Úvod
V súčasnosti je prítomnosť mužov v materských školách stále pomerne raritná, no ich prítomnosť môže priniesť do výchovy a vzdelávania detí nový pohľad a dynamiku. Tento článok sa zaoberá skúsenosťami mužov pracujúcich v materských školách, ich prínosom pre deti a prekážkami, ktorým môžu čeliť.
Skúsenosti mužov v materských školách
Dvadsaťdvaročný Daniel Zadina, ktorý pôsobí v štátnej škôlke Vladivostocká v Prahe 10, vyštudoval Strednú pedagogickú školu a v budúcnosti plánuje študovať školský manažment. Tomáš Blaško zo Spiša študoval na strednej pedagogickej škole odbor animátor voľného času, učiteľstvo v materskej škole a vychovávateľstvo. O tom, že sa chce v budúcnosti venovať učiteľovaniu, vedel už na základnej škole. Po maturite nastúpil do čisto ženského kolektívu, ktorý ho vnímal ako seberovného kolegu. Radovan Paluš, športovo vyzerajúci štyridsiatnik, učí v škôlke v Marianke triedu Žabky, v ktorej sa stará o najmenšie trojročné deti.
Daniel Zadina hovorí: "Nakoniec som zistil, že táto práca mi ponúka všetko, čo som kedy chcel robiť. Môžem s deťmi nacvičovať divadelné predstavenia, vybláznim sa pri skladaní básničiek a pesničiek. Všetko môžem hneď realizovať. Je to na jednej strane hrozný risk a na druhej strane veľká zábava. Veľmi ma to baví."
Tomáš Blaško hovorí: „Bol som presvedčený, že chcem ísť študovať na pedagogickú školu. Mám vzťah k deťom, ťahalo ma týmto smerom.“
Radovan Paluš hovorí: "Vzťah k deťom mám asi prirodzene v sebe. Veľa rokov som s nimi pracoval v oblasti športu, hlavne ako tenisový tréner. A naozaj som si to užíval. Nepatrím medzi ľudí, ktorí považujú za najdôležitejšie majstrovské tituly. Podstatnejšia pri športovaní je podľa mňa radosť z pohybu, naberanie zručností a zmysluplné trávenie času."
Prečítajte si tiež: Komunikácia o druhom dieťati s partnerom
Prekážky a predsudky
Hoci sa situácia postupne zlepšuje, muži v materských školách sa stále stretávajú s predsudkami. Ľudia často pozerajú na mužov pracujúcich s malými deťmi s nedôverou. Daniel Zadina sa s tým počas učiteľskej praxe nestretol, nemal problém so žiadnym rodičom, ale veľa ľudí na to pozerá tak, že chlap k malým deťom nepatrí.
Nízka prestíž učiteľskej profesie a finančná stránka sú ďalšie faktory, ktoré môžu mužov odrádzať od práce v materských školách. Daniel Zadina si nevie predstaviť, že by s týmto učiteľským platom v materských školách mal vystačiť chlap, ktorý má živiť rodinu a má manželku napríklad na materskej.
Prínos mužov pre deti
Prítomnosť mužov v materských školách môže byť pre deti veľmi prínosná. Daniel Zadina pozná mamičku samoživiteľku, ktorá spomínala, že ma jej dcéra považuje za mužský vzor. Chlap je prínosný aj preto, že deti zažijú iný spôsob výučby, iný pohľad na vec. Daniel Zadina má pocit, že som v určitých ohľadoch prísnejší. Mám na deti väčšie požiadavky a menej sa o ne strachujem ako iné pani učiteľky. Väčšia disciplína je dôležitá napríklad u predškolákov, ktorých mám na starosti, pretože je to príprava do školy. Veľmi dbám na ich samostatnosť, dávam im malé úlohy na víkend.
Riaditeľka materskej školy Eva Karaffová nepovažuje muža v ženskom kolektíve ako niečo neobvyklé. „Muž medzi nami je určitým spestrením. Hráva s chlapcami futbal, má u nich väčšiu prirodzenú autoritu. Fyzicky vypomôže pri postihnutých deťoch." Tomáš Blaško sa zamýšľa: "Možno my, muži - učitelia, suplujeme v škôlke otcov v neúplných rodinách. Nie nadarmo sa hovorí, že učiteľka je druhou mamou a my možno otcami.“
Inšpirácia a búranie predsudkov
Daniel Zadina založil na Instagrame úspešný profil Chlap ze školky. Prvý zámer bol inšpirovať ostatné pani učiteľky pri práci s deťmi. Veril som, že mám čo ponúknuť zo svojich vlastných skúseností. Písal som básničky, vymýšľal som rôzne pesničky, tak prečo by ich nemohli využiť ďalší, aby to malo nejaký zmysel? Založil som ho iba minulý rok v júni a chytilo sa to veľmi dobre, teraz už mám viac ako 10-tisíc fanúšikov. Napriek tomu, že tam dávam prevažne inšpiráciu na prácu s deťmi, má to veľký úspech, takže som to začal využívať aj na búranie predsudkov.
Prečítajte si tiež: Vzorový Jedálniček
Príprava na nástup do materskej školy
Nástup dieťaťa do materskej školy je zlomový okamih v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a „špekulujú“ - nemajú k tomu ani zrelosť, ani skúsenosti. Deti predovšetkým prežívajú. Veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské.
Ideálny vek na nástup do materskej školy sa stanoviť nedá. Pravdupovediac, celý systém predškolského vzdelávania vôbec nie je prirodzený. Tisíce rokov deti vyrastali v komunitách príbuzných a na ich výchove podieľali príbuzní, staršie deti z rodiny, ako aj cudzie deti. Zriadenie materských škôl bolo vynútené sociálnym tlakom na zamestnanosť matiek. Skúsenosti z uplynulých desaťročí nám ale ukazujú, že najskorší vek pre zaškolenie je tri roky. Ale vek je pritom vlastne tá najrizikovejšia podmienka. Ďaleko dôležitejšie je, ako je dieťa na tom s vnútornými procesmi zrelosti, teda jeho emocionálnou a sociálnou zrelosťou. Preto, pokiaľ je zvykom zaškolovať deti vo veku troch rokov, je potrebné, aby sme ho na nástup do školy dostatočne pripravili. Zaškolovanie detí mladších ako tri roky považujem za rizikové v akejkoľvek zemi a nielen, že sa nám to vypomstí v budúcnosti, ale už sa to aj deje - všimnite si zvláštne napätie, ktoré sa v našom „civilizovanom svete“ deje.
Faktory, ktoré by sme nemali podceniť pred zaškolením dieťaťa
- Obdobie vzdoru: Dieťa by malo mať prežitý proces, ktorému sa ľudovo hovorí „obdobie vzdoru“. Je to proces, ktorý dieťaťu vytvára predstavu a skúsenosť, že sa svet netočí len okolo neho - niektoré javy sa dejú, aj keď sa mi to nepáči a niektoré sa nedejú, aj keď sa mi to páči. A je nutné, aby túto skúsenosť dieťa nezískavalo až samotným zaškolením. Odrazí sa to totiž na jeho vzťahu ku škole na celý život.
- Vnútorná zrelosť: Dieťa má vybudovanú dostatočnú citovú autonómiu vo vzťahu k matke. Inými slovami nesmie prepadať panike, že ak ju pár hodín neuvidí, tak ju už neuvidí nikdy. Lenže je v tom háčik - nejedná sa len o proces, že musí bez mamy vydržať, ale ešte naviac bez nej musí vydržať v inom prostredí. Preto je potrebné deti „otužovať“ nielen na neprítomnosť mamy, ale tiež na neprítomnosť mamy v iných prostrediach.
- Samostatnosť: Dieťa by nástupom do škôlky malo byť úplne samostatné, čo sa týka sebaobsluhy. Teda, že sa dokáže samo obliecť, prezliecť, obuť, prezuť, najesť sa, vysmrkať sa, utrieť si zadoček a pod. Pokiaľ ku svojej sebaobsluhe potrebuje dospelého, je v situácii, ktorá pre neho nemá riešenie. Musí sa o neho postarať vľúdna, ale úplne cudzia osoba. Čo má zase vplyv na jeho sexuálny a intímny vývin.
Vzdialenosť rodičov od detí
Ľudia sú si dnes ďalej - citovo sme otupeli, i keď citové potreby máme stále rovnaké. Ďaleko viac riešime veci ako city. Deti nastupujú do materských škôl ďaleko menej citovo nasýtené, hoci majú všetko. Sme si viac cudzí, väčšina ľudí citovo stráda a hľadá neefektívne riešenia.
Náročný vstup do materskej školy
Táto zmena je náročná pre všetkých. Len pre niektoré deti je náročnejšia. Stále sa podceňuje, že sme tvory veľmi závislé na „svojom priestore“, „svojom mieste“ a „svorke“.
