Materská dovolenka a s ňou spojený materský príspevok predstavujú pre mnohé rodiny dôležitú finančnú podporu v období starostlivosti o novonarodené dieťa. Oficiálne ide o obdobie "voľna", počas ktorého majú ženy právo nepracovať a poberať materský príspevok. V tomto článku sa podrobne pozrieme na podmienky nároku na materský príspevok, dĺžku materskej dovolenky, výpočet výšky materského a ďalšie dôležité aspekty, ktoré by mali budúci rodičia vedieť.
Čo je materská dovolenka a materský príspevok?
Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého poberáte dávku nemocenského poistenia poskytnutú štátom v prípade tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Počas tohto obdobia majú ženy právo nepracovať a poberať materský príspevok. Materské sa poskytuje poistenke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa a inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku.
Zároveň musí ísť o matku dieťaťa alebo iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku alebo otca dieťaťa ako iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa v období do šiestich týždňov po pôrode.
Kto má nárok na materské?
Nárok na materské má predovšetkým žena, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa. Základnou podmienkou je, aby bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená minimálne 270 dní (približne 9 mesiacov). Sociálna poisťovňa kontroluje, či nemáte dlh na poistnom - ak áno, dávku nemusí priznať.
Do tohto obdobia sa započítava:
Prečítajte si tiež: Postihnuté dieťa
- Obdobie, keď za vás odvádzal poistné štát, alebo ste ho platili vy - ako povinne, či dobrovoľne poistená osoba.
- Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia - kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky.
- Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO - kvôli nároku na rodičovský príspevok.
- Obdobie štúdia na strednej alebo vysokej škole, ak bolo štúdium úspešne ukončené.
Dôležité je, že poistenie musí byť zaplatené včas a v správnej výške.
Započítanie štúdia do doby poistenia
Do potrebných 270 dní nemocenského poistenia sa započíta aj štúdium na strednej či vysokej škole. Doba poistenia sa však započíta len vtedy, ak pred pôrodom úspešne ukončí príslušný stupeň vzdelania.
Napríklad: Martina študuje v poslednom ročníku vysokej školy. V máji ukončila štúdium štátnou skúškou a od 1. júna sa zamestnala. Dieťa porodila 15. septembra. Pretože ešte pred pôrodom úspešne ukončila štúdium, do pôrodu sa jej započíta 107 dní nemocenského poistenia a zvyšných 163 dní sa jej započíta zo štúdia.
Dĺžka materskej dovolenky
Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená. Štandardná dĺžka materskej dovolenky je 34 týždňov. Pre osamelé ženy je to 37 týždňov a ženy, ktoré zároveň porodili dve a viac detí, majú nárok na 43 týždňov. Ak na „materskej“ ostáva muž a stará sa o narodené dieťa, prináleží mu materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov.
Niektoré ženy sa domnievajú, že ak nastúpia na materskú dovolenku neskôr, budú ju môcť poberať dlhšie po narodení dieťaťa. Nie je to však pravda. Ak žena požiada o materskú neskôr ako 6 týždňov pred pôrodom, neznamená to, že ju bude poberať dlhšie. Napríklad, ak má žena stanovený termín pôrodu na 15. októbra, nástup na materskú môže byť najskôr od 20. augusta (8 týždňov pred pôrodom). Najčastejšie však ženy nastupujú 6 týždňov pred pôrodom, teda 3. septembra.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Materská dovolenka pre otcov ("Otcovské")
Na materskú dovolenku môže ísť aj otec dieťaťa. Jeho dovolenka sa nazýva "otcovská" a je spojená so starostlivosťou o narodené dieťa. "Otcovské" sa poskytuje maximálne dva týždne v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Podmienky sú obdobné ako pri žene.
Počas prvých dvoch týždňov po narodení dieťaťa môže otec poberať dávku "otcovské", a to bez ohľadu na to, či matka poberá materské na to isté dieťa. Následne môže otec poberať materské ďalších 26 týždňov, ak sa stará o dieťa do troch rokov veku. Ak si otec nárok na otcovské neuplatní, môže po splnení zákonných podmienok čerpať materské na celé obdobie, t.j. 28 týždňov.
Čo musí spĺňať otec, ak chce poberať materské?
- Musí si podať „Žiadosť o materské“ v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
- V deň, keď začne poberať materské, musí byť nemocensky poistený (alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia).
- Musí byť nemocensky poistený 2 roky dozadu najmenej 270 kalendárnych dní.
Ako požiadať o materský príspevok?
- Návšteva gynekológa: Najskôr musíte navštíviť svojho gynekológa, ktorý vám vystaví tlačivo žiadosti o materské. Toto tlačivo nie je voľne dostupné, preto ho musíte získať priamo od lekára. Lekár túto žiadosť vystavuje spravidla na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
- Vyplnenie žiadosti: Následne je potrebné všetky potrebné údaje, vrátane vyhlásenia vyplniť. Na žiadosti uveďte dátum, odkedy si uplatňujete nárok na materské a jeho výplatu.
- Potvrdenie od zamestnávateľa (ak ste zamestnaná): V prípade, ak ste zamestnaná, je potrebné tlačivo predložiť svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie.
- Odovzdanie žiadosti na Sociálnej poisťovni: Po potvrdení zamestnávateľom sa žiadosť odovzdáva na pobočke Sociálnej poisťovne. Toto by ste mali urobiť do začiatku nasledujúceho kalendárneho mesiaca od nástupu na materskú dovolenku. Žiadosť o materské odporúčame predložiť ihneď po vystavení žiadosti lekárom. Podanie žiadosti je potrebné doručiť osobne alebo poštou na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Podanie cez UPVS nie je možné.
Materskú dávku vypláca Sociálna poisťovňa na základe „Žiadosti o materské dávky“. Potvrdenie dopĺňa váš gynekológ a v prípade zamestnankyne aj zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa v niektorých prípadoch zohľadňuje tzv. ochrannú lehotu, je to obdobie, v ktorom máte nárok na materskú dávku, hoci vám nemocenské poistenie skončilo a nevzniklo nové. Ochrannú lehotu môžu využiť budúce matky, ktorým skončilo zamestnanie, a podľa novely zákona aj dobrovoľné poistenie či povinné poistenie SZČO. Musia však „stihnúť“ otehotnieť do 180 od zániku poistenia.
Nepožiadali ste o materské hneď, ako vám vznikol nárok? Je to síce nepríjemná situácia, ale dá sa z toho vykľučkovať. O materské dávky môžete požiadať až do 3. roku veku dieťaťa, ak ste to predtým z nejakého dôvodu neurobili. Musíte však doložiť príslušné lekárske doklady. Potom vám Sociálna poisťovňa vyplatí celú sumu - aj spätne.
Dôležité dokumenty k žiadosti
K žiadosti je potrebné doložiť:
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
- Potvrdenie školy o obdobiach štúdia a fotokópiu dokladu o ukončení štúdia (ak žiadate o zohľadnenie doby štúdia).
- Potvrdenie o hospitalizácii dieťaťa (ak sa má predĺžiť obdobie šiestich týždňov po pôrode z dôvodu hospitalizácie dieťaťa alebo matky).
- Doklad o narodení dieťaťa (ak dieťa nie je zapísané v matrike na území SR).
- Ak si nárok na materské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, je potrebné podať žiadosť v každej pobočke Sociálnej poisťovne.
Výpočet materskej dávky
Výška materskej je u každého iná a závisí od individuálneho vymeriavacieho základu. Ak vám vyjde nižšia suma materského príspevku, ako je suma rodičovského príspevku, rozdiel sa vám doplatí. Musíte však o to požiadať.
Materskú dávku si viete vypočítať jednoducho. Je to 75 % denného vymeriavacieho základu (hrubej mzdy) za predchádzajúci kalendárny rok. Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materskej dávky je zvyčajne predchádzajúci kalendárny rok pred rokom, v ktorom vznikol nárok na materskú dávku. Ak ste však v predchádzajúcom roku nemali žiadny príjem, môžu sa zohľadniť aj iné obdobia, napríklad z posledného zamestnania.
Jej maximálna denná výška je obmedzená zákonom.
Ako dosiahnuť maximálne materské v roku 2025?
Maximálna výška materskej dávky sa od 1. januára 2025 zvýšila zo sumy 1 993,60 eur z roku 2024 na sumu 2 135,30 eur (pri 31-dňovom mesiaci). Kým v roku 2024 bola maximálna suma denného vymeriavacieho základu (DVZ) vo výške 85,7425 eur, pre rok 2025 je aktuálny maximálny DVZ vo výške 91,9676 eur. Maximálna denná výška materského sa tak zvýši zo sumy 64,3068750 eur na sumu 68,9757 eur, čo predstavuje 75 % zo sumy 91,9676 eur. Nárok na maximálne materské v roku 2025 má osoba, ktorej vymeriavací základ v rozhodujúcom období bol vo výške 2 796 eur mesačne.
Uvedené však neznamená, že napríklad zamestnankyňa musí mať počas celého obdobia hrubú mzdu vo výške 2 796 eur. Úplne postačuje, ak bude priemer vymeriavacích základov za celé rozhodujúce obdobie v sume 2 796 eur. Napríklad: ak má zamestnankyňa hrubú mzdu 2 300 eur, zamestnávateľ mu môže v niektorých mesiacoch vyplatiť odmeny alebo prémie, čím sa priemer vyrovná na požadovanú výšku.
Príklad výpočtu materského
Karolína mala za posledných 12 mesiacov stály plat 950 eur a za posledné 2 roky bola nemocensky poistená viac ako 270 dní. Na materskú dovolenku sa rozhodla nastúpiť štandardne 6 týždňov pred plánovaným pôrodom. Aby sme vypočítali výšku jej materskej, potrebujeme zistiť denný vymeriavací základ. Výslednú sumu jej materskej dávky bude tvoriť 75 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa násobí počtom dní v aktuálnom mesiaci.
Čo robiť v prípade nízkeho materského?
Aj keď minimálne materské nie je zákonom určené, nižšiu materskú dávku dostanú ženy, ktoré zarábajú minimálnu mzdu. Ešte nižšie materské môže získať žena, ktorá pracuje na dohodu a poberá odmenu nižšiu ako minimálnu mzdu - v tomto prípade je jej vymeriavací základ nižší, čo sa priamo odrazí na výške materského. V prípade, že má žena nižšie materské ako je rodičovský príspevok, príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej doplatí rozdiel medzi materským a rodičovským príspevkom.
Nástup na materskú dovolenku a jej predĺženie
Na materskú dovolenku môžete nastúpiť v období medzi 8. a 6. týždňom pred očakávaným dňom pôrodu. To znamená, že najskôr môžete nastúpiť na materskú dovolenku v 32. týždni tehotenstva a najneskôr v 34. týždni.
Materská a rodičovská dovolenka
Materská dovolenka a rodičovský príspevok sú dve odlišné druhy podpory pre čerstvých rodičov, resp. pre osoby starajúce sa o deti. Po skončení materskej dovolenky môžete plynule prejsť na rodičovskú dovolenku bez nutnosti návratu do práce. Táto môže trvať až do dňa, keď dieťa dovŕši tri roky veku. Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, rodičovská dovolenka môže trvať až do šiestich rokov veku dieťaťa.
Predtým ako prejdete na rodičovskú dovolenku, musíte vopred (minimálne jeden mesiac) informovať zamestnávateľa o vašom zámere písomnou formou.
Ak počas materskej dovolenky opäť otehotniete, môžete pokračovať v čerpaní materskej dovolenky a následne prejsť na rodičovskú dovolenku pre prvé dieťa. Po narodení druhého dieťaťa máte opäť nárok na materskú dovolenku a môžete požiadať o materský príspevok pre druhé dieťa.
Rodičovský príspevok
Ak nemáte nárok na materské dávky, stále máte niekoľko možností ako si zabezpečiť finančnú podporu počas starostlivosti o dieťa. V prvom rade môžete požiadať o rodičovský príspevok. Tento príspevok je určený pre rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do troch, resp. šiestich rokov veku.
Výška rodičovského príspevku, ak ste predtým materské nepoberali, je 345,20 Eura mesačne a vypláca ju Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (v roku 2025 to bude 351,80 Eura). Ak ste predtým poberali materské, výška rodičovského príspevku môže byť vyššia.
Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Práva a povinnosti počas materskej dovolenky
Materská dovolenka poskytuje ženám niekoľko pracovných práv a ochranu. Posudzuje sa totiž ako výkon práce. V prvom rade ste počas nej chránená pred výpoveďou. Zamestnávateľ vám nemôže dať výpoveď, okrem výnimočných prípadov, ako je zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, alebo ak by ste porušili pracovnú disciplínu.
Po skončení materskej dovolenky máte právo vrátiť sa na rovnakú pracovnú pozíciu, ktorú ste zastávali pred nástupom na materskú dovolenku.
POZOR! Počas materskej dovolenky nemôžete pracovať na rovnakú pracovnú zmluvu, z ktorej poberáte materský príspevok. Môžete však uzatvoriť novú pracovnú zmluvu alebo dohodu na inú pracovnú pozíciu.
Bez ohľadu na to, či na materskej ostáva otec alebo matka, môže mať pri poberaní dávky aj iný príjem, podnikať či pracovať. Má to však svoje podmienky. Tou prvou je, že nesmie mať príjem z pracovného pomeru, z ktorého sa vyplácajú materské dávky. Druhú podmienku určuje dôvod, pre ktorý sa materské ako dávka nemocenského poistenia poskytuje. Je ním starostlivosť o narodené dieťa. Musí teda sám naďalej poskytovať dieťaťu starostlivosť. Nemôže ju zabezpečiť inou osobou, napríklad opatrovateľkou, ani tým, že dieťa navštevuje škôlku či jasle.
Dôležité upozornenia
- Ak ste nestihli podať žiadosť o materské pred pôrodom, môžete tak urobiť aj po pôrode. Dôležité je podať žiadosť v zákonnej lehote a mať splnené podmienky nároku na materskú dávku.
- Pokiaľ ste nastúpili na materskú dovolenku, prináleží vám nárok na uznanie materského, finančného príspevku, ktorý prináleží všetkým osobám spĺňajúcim podmienky nároku na uznanie materského.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov voči zdravotnej poisťovni
Platiteľ poistného nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať napríklad: poberanie rodičovského príspevku [§ 11 ods. 7 písm. c)], ošetrovného, materského, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. m)] vyplácaného Sociálnou poisťovňou, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. s)] vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu § 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a/alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
V zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/13/2014 „Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni“, zverejňujeme pre platiteľov prehľad noviniek - zmien týkajúcich sa oznámenia o zmene platiteľa u poistencov. Osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch, resp. O osoba na PN, OČR, materská dovolenka (Zamestnávateľ je naďalej povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom. Ak zdravotnej poisťovni poskytuje údaj o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) úrad podľa § 29b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení alebo iný subjekt verejnej správy, povinnosť platiteľa poistného oznamovať túto zmenu zdravotnej poisťovni nevzniká.
Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil s účinnosťou od 14.02.2025 Metodickým usmernením č. Štruktúra oznámenia v elektronickej forme je určená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - v MU č.
Uchovávanie mzdovej agendy a dokladov
Mzdovú agendu tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy.
a) mzdové listy, výplatné listiny a rekapitulácie miezd za príslušný mesiac - povinnosť ich vedenia ukladá § 39 zákona č. 595/2003 Z. z.
b) kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 a kópie evidenčných listov dôchodkového poistenia od 1. 1. 2004, originál ktorých je zamestnávateľ povinný predložiť v zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z.
c) povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne včítane príloh za jednotlivé kalendárne mesiace a v členení podľa jednotlivých zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný predkladať v zmysle § 20 zákona č. 580/2004 Z. z.
d) ročné zúčtovania zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne, ktoré do 31. 12. 2010 bol zamestnávateľ povinný vykonávať v zmysle § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, a oznámenia o výsledku ročného zúčtovania vykonávaného od 1. 1.
e) povinné mesačné výkazy poistného a príspevkov a výkazy poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu za jednotlivé kalendárne mesiace včítane príloh v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a dôchodkové sporenie, invalidné, úrazové, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity, ktoré je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z.
g) prehľady o príjmoch zo závislej činnosti a zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac a hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie s uvedením osôb, ktorým bol príjem poskytnutý, ktoré je zamestnávateľ povinný predkladať príslušnému daňovému úradu v zmysle § 39 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.
h) rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní dane z príjmov a zdravotného poistenie a vysporiadaní nedoplatku, resp.
i) ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, ako napr. evidencia dochádzky, dovoleniek, nadčasovej práce, zrážky zo mzdy a pod.
Všetky tieto doklady majú charakter účtovných dokladov, preto sa na ne vzťahujú ustanovenia § 35 a § 36 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve o uchovávaní a ochrane účtovnej dokumentácie, t. pred skončením podnikateľskej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie. Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list. Zákon o účtovníctve, na ktorý sa v § 39 ods. 8 zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ohľadne uchovávania povinne vedených dokladov pre daňové účely odvoláva, ani iné predpisy nestanovujú povinnú dobu úschovy mzdových listov, je potrebné určiť ju v registratúrnom pláne. Je vhodné stanoviť pomerne dlhú dobu úschovy, pretože ide o dokumenty preukazujúce nároky zamestnancov vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, uplatňované až po uplynutí niekedy aj desiatok rokov.
Lehotu úschovy dokladov potrebných na správne určenie vymeriavacieho základu a výšky preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti je možné odvodiť od práva predpísať alebo vymáhať poistné, ktoré je v jednotlivých zákonoch stanovené tak, ako je zhrnuté v tabuľke č. 6.
Tabuľka č. zákon č. 580/2004 Z. z. zákon č. 461/2003 Z. z. od 1. od 1. § 21 ods. 10 rokov odo dňa splatnosti poistného - § 147 ods. 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia - § 21 ods. 6 rokov od právoplatnosti rozhodnutia - § 147 ods. doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, výšky poistného a jeho platenia - § 24 písm. evidencia o zamestnancoch - § 24 písm. v zmysle § 24 písm. v zmysle § 232 ods.
Lehoty úschovy dokladov preukazujúcich peňažné a nepeňažné príjmy a ich zdaňovanie je možné odvodiť z povinnosti zamestnávateľa uchovávať kópie povinne vedených dokladov a kópie povinne predkladaných dokladov v tejto oblasti miestne príslušnému správcovi dane, tak ako je zhrnuté v tabuľke č. 7.
Tabuľka č. zákon č. 595/2003 Z. z. § 39 ods. 8 - po dobu ustanovenú zákonom č. 431/2002 Z. z.