Bábätká sú skutočne rozkošné a často nám svojím vzhľadom a oblečením pripomínajú malých dospelých. Avšak, medzi bábätkami a dospelými existuje mnoho rozdielov, ktoré nie sú na prvý pohľad zrejmé. Jedným z najzaujímavejších rozdielov je počet kostí v tele. Dospelý človek má 206 kostí, zatiaľ čo bábätko ich má oveľa viac. Ako je to možné?
Vývoj kostry od zárodku po narodenie
Nový život začína spojením spermie a vajíčka. Po oplodnení sa vajíčko začne deliť a rásť, pričom putuje do maternice, kde sa uhniezdi a vyvíja počas 9 mesiacov. Už v prvom mesiaci tehotenstva sa vytvára základ srdca a postupne sa formujú aj ďalšie orgány a systémy.
Kosti bábätiek sú mäkšie a pružnejšie, čo si vyžaduje opatrné zaobchádzanie. Je mylná predstava, že deti majú menej kostí ako dospelí. V skutočnosti majú detí viac kostí.
Počet kostí u detí a dospelých
Ľudské telo pozostáva z viac ako 200 kostí. Deti majú viac kostí než dospelí, pretože sa časom niektoré kosti zrastú. Presný počet kostí sa neuvádza ani v literatúre.
Ako sa kosti menia počas rastu
Kosti bábätiek sú tvorené prevažne chrupavkou. Chrupavka je pružné tkanivo, ktoré sa postupne mení na kosť procesom osifikácie. Počas rastu sa niektoré chrupavčité časti kostí spájajú a zrastajú, čím sa znižuje celkový počet kostí v tele. Napríklad, lebka novorodenca sa skladá z viacerých kostí, ktoré sú oddelené väzivovými švami. Tieto kosti sa postupne zrastajú, čím sa vytvára pevná ochrana pre mozog.
Prečítajte si tiež: Všetko o gynekologickej pohotovosti
Prečo majú bábätká viac kostí?
Hlavným dôvodom, prečo majú bábätká viac kostí ako dospelí, je uľahčenie pôrodu. Mäkké a pružné kosti umožňujú bábätku prejsť pôrodnými cestami s menším rizikom poranenia. Okrem toho, väčší počet kostí umožňuje flexibilnejší rast a vývoj kostry.
Funkcie kostí
Kosti dodávajú nášmu telu tvar a oporu. Je to pevný orgán, ktorý slúži ako mechanická opora tela a chráni telo pred zranením a navyše práve v kostiach vznikajú červené a biele krvinky. Kosti tvoria asi 20 % celkovej telesnej hmotnosti a majú rôzne tvary a veľkosti. Kosti možno vo všeobecnosti rozdeliť do 2 skupín, a to kompaktné kosti a trabekulárne kosti. Najčastejšími poraneniami kostí sú zlomeniny a vyvrtnutia.
Zloženie kostí
Kosti majú obal, takzvanú okosticu. Dlhé kosti sú duté a vyplnené sú kostnou dreňou. Tá je najprv červená, neskôr jej časť zožltne, stáva sa tukovou. Červená kostná dreň je vždy v hrudnej kosti, rebrách, stavcoch a lebečnej kosti. Kostná dreň dospelého človeka váži asi 2600 gramov. Táto dreň vytvára v ľudskom tele krvinky a počas života vytvorí asi 650 kíl červených krviniek a 1000 kíl bielych.
Rast kostí
Rast kostí prebieha v troch obdobiach:
- Prvé obdobie rastu: Od narodenia do druhého roku života.
- Druhé obdobie rastu: Od druhého roku života do začiatku puberty. V tomto období rastie dieťa priemerne 5 - 7 cm za rok.
- Tretie obdobie rastu: V období puberty. Hovoríme, že dieťa sa v puberte vyšvihlo (rastový špurt). Rastový výšvih v puberte je vyvolaný predovšetkým pohlavnými hormónmi, ktoré produkujú dozrievajúce pohlavné žľazy ako aj zvyšujúcim sa vyplavovaním rastového hormónu.
U dievčat začína puberta okolo 10,5 roka a hneď od začiatku puberty začnú dievčatá rýchlo rásť. V roku s najrýchlejším rastom je to asi 8 - 9cm za rok. Rast sa výrazne spomalí, keď dievča dostane menštruáciu. Chlapci idú do puberty asi o 1,5 roka neskôr a na rozdiel od dievčat, rastú najrýchlejšie asi po 2 rokoch od začiatku puberty. V roku najväčšieho rastového prírastku dokážu vyrásť až 12 cm. Tým, že idú do puberty neskôr a puberta im priemerne dlhšie trvá, sú chlapci vyšší ako dievčatá.
Prečítajte si tiež: Ryšaví rodičia a farba vlasov dieťaťa
Problémy s rastom
Pomalší rast majú deti, ktoré trpia na vážne, chronické ochorenie. Veľmi často sa práve za zníženým rastom môže skrývať neznášanlivosť lepku, bielkoviny, ktorá sa nachádza v múke. Ak dieťa dostane diétu, ktorá je bez lepku, svoj rastový deficit rýchlo dobehne. Podobne za poruchou rastu sa môžu skrývať nerozpoznané ochorenia pečene a obličiek. Zle rastie aj dieťa, ktoré má ťažkú srdcovú chybu a jeho organizmus trpí nedostatkom kyslíka.
Starostlivosť o kosti
Je dôležité dbať na zdravie kostí už od detstva. Silná kostná hmota sa buduje už v detstve. Primeraná záťaž kostného tkaniva patrí k najlepším prirodzeným prostriedkom udržania pevnosti kosti. Pravidelná a veku či zdravotnému stavu primeraná fyzická aktivita je dôležitou súčasťou prevencie osteoporózy. Vápnik a vitamín D sú spoločne zodpovedné za pevné a zdravé kosti. Ich nedostatok môže byť príčinou odbúravania kostnej hmoty. V rámci prevencie dbajte na dostatočný prísun vápnika (denná dávka 1000 - 1200 mg u dospelých). Hlavným zdrojom je vyvážená a pestrá strava. Vitamín D je potrebný na efektívne vstrebávanie a využitie vápnika v tele, a tým na správnu stavbu kostí. Bez neho sa kosti oslabujú aj napriek dostatočnému príjmu samotného vápnika. Obmedzte pitie kávy a alkoholu - kofeín znižuje hladinu vápnika, alkohol znižuje vstrebávanie vápnika z čreva. Udržiavajte si optimálnu telesnú hmotnosť.
Zaujímavosti o ľudskom tele
- Kostra človeka váži približne 10 kíl, čo predstavuje asi 14 percent z celkovej hmotnosti.
- Približne 20 percent ľudí má väčší počet stavcov. Najčastejší počet stavcov je 33. Rozdielny počet stavcov je v prípade kostrčových stavcov.
- Jeden človek z 50 má o jedno rebro viac a častejšie je to u mužov, než u žien. Počet rebier je 12. párov, pričom 1. až 7. sa priamo upína na hrudnú kosť, 8. až 10.
- Najmenšiu kosť máte v uchu a volá sa strmenná kosť a je veľká asi ako zrnko ryže. Je súčasťou lebky, ktorá sa skladá z 22 kostí.
- Stehenná kosť je tvrdšia než betón.
- Ľudské srdce je veľké približne ako vaša päsť a váži menej než pol kila. Jeho dĺžka je asi 12, 5 centimetra, hrúbka 6 a šírka 7,5 centimetra. Za 24 hodín prečerpá až 10 000 litrov krvi, napríklad mozgom prejde za minútu asi 750 mililitrov krvi.
- Váš normálny pulz je 60 až 80 úderov za minútu, avšak srdce ženy bije o 6 až 8 úderov rýchlejšie ako srdce muža. Za život vám srdce udrie až 2,5 miliardy krát.
- Keby sme chceli zmerať všetky žily a cievy človeka, namerali by sme ich asi 100 000 kilometrov. V žilách sa nachádza asi 75 percent vašej krvi, 20 percent je v tepnách a 5 percent vo vlásočniciach.
- Vašu krv prefiltrujú obličky denne až 60 krát.
Prečítajte si tiež: Čo je potrat?