, sexuálnom živote, zdravotných problémoch a rodinnej anamnéze.
- Všeobecné vyšetrenie, vrátane merania krvného tlaku a hmotnosti.
- Vyšetrenie prsníkov.
- Vnútorné gynekologické vyšetrenie, vrátane vizuálnej kontroly vonkajších pohlavných orgánov, zavedenia zrkadla (spekula) do pošvy a odberu steru z krčka maternice (Pap test).
- Bimanuálne vyšetrenie, pri ktorom lekár jednou rukou v pošve a druhou na bruchu nahmatáva maternicu a vaječníky.
- Sonografické vyšetrenie (ak je indikované).
Počas prehliadky by mal lekár pacientke vysvetliť, čo vyšetruje a aké sú výsledky. Ak sa zistí akýkoľvek problém, mal by lekár navrhnúť ďalší postup, napríklad ďalšie vyšetrenia alebo liečbu.
Čo robiť, ak lekár nič nepovie
Ak sa stane, že lekár počas preventívnej prehliadky nič nepovie, je dôležité, aby ste sa aktívne zaujímali o svoje zdravie a kládli otázky. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:
Pýtajte sa: Nebojte sa klásť lekárovi otázky ohľadom vášho zdravotného stavu. Pýtajte sa na všetko, čo vás zaujíma alebo znepokojuje. Ak nerozumiete nejakému termínu, požiadajte lekára o vysvetlenie.
Prečítajte si tiež: Spokojnosť pacientiek s gynekológiou MUDr. Vašovej
Žiadajte výsledky vyšetrení: Máte právo vedieť výsledky všetkých vyšetrení, ktoré vám boli vykonané. Ak vám lekár nepovie výsledky automaticky, požiadajte ho o ne. Pýtajte sa na význam výsledkov a na to, či si vyžadujú ďalšiu liečbu alebo sledovanie.
Informujte sa o ďalšom postupe: Ak lekár zistí akýkoľvek problém, mal by vám navrhnúť ďalší postup. Pýtajte sa na možnosti liečby, riziká a prínosy každej možnosti a na to, ako dlho bude liečba trvať.
Zvážte druhý názor: Ak máte pochybnosti o názore alebo postupe vášho lekára, neváhajte vyhľadať druhý názor u iného odborníka. Máte právo na to, aby ste sa cítili komfortne a dôverovali svojmu lekárovi.
Vedenie záznamov: Je užitočné viesť si vlastné záznamy o preventívnych prehliadkach, výsledkoch vyšetrení a odporúčaniach lekára. Tieto záznamy vám môžu pomôcť sledovať vaše zdravie a lepšie sa orientovať v zdravotnej starostlivosti.
Príklady situácií a riešení
Nález cysty na vaječníku
Ak vám lekár oznámi, že máte cystu na vaječníku, ale nepovie vám viac informácií, pýtajte sa na:
Prečítajte si tiež: Kontakty na detského gynekológa Banská Bystrica
- Veľkosť cysty: Aká je veľká cysta? Cysty sa väčšinou operujú, keď majú nad 5 cm.
- Typ cysty: O aký typ cysty ide? Zrejme máš vodovú cystu, ktorá má tendenciu sa vstrebať.
- Ďalší postup: Kedy by ste mali ísť na kontrolu? Skontrolovať by ťa mala po menzese, nie až po troch mesiacoch.
- Možné komplikácie: Čo sa stane, ak cysta praskne? Bude to bolieť?
V prípade nálezu cysty môže lekár odporučiť užívanie vitamínu E 400mg denne.
Stredne ťažký zápal
Ak vám lekár oznámi, že máte "stredne ťažký zápal", reaktívne bunkové zmeny a skvamóznu metapláziu, ale nepovie vám, či je potrebná liečba, pýtajte sa na:
- Príčinu zápalu: Čo spôsobilo zápal?
- Ďalšie vyšetrenia: Sú potrebné ďalšie vyšetrenia, napríklad ster na chlamydia, ureaplazmu a mykoplazmu?
- Možnosti liečby: Aké sú možnosti liečby? Je potrebná antibiotická terapia?