Chyby rodičov pri výchove
Rodičia v ranom veku robia pri výchove opakovane chyby, ktorým je lepšie sa vyhnúť. Na prvom mieste je to nezmyselné posluhovanie. Dieťa, ktoré sa naučí, že si nechá posluhovať, dokáže len nechať si posluhovať. A potom už býva neskoro. Ďalej je nezmyselné dávať deťom všetko. Deti si tvoria pocity hodnoty podľa vzorca, ktorý im dáme. Nedokážu im nič odmietnuť, kupujeme im nielen to, na čo si ukážu, ale vlastne i to, čo si vôbec nepriali. Človek sa dokáže radovať z jedného darčeka, ale deti ich dostávajú mnoho. Tým rozbíjame ich schopnosť tešiť sa a radovať. Za absolútne alarmujúce považujem to, ako nevieme pochopiť, že do 6 rokov vôbec deťom nepatrí do rúk telefón či tablet. Nielenže paralyzujeme vývoj tvorivosti, ale tiež meníme naše senzorické schopnosti, rozvoj jemnej motoriky…. Je toho mnoho. Nechápeme tiež, že deti do troch rokov potrebujú i pri sledovaní televízie pri sebe dospelého - nedokážu ešte odlíšiť skutočnosť od fantázie. Naviac sa pred deťmi hádame, ubližujeme si a nedokážeme sami krotiť svoju impulzivitu. Telesne deti trestáme. Deti vôbec nepoznajú rozdiel medzi hladom a chuťou. Jedia to, na čo majú chuť - obávam sa, že len blázon sa domnieva, že tento blahobyt tu bude navždy. My dospelí máme deti pripraviť na život, ale skôr sa k nim správame ako k skleníkovým kvetinám a keď začnú mať väčšie nároky na náš čas a pozornosť, už sa ich snažíme zbaviť. Veľmi deťom ubližujeme tiež tým, že s nimi nedokážeme prežívať ich vzdor. Je to v skutočnosti proces vnútorného osamostatňovania, tzv. aktivácie zábran.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre oteckov: Prebaľovanie
Úloha otca
Otec je v raných obdobiach detského vývinu predovšetkým oporou pre mamu. A jeho hlavná rola je, aby rešpektoval mamu. Chybne interpretujeme prikázanie: „Cti otca svojho a matku svoju“ - v skutočnosti je to prikázanie, že pre deti je kľúčové, aby otec ctil mamu a mama ctila otca. Teda prikázanie „buďte jednotní a dôslední“ … Ďalšia rola otca je hodnotenie. Otec si má dieťa denne vypočuť a nechať ho predviesť, čo sa mu podarilo. A má ho pochváliť za to, čo mu predvedie. Tiež sa očakáva, že otec bude „láskavý tyran“. Inými slovami, že nebude domov nosiť dusno, ale bude trpezlivo a vľúdne trvať na svojom. Nič nie je horšie, ako keď deti s obavou počujú, že sa otec vracia domov. Otec je „zákon“ - čo sa sľúbi, musí sa aj splniť a čo tvrdí, že je správne, plní ako prvý. A nechce výnimky! A samozrejme, je ideálny pre prežívanie detského vzdoru - nebýva z detí za celý deň unavený a je tiež silnejší.
Režim škôlkara
Je to predovšetkým ustálený denný režim. Deti potrebujú mať niekoľko denných časových istôt, preto je treba, aby mali režim - a to režim, ktorý poznajú, ktorému rozumejú. Preto je mimochodom také riziko striedavá starostlivosť. Tu okrem rozvrátenej citovej situácie dieťaťa stále existuje riziko, že sa rodičia nedohodnú na rovnakom časovom režime. Takže ak to zhrniem, je potrebné, aby boli niektoré deje počas dňa predvídateľné a v rovnakom čase. Ďalšia vec - ranné a večerné intímne rituály. Deti sa potrebujú prebudiť do láskavého prijatia a večer zaspávať nasýtené láskavým prijatím. Preto väčšina detí večer nechce spať a vyjednávajú, že „ešte chvíľku, mami“, „ešte som smädný“, „chce sa mi cikať“… Ďalšia vec je pravidelnosť v jedle. Dnešné deti nechápu rozdiel medzi hladom a chuťou na niečo. Takže jedlo by malo byť pre všetkých rovnaké a je sa to, „čo máme navarené“. A pokiaľ to nechce a tvrdí, že nie je hladné, bude to tam, pokiaľ hlad dostane. Vytvárame deťom nebezpečnú ilúziu o abstraktne vznikajúcom blahobyte. Deti by mali mať svoje povinnosti, ktoré robia ochotne pre druhých a sú tým užitočné.
Kvalifikačné požiadavky na učiteľov materských škôl
Podľa zákona č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z., je požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa MŠ najmenej úplné stredné odborné vzdelanie. Od 1. septembra 2029 sa požiadavka na vzdelanie mení, pretože nadobudne účinnosť časť zákona č. 182/2023 Z. z. Zákon definuje ako požadované vzdelanie pre kategóriu učiteľ MŠ najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné.
Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak ide o učiteľa MŠ, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín; učiteľ materskej školy ho absolvuje do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca.