Prvé kroky dieťaťa sú jedným z najvýznamnejších míľnikov v jeho vývoji. Každá mama sa teší na tento moment a chce ho zachytiť. Ale ako dlho trvá, kým sa dieťa naučí chodiť? A ako môžeme našim deťom pomôcť v tomto dôležitom procese?
Individuálny vývoj dieťaťa
Deti sa v priemere naučia chodiť medzi 8. a 15. mesiacom života, väčšinou teda okolo prvého roka. Avšak, každé dieťa je individualita a vyvíja sa svojím vlastným tempom. Niektoré deti začnú behať po byte skôr, ako sfúknu prvú sviečku na torte, iné si dávajú načas aj dlho potom. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé.
„Už má 12 mesiacov a ešte nechodí? Asi mu treba pomôcť,“ neveriacky krútia hlavami niektorí ľudia nad vaším dieťatkom. No a? Nohy bude potrebovať po celý život a netreba nič unáhliť. Ide aj o jeho zdravie…
Vývoj chôdze krok za krokom
Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku.
Príprava na chôdzu
Základ pre klenbu nožičky sa tvorí už dávno predtým, ako dieťatko začína chodiť. Už od narodenia je prítomný tzv. úchopový reflex. Všimli ste si, že keď položíme dieťatku naše palce pod pršteky, tak ich stlačí a zohne k sebe? To je presne ono. Až keď tento reflex “vyhasne“, je dieťatko pripravené stabilne sa oprieť o celú plochu nožičky.
Prečítajte si tiež: Predbežné opatrenie: Bratislava
„V troch mesiacoch, keď dieťa na chrbátiku dvíha nožičky nad podložku, posilňuje nielen brušné svaly, ale aj členok, ktorý sa dostáva do zohnutej polohy, čo spôsobí aktiváciu svalov tvoriacich pozdĺžnu klenbu.Dieťatko spája nožičky k sebe a objavuje sa tzv. asociovaný úchop, čo znamená, že pri úchope hračky hornými končatinami sa objaví aj úchop na dolných končatinách. Toto je vhodné u detičiek podporovať, hrať sa s nimi na chrbátiku a motivovať ich k dvíhaniu nožičiek,“ ozrejmuje Edita Vlkovičová, ktorá pracuje pod menom Fyziomama.
Dôležitosť štvornožkovania
Čo by malo bábo pre zdravý vývoj chôdze vedieť skôr? Okolo 4 a pol mesiaca sa objavuje tzv. skrížený model, kedy dieťa vysunie jednu nožku smerom nahor, oprie sa o koleno, čo mu dovoľuje uvoľniť jednu ruku a vysunúť ju za hračkou. Dochádza k prvému cielenému zaťaženiu päty.
„V tomto období by rodičia nemali ťahať deti do plazenia vpred, aj keď to možno tak vyzerá, drobcovi ešte zatiaľ vôbec nejde o pohyb. Hračky preto ukladáme na dosah ruky alebo na strany, aby dieťatko mohlo rotovať okolo svojej osi - pivotovať. Trénuje si tak šikmé brušné svaly potrebné na zvládnutie druhého vzpriamenia, teda postavenia na vystreté lakte a otvorené dlane (6. mesiac) a tiež nákrok potrebný pri pohybe na štyroch,“ hovorí fyzioterapeutka.
Veľmi podstatné pre vývoj klenby je samotné postavenie na štyroch a tzv. húpacie pohyby. „V tejto polohe dieťa pracuje s ťažiskom a zapája nielen vnútorný stabilizačný systém tela, ale práve aj množstvo drobných svalov chodidla. Nechajte deti loziť po štyroch a motivujte ich k tomu. Dôležité je zachovať mobilitu nôžku, to znamená v žiadnom prípade neobúvať papučky ani topánky. V krátkom čase začína dieťatko štvornožkovať a objaví sa prvé postavenie cez nákrok. Je vhodné meniť povrchy, na ktorých sa dieťa stavia, aby nožička dostala viacero podnetov. Napríklad ku gauču dať koberček, k nábytku protišmykovú podložku, termofor, niekde nechajte iba podlahu,“ radí Fyziomama.
