Nárast sociálno-patologických javov sa na Slovensku v transformačnom období prejavil aj v náraste problémového správania detí a mládeže. V základných a stredných školách narastá agresívne správanie, vrátane šikanovania a kyberšikanovania. Závažným problémom sa v súčasnosti stáva nárast agresívneho správania žiakov. Agresívne správanie žiakov základných a stredných škôl môže vyústiť až do páchania trestnej činnosti. Takéto konanie je stále odvážnejšie a aj brutálnejšie.
Úvod
Agresívne správanie u detí v školskom prostredí je komplexný problém, ktorý si vyžaduje dôkladnú analýzu príčin a efektívne stratégie riešenia. Tento článok sa zameriava na identifikáciu faktorov, ktoré prispievajú k agresívnemu správaniu, a na navrhnutie konkrétnych krokov, ktoré môžu školy, rodiny a odborníci podniknúť na jeho prevenciu a riešenie. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a ponúknuť praktické rady pre rôzne zainteresované strany.
Agresívne Správanie ako Sociálno-Patologický Jav
Agresívne správanie je jednoznačne sociálno-patologickým javom, ktorý je komplexný a multikauzálny. V „Metodickom usmernení č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach“ sa uvádza, že v súčasnom období sa stáva vážnym problémom šikanovanie, ktorému treba venovať neustálu pozornosť z hľadiska preventívneho, ako aj sankčného pôsobenia.
Agresia voči Učiteľom
Závažnou skutočnosťou v súčasnosti je, že narastá agresívne správanie voči učiteľom - tak zo strany žiakov, ako aj ich rodičov. Ide o problém, ktorému sa napriek jeho závažnosti venuje iba okrajová pozornosť. Šikanovanie učiteľov je zodpovedajúce pomenovanie, pretože má s definíciou šikanovania veľa spoločného (Francová, M., Mitrová, J., Tůmová, A., 2009). Sporným podľa nich je bod „nadradenosť agresora“, pretože učiteľ je žiakom teoreticky vždy nadradený.
V roku 2004 u stredoškolských učiteľov realizovaný výskum (Džuka, J., Jenčová, A., 2005). Za obeť násilia považovali učiteľa, ktorý bol jednému z násilných aktov vystavený počas posledných 30 dní najmenej raz. Najfrekventovanejšie boli verbálne negatívne prejavy - nepríjemné výroky, posmešky a nadávky čo uviedlo 129 respondentov (35,4 %), nútenie robiť niečo proti svojej vôli sa vyskytlo u 61 respondentov (16,8 %) a sociálna manipulácia u 60 učiteľov (16,5 %).
Prečítajte si tiež: Postup pri riešení susedských sporov
V školskom roku 2007/2008 uskutočnil výskum u stredoškolských učiteľov v Českej republike J. Tomášek. Zistil, že až 43,4 % respondentov sa vo svojej kariére stretlo aspoň s jednou z foriem agresívneho správania voči sebe, čo je skoro polovica opýtaných stredoškolských učiteľov.
V školskom roku 2010/2011 sa realizoval výskum dotazníkovou metódou v stredoslovenskom regióne (Banská Bystrica, Krupina, Lučenec, Martin, Tornaľa, Zvolen a Žilina). Výskumnú vzorku tvorilo 196 učiteľov základných a 155 učiteľov stredných škôl, spolu 351 respondentov. Cieľom výskumu bola aj problematika agresívneho správania voči učiteľom zo strany rodičov či žiakov školy. Zisťovalo sa, či sa s ním počas svojej praxe stretli. Celkovo sa s agresívnym správaním voči sebe stretlo 237 učiteľov čiže 67,52 %.
Zo zistení vyplynulo, že najrozšírenejšie sú urážky učiteľov zo strany žiakov počas vyučovania, čo uviedlo až 37,04 % učiteľov. Druhou najrozšírenejšou formou je vyhrážanie žiakov, čo uviedlo 23,08 % respondentov. Nasledovali urážky rodičov či iných príbuzných - túto možnosť označilo 22,79 % respondentov. Pri výskyte urážok učiteľa zo strany žiakov počas vyučovania sme zaznamenali minimálny rozdiel medzi učiteľmi základných (39,80 %) a učiteľmi stredných škôl (33,55 %). Zarážajúce je zistenie, že vyhrážanie žiakov uviedlo až 29,59% učiteľov základných škôl, z učiteľov stredných škôl túto možnosť označilo 14,84 % respondentov.
