Úvod
Čo znamená, keď si dieťa vyberá, kto ho bude obliekať, s kým chce tráviť čas, alebo koho preferuje v rôznych situáciách? Tento článok sa zaoberá problematikou detskej preferencie, skúma hlbšie dôvody, prečo si deti vyberajú jedného rodiča pred druhým, a analyzuje potenciálne negatívne dopady syndrómu zavrhnutého rodiča.
Detská preferencia: Prečo si deti vyberajú?
Deti si v rôznych situáciách vyberajú rodičov z rôznych dôvodov. Tieto preferencie sú ovplyvnené mnohými faktormi, vrátane emocionálneho puta, výchovného štýlu a rolí, ktoré rodičia zohrávajú v živote dieťaťa.
Mama ako primárna opatrovateľka
Výskumy ukazujú, že najmä menšie deti inklinujú k mame, pretože mama je často primárnou opatrovateľkou. Od narodenia sa mama stará o dieťa, prebaľuje ho, dojčí, kúpe, uspáva a hrá sa s ním. Táto interakcia vytvára silné emocionálne puto a mama sa stáva pre dieťa osobou číslo 1.
Emocionálna blízkosť a istota
Mama je tá, ktorá pobozká, pohladí, pochváli a objíme. Dieťa si ju vyberá, pretože v jej prítomnosti cíti bezpečie a istotu. Mama je pre dieťa zdrojom útechy a lásky.
Synchronizácia a prosociálne správanie
Interakcia medzi mamou a dieťaťom je príkladom synchronizácie, komplexného tanca, ktorý vychádza z oboznámenia sa s behaviorálnym repertoárom a interakčnými rytmami partnera. Tento typ väzby na matku je veľmi prospešný pre vývoj dieťaťa a učí deti prosociálnemu správaniu, skutkom a činom, ktoré vykonáme v prospech toho druhého bez očakávania odmeny.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre vyberanie stolice u detí
Prejavy lásky a náklonnosti
Deti prejavujú lásku rôznymi spôsobmi. Kreslia obrázky rodiny, ukazujú, čo už vedia, vyžadujú pozornosť, chcú žiť ako rodičia, chcú s nimi zaspávať a napodobňujú ich. Tieto prejavy sú dôkazom hlbokého emocionálneho puta medzi dieťaťom a rodičom.
Keď si dieťa vyberá, kto ho bude obliekať
Čo robiť, keď si dieťa začne vyberať, kto ho bude obliekať? Je to bežná situácia, s ktorou sa stretávajú mnohí rodičia. Dôležité je pochopiť, prečo dieťa prejavuje túto preferenciu a ako na ňu správne reagovať.
Reakcia na detskú preferenciu
Ak dieťa preferuje jedného rodiča pri obliekaní, je dôležité zistiť dôvod tejto preferencie. Možno má dieťa silnejšie puto s jedným z rodičov, alebo sa mu páči spôsob, akým ho oblieka. V každom prípade je dôležité rešpektovať jeho pocity a snažiť sa nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým.
Razantnosť vs. blokovanie
Jeden z rodičov môže byť razantnejší a chcieť dieťa obliecť aj napriek jeho odporu. Druhý rodič môže byť zhovievavejší a nechať dieťa vybrať si, kto ho oblečie. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma prístupmi. Nasilu obliekať dieťa môže vyvolať blok s obliekaním, ale zároveň je dôležité stanoviť hranice a učiť dieťa, že nie vždy môže mať všetko, čo chce.
Komunikácia a kompromis
Najlepším riešením je komunikácia a kompromis. Rodičia by sa mali porozprávať s dieťaťom a zistiť, prečo preferuje jedného z nich. Potom by sa mali dohodnúť na pravidlách, ktoré budú rešpektovať obaja rodičia aj dieťa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Láska a obetovanie
Ak dieťa rodičov miluje, tak vie pre nich aj niečo urobiť a obetovať sa. Cíti, čo im robí radosť. Dieťa vie lásku dokazovať pozornosťou, slovami a činmi.
Syndróm zavrhnutého rodiča (PAS)
Syndróm zavrhnutého rodiča je komplexný problém, ktorý vzniká v situáciách, keď jeden z rodičov manipuluje dieťa, aby odmietalo druhého rodiča. Tento syndróm nie je oficiálnou diagnózou, ale popisuje klinické symptómy, ktoré vyjadrujú patologický jav, narušenú psychickú identitu dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou rodičovských sporov po rozpade rodiny.
Podstata syndrómu
Dieťa manipulované jedným z rodičov stráca svoju identitu, mení svoju psychiku a stáva sa - podobne ako člen sekty - jedincom, ktorý sa zrazu správa nepochopiteľne. Odmieta, uráža, znevažuje, ponižuje druhého rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, a stáva sa voči nemu nepriateľským.
Červené indikátory
Existujú špecifické správania a znaky programujúceho rodiča, ktoré sa nazývajú červené indikátory. Čím viac z nich sa prejavuje v správaní rodiča, tým je väčšia pravdepodobnosť syndrómu zavrhnutého rodiča. Medzi tieto indikátory patrí:
- Podávanie nepodložených obvinení o týraní.
- Neustále bránenie návštevám s druhým rodičom.
- Klame deťom o rozchode/rozvode.
- Tvrdí, že zavrhnutý rodič ho šikanuje, sleduje, zneužíva alebo obťažuje.
- Organizovanie deťom „aktivity“ v čase, keď sa majú stretnúť s druhým rodičom.
- Zakazovanie dieťaťu, aby malo doma fotky alebo iné predmety od druhého rodiča.
- Navštevovanie rodinných oslavy druhého rodiča bez pozvania.
- Žiadanie druhého rodiča, aby pokryl náklady súvisiace so starostlivosťou o dieťa.
- Umožňovanie kontaktu s dieťaťom tretej osobe napriek tomu, že si to druhý rodič neželá.
- Pokúšanie sa podplatiť, vydierať alebo zastrašiť druhého rodiča.
- Žiadanie lekárskeho ošetrenia pri menších chorobách.
- Vyhadzovanie a ničenie vecí, ktoré dieťa dostalo prostredníctvom tretej strany.
- Trvanie na tom, aby deti oslovovali druhého rodiča hanlivo.
Detské emocionálne zneužívanie
V USA, po prijatí piatej edície diagnostického a štatistického manuálu DSM - V, sformulovali novú diagnózu, ktorá vychádza z klinického obrazu syndrómu zavrhnutého rodiča. Ide o kategóriu detského emocionálneho zneužívania, ktoré manuál popisuje ako „úmyselné verbálne alebo príznačné konanie rodiča, alebo opatrovníka dieťaťa, ktorého následkom, alebo predpokladaným možným následkom, je značná psychická ujma u dieťaťa.”
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dôležitosť emocionálneho napojenia
Emocionálne napojenie je jazyk lásky, ktorému dieťa rozumie. Vďaka rodičovskému záujmu, pozornosti a empatií sa cíti bezpečne a isto. Dieťa potrebuje vedieť, že akékoľvek jeho pochybenie neohrozí lásku rodiča. Potrebuje cítiť, že je milované za to, kým je a nie kým rodič chce, aby bolo.
Znaky nedostatočného emocionálneho napojenia
- Neustále si vynucuje pozornosť, aj tú negatívnu.
- Žiarli, chce rodiča len pre seba.
- Drží sa rodiča ako kliešť, nedokáže byť samostatné.
- Nedokáže sa emocionálne ovládať, aj keď by podľa veku už malo.
Následky chýbajúceho napojenia
Chýbajúce napojenie a pozornosť sú pre vývoj dieťaťa deštruktívnejšie, než sme predpokladali. Deti vnímajú, ak rodičia nie sú na ne skutočne napojení a nevenujú im plnú pozornosť. Ich emočný radar ešte neruší žiadny vonkajší vplyv, preto vnímajú, čo sa deje v okolí s neomylnou presnosťou. Vedia, ak sa slová rodičov nezhodujú s konaním.
Celoživotná snaha byť milovaný
Emocionálne napojenie pomáha deťom cítiť sa pochopené a ľúbené. Ak ho nezažijú, v budúcnosti budú všetky ich vzťahy založené na neistote a strachu z opustenia. Budú žiarliť, obviňovať a nedôverovať. Veľmi často vykazujú snahu získať si lásku a pochvalu partnera, čím sú ľahkou obeťou toxických a narcistických ľudí. Sociálne situácie budú sprevádzané úzkosťou a strachom, pretože sa desia chyby a strápnenia. Ich nízke sebavedomie je sprevádzané kritickým hlasom, ktorým budú k sebe prehovárať zakaždým, ak nebudú dokonalé.
Vývoj svedomia u dieťaťa
Svedomie je vnútorná inštancia človeka, schopnosť načúvať svojmu vnútornému hlasu a odlíšiť dobré od zlého. Svedomie človeka sa postupne vyvíja a je ovplyvnené najbližším prostredím, predovšetkým rodinou a rodičmi.
Fázy vývoja svedomia
- Prispôsobenie sa želaniam rodičov: V prvých rokoch života sa dieťa prispôsobuje želaniam rodičov a rešpektuje ich vôľu.
- Napodobňovanie rodičov: Neskôr začína rodičov napodobňovať a preberá ich spôsoby správania.
- Uvedomovanie si pravidiel: Ako dieťa rastie, začína sa učiť dodržiavať pravidlá a správať sa podľa nich.
- Hľadanie vlastnej morálky: Ako dospieva, začína hľadať vlastnú morálku a preveruje odôvodnenosť noriem.
- Rešpektovanie noriem: Zavŕšením vývoja svedomia je krok ku rešpektovaniu noriem, pre ktoré sa teraz už dospelé dieťa rozhodlo.
Vplyv rodičov na vývoj svedomia
Rodičia majú najväčšiu šancu z okolitého prostredia do dieťaťa vložiť pevné základy mravných noriem či hodnôt, ktorým potom verí a ktoré považuje za správne.
Ako rozvíjať svedomie u dieťaťa
- Sprostredkovanie poznania noriem: Je dôležité sprostredkovať poznanie noriem, pravidiel a zákonitostí potrebných pre schopnosť rozoznať dobré od zlého.
- Vytváranie možností pre rozhodovanie: Rodičia by mali vytvárať možnosti pre rozhodovanie a rozvíjať schopnosť zvažovať morálne rozhodnutia.
- Poskytnutie času a priestoru na opravu: Je dôležité ukázať deťom dôležitosť „obzretia sa späť“ a učiť ich hodnoteniu, či normy a princípy, podľa ktorých sa rozhodovali boli naozaj tie správne, morálne.
Hranice a zodpovednosť
Nastavovanie hraníc a vedenie k zodpovednosti rozvíja svedomie dieťaťa a uschopňuje ho k rozoznávaniu dobra a zla. Ak sú hranice podávané láskyplným a zároveň pevným spôsobom, dieťa postupne pochopí, že zákaz ho chráni pred nepríjemnosťami.
Cesta zákona a pravidiel vs. cesta lásky a logiky
Je dôležité rozlišovať medzi cestou zákona a pravidiel, ktorá pri nedodržaní pravidiel trestá hnevom rodiča, obviňovaním, odcudzením a odmietnutím rodičovskej lásky, a cestou lásky a logiky, ktorá tiež obsahuje dodržiavanie pravidiel, ale má iné smerovanie. Neobsahuje hnev, odcudzenie či podmienečnú lásku. Ide smerom k dieťaťu, k jeho podpore.