Nepriaznivé výsledky CIN 2/3
Ak máte nepriaznivé výsledky CIN 2/3, je dôležité pýtať sa na:
- Význam výsledkov: Čo presne znamenajú tieto výsledky?
- Ďalší postup: Aký je ďalší postup? Je potrebná konizácia alebo iná liečba?
- Možnosti liečby: Aké sú možnosti liečby a aké sú ich riziká a prínosy?
Prvá návšteva u gynekológa
Prvá návšteva u gynekológa je pre veľa dievčat a žien spojená s nervozitou, hanbou a množstvom otázok. Je to úplne normálne, pretože ide o intímne vyšetrenie a o časť tela, o ktorej sa často otvorene nerozpráva ani v rodine.
Odborné spoločnosti, napríklad American College of Obstetricians and Gynecologists (ACOG), odporúčajú, aby prvá reprodukčná/gynekologická návšteva prebehla približne vo veku 13-15 rokov, aj keď v tomto veku často ešte vôbec nie je potrebné klasické vnútorné vyšetrenie. Skôr ide o rozhovor, zodpovedanie otázok a základné zhodnotenie zdravia.
Prečítajte si tiež: Gynekológ MUDr. Zoltán Jány
Presný vek, kedy ísť na prvú gynekologickú prehliadku, môže závisieť od tvojho zdravotného stavu, menštruácie a sexuálnej aktivity. Všeobecne sa odporúča prvá návšteva medzi 13.-15. rokom života alebo po začiatku menštruácie, aj keď pri prvej návšteve často nejde o klasickú „prehliadku na kresle“, ale hlavne o rozhovor a základné vyšetrenie.
Existujú však situácie, keď je dobré ísť k lekárovi aj skôr a nečakať na rutinnú preventívku. Patria sem veľmi silné alebo extrémne bolestivé menštruácie, krvácanie medzi cyklami, výtok so silným zápachom, pálením alebo svrbením, bolesti v podbrušku, problémy pri močení alebo podozrenie na tehotenstvo.
Príprava na prvú návštevu
Príprava na prvú návštevu nie je o tom, že musíš vyzerať „dokonalá“, ale skôr o tom, aby sa lekárovi ľahšie pracovalo a ty si mala pocit, že máš situáciu pod kontrolou. Prakticky je vhodné napísať si na papier alebo do mobilu otázky, ktoré máš - napríklad ohľadom menštruácie, bolesti, výtoku, antikoncepcie alebo sexu.
Pred návštevou si prichystaj kartičku poistenca, doklad totožnosti (ak si staršia) a zoznam liekov, ktoré užívaš, vrátane antikoncepcie či voľnopredajných prípravkov. Odborníci odporúčajú, aby pacientky priniesli aj základné informácie o svojom zdraví a prípadných ochoreniach v rodine - napríklad výskyt rakoviny prsníka či vaječníkov u blízkych príbuzných.
Dobré je objednať sa na termín mimo dní, keď máš úplne najsilnejšiu menštruáciu, najmä ak ide o preventívnu prehliadku s odberom buniek z krčka maternice (Pap test). Niektoré odborné zdroje uvádzajú, že Pap test sa v mnohých prípadoch dá urobiť aj počas menštruácie, no môže byť menej prehľadný a pre teba nepríjemnejší, preto sa v praxi často odporúča stred cyklu.
Deň pred vyšetrením a v deň vyšetrenia stačí bežná sprcha a základná intímna hygiena. Nemusíš používať žiadne zvláštne prípravky, vaginálne dezinfekcie ani výplachy. Naopak, odborníci upozorňujú, že vaginálne sprchovanie (tzv.
Vo všeobecnosti sa odporúča aspoň 24-48 hodín pred vyšetrením nemať vaginálny pohlavný styk, nepoužívať vaginálne čapíky ani krémy, ak ti lekár nepovedal inak. Dôvodom je, že zvyšky spermií, lubrikačných gélov či liekov môžu ovplyvniť výsledky niektorých testov, napríklad steru z krčka maternice.
Čo sa týka ochlpenia, nemusíš byť perfektne oholená ani depilovaná. Lekára zaujíma zdravotný stav, nie estetický vzhľad. Vyber si taký stav úpravy, v ktorom sa cítiš komfortne ty.
Na gynekologické vyšetrenie sa najlepšie hodí oblečenie, ktoré si ľahko vyzlečieš a v ktorom sa cítiš pohodlne. Veľa žien preferuje voľnejšie šaty alebo sukňu, pretože pri vyšetrení sa často vyzliekaš len od pása nadol a sukňa ti môže poskytnúť pocit väčšej intimity. Topánky je praktické mať také, ktoré sa dajú rýchlo vyzuť a obuť, napríklad tenisky alebo balerínky. V ambulancii môže byť chladnejšie, takže sa oplatí mať ponožky, aby ti na vyšetrovacom kresle nebola zima na nohy. Mnohé ambulancie poskytujú jednorazové podložky alebo plachty, niektoré dokonca aj jednorazové sukničky či šortky. Ak máš obavy, pokojne sa vopred telefonicky opýtaj, ako to v konkrétnej ambulancii funguje.
Priebeh vyšetrenia
Po príchode do ambulancie sa najprv nahlásiš na recepcii alebo priamo u sestričky. Tá si od teba vezme kartičku poistenca, môže sa pýtať na dôvod návštevy, prípadne ti dá vyplniť krátky dotazník o zdravotnom stave.
Samotná prehliadka obvykle začína rozhovorom v ordinácii, kde sedíš oblečená za stolom oproti lekárovi. Lekár alebo lekárka sa ťa bude pýtať na menštruáciu (kedy začala, ako často chodí, či je bolestivá), na prípadné bolesti, výtok, ťažkosti pri močení či stolici, na alergie, lieky, ktoré užívaš, a prípadne aj na sexuálnu aktivitu a antikoncepciu. Je dôležité odpovedať pravdivo, aj keď ti niektoré otázky môžu pripadať nepríjemné.
Potom môže nasledovať všeobecné vyšetrenie - napríklad zmeranie krvného tlaku, telesnej hmotnosti či základné vyšetrenie prsníkov, najmä ak si staršia alebo máš ťažkosti. Až následne sa presúvaš do kabínky alebo za zástenku, kde sa vyzlečieš od pása nadol (niekde aj vrátane spodnej bielizne, inde si môžeš nechať napríklad tričko).
Pri prvej návšteve u tínedžeriek alebo veľmi mladých pacientok sa často ani nerobí vnútorné vyšetrenie, najmä ak ešte nemali pohlavný styk a nemajú konkrétne gynekologické ťažkosti. Lekár sa môže obmedziť len na pohľad na vonkajšie genitálie, prípadne urobiť ultrazvuk cez brucho. U starších pacientok a pri preventívnej prehliadke však zvyčajne prebehne klasické gynekologické vyšetrenie: najprv vizuálna kontrola vonkajších pohlavných orgánov, potom zavedenie špeciálneho nástroja - zrkadla (spekula) - do pošvy a odobratie steru z krčka maternice, a napokon tzv.
Pocity počas vyšetrenia
Pri gynekologickom vyšetrení je úplne bežné cítiť nepríjemný tlak alebo mierne pálenie, ale ostrá, neznesiteľná bolesť by nemala byť normou. Keď lekár zavádza do pošvy zrkadlo, môžeš cítiť tlak alebo krátke pnutie, akoby si mala tampón, len o niečo viac do šírky. Odber buniek z krčka maternice (Pap test) väčšina žien opisuje ako krátky škrabkavý pocit alebo tlak, ktorý trvá len pár sekúnd. Niektoré ženy necítia takmer nič, iné majú pocit štipnutia či miernych kŕčov, podobných začínajúcej menštruácii.
Bimanuálne vyšetrenie, pri ktorom lekár jednou rukou v pošve a druhou na bruchu nahmatáva maternicu a vaječníky, môže byť spojené s pocitom tlaku v podbrušku. Opäť platí, že krátke diskomfortné pocity sú normálne, ale prudká bolesť by nemala byť. Ak ťa čokoľvek bolí, povedz to nahlas - lekár môže použiť menšie zrkadlo, viac gélu alebo zvoliť jemnejšiu techniku.
Hanba a mýty
Hanbiť sa pred prvým gynekologickým vyšetrením je normálne, pretože ide o intímnu časť tela a cudzí človek má byť „veľmi blízko“. Treba si však uvedomiť, že gynekológovia každý deň vidia stovky pacientok a pre nich je vyšetrenie odborná rutina, nie dôvod na posudzovanie vzhľadu tela. Pomôcť môže, ak si pred návštevou otvorene povieš, čoho sa bojíš - napríklad bolesti, hanby alebo toho, že sa nevieš spýtať na citlivé témy.
Ak si neplnoletá, často ideš na vyšetrenie s rodičom alebo iným dospelým sprievodom. Môžeš sa však spýtať, či časť rozhovoru môže prebiehať len medzi tebou a lekárom, aby si mohla otvorene hovoriť o veciach, ktoré pred rodičmi riešiť nechceš.
Jedným z častých mýtov je, že na gynekologické vyšetrenie musí byť žena úplne oholená. Zo zdravotného hľadiska to nie je potrebné. Ďalšou otázkou je, či sa dá ísť na vyšetrenie počas menštruácie. Pri niektorých typoch vyšetrení, najmä pri preventívnom Pap teste, môžu byť výsledky pri silnom krvácaní menej prehľadné, preto sa často odporúča termín mimo najsilnejších dní. Na druhej strane, ak máš podozrivo silné, dlhé alebo nepravidelné krvácanie, práve to je dôvod, prečo ísť k lekárovi aj počas menštruácie.
Rovnako nie je potrebné pred návštevou používať parfumované spreje, dezodoranty či špeciálne „osviežovače“ pre intímne partie. Dokonca môžu spôsobiť podráždenie alebo zamaskovať príznaky infekcie, ktoré by lekár potreboval vidieť.
Okamžité alebo skoré vyšetrenie je vhodné pri viacerých príznakoch, ktoré by sa nemali ignorovať. Ďalej by si mala vyhľadať lekára pri podozrení na tehotenstvo (meškajúca menštruácia, pozitívny tehotenský test), pri bolesti počas pohlavného styku alebo pri náhlej bolesti v podbrušku sprevádzanej teplotou. V prípade veľmi silnej bolesti, horúčky alebo náhleho zhoršenia stavu neváhaj vyhľadať urgentnú starostlivosť alebo pohotovosť.
Pravidelné prehliadky
Po prvej návšteve sa z gynekológa stáva „tvoj“ odborník na ženské zdravie. Väčšina odporúčaní uvádza, že preventívne gynekologické prehliadky by mali prebiehať raz ročne alebo podľa toho, ako ti to odporučí tvoj lekár, s ohľadom na tvoje ťažkosti, výsledky testov a vek. Pap test (screening rakoviny krčka maternice) sa vo viacerých odporúčaniach začína okolo 21.
Pravidelné kontroly sú dôležité aj vtedy, ak nemáš žiadne ťažkosti. Mnohé gynekologické ochorenia, vrátane niektorých predrakovinových zmien, môžu dlhý čas prebiehať bez výrazných príznakov.
Väčšina bežných gynekologických preventívnych prehliadok je v rámci verejného zdravotného poistenia hradená zdravotnou poisťovňou, ak máš platné poistenie a ideš k lekárovi, ktorý má zmluvu s tvojou poisťovňou. Ak ideš k súkromnému gynekológovi, ktorý nepracuje na zmluvu s poisťovňou, za vyšetrenie zaplatíš sumu v eurách podľa cenníka ambulancie. Najjednoduchšie je pozrieť si cenník na webovej stránke alebo sa informovať telefonicky pri objednávaní.
Prvá návšteva u gynekológa je dôležitý krok k tomu, aby si mala svoje zdravie viac pod kontrolou. Nie je to trest ani „test“, ale priestor na otázky, vysvetlenie a prevenciu. Ak sa pripravíš - prakticky aj psychicky - budeš sa cítiť istejšie. Pamätaj, že máš vždy právo povedať „stop“, požiadať lekára, aby ti krok za krokom vysvetľoval, čo robí, a pýtať sa na všetko, čo ti nie je jasné.
tags: #gynekolog #mi #na #preventivnej #prehliadke #nic