Z výskumu, ktorý prebiehal v podmienkach druhého stupňa ZŠ v rokoch 2010 až 2013 (Csémy, L. a kol., 2014) uviedlo 52% učiteľov, že sa s hrubou slovnou agresiou žiakov voči svojej osobe v poslednom roku nestretli, 28,8 % sa s ňou stretlo 1- až 2-krát za rok, častejší výskyt potvrdilo 19,2 % respondentov. Možno konštatovať, že agresívne správanie žiakov voči učiteľom je realitou súčasnej školskej praxe.
Celospoločenské zmeny spôsobili nárast rôznych sociálno-patologických javov, a tým aj nárast problémov v správaní detí a mládeže. Ďalším významným aspektom je aj celkový postoj verejnosti ku vzdelaniu a status učiteľskej profesie. Závažné sú aj zistenia, ktoré sa týkajú vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi (Pétiová, M., 2015). Aktuálnym problémom súčasnej doby sa stáva kyberšikanovanie učiteľov. Žiaci sa snažia učiteľa v kompromitujúcej situácii nahrať a zverejniť na internete. Stáva sa, že žiaci učiteľa cielene vyprovokujú a jeho reakciu zverejnia na webe. Žiakov vedie k obťažovaniu a k šikanovaniu učiteľov zábava, pocit moci, ale aj motivácia (Klimešová, M., A. vrátiť bolesť buď ako motivácia ublížiť inej autorite na základe predchádzajúceho útlaku (napr.
Prečítajte si tiež: Riešenie agresívneho správania
Príčiny Agresívneho Správania
Agresivita slúži na prežitie v nepriaznivých a život ohrozujúcich podmienkach, no v prípade jej nedostatočnej regulácie sa môže stať nebezpečnou a deštruktívnou silou. Agresivita: sklon, resp. trvalá dispozícia k agresívnemu konaniu. Agresia je útočné, násilné, príp. v prípade, že sa vyskytuje jednorázovo v konkrétnej situácii, ide o agresívne konanie (napr. Agresivita fyzická - všetky formy agresívneho správania, pri ktorých dôjde k priamemu fyzickému kontaktu útočníka s obeťou. Podľa autorov J. Parryho a G. Zjavný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky (napr. Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou (v oblasti fyzickej sily alebo agresivity, v osobnej sile jedinca alebo v početnej prevahe skupiny).
Faktory Ovplyvňujúce Agresívne Správanie
Vznik a nárast agresívneho správania determinujú dva druhy faktorov - vnútorné a vonkajšie. Vnútorné faktory sú charakteristické tým, že sú určované človekom samotným, genetikou, jeho povahou alebo správaním. Medzi vonkajšie faktory patria napr. vplyvy rodiny, školy, vrstovníckej skupiny a v súčasnosti sa rozšíril vplyv masovokomunikačných prostriedkov.
- Rizikovým faktorom je dráždivosť, impulzivita, potreba vyhľadávať vzrušenie.
- Ďalej je to znížené prežívanie úzkosti, menšia citlivosť k spätnej väzbe, resp. nezávislosť na pozitívnom hodnotení, teda ľahostajnosť k odozve.
- Môže ísť napríklad o úraz hlavy, ochorenie mozgu a podobne. Narušená štruktúra CNS sa prejavuje emočnou labilitou, impulzivitou a nižšou schopnosťou sebaovládania.
Vplyv Rodiny
Významným a špecifickým činiteľom socializácie dieťaťa je rodina. Rodina dáva dieťaťu prvé, a preto už veľmi silné skúsenosti do ďalšieho života. Ukazuje mu, ako sa k sebe ľudia správajú, či spolupracujú a pomáhajú si, ako reagujú, keď sa im niečo nedarí. Dieťa sleduje názory, postoje i hodnoty matky aj otca, zisťuje, čo je úlohou muža a ženy. Rodina odovzdáva základný model sociálnej interakcie a komunikácie v malej sociálnej skupine. Zaraďuje dieťa do určitého spôsobu života, učí ho sociálnym požiadavkám a normám. Rodina a jej citové zázemie sú pre vývoj dieťaťa nezastupiteľné. Kladné, vrelé citové vzťahy v rodine uľahčujú vytvorenie kladného vzťahu k ľuďom. Z faktorov rodinného prostredia môžu negatívne ovplyvniť ich správanie najmä zlé materiálno-ekonomické podmienky, narušená štruktúra rodiny a zlá rodinná výchova. Za zlou rodinnou výchovou môže stáť napríklad autoritatívna, ctižiadostivá, zanedbaná, rozvrátená rodina, ktorá pestuje u dieťaťa zlé vlastnosti, narúša jeho psychický stav, správanie aj návyky. V škole reagujú tieto deti obyčajne prudšie na svoj neúspech ako deti z rodín so správnou výchovou. Tieto konfliktné situácie ešte zvyšujú citové napätie a narúšajú jeho správanie tak, že sa môže prejaviť agresívne. Celý rad výskumov potvrdzuje, že deti vyrastajúce v rodinách, kde je medzi rodičmi mnoho otvorených konfliktov, majú väčší sklon k negatívnemu správaniu ako deti vyrastajúce v pokojnom rodinnom prostredí.
