Autistické Dieťa s Mentálnym Postihnutím: Kľúčové Príznaky a Ako Ich Rozpoznať

Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je komplexný neurovývinový stav, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s ostatnými. Je to diagnóza na celý život, ktorá ovplyvňuje komunikáciu a vnímanie sveta navôkol. Autizmus sa prejavuje individuálne a odlišne u každého jedinca, pričom rozsah a intenzita symptómov sa líšia.

Čo je Autizmus?

Autizmus je komplexná neurobiologická a vývinová porucha, ktorá zahŕňa poruchy v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a správania. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak, ako my. Táto porucha patrí medzi takzvané poruchy autistického spektra, ktoré zahŕňajú široké spektrum úrovní poškodenia a symptómov. Okrem samotného autizmu sem patria aj Aspergerov syndróm, dezintegratívna porucha v detstve a bližšie nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy. V autistickom spektre sa pohybujeme medzi čiastočným poškodením, umožňujúcim fungovanie v bežnom živote, až po ťažké poškodenia vyžadujúce ústavnú starostlivosť.

Autizmus je prezentovaný odbornou verejnosťou v rôznych podobách definícií, v ktorých sú identifikované jeho určité spoločné znaky a prejavy, nakoľko sa jedná o pervazívnu, t.j. všetko prenikajúcu vývinovú poruchu. Je potrebné uvedomiť si, že autizmus predstavuje celoživotné postihnutie, ktoré závažným spôsobom ovplyvňuje každú oblasť života osoby zasiahnutej touto pervazívnou vývinovou poruchou (PVP).

Podľa Kateřiny Thorovej pervazívne vývinové poruchy (Pervasive Developmental Disorders; PDDs) patria k najzávažnejším poruchám detského mentálneho vývoja. Termín „pervazívny “ znamená všetko prenikajúci a vyjadruje skutočnosť, že vývoj dieťaťa je narušený do hĺbky v mnohých smeroch. V dôsledku vrodeného postihnutia mozgových funkcií, ktoré umožňujú komunikáciu, sociálnu interakciu a symbolické myslenie (fantáziu), dochádza k tomu, že jedinec nedokáže vyhodnocovať informácie rovnakým spôsobom ako jeho rovesníci rovnakej mentálnej úrovne, nakoľko inak vníma, prežíva a správa sa.

Poruchy autistického spektra (PAS) sa diagnostikujú vždy na základe určitého počtu prítomných symptómov v špecifických oblastiach, t.j. nikdy nie na základe len niekoľkých prejavov. Pervazívne vývinové poruchy (PVP) sa diagnostikujú bez ohľadu na prítomnosť/neprítomnosť inej pridruženej poruchy alebo nemoci, tzn. že autizmus sa môže spájať s akoukoľvek inou chorobou alebo narušením; diagnostický proces je tým však náročnejší. Ťažkosti pri zaraďovaní detí do určitej kategórie PVP a ich vzájomné prekrývanie (typické pre autizmus a Aspergerov syndróm) vyvolali v praxi potrebu vzniku všeobecného termínu, ktorý by zastrešoval jedincov s čo najširšou škálou a mierou symptómov, a tak sa vo svete začal používať termín „poruchy autistického spektra“ (PAS), ktorý zhruba zodpovedá pervazívnym vývinovým poruchám (PVP).

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na autizmus u detí

V súčasnej dobe medzi všeobecne uznávané a rozšírené diagnostické systémy patria diagnostické kritéria medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 vydávané Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO, ktoré sú uprednostňované v európskom geopolitickom pásme. MKCH - 10 podľa Svetovej zdravotníckej organizácie(WHO) r. 1993DSM - IV podľa Americkej psychiatrickej asociácie; r. Podľa MKCH je detský autizmus definovaný ako abnormálny oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje u dieťaťa pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický typom abnormálneho fungovania vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Detský autizmus tvorí jadro PAS, a to hlavne z historického pohľadu. Stupeň závažnosti poruchy je rôzny - od miernej formy až po ťažkú, kde je prítomné veľké množstvo závažných symptómov; problémy sa prejavujú v každej časti diagnostickej triády. L. Wingová a D. Potter odhadujú, že iba tretina, maximálne polovica detí, ktoré majú diagnostikovaný detský autizmus na základe kritérií uvedených v MKCH-10, by spĺňala pôvodné kritériá L. Kannera, t.j.

Prvé Prejavy Autizmu

Prvé známky autizmu sa zvyčajne objavia už u detí vo veku 2 alebo 3 rokov, v niektorých prípadoch aj skôr, už v 18. mesiaci. Tieto príznaky môžu začať už v ranom detstve (aj keď môžu zostať nerozpoznané) a pretrvávať a zasahovať do každodenného života. U detí sa autizmus môže diagnostikovať už veľmi skoro, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch rokov. Dôležité je poznamenať, že diagnóza u detí do dvoch rokov nemusí byť vždy spoľahlivá.

Hlavné Príznaky Autizmu

Autizmus sa prejavuje v troch hlavných deficitných oblastiach vývoja, ktoré tvoria takzvanú autistickú triádu:

Sociálna Interakcia

Autistické deti majú problémy s interakciou s ostatnými. Môžu mať ťažkosti s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov, nerozumejú sociálnym signálom a majú problém s empatiou. Medzi konkrétne prejavy patria:

Nereagovanie na svoje meno.
Vyhľadávanie samoty.
Vyhýbanie sa očnému kontaktu. Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete.
Vyhýbanie sa fyzickému kontaktu a dotykom.
Nezáujem o hru a rozhovor s inými ľuďmi.
Nerozumenie svojim ani emóciám iných ľudí.
Nevšímavosť voči iným ľuďom je v kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté.
Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice. Narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im však môže prekážať.
Nezdieľanie sa v bežnom živote môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Spadne a ublíži si, ale neprivolá rodiča. Keď ho niečo zaujme, napr. hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež. Platí to aj opačne, dieťa sa nepozrie smerom k objektu, ktorý mu v diaľke ukazujú, napr.
Uzavretosť. Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Spolu s nevšímavosťou voči deťom môže ísť o typické prejavy autizmu. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote.
Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov. má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. Pre dieťa je typická fascinácia, pod ktorou sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety, napr.

Komunikácia

Približne 40 % detí s poruchami autistického spektra vôbec nehovorí a medzi 25 % a 30 % sa počas detstva rozvinú jazykové schopnosti, ale neskôr ich aj tak strácajú. Ak niektoré autistické deti hovoriť začnú, tak omnoho neskôr. Medzi najčastejšie problémy v komunikácii patria:

Prečítajte si tiež: Podpora detí s autizmom

Oneskorená reč. „U dieťaťa s autizmom je takmer vždy narušená reč - buď nehovorí vôbec alebo reč využíva nefunkčne.
Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené.
Echolália (opakovanie alebo napodobňovanie slov inej osoby).
Robotický alebo plochý hlas. Nezvyčajný tón, rytmus alebo výška reči.
Problémy so zámenami.
Nepoužívanie a nereagovanie na gestá.
Neschopnosť zotrvať pri téme a zodpovedať kladené otázky.
Neschopnosť rozpoznať v tóne hlasu sarkazmus a humor.
Manipulácia rukou. Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča. Keďže má deficit vo verbálnej a neverbálnej komunikácii, slovom nepovie ani gestom neukáže, čo chce. Aby mu rodič vec podal napr. zo stola, vezme jeho ruku a položí ju na stôl.
Neukazovanie prstom. Deti na spektre netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí. Práve naopak, musia sa to učiť. Ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa a ak sa nevyskytuje, treba zbystriť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní. Upriamuje pozornosť na objekt záujmu, a tak komunikuje. Podobne ako manipulácia rukou, aj neukazovanie prstom vychádza z absencie tvorenia tzv.
Neverbálna komunikácia je narušená obojsmerne. Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí. Ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne.
Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej. Opakovanie po niekom je pritom základná zručnosť pre učenie sa.
V oblasti komunikácie majú autistickí jedinci podstatne obmedzenú schopnosť pochopiť, čo sa deje v ich bezprostrednom i širšom sociálnom prostredí, a tak ani nemôžu účinne ovplyvňovať udalosti, s ktorými sú konfrontovaní.

Správanie

Pre autistov je typické nezvyčajné správanie a záujmy. Často ide o správanie, ktoré je repetitívne. Aj niekoľkokrát za pár hodín. Medzi typické vzorce správania autistov patria:

Opakované pohyby telom, napr. mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie a pod.
Opakované pohyby s predmetmi, napr. krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí.
Fixácia na konkrétne objekty/predmety. Často má nejaký úzko vyhranený záujem, ktorým je fascinované.
Špecifické záujmy ľudí na spektre sú zvláštne či neobvyklé, úzko definované.
Extrémna senzitivita (dotyk, svetlo, hluk). Jednou z charakteristických čŕt autizmu je nadmerná alebo nedostatočná citlivosť na zmyslové podnety - zvuky, svetlá, vône a iné.
Problémy so stravovaním sú veľkou témou rodičov detí na spektre. Skôr či neskôr sa vyskytnú u väčšiny, niektoré zdroje uvádzajú až 90 %. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola. Rozčuľovanie sa pri jedle, vôni alebo zvuku, ktorý im nesadne.
Problémy so spánkom sa týkajú polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov. Zlá regulácia spánku.
Motorický nepokoj.
Špeciálne rutiny a rituály. Potreba nemennej rutiny/odpor voči zmenám (napr.
Problémy so zmenou nie sú prítomné u všetkých autistov, ak sa však vyskytnú, ich rodičia majú pred sebou náročnú úlohu podstupovať opakované činnosti čo najpresnejším spôsobom. Deti môže vykoľajiť nielen zmena denného plánu, obchádzka cestou do školy či nové ročné obdobie a sezónny šatník, ale aj iný hrnček, z ktorého pijú čaj Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať, napr. Rutina predstavuje v živote autistov istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti. Vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká.
Nekoordinovanosť.
Impulzivita.
Agresívne správanie.
Neschopnosť dlhšie udržať pozornosť.
V správaní chýba imitácia.
Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším je zoraďovanie predmetov.
Symbolická hra nemá u autistov zastúpenie. Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné. A to doslova. Hra “akože na niečo” totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit.
Chôdza po špičkách aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť.
Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy.
Žiadna reakcia na meno, ani na opakované výzvy, akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje.
Žiadna reakcia na pokyn, ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa, napr. daj ruku, prines loptu či stoj súvisí s nedostatočným porozumením reči. Tieto prejavy sú typické aj pre deti s vývojovou dysfáziou - narušenou komunikačnou schopnosťou.
Oneskorený vývin reči je typický pre mnohé deti na spektre. Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život.
Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Prečo sa autisti neusmejú naspäť na človeka? Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
Predráždenosť je dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú.

Je dôležité si uvedomiť, že autistické spektrum predstavuje súbor všetkých prejavov správania, preto je skladba a intenzita symptómov u každého autistu iná. Niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu. Tú dokonca nepotvrdzuje ani pediater, ale pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia.

U detí aj dospelých sa vyskytuje tzv. stimming. o opakovanie zdanlivo zbytočných a nadbytočných pohybov. štípanie.

Čo Spôsobuje Autizmus?

Priama príčina autizmu doposiaľ nie je známa. Pre vedcov je autizmus ešte stále veľkou neznámou, keďže ho môžu vyvolať variácie sto rôznych génov. Výskum naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. Zdá sa, že tieto vplyvy zvyšujú riziko, že sa u dieťaťa nejaká porucha autistického spektra vyvinie. Je však dôležité pamätať si, že zvýšené riziko nie je to isté ako príčina vzniku autizmu. Medzi faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko vzniku autizmu, patria:

Genetika: Výskumy hovoria, že autizmus je dedičný v rodinách. Ak rodič nesie jednu alebo viac z týchto mutácií, môže sa tak takýto gén dostať k dieťaťu (aj keď sám rodič autizmus nemá).
Environmentálne faktory: Určité vplyvy prostredia môžu ďalej zvyšovať alebo znižovať riziko autizmu u ľudí, ktorí naň majú genetickú predispozíciu. Pravdepodobnosť rozvoja autizmu u detí zvyšujú komplikácie počas tehotenstva či pôrodu. Ďalšími rizikovými faktormi sú podľa Telegraphu vysoký krvný tlak, abnormálne krvácanie počas tehotenstva, cisársky rez či predčasný pôrod.
Tehotenstvo a pôrodné komplikácie (napr. nedonosenosť pred 26. týždňom).
Užívanie určitých liekov v tehotenstve (napr. valproátu).

Dôležité je zdôrazniť, že očkovanie autizmus nespôsobuje. Rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Ani oblasť autizmu sa nevyhla rôznym hoaxom. Jedným z nich je ten, že autizmus spôsobuje očkovanie MMR vakcínou. S touto teóriou prišiel doktor Andrew Wakefield v roku 1998. Nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Minimálne v ôsmich prípadoch sa totiž ukázalo, že rodičia žalovali farmafirmy alebo úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov. Vedci vyvrátili jeho teóriu vo viacerých výskumoch. Výskum ohľadom očkovania a autizmu robili aj vo Fínsku a Dánsku. Odborníci použili národné registre, odkiaľ čerpali údaje o vakcinačnom statuse a o súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka bola viac ako 500 000 detí narodených v rokoch 1982 až 1998. MMR vakcína chráni dieťa proti osýpkam, mumpsu a ružienke (rubeole). Prvá dávka očkovania je podávaná po prvkom roku. Druhú dávku deti dostanú vo veku 3 roky a 4 mesiace.

Prečítajte si tiež: Autizmus u 2,5-ročných

Ide o vývoj CNS (centrálnej nervovej sústavy). v mozgu a nervovom systéme. nie o poruchu konkrétnej časti mozgu. prostredia, ako napríklad štýl výchovy, prostredie atď. v nich rastie malý človiečik. sú infekčné ochorenia, vyvolať autizmus.

Ako sa Autizmus Diagnostikuje?

Včasná diagnostika autizmu dokáže deťom zmeniť život. Diagnostika autizmu sa robí pomocou kontrolného zoznamu kritérií (problémy v komunikácii, opakujúce sa správanie). Posudzujú tiež závažnosť symptómov autizmu. Stupnica závažnosti odráža to, koľko podpory človek potrebuje pre každodenné fungovanie. Ak sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. Diagnostika prebieha na základe psychiatrického vyšetrenia dieťaťa.

Lister Brooková varovala, že diagnóza u detí do dvoch rokov nemusí byť spoľahlivá. Rodičom odporúča odsledovať si niekoľko varovných prejavov správania, ktoré ale nutne nemusia hneď svedčiť o autizme.

„Dajte si pozor na nedostatok spoločnej pozornosti. Ide o situácie, kde chce dieťa upozorniť na to, čo ho zaujíma, no nevyjadrí to ukazovaním prstom ani nadviazaním očného kontaktu. Ak s nimi ostatní interagujú, nemusia na nich vôbec reagovať,“ vysvetlila expertka.

Ďalším znakom môžu byť aj pretrvávajúce ťažkosti s kŕmením, zlá regulácia spánku a časté výbuchy hnevu. Všetky tieto prejavy správania sú bežne aj u neurotypických detí, no u autistických by mohli trvať dlhšie alebo byť častejšie.

Brooková upozornila aj na opakovanie niektorých vzorcov správania. Autistické deti nezvyknú často žiadať o pomoc a takisto začnú rozprávať oveľa neskôr než ich rovesníci.

Podľa skúseností mamičiek Veroniky a Anny, sa napr. diagnóza Aspergerov syndróm zisťuje pomerne náročne - odhalila ju až diagnostika v Centre sociálnych služieb prof. Karola Matulaya a Centre Andreas.

Najpoužívanejšie Skríningové a Diagnostické Nástroje

Tu uvádzame príklady skríningových a diagnostických nástrojov, ktoré bývajú najčastejšie používané. Nižšie nájdete centrá, ktoré diagnostiku robia, ale aj tie, ktoré vám ako rodičom s deťmi s poruchami autistického spektra, alebo už len podozrením môžu pomôcť.

Najpoužívanejšie Skríningové Dotazníky

V súčasnosti sa na Slovensku používajú napr. semištruktúrovaná škála CARS, observačná škála ADOS, skríningová metóda ADI-R, metóda M-CHAT a GADS. Súčasťou komplexnej diagnostiky však budú aj iné veci, napr. vyplnenie anamnestického dotazníka, zhodnotenie vývinovej úrovne, resp. intelektu dieťaťa a podobne.

ADOS - Autism Diagnostic Observation Schedule / ADOS-2 obohatený o tzv. batoľaciu formu (pre deti s menej ako 30 mesiacmi veku). Ide o diagnostický nástroj určený pre každého s podozrením na poruchu autistického spektra. Je to semištrukturované vyšetrenie, kedy sa v rámci presne definovaných aktivít hodnotí fungovanie dieťaťa najmä v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie.
ADI-R - Autism Diagnostic Interview - Revised. Je považovaný za jednu z najlepšie overených metód založenú na semištruktúrovanom rozhovore s rodičmi dieťaťa, hodnotí sa sociálna interakcia, komunikácia, správanie s opakujúcimi sa stereotypnými tendenciami.
CHAT - Checklist for Autism in Toddlers - Autistické správanie u batoliat (modifikované: M-CHAT-R/F - F znamená dotazník nasledujúci po R dotazníku ak ste vyšli pozitívni, ide o skríningovú metódu)
CARS - Childhood Autism Rating Scale - Posudzovacia škála na vyhodnotenie detského autizmu. Hodnotia sa napr. vzťah k ľuďom, imitácia, emocionálne reakcie, motorika, používanie predmetov, hra, adaptácia na zmeny, zrakové a sluchové percepcie, čuchové, chuťové a hmatové zmysly, verbálna aj neverbálna komunikácia, strach a nervozita, úroveň aktivity, úroveň a konzistencia intelektových funkcií a celkový dojem.
GADS skríningová škála alebo GARS Gilliam Autism Rating Scale - Gilliamova škála autizmu (ďalší z vo svete najpoužívanejších nástrojov na zistenie PAS)
AQ Test - Kvocient autistického spektra (séria otázok hodnotiaca správanie a reakcie na predpokladané situácie) (Zdroj: Príručka pre osoby s poruchou autistického spektra od PhDr. Ivety Franzenovej, PhD.)

Príklad otázok z dotazníka M-CHAT - R (skríningová metóda)

Rodičia chystajúci sa na diagnostické vyšetrenie svojho dieťaťa, môžu čakať aj dotazník M-CHAT-R, v ktorom odpovedajú na otázky podľa toho, ako často dieťa jednotlivé dopytované činnosti vykonáva. Ak by ho spozorovali len párkrát, odpovedajú NIE, ak často, tak ÁNO. Ide o skríningovú metódu určenú k včasn…

Intervencie a Liečba Autizmu

Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov. Neexistuje jednotný spôsob, ako zaobchádzať s ľuďmi trpiacimi autizmom, pretože u každého z nich sa porucha prejavuje inak. K dispozícií sú preto rôzne terapie a stratégie, ktoré sú zamerané na zvládanie zdravotných a psychických problémov, ktoré často autizmus sprevádzajú. Pri voľbe vhodnej liečby autizmu je dôležitá konzultácia s odborníkom. Podľa doktorky Lister Brookovej z britského Národného autistického združenia by ale nemala slúžiť na zasahovanie do ich vývoja. Získanie diagnózy je skôr o pomoci rodičom porozumieť svojmu dieťaťu. Často sa totiž stáva, že zvyknú nediagnostikované ratolesti za správanie vyvolané autizmom karhať, pretože nevedia, čo je jeho príčinou.

Ďalšou výhodou včasného odhalenia poruchy je vylúčenie iných potenciálnych diagnóz vrátane poruchy pozornosti s hyperaktivitou či porúch učenia, dodal riaditeľ Centra pre aplikovaný výskum autizmu Mark Brosnan.

vývoj odlišuje od vývoja rovesníkov. Čo je cieľom terapie ľudí s autizmom? kolektívu. nácvik sociálneho správania a podpora hravého myslenia. a spolupráci s ostatnými. logopédia, ergoterapia, muzikoterapia a i. v kombinácii s inými duševnými alebo telesnými ochoreniami. porušenia ich rutiny.

Ako Nadviazať Kontakt s Autistom?

Socializácia a komunikácia je pre mnohých autistov problematická. A to aj napriek tomu, že mnohí z nich túžia po priateľoch a nadväzovaní vzťahov s druhými.

„Pri nadväzovaní kontaktu som využívala napríklad zrkadlenie - opakovanie správania sa, pohybov po dieťati alebo zapojenie sa do jeho spôsobu hry. Ubezpečte sa, že dávajú pozor ešte predtým, ako im položíte otázku, alebo im dajte inštrukciu. Pre autistov je náročné filtrovať, čo je v komunikácii dôležité a čo menej dôležité. Všímajte si prostredie, v ktorom sa nachádzate (či je hlučné, preplnené). Buďte špecifickí. Nepoužívajte iróniu, sarkazmus, figuratívnu reč, rétorické otázky, frázy, preháňanie. Môžu byť zmätení, pretože nerozumejú, prečo ste povedali nie. „Nie“ je často použité v prípadoch, keď niekto ohrozuje seba, alebo druhých. Keď hovoríte „nie“, pretože ich správanie je nevhodné, skúste zmeniť vašu reakciu na ich správanie.

„Deti s autizmom často obľubujú hudbu. Dokáže ich upokojiť, ale aj vyburcovať k pohybu a vybitiu si vnútorného napätia (napr. bubnovanie). Hudba je výborným kľúčom pri nácviku imitácie, ktorá je základom pre neskoršie učenie sa. Pri spievaní pesničiek sme pripájali jednotlivé gestá, ktoré deti opakovali a takto sa zároveň zapájali do spoločného procesu. Pri hre na hudobných nástrojoch (napr. na klavíri) sme využívali zrkadlenie, improvizáciu, striedavé hranie, hranie podľa farebných nôt. Viacero detí sa zapojilo do spoločného jednoduchého tancovania na hudbu a tiež imitovalo hru na telo (plieskanie po nohách, nafúknutých lícach a pod.). V závere stretnutia dominovala pomalá relaxačná hudba spojená s masážou (cez masážne loptičky alebo vrecká).

V oblasti komunikácie majú autistickí jedinci podstatne obmedzenú schopnosť pochopiť, čo sa deje v ich bezprostrednom i širšom sociálnom prostredí, a tak ani nemôžu účinne ovplyvňovať udalosti, s ktorými sú konfrontovaní. Ťažkosti v sociálnej oblasti znamenajú, že aj tie najjednoduchšie sociálne interakcie sú spojené s veľkými problémami.

Pri kontakte s držiteľom preukazu sa správajte ohľaduplne, nezvyšujte hlas, nedotýkajte sa ho.

tags: #autisticke #dieta #s #mentalnym #postihnutim