Samovoľný potrat, bolestivá strata v živote ženy, je téma, o ktorej sa často mlčí. Tento článok sa zameriava na to, čo sa deje po domácom samovoľnom potrate a ako sa o seba postarať fyzicky aj psychicky. Cieľom je poskytnúť komplexné informácie, ktoré pomôžu ženám lepšie sa vyrovnať s touto náročnou skúsenosťou.
Čo je samovoľný potrat?
Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa tehotenstva. Spontánnym potratom končí približne 10% potvrdených tehotenstiev, pričom väčšina potratov prebehne počas prvého trimestra - prvých 12 týždňov tehotenstva. Potrat skoro na začiatku tehotenstva je možné mylne považovať za menštruáciu, je to však menej pravdepodobné po 8. týždni.
Príznaky samovoľného potratu
Príznaky potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. Niekedy sa potrat môže prejaviť aj vo forme silnejšej menštruácie, ktorá prišla trochu oneskorene. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Sú však aj pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu. Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov. Avšak, je tiež možné, že tieto príznaky sa vyskytnú aj bez potratu. Bolesti v podbrušku však nemusia znamenať len začínajúci potrat.
Príčiny samovoľného potratu
K spontánnemu potratu nedochádza bez zjavnej príčiny. Po strate plodu prichádzajú na rad otázky a výčitky: „Prečo sa to stalo?“ „Keby som si dávala väčší pozor…“ Sebaobviňovanie však nie je na mieste, pretože väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť. Väčšina potratov je spôsobená prirodzenými a neodvrátiteľnými príčinami.
Medzi najčastejšie príčiny samovoľných potratov, a to až v 70%-ách všetkých prípadov, sú chromozómové abnormality. Ide o to, že chromozómy od otca a matky sa zle poskladajú, a buď ich je veľa alebo naopak málo. Ne-dá sa s tým nič urobiť. Je to populačné riziko, ktoré nesieme všetci rovnako. Medzi ďalšie príčiny patrí napríklad nedostatočnosť maternicového čípka, ktorý musí byť v tehotenstve uzavretý. Prehnaná imunologická reakcia, či už proti spermiám alebo proti oplodnenému vajíčku, je tiež možnou príčinou samovoľných potratov. Lekári však už prichádzajú na to, jak tento problém riešiť. Ďalšou príčinou môže byť neliečená cukrovka, nefungujúca štítna žľaza či bakteriálne infekcie. Niektoré ženy sa boja cvičiť, bežne manuálne pracovať či mať sex - žiadna z týchto aktivít ale nie je príčinou samovoľného potratu.
Prečítajte si tiež: Príklad domáceho časového rozvrhu a diéty
Niektoré rizikové faktory však môžu zvýšiť šance na spontánny potrat. Ako sme už spomínali vyšší vek môže tiež ovplyvniť riziko spontánneho potratu. Ženy staršie ako 35 rokov majú vyššie riziko potratu ako ženy mladšie. Jeden potrat, avšak,nezvyšuje riziko ďalšieho potratu. Väčšina žien obvykle dieťa donosí v poriadku.
Starostlivosť po domácom samovoľnom potrate
Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom.
Fyzické zotavenie
Zotavenie Vášho tela bude závisieť od toho, ako pokročilé bolo Vaše tehotenstvo pred potratom. Aj keď tehotenské hormóny môžu po potrate pretrvávať niekoľko mesiacov v krvi, mali by ste mať normálnu menštruáciu znova o štyri až šesť týždňov.
Po spontánnom potrate - približne 2 týždne. Počas nich sa (kvôli riziku infekcie) odporúča, nič do vagíny nevkladať, čiže žiadne tampóny alebo pesary. A samozrejme, musíte sa vyhnúť pohlavnému styku. Menštruačné krvácanie sa zvykne obnoviť o 4 - 6 týždňov. Ovulácia ale môže nastať už po 14 dňoch od potratu.
Liečba potrebná po potrate môže závisieť od typu potratu, ktorý ste prežili. Riziko komplikácií pri ktorejkoľvek z týchto možností liečby je veľmi malé.
Prečítajte si tiež: Domáca krabičková diéta
Emočné zotavenie
Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Nájdite si čas pre seba. Smútok a trúchlenie je prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc.
Spontánny potrat je nepredstaviteľne bolestivou skúsenosťou. Je ťažké o nej hovoriť, no niekedy ešte ťažšie nehovoriť a mlčať. Čo ale v takej situácii robiť? Čo robiť, keď ste ako žena celý život učená, že sa s tým prosto musíš vyrovnať, nasadiť úsmev na tvár a nikoho nezaťažovať. Fňukať sa nemá a toto predsa nie je také hrozné. A potom len v tichu, samote tmavej izby si poplačeme, bolesť zatlačíme do najtmavších kútov mysle, aby sme nikoho nevyrušovali, a fungujeme na sto percent. Ale bolesť nemizne, vracia sa, pretože naše srdce bolo roztrieštené na milión kúskov a je ťažké poskladať ho naspäť. Stále počujeme to prázdne ticho… A často ani nevieme, kedy na naše bábätko spomínať. No možno chceme a potrebujeme smútiť, možno potrebujeme veľa plakať či len tak byť a mlčať, dostať objatie a súcit, oddychovať a nabrať nové sily… ale bojíme sa, že nám to nebude dovolené, že tým prejavíme slabosť. Je nás veľa. Nie si sama. A na tebe, tvojej bolesti a tvojom nenarodenom bábätku záleží.
Kedy sa pokúsiť otehotnieť znova?
Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, skôr ako sa pokúsite znova otehotnieť. Pokiaľ neviete, či sa do otehotnenia môžete pustiť ihneď znova, poraďte sa s lekárom. Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené. Taktiež je vhodné požiadať lekára o radu alebo pomôcť s vypracovaním plánu koncepcie.
Kedysi sa ženám odporúčalo, aby s ďalším tehotenstvom počkali aspoň 3 až 6 mesiacov. Riziko tehotenských komplikácií je pritom u nich na rovnakej úrovni, ako u žien, ktoré predtým nepotratili. Keďže každý prípad je individuálny, najlepšie urobíte, ak sa poradíte so svojím lekárom, ako dlho po zákroku vám odporúča počkať.
Potrat určite nevyhnutne neznamená, že už nebudete môcť mať dieťa. Pamätajte, že potrat nutne neznamená, že v budúcnosti už viac nepočnete dieťa.
Prečítajte si tiež: Recept na cibuľový sirup
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Potrat je zvyčajne iba jednorazový. Ak ste však zažili dva alebo viac po sebe idúcich potratov, lekár Vám odporučí vyšetrenie, aby sa zistilo, čo ich mohlo spôsobiť. Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov. Avšak, je tiež možné, že tieto príznaky sa vyskytnú aj bez potratu.
Ako sa vyrovnať so stratou?
Potrat znamená pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov, ktoré veľakrát zhorší napr. chladné správanie zdravotníckeho personálu. Hoci racionálne si môžete uvedomovať, že raz donosíte zdravé dieťa, nič to nemení na fakte, že ste chceli a ľúbili práve to, o ktoré ste prišli. Dovoľte si ich prežiť a precítiť. Čím dlhšie im budete vzdorovať, tým dlhšie budú pretrvávať. Môžete byť v šoku a celú situáciu popierať. Tieť môžete cítiť vinu a hnev, hoci znovu viete, že ste neurobili nič zle a potratu ste zabrániť nemohli. Mnoho žien sa po potrate cíti depresívne a zúfalo, v jednom kuse plačú, majú problémy s jedlom, či so spánkom. Posledným v tejto vlne pocitov je obyčajne zmierenie sa s realitou. Niekedy nastáva opačný proces - necítite nič, neplačete, jednoducho - emócie neprichádzajú. Neexistuje akurátne množstvo zármutku, ktoré by ste po potrate mali cítiť; preto vedzte, že ani absencia emócií nie je nič čudné ani nenormálne. Nech sa už cítite akokoľvek, najdôležitejšie je, dopriať si dostatok času na spracovanie celej udalosti.
Tipy na zvládnutie emócií po potrate:
- Zdieľajte svoje pocity: Zdieľajte svoje pocity úprimne a otvorene so svojím partnerom. Muži obyčajne nevyjadrujú svoje pocity natoľko, ako ženy. Ak máte potrebu rozprávať o tom, čo ste prežili, nájdite si dobrého poslucháča a vyrozprávajte sa. Existuje aj množstvo online diskusných fór, kde sa o svoju skúsenosť môžete podeliť. Snažte sa však nájsť skupinu, v ktorej funguje vzájomná podpora a zdieľanie.
- Doprajte si čas: Niektorým ženám pomohlo pátranie po príčine potratu, čo zahŕňa rôzne vyšetrenia a zháňanie informácií. Smrť blízkeho človeka obyčajne sprevádza pohreb, alebo aspoň posledná rozlúčka. Ide o veľmi dôležité prechodové rituály, ktoré ľuďom umožňujú smútiť. Ak ich nemáte, môžete usporiadať aspoň symbolický pohreb, alebo urobiť niečo, čo vám pomôže, aby ste bábätko riadne oplakali a odsmútili, niečo, čo vám ho bude pripomínať.
- Očakávajte rôzne reakcie: Pripravte sa na to, že ľudia častokrát nevedia, ako zareagovať pri správe, že ste prišli o bábätko. Ak máte ďalšie deti, možno vám povedia, že „veď aspoň máte tie“. Často môžu opakovať aj frázy typu „malo to tak byť“, „aspoňže sa to stalo takto skoro“, či „neboj sa, ešte budeš mať veľa detí“. Myslite na to, že títo ľudia vám nechcú ublížiť, len nevedia, ako reagovať. Niekedy sa s tým nedá urobiť nič, iba prikývnuť a myslieť si svoje. Cudzí ľudia necítia hĺbku vášho zármutku.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Hoci je normálne a dôležité, stratu bábätka odsmútiť, časom by ste sa mali začať cítiť lepšie. Postabortívny syndróm je vlastne posttraumatická porucha po potrate, ktorá vás núti celý proces neustále prežívať a vracať sa k nemu. Faktom je, že hoci porodíte desať zdravých detí, na to jedno, o ktoré ste prišli, nikdy nezabudnete. Smútok sa môže znovu vynoriť v čase výročia potratu alebo výročia dátumu, keď sa vaše bábätko malo narodiť.
Pohreb a spomienka na nenarodené dieťa
Pochovávanie nenarodených detí kladieme silnú protiváhu kultúre smrti, resp. potratovej kultúre. Terapeutická služba osobám so skúsenosťou spontánneho a umelého potratu ukázala, že pochovanie dieťaťa je významným momentom na ceste vnútorného uzdravenia.
V posledných rokoch nastal v slovenskej spoločnosti pozitívny posun. V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa.
Právo na pochovanie
Dieťa už od počatia - bez ohľadu na veľkosť a zdravotný stav - má plnú ľudskú dôstojnosť. Jeho mŕtve telíčko si zaslúži úctivé nakladanie. Pochovaním mŕtveho ľudského plodu vydávajú rodičia silné svedectvo o plnej ľudskej dôstojnosti počatých detí. Kresťanskí rodičia nech sa obrátia na svojho duchovného, ktorý im pomôže pri usporiadaní pohrebného obradu.
Zákon č.131/2010 Z. z. o pohrebníctve stanovuje, že:
- rodič môže vyžiadať potratené dieťa od zdravotníckeho zariadenia na pochovanie;
- musí tak urobiť písomne a najneskôr štyri dni po zákroku vyčistenia maternice;
- na pochovanie sa majú vydať aj všetky biologické zvyšky, ktoré sa nedajú oddeliť od samotného tela dieťaťa;
- na pochovanie sa nevydáva biologický materiál určený na bioptické vyšetrenie.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný bezodkladne vydať rodičom potratené dieťa na pochovanie (s výnimkou biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie). Vlastný hrob, zdieľaný hrob alebo symbolický hrob - to sú možnosti, ako si uctiť pamiatku nenarodeného dieťaťa.
Misijný pamätník nenarodeným deťom
Od roku 2013 putuje po Slovensku. Môže byť aj u vás.
Prevencia potratu
Aj keď existujú faktory, ktoré zvyšujú riziko potratu, spravidla to nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Cvičenie a pohlavný styk však nie sú príčinou potratov.
Ako sme už spomenuli, u väčšiny potratov nevieme zistiť ich dôvod, a teda ich nevieme ani ovplyvniť. Najlepšie, čo môžete pre seba po fyzickej stránke urobiť, je, keď udržíte svoje telo také zdravé, ako to len ide! Pretože práve to je najväčší predpoklad pre úspešné tehotenstvo. Užívanie špeciálnych výživových doplnkov pre tehotné ženy nie je vyslovene nutné, môžu vám však zabezpečiť žiadaný prísun vitamínov a minerálov.