Vplyv Školy a Vrstovníkov
Škola je druhým najdôležitejším činiteľom, ktorý vplýva na dieťa. Škola je miestom komunikácie medzi žiakmi samotnými na jednej strane a medzi žiakom a učiteľom na druhej strane. Vytvárajú sa tu formálne i neformálne vzťahy. Na žiaka sú kladené aj určité povinnosti, ktoré musí vykonávať bez ohľadu na to, či sa mu chce, alebo nie. Značný vplyv na dieťa má aj samotná trieda. Mladý človek sa tu učí uplatniť sa v skupine rovesníkov, získava určité postavenie na základe svojich schopností, talentu alebo silu osobnosti. Buduje si vzťahy s ostatnými spolužiakmi, ale aj s učiteľmi, učí sa akceptovať vyššiu autoritu, teda učiteľa. Učiteľ približuje žiakom normy a hodnoty danej spoločnosti. Škola môže mať na žiaka aj negatívne vplyvy v rámci interakcie so spolužiakmi a pedagógmi. Zo strany pedagógov ide hlavne o subjektívne pripisovanie určitých vlastností, vo väčšine prípadov negatívnych. Jav je známy aj pod názvom „nálepkovanie“. To, či je niekto dobrý alebo zlý žiak, niekedy závisí skôr od prístupu učiteľa k nemu ako od jeho nadania a usilovnosti. Žiakovi, ktorého považujú pedagógovia za dobrého, sú ochotní viac tolerovať isté priestupky ako tomu, ktorý je zaradený medzi zlých žiakov. Ak sa dieťaťu dlhší čas nedarí, učiteľ ho začne považovať za lenivého, hlúpeho. Podľa tejto „nálepky“ k nemu pristupuje aj naďalej. Mladí ľudia sa často združujú do menších skupín, čím si napĺňajú potrebu združovania sa. Vzťahy k rovesníkom začínajú byť prežívané ako najdôležitejšie a sú veľmi intenzívne. Individuálne rozdiely v nich bývajú väčšinou povrchné, krátkodobé a často sa menia. Začlenením sa do skupiny vyjadrujú mladí ľudia potrebu osamostatňovať sa, dostať sa spod vplyvu dospelých, hlavne rodičov. Každá skupina má svoje hodnoty, normy a špecifické formy správania, ktorým sa členovia prispôsobujú. Najprísnejším trestom je vylúčenie zo skupiny. Pre dieťa vyrastajúce v dysfunkčnej rodine je rovesnícka skupina dôležitejšia ako pre tých, ktorí pochádzajú z rodín, kde sa im napĺňajú všetky potreby. Je veľmi dôležité, aby rodičia sledovali, s kým sa ich dieťa stretáva, a pri výbere partie ich nenásilnou formou usmerňovali. Tiež by im nemalo byť ľahostajné, ako ich dieťa trávi voľný čas. Niektoré partie sa ku kriminálnej činnosti dostanú tak, že trávia čas v herniach a na diskotékach a vzápätí im na tento spôsob života nestačí vreckové od rodičov, riešia to drobnými krádežami, ktoré môžu prerastať až do organizovaných, plánovaných akcií.
Vplyv Médií
Výrazný vplyv na socializáciu mládeže majú aj masovokomunikačné prostriedky. Médiá ponúkajú deťom veľké množstvo vedomostí, informácií a zábavy. Na druhej strane však majú v značnej miere negatívny vplyv tým, že:
Prečítajte si tiež: Agresívne správanie u detí a krízové situácie
- vedú k pasivite a konzumnému spôsobu života,
- znižujú tvorivosť a predstavivosť,
- neumožňujú únik do sveta fantázie,
- znižujú možnosť vzájomných kontaktov s okolím,
- podnecujú vznik citového otupenia,
- znižujú schopnosť koncentrácie a pozornosti,
- vedú k preferovaniu povrchných hodnôt,
- umožňujú preberanie agresívnych modelov správania.
Čoraz viac času mladí ľudia trávia trávia pri počítači, často na úkor svojich študijných povinností a kontaktu s reálnym svetom. Filmy, hudba, hry majú veľmi sugestívny účinok. Ľahko sa nechávajú vtiahnuť do deja, zabúdajú na realitu a prežívajú dobrodružstvá so svojimi hrdinami, s ktorými sa stotožňujú. Väčšina z nich sú akční hrdinovia, ktorí víťazia silou a agresívnym správaním. Filmy ponúkajú veľa násilia, vyvolávajú pocit strachu a ohrozenia. Pri častom sledovaní násilníckych scén môžu spôsobiť nervozitu, nespavosť, citové otupenie voči násilným podnetom a pod. Je to spôsob obrany, ktorá sa neskôr môže preniesť do reálneho života. Človek bude reagovať naučeným spôsobom aj na skutočné násilie. Považuje ho za normálne správanie, s ktorým sa bežne stretáva. Nadmerný príjem negatívnych informácií a nevhodných vzorov správania môže značne ovplyvniť vývoj hodnotovej orientácie mladého človeka. Prirodzená potreba dieťaťa s niekým sa identifikovať je vďaka obrazovke často modifikovaná násilím fyzickej aj psychickej povahy, verbálnymi útokmi, agresívnymi scénami skrytej formy násilia. Agresia v televíznom programe môže slúžiť ako vzor hodný napodobnenia. Imitácia pozorovaného nového agresívneho správania sa u dieťaťa niekedy stane súčasťou kognitívnej výbavy, ktorá je pripravená na použitie aj keď vzor nie je prítomný. Deti často napodobňujú prvky bojového umenia alebo dokonca veľmi bizarné spôsoby násilia.
Šikanovanie ako Závislosť a Porucha Vzťahov
Šikanovanie ako závislosť - ide o vzájomnú väzbu medzi agresorom a obeťou. Terén tohto neslobodného, nesymetrického vzťahu je určený prevažujúcou ľudskou stratégiou: skryť vlastný strach a zároveň využiť strach druhého. Tento princíp diktuje rozdelenie žiakov vo väčšine skupín na „silných“ a „slabých“. Medzi týmito skupinami vzniká obojstranne a prekvapivo trvalá väzba. Navzájom sa potrebujú. Pri pokročilých štádiách šikanovania sa bežné hranie a experimentovanie so strachom zvrtne do závislosti medzi agresorom a obeťou. Pedagógovia sa nesmú nechať zmiasť a prijať vonkajšie zdanie, že si obeť za všetko môže sama. To, že je niekto „slabý“, nie je žiadna vina. Šikanovanie ako porucha vzťahov v skupine - deje sa v kontexte vzťahov konkrétnej skupiny. Nákaza vzťahov má svoju vnútornú dynamiku a svoj zákonitý vývoj. V takomto prípade je nutná už pomoc odborníka, cieľavedomé zastavenie sebadeštrukcie skupiny a naštartovanie sebaozdravného procesu skupinového organizmu.
Prejavy Agresívneho Správania
Problémové správanie má rôzne podoby. Môže zahŕňať bitie, kopanie alebo hryzenie, ťahanie za vlasy, tlačenie alebo nadávanie. Aj keď sú agresívne výbuchy u detí bežné, pochopenie možných príčin a vedomie, ako s nimi zaobchádzať, môže byť náročné. Ako rodič alebo opatrovateľ môžete zažiť rôzne pocity, keď vaše dieťa prejavuje agresiu, od prekvapenia až po pocit hanby. Je to úplne normálne. Deti môžu biť, kopať alebo hrýzť, aby zistili, čo sa stane. Deti sa môžu učiť správať sa agresívne pozorovaním iných. Niekedy môžu mať rodičia názory, ktoré neúmyselne podporujú agresívne správanie, ako napríklad „Deti potrebujú vypustiť energiu a agresiu. Keď sa deti naučia používať agresívne správanie na dosiahnutie toho, čo chcú, môže byť pre nich ťažké naučiť sa lepšie spôsoby riešenia problémov.
Formy Agresívneho Správania
Posmech, posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúce prezývky, nadávky, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet. Rozhodujúcim kritériom je to, do akej miery je dané dieťa konkrétnou prezývkou zraniteľné. Kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, prehlasované najmä nepriateľským až nenávistným, príp. Nesúