Peter Celec je popredný slovenský vedec v oblasti molekulárnej biológie a patologickej fyziológie, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je známy svojou aktívnou účasťou v médiách, kde sa vyjadruje k aktuálnym vedeckým a spoločenským témam. Jeho práca a názory sú často podnetom na diskusiu a zamyslenie sa nad dôležitými otázkami vedy a zdravotníctva na Slovensku.
Od štúdia k vedeckej kariére
Celec vyštudoval tri odbory - molekulárnu biológiu, všeobecné lekárstvo a bankovníctvo. Toto interdisciplinárne vzdelanie mu umožňuje komplexný pohľad na problémy a prepájať rôzne oblasti vedy a praxe. V súčasnosti vedie Ústav molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa so svojim tímom venuje výskumu v oblasti molekulárnej medicíny.
Veda a prax: Dôležitosť kritického myslenia
Peter Celec sa snaží poukazovať na rozpor medzi rýchlym napredovaním vedy a nedostatočným využívaním jej výsledkov v praxi na Slovensku. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby lekári a pacienti mali prístup k najnovším poznatkom a využívali ich v diagnostike a liečbe.
"Je fascinujúce, ako ide veda dopredu, napr. v onkológii, kde máme čím ďalej, tým lepšie liečebné metódy, diagnostické a skríningové testy. Nestačím sledovať, ako sa posúva ďalej napr. aj pochopenie patogenézy rakoviny. Na druhej strane je však zarážajúce, ako na Slovensku tieto výsledky úplne ignorujeme," hovorí Celec.
Podľa neho je dôležité, aby sa odborná aj všeobecná verejnosť zaujímala o vedu a aby sa rozvíjalo kritické myslenie. Ľudia by mali byť schopní rozlišovať medzi overenými informáciami a konšpiračnými teóriami a mali by dôverovať odborníkom v rôznych oblastiach.
Prečítajte si tiež: Peter Cmorík o hudbe a rodine
Celec sa snaží študentom medicíny vštepiť dôležitosť kritického myslenia a schopnosti pracovať s informáciami. Spolu s kolegami otvoril predmet "Úvod do vedy", ktorý má študentom pomôcť orientovať sa v množstve informácií a rozlišovať medzi kvalitnými a nekvalitnými zdrojmi.
"Hlavná myšlienka, ktorú sa študentom snažíme odovzdávať, je, nech si pacienta vždy predstavia ako svojho príbuzného - mamu, otca alebo niekoho, na kom im záleží. Ak by ich príbuzný potreboval zdravotnú starostlivosť, každému z nich by záležalo na tom, aby lekár nečítal len viac či menej odborný bulvár, ale relevantné a aktuálne štúdie," vysvetľuje Celec.
Kritika a kontroverzie
Peter Celec je známy svojou otvorenosťou a ochotou vyjadriť svoj názor na rôzne témy. Nebojí sa kritizovať nedostatky v slovenskom zdravotníctve a vede a poukazovať na problémy, ktoré bránia rozvoju vedy a inovácií. Jeho kritické vyjadrenia mu priniesli mnoho nepriateľov, ale on si stojí za svojou pravdou a neváha ju verejne prezentovať.
"Som konfliktný typ, to jednoznačne. Niektoré veci ma neuveriteľne vytáčajú. Zvlášť, keď niekto do médií rozpráva nezmysly. Nadávam, kričím a občas to poviem aj verejne. Mám preto veľa nepriateľov. Ale svoju pravdu si nepustím. Vekom sa to nezmierňuje, skôr naopak," hovorí o sebe Celec.
Výskum a projekty
Na Ústave molekulárnej biomedicíny sa Peter Celec so svojím tímom venuje výskumu využitia enzýmu deoxyribonukleázy (DNáza) v liečbe rôznych chorôb. DNáza štiepi DNA, ktorá sa nachádza mimo buniek, a zdá sa, že táto DNA zohráva dôležitú úlohu v patogenéze rôznych ochorení. Cieľom výskumu je zistiť, či DNáza môže byť terapeuticky efektívna pri liečbe napríklad periodontitídy alebo metabolického syndrómu.
Prečítajte si tiež: Recenzie na gynekológa Petra v Starej Ľubovni
"Venujeme sa predovšetkým jednému projektu, ktorý z tých pätnástich alebo šestnástich prihlásených do Agentúry pre vedu a výskum, jediný prešiel. Ide predovšetkým o využitie enzýmu, ktorý sa volá deoxyribonukleáza (DNáza). Je to enzým, ktorý štiepi DNA, napríklad aj tú, ktorá sa nachádza mimo buniek," vysvetľuje Celec.
Klub detskej nádeje
Okrem vedeckej práce sa Peter Celec angažuje aj v dobrovoľníckej činnosti. Podieľal sa na vzniku občianskeho združenia Klub detskej nádeje, ktoré pomáha deťom s onkologickými ochoreniami.
"Založenie Klubu detskej nádeje (KDN) nebol môj nápad, ale mal som spolužiačku na medicíne Michaelu Príhodovú, ktorá prišla v rámci Bratislavského spolku medikov s myšlienkou, ako zlepšiť a spríjemniť deťom na onkológii nekonečný čas strávený v nemocnici," spomína Celec.
S Klubom detskej nádeje chodí už roky na letné tábory a podieľa sa na organizovaní rôznych aktivít pre deti. Je hrdý na to, že sa z bývalých onkologických pacientov stali vedúci a koordinátori KDN a že združenie stále funguje aj bez jeho aktívneho pôsobenia.
Vízia pre slovenskú vedu
Peter Celec sa snaží poukazovať na problémy, ktoré bránia rozvoju slovenskej vedy. Kritizuje nedostatočnú spoluprácu medzi vedeckými pracoviskami, nízke financovanie vedy a odliv najlepších vedcov do zahraničia.
Prečítajte si tiež: Vianočné vystúpenia Petra Dvorského
"Myslím si, že veda na Slovensku má niekoľko veľkých slabín. Jedna veľká je, že my sa tu na Slovensku nechceme hodnotiť, nechceme sa rozdeľovať podľa kvality, ale radšej sa budeme všetci - slabí aj kvalitní - tváriť, že sme rovnako dobrí. Nevieme podporovať najlepších na úkor slabších," hovorí Celec.
Podľa neho by sa mala slovenská veda viac otvoriť svetu a mala by sa zamerať na podporu excelentných tímov a projektov. Je dôležité, aby sa vedci nebáli porovnávania a hodnotenia a aby sa snažili neustále zlepšovať a posúvať vpred.
"Všetci, nielen vedci, sa môžeme snažiť vo svojich profesiách robiť čo najviac a najlepšie, a nebáť sa porovnávania či hodnotenia, čiže aj kritiky, ideálne konštruktívnej… Pretože len vtedy, keď budeme schopní identifikovať a priznať naše chyby a nedostatky, sa budeme môcť zlepšovať a posúvať k lepšej a kvalitnejšej vede, spoločnosti, životu," uzatvára Peter Celec.