Prvé kroky
Dieťatko napreduje priam raketovou rýchlosťou, aj keď sa vám to možno nemusí zdať. Treba mu dať priestor a čas, aby sa na prvý krôčik odhodlalo. Mimoriadne dôležitá je chôdza bokom popri nábytku a následné vytáčanie sa dieťaťa do priestoru, kedy sa tvorí priečna klenba nôžky, tvaruje sa päta a stabilizuje členok. Pre dostatok ohybnosti je vhodné, aby dieťa chodilo bosé.
Prečítajte si tiež: Prevencia otehotnenia po pôrode
„Pred samotným postavením sa v priestore sa u detí objavuje tzv. medvedia chôdza, kedy si prvýkrát skúšajú posúvať chodidlo - kolíska vpred. Toto všetko trvá cca 12-18 mesiacov, až potom je dieťatko pripravené zvládnuť prvé samostatné kroky. Nie je pravdou, že dieťa musí v jednom roku chodiť. Dokonca aj prvé topánky by sa dieťaťu mali dať na nôžky vtedy, keď sú jeho schopnosti zvládnuť samostatnú chôdzu vyzreté natoľko, že zvládne prejsť istý kus, vie sa zastaviť, otočiť, drepnúť si a ísť ďalej,“ opisuje detaily vývoja zdravej chôdze u dieťaťa odborníčka.
Podľa nej je vhodné, aby sme dieťa stimulovali a motivovali zmenou podložky (koberec, termofor, niečo pichľavé, mäkké, studené, balančný vankúšik). Vhodné je napríklad používanie senzorického koberčeka. Osvedčili sa aj rôzne nestabilné pomôcky, kamienky, nafukovačky, prekážky, fit lopta. So staršími deťmi sa môžete zahrať rôzne hry, napríklad prekladanie guľôčok nohami, rolovanie uteráka, kreslenie nôžkami, vyberanie šnúrky medzi prsty na nohách.
Ako podporiť dieťa v chôdzi?
Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To aj najdôležitejšie prebieha v mozgu. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze, to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu. Ak teda chceme bábätku pomôcť, nerobme to tak, že sa upriamime na jeho kroky, ale zapojme pohyb trochu inak.
- Plávanie: Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.
- Hojdanie: Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky.
- Cvičenie nožičiek: Napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním. Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom.
Aktivity na doma
- Hľadanie pokladu: Prilepte hračky a predmety na stenu maliarskou páskou. Umiestnite ich blízko úrovne očí, aby na ne museli siahnuť v stoji.
- Plavba popri nábytku: Deti môžu trénovať chôdzu „prechádzkou“ tam a späť popri pohovke alebo krátkej lavici.
- Pomôcky na chodenie: Hračka, ktorá deťom poskytuje dostatočnú oporu pri tlačení pri chôdzi.
- Tlačenie nábytku: Niektoré deti rady tlačia stoličky, iné malé stolíky a podobne. Uistite sa, že drobný nábytok je zospodu ťažší, aby sa na ne nemohol prevrátiť alebo spôsobiť ich pád.
- Dajte im dva predmety naraz: Keď sa rozhodnú preskúmať oba predmety naraz, pomôže im to pustiť sa z povrchu, ktorý ich drží.
Chôdza naboso
Naučiť sa chodiť bez topánok im môže pomôcť rozvíjať svaly na chodidlách a členkoch. Chôdza naboso pomáha posilňovať ich klenby a zlepšuje rovnováhu a koordináciu. Umožňuje im tiež cítiť zem pod nohami, čo im pomáha vnímať, kam idú, namiesto toho, aby sa pozerali na nohy a nie pred seba.
Hry na podporu pohybu
- Usporiadajte popoludňajší bublifuk festival: Fúkanie a naháňanie bublín je zábava v každom veku, ale tie najmenšie dokážu naháňať tie magické plávajúce guličky vo vzduchu celé hodiny.
- Na podporu používajte prikrývku alebo obyčajnú šatku: Zrolujte prikrývku alebo šatku a položte ju cez ich hruď a pod ruky. Držte konce prikrývky za nimi.
Čo nerobiť pri učení chôdze
Niekedy rodičia s pribúdajúcimi dňami, ktoré bábätko trávi na kolienkach na koberci, stratia trpezlivosť. Chcú dieťaťu pomôcť, aby sa čím skôr postavilo na nohy a vydalo sa spoznávať svet. Pravdou však je, že obľúbené metódy väčšinou nepomáhajú.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Doba jedenia
Pavúky a chodítka
Odborníci neodporúčajú používanie rôznych chodítok či odrážadiel, ktoré síce umožňujú drobcovi pohyb, no nie je to vždy tým prirodzeným a najzdravším spôsobom. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Vodenie za ruky
Deti za ruky nevodíme. Počkajte si! Dieťatko sa zo štvornožkovania, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu.
Vodením za ruky menia ťažisko dieťaťa. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde k:
- Zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách
- Nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu
- Nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice
- Riziku vytiahnutia lakťa
- Nesprávnemu nášľapu nohy na špičku
- Strata odvahy, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze
- Predlžovaniu doby samostatného chodenia
Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte.
Kedy vyhľadať lekára?
„Skutočná norma pre chôdzu je 18 mesiacov, nie do jedného roka, ako si mnohí myslia. Nohy ich budú predsa nosiť do konca života, netreba preto nič unáhliť,“ vysvetľuje odborníčka Mgr. Edita Vlkovičová, fyzioterapeutka, ktorá roky pracuje s detičkami a sleduje psychomotorický vývoj aj u svojho vlastného ročného synčeka Jurka.
Ak má vaše dieťa 18 mesiacov a ešte stále nechodí, navštívte svojho detského lekára. Niekedy deti potrebujú trošku pomôcť špeciálnymi cvičeniami. Ak však chodíte štvornožky, nebojte sa. Ak sa vám na chôdzi čosi nezdá, napríklad, že dieťatko chodí neisto a naširoko, alebo často padá, prekonzultujte to s lekárom. Nemusí to znamenať nič, ale tiež to môže súvisieť s hypotómiou alebo hypertómiou svalstva, teda so zníženým alebo zvýšeným svalovým napätím. Rehabilitáciou a cvičením sa to raz-dva napraví.
Dôležitosť prostredia
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. Je dobré mať v byte pohovky a nízke stoly, aby malo dieťa určitú poistku, o ktorú sa môže oprieť. Keď už bude mať väčšiu istotu, rozmiestnite po pohovke hračky, aby malo motiváciu chodiť okolo. Nechajte dieťa, aby postupne preskúmalo celý byt, je to pre jeho dobro. Dieťaťu doprajte čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Chôdza a obuv
Aj keď v to niektoré mamičky stále dúfajú, dieťa ku chôdzi nemotivujú nové parádne topánočky. Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso a v prípade, že sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda. Dieťa by malo chodiť bosé, pretože to podporuje chodidlá, členky a svaly na nohách. Keď behá len v ponožkách (samozrejme, protišmykových), naučí sa správne našľapovať a došľapovať až na päty. Ak už dieťaťu musíte obuť topánky, kupujte kvalitnú obuv.
Vývoj chôdze v čase
- 13. mesiac: Asi v 13. mesiaci začína dieťa chodiť samostatne, vie urobiť niekoľko krokov a bez opory sa zastaviť. Chôdza sa stáva istejšia a dieťa postupne zvláda aj prekážky, napríklad schody. Keď ho chytíte za ruku, vie už vyjsť po schodoch.
- 24. mesiac: V dvoch rokoch pri chôdzi po schodoch už vašu pomoc väčšinou ani nepotrebuje, vo veku dva a pol roka strieda hore schodmi obidve nohy rovnako ako dospelý. Dolu schodmi to už je ťažšie, zvyčajne to zvládne až okolo troch až štyroch rokov.
- 36. mesiac: Trojročné deti zväčša s istotou chodia a behajú aj po nerovnom teréne a lepšie koordinujú svoje pohyby. Vedia skákať na jednej nohe aj na oboch. Koncom tretieho roka sa už batoľa môže naučiť bicyklovať.