Schopnosť učiť sa a rozvíjať sa je základom pre úspešný a plnohodnotný život dieťaťa. Od predčitateľských zručností až po emocionálnu inteligenciu, existuje množstvo vecí, ktoré môžu rodičia deťom vštepiť, aby im pomohli rásť a prosperovať v dnešnom svete. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo dieťa potrebuje naučiť, aby sa stalo sebavedomou, samostatnou a úspešnou osobnosťou.
Rozvoj predčitateľských zručností
Schopnosť čítať patrí medzi základné zručnosti, ktoré ovplyvňujú celý život dieťaťa. Čítanie podporuje rozvoj jazyka, slovnej zásoby a porozumenia textu, čo je nevyhnutné pre ďalšie učenie v škole. Okrem akademických výhod má čítanie aj emocionálny význam - spoločné chvíle s knihou posilňujú vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Vo všeobecnosti je vhodné začať s rozvojom predčitateľských zručností už v predškolskom veku - okolo 4. až 6. roku života. Dôležité je pozorovať, či dieťa prejavuje záujem o knihy, písmená, značky alebo plagáty v okolí. Učiť čítať dieťa, ktoré ešte nemá základy (napr. nerozlišuje zvuky v slovách alebo nepozná písmená), môže byť frustrujúce.
Ako podporiť čítanie u detí:
- Hrajte sa s písmenami: Hľadajte písmená v časopisoch, na obaloch, billboardoch.
- Učte čítanie slabík: Napríklad metódou „S-A = SA“.
- Používajte knihy pre začínajúcich čitateľov.
- Využívajte didaktické aplikácie: Ale s mierou.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Deti sa učia čítať najlepšie v prostredí, kde sa cítia bezpečne.
- Venujte čítaniu pravidelne 10 - 15 minút denne: Nemusí to byť vždy kniha - stačí spoločné čítanie menu, návodu na hračku alebo nápisu na plagáte.
- Buďte trpezliví: Niektoré deti si čítanie osvoja rýchlo, iné potrebujú viac času a iný prístup.
Ak sa však dieťa okolo 6 - 7 rokov výrazne trápi, nepozná písmená alebo ich zamieňa, môže ísť o príznak špecifickej poruchy učenia (napr. dyslexia). V takom prípade je dobré kontaktovať logopéda alebo špeciálneho pedagóga, ktorý dieťa vyšetrí a navrhne cvičenia.
Rozvoj komunikačných schopností
Deti by sme od najútlejšieho veku mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikácie a nie ich nútiť k najlepším výkonom a drilovať výslovnosť jednotlivých hlások, pretože dieťa od susedov či kamarátky to už všetko vie a je tak lepšie, než to naše.
Prečítajte si tiež: Výbava pre bábätko do pôrodnice
Predrečové cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel
Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania. Základným pravidlom úspechu je hra, ktorá má dieťa baviť. Precvičujeme najmä jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver (oddeľuje dutinu ústnu od nosnej). Cviky môžu slúžiť ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku. Pri cielenom nácviku jednotlivých hlások by sme mali začať už v predškolskom veku.
Cvičenia pre jazyk:
- Vyplazovaním jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
- Kmitať jazykom z boku do boku.
- Ťukať jazykom na každý zub.
- Maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
- Olízať hornú a dolnú peru.
Cvičenia pre pery:
- Špúlenie.
- Úsmev.
- Brnkanie prstom o pery.
- Vibrácia pier (fŕkanie).
Cvičenia pre velofaryngeálny uzáver:
- Kloktanie.
- Pitie cez slamku.
Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.
Nácvik hlásky R
Najčastejšie rodičia prichádzajú za logopédom s deťmi, ktoré nevedia vyslovovať hlásku R. S deťmi ju môžete precvičovať za pomoci prípravných cvičení.
Prípravné cvičenia na nácvik R:
- Ohýbanie jazýčka smerom hore. Hornú peru môžete potrieť marmeládou a olizovať, držať lentilku za hornými zúbkami, pritlačiť jazyk k hornému podnebiu a vydať zvuk ako podkovy koní.
- Prskanie perami, pri prskaní dá dieťa medzi pery aj jazyk.
- Pretláčanie ukazováku jazykom, jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra.
- Spievanie rýchlych rytmických pesničiek, spievané sú pesničky bez slov na hlásky a zhluky - dndndn, dada, dyndyn.
- Bláznivá reč, rodič povie nezmyselný zhluk hlások alebo slabík s hláskou D s určitou intonáciou (otázka, rozčúlenie, radosť a podobne), a dieťa to celé zopakuje a pridá: dnddn vdn hdn edn?
Správna výslovnosť - postavenie hovoridiel
Ústa sú mierne pootvorené, hrot (špička) jazyka sa "plocho" dotýka za hornými rezákmi, a keď dieťa vysloví DDN, dn, jazyk poskočí. Aby sa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby. Zostanú mu tak mierne pootvorené ústa a jazyk lepšie poskočí.
Nácvik hlásky R
Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ako dd, td. Nikdy nedávame dieťaťu vzor s R, ale zachováme td. Napríklad vyslovujeme: svetd, kvetd, letd, hadd,… Koncové D u dd, td akoby prehĺtame, nevyslovujeme zvučne.
Prečítajte si tiež: Vybavenie pasu pre deti: Krok za krokom
Ďalšie úspešné pokusy bývajú u slov, ktoré majú R na začiatku: trhá, tráva, drnká, draky, trnka Neskôr skúsime výslovnosť R v spojení s ostatnými hláskami: kdkd, hdhd, vdvd a pod., na začiatku a na konci slova. Naposledy precvičujeme R uprostred slov a v spojení so sykavkami. R na začiatku slova - pred samotné R predsadíme krátke E a vyslovujeme ako - eduka (= ruka), edana (= rana).
Tipy na hry
Deti majú rady, keď im dávame na výber. Preto najlepšie spolupracujú, keď sa ich pýtate a ony vyberajú odpoveď z niekoľkých možností. Vaša spoločná výuková hra vôbec nemusí byť nudná. Môže prebiehať mnohými spôsobmi.
- Pozri čo má Alex zeleného? Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)?
- Má pes, mačka, sliepka… ťapky alebo pazúriky? (padúdiky)
- Čo z predmetov na obrázku si stratil? (stdatil)
- Čo odtrhnem zo stromu? Nakreslíme čarovný strom, na ktorom rastie všetko ovocie, čo pozná. Dieťa ich postupne na strom dokresľuje a hovorí:"Nakdeslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká."
- Prvá, druhá a posledná - Dieťa vyberie niekoľko kartičiek s obrázkami, cca 7 kusov a položí ich do radu vedľa seba a snaží sa zapamätať poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a pýtame sa, kde bola napr. mačka? Pdvá alebo posledná? Kde to je?
- Čo je na obrázku a čo na stole? Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa detí: "Kde to je? Na stole alebo na obrázku?"
- Pletenie "Pleť, pleť zelený sveter (sveted)" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.
Čoho sa vyvarovať?
- Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd, td - Petda miesto Petra a pod.
- V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd, td.
- Ak dieťa začne račkovať, vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom.
- Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky (vd, kd, hd a pod.) opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky.
- Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, kedy už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.
- Ak dieťa už R vysloviť v niektorých slovách vie, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade.
Podpora motivácie k učeniu
Ako je možné, že zvedavý, akčný bádateľ, ktorý sa celé prázdniny tešil do školy, po niekoľkých mesiacoch v triede stráca iskru? Nechce chodiť do školy, domáce úlohy sú boj, učenie ho nebaví a škola je “otrava”? Táto strata motivácie je reakciou na formu, akou by sa deti v škole “mali” učiť.
Dieťa potrebuje okolo seba ľudí, s ktorými sa cíti dobre, komunikujú s ním partnersky, sú autentickí a môže im veriť. Ľudia, ktorí ho nebudú trestať za chyby, známkovať a škatuľkovať. Dieťa nepotrebuje byť najlepšie, potrebuje však cítiť, že je dôležité. Prostredie, kde dieťa trávi 8 hodín denne, nesmie byť len o učení.
Dieťa potrebuje vnútornú motiváciu učiť sa a objavovať. Ak sa niečo nechcete naučiť, nikto vás neprinúti. Rýchle a nesprávne cesty k tomu, aby sa dieťa učilo, keď nechce, využívajú len vonkajšiu motiváciu - učiť sa kvôli rodičom, kvôli dobrým známkam, kvôli strachu zo zlých známok či kvôli pochvale. Veľkým rizikom však je, že keď trest či odmena pominú, dieťa stráca dôvod učiť sa.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom sterilizátora a ohrievača
Neučíme sa všetci rovnako a tiež sa celý deň nedá učiť jedným štýlom (napríklad sedieť a počúvať výklad). Jedna z typológií hovorí, že každý z nás preferuje jeden z týchto štýlov učenia sa: aktivista (potrebuje skúšať), teoretik (hľadá logiku a argumenty), reflektor (pozoruje a premýšľa), pragmatik (chce vidieť využitie v praxi).
Čo sa dieťa učí samo a čo ho treba učiť?
Dieťa sa rodí bezbranné a je toho veľa, čo sa musí naučiť. Nie je to ale často nič z toho, čo si mnohí rodičia kladú ako výchovnú úlohu. Paradoxne, mnoho zo zručností, ktoré sa dospelí snažia dieťa za každú cenu a čo najskôr učiť, idú v skutočnosti proti tomu, čo je deťom prirodzené a prospešné.
Čo sa dieťa učí samo:
- Jesť podľa harmonogramu: Každý sme iný, aj v dospelosti. Naozaj treba nútiť deti raňajkovať, keď nemajú chuť? Zabudnite na hodinky aj pri bábätkách - dojčenie podľa harmonogramu s vymedzeným časovým odstupom je dávno prekonané. Bábätká majú dostávať matkin prsník na požiadanie.
- Mať režim: Viac, než vymedzené hodiny na hru, jedlo, spánok či prechádzku dieťa, najmä najmenšie, potrebuje fyzickú blízkosť rodiča.
- Samostatne zaspávať a spať: Spoločný spánok s rodičmi v jednej posteli je najlepším základom k samostatnosti. Dieťa z rodičovskej postele odíde samé, ak bude chcieť, čo môže trvať aj 10 rokov.
- Držať správne lyžičku: Každý nejako začína a dieťa sa učí napodobňovaním. Neopravujte ho, keď podrastie, samé zistí, čo mu najlepšie vyhovuje a samé bude chcieť vyskúšať to, čo vidí u ostatných.
- Sedieť: Keď má dostatočne vyspelé svalstvo, posadí sa samé, urýchľovanie je v tomto prípade zbytočné a neraz škodlivé.
- Chodiť: Nechajte dieťa, nech si vyskúša samé prvé krôčiky i pády. Už aj vodenie za ruky je veľmi nešťastný zásah do prirodzeného pohybového vývoja dieťaťa.
- Pýtať sa na toaletu: Dieťa musí k vedomému ovládaniu zvieračov vyzrieť, čo u niekoho môže trvať aj o celý rok dlhšie než u iného dieťaťa. Psychológovia odporúčajú na deti netlačiť, dôverovať im, keď budú zrelé, určite sa začnú pýtať na toaletu aj samé.
- Zvykať si na spoločnosť: Základnou potrebou malého dieťaťa je blízkosť matky, prípadne inej blízkej osoby. Ak je táto potreba naplnená, dieťa oveľa ľahšie a prirodzenejšie nadväzuje potom vo vyššom veku vzťahy s ostatnými.
- Zvykať si byť sám: Ak ich však nechávajú osamote, dokonca plačúcich - „veď nech si zvyká“, potláčajú ich biologicky danú potrebu po ľudskom teple a blízkosti.
- Odúčať od „zlozvykov“: Ak ho trestáte za jeho prejavy, riešite len dôsledok. Namiesto toho, aby ste mu máčali prsty do pepru, alebo mu vysvetľovali, že už je veľké a na ruky nemôže, mu skúste vyhovieť.
Čo deti treba učiť:
- Čítať, písať.
- Rozpoznávať umelé nebezpečenstvo (napríklad elektrická zásuvka).
- Čistiť si správne zuby.
- Viesť k rešpektu a úcte voči druhým.
- Šport a manuálne zručnosti.
Ako pripraviť dieťa na svet
Pripraviť v dnešnej dobe dieťa na život, je veľmi dôležité, ale nie jednoduché. Dnešní rodičia svoje deti veľmi ochraňujú a veľmi hýčkajú, až do neskorého veku. Deti sa potom nedokážu samé rozhodovať, v krízových situáciách nevedia reagovať a vždy dúfajú, že ich niekto napokon zachráni.
Ako ale pripraviť naše deti na svet, ktorý je nepredvídateľný a plný nástrah?
- Problémy sa dajú riešiť: Dôležité je vysvetliť deťom, že na každý problém existuje riešenie. Tým, že ich budete viesť k samostatnosti, budú postupne prichádzať na to, ako sa dajú krízové situácie zvládať.
- Rozvíjanie záujmov a záľub je dôležité: Dbajte na to, aby dieťa malo koníčky, aby sa zaujímalo o nové veci.
- Nenávisť plodí ďalšiu nenávisť: Naučte svoje dieťa úcte a láske. Každé dieťa by malo vedieť, že ak bude okolo seba rozdávať lásku, všetko sa mu to vráti.
- Treba byť so sebou spokojný: Zdravé sebavedomie je pre človeka veľmi dôležité. Sebavedomie u detí môžete budovať tak, že ich budete veľa chváliť a presvedčíte ich o tom, že sú šikovné.
- Toleruj a budeš tolerovaný: Treba deťom vštepovať, že rozmanitosť je prirodzená a inakosť ľudí v každom prípade treba tolerovať a prijať.
- Rodina na prvom mieste: Treba dieťa naučiť láske a dôvere k svojim najbližším, aby sa vždy mohlo vrátiť ku svojim koreňom.
Rýchle čítanie: Výhody a nevýhody
Už na základnej škole sa deti stretávajú s obrovským množstvom informácií. Často ich nedokážu pochopiť a spracovať. Najmä vtedy, ak čítajú pomaly, pretože základné vedomosti získavajú vo forme textu. Rýchle čítanie je zručnosť, ktorá umožňuje rýchlejšie a jednoduchšie zapamätanie nových informácií. Väčšina škôl odporúča začať s touto metodikou vo veku 7 rokov. Rýchle čítanie sa však dieťa môže naučiť až vtedy, keď už číta dostatočne plynulo.
Výhody rýchleho čítania:
- Zvyšuje sa sebavedomie a rozvíja sa skutočný záujem o učenie.
- Umožňuje lepšie pochopiť obsah textu a správne ho analyzovať, rýchlo sa naučiť verše a úryvky z diel.
- Vďaka vysokej rýchlosti osvojovania si textových informácií dieťa strávi menej času učením a zvyšuje sa jeho produktivita práce.
Nevýhody rýchleho čítania:
- Príliš rýchle čítanie zabrániť netrénovanému človeku porozumieť textu.
Preto tréning rýchleho čítania rozvíja nielen rýchlosť porozumenia prečítaného, ale aj schopnosť zapamätať si informácie. Techniky rýchločítania môžete používať sami bez toho, aby ste museli vyhľadávať pomoc kvalifikovaných odborníkov. U detí je však proces učenia odlišný. Musí existovať štruktúra a určité pravidlá.
Zrelosť dieťaťa pre školu
Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela.
V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky. Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča.
Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce. Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.
6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu. V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.
Odklad školskej dochádzky
Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ.
Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy.
Ako rozvíjať reč a slovnú zásobu
Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah. Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť.
Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda. Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho čo vidí, a slová potom rozoberajte: Aké písmeno je na konci slova? Aké na začiatku? Vytlieskavajte slabiky, neskôr i hlásky (písmená) v slove. Obľúbená je hra, keď má dieťa na posledné písmeno slova vytvoriť nové slovo, ktoré bude posledným písmenom začínať.
Rozvoj pamäte
Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je. Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov. Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky.
Psychologická charakteristika školského veku
- Súhrnná psychologická charakteristika tohto obdobia znie: „vek triezveho realizmu“: Školák je zameraný na to, čo je a ako to je (teda nie fantázia, ale ešte nie ani „ako by to malo byť“), chce pochopiť veci okolo seba „naozaj“ - z toho vyplýva výber záujmov, vývin kresby (realistická) a pod. Realizmus má svoje štádiá: najprv je to tzv. „naivný realizmus“ („autority vedia, ako to je“), potom „kritický realizmus“.
- Vyvíja sa zmyslové vnímanie: jemnejšie, diferencovanejšie, vníma cieľavedome a systematicky (pozorovanie), prestáva byť viazané na aktuálne prežívanie, rozvíja sa predstavivosť (niekedy až eidetizmus).
- Zlepšuje a rozvíja sa reč: rastie slovná zásoba, zložitosť syntaxe a používanie gramatických pravidiel. Slová sú používané primeranejšie, vymizne šušlavosť, zlepšuje sa artikulácia.
- Rozvoj pamäte: dieťa začína spontánne používať pamäťové stratégie (najprv opakovanie, potom organizácia do logických celkov a pod.).
- Učenie: učenie sa viac opiera o reč, je plánovitejšie, rastie jeho zložitosť, dieťa si osvojuje aj stratégie učenia. Na začiatku: štádium konkrétnych operácií, t.j. dieťa je schopné skutočných logických operácií, ale týkajú sa len konkrétneho materiálu.
- Školák lepšie chápe kauzalitu. V praxi sa na posúdenie všeobecnej schopnosti myslenia používajú inteligenčné testy. Intelektová výkonnosť významne závisí na iných známkach osobnosti: hlavne na výkonovej motivácií a dobrom postoji k práci. Tieto vlastnosti môže značne ovplyvniť rodina a prostredie dieťaťa. Motivácia musí byť najprv vonkajšia (pochvala), postupne sa stáva súčasťou osobnosti. Predpokladom úspešnosti v škole je aj tvorivosť, ktorú IQ testy nemerajú.
Stratégie pre deti s vývinovými poruchami učenia
Ak budeme schopní prijať fakt, že každý z nás je jedinečný, nebudeme viac počuť plač dieťaťa, jeho hnev a zúfalstvo. Sme v 21. storočí a bolí ma, keď počujem, že dospelí ľudia či deti dajú dieťaťu s vývinovou poruchou učenia nálepku - hlúpe.
Stratégie, ktoré môžu byť nápomocné práve rodičom detí, ktoré sa v tejto náročnej dobe učia online:
- POMODORO technika: Zistite, koľko sa vaše dieťa dokáže sústrediť. Po uplynutí tohto času, dajte dieťaťu prestávku.
- Nerušivé prostredie: Prostredie, kde sa dieťa učí, by malo byť nerušivé.
- Výber miesta na učenie: Dieťa by si malo vybrať miestnosť, kde sa bude učiť. Malo by to byť miesto, kde sa bude cítiť dobre.
- Spánok: Mozog práve počas spánku ukladá naučené informácie a vyplavuje nebezpečné toxíny.
- Opakovanie učiva pred spaním: Je dobrý nápad zopakovať si učivo, ktoré sa dieťa učilo pred spaním. Mozog to má rád, lepšie si pamätá.
- Testy: Testovanie je jedna z účinných stratégií učenia.
- Vysvetlenie učiva vlastnými slovami: Dieťa prečíta odsek v učebnici a porozpráva vlastnými slovami, o čom čítalo.
- Nahrávanie textu: Ak dieťa ťažko číta, môžete nahrať text z učebnice a dieťa si ho môže kedykoľvek pustiť.
- Hľadanie kľúčových slov: Výbornou pomôckou pri učení je hľadanie kľúčových slov.
- Skimming: Je to o zbežnom pozretí textu, aby sa zistilo, o čom text je.
Ako cvičiť komunikačné schopnosti s batoľaťom
Učenie sa prebieha organicky, v každodennej komunikácii s dieťaťom, počas aktivít, ktoré bežne robíte - jedenie, hranie sa v parku alebo jazda v aute.
Bežné situácie počas dňa, v ktorých môžete cvičiť komunikačné schopnosti vášho batoľaťa:
- Spievajte si pri raňajkách: Môžu to byť „skutočné“ pesničky, ktoré dieťa pozná a vie doplniť niektoré slovíčka, ktoré vy zámerne vynecháte, alebo vymýšľajte svoje vlastné.
- Dajte dieťaťu na výber pri obliekaní: Poskytovanie možností výberu je účinný spôsob, ako podporiť rozvoj jazyka, pretože dáva dieťaťu pocit nezávislosti.
tags: #co #potrebujem #dieta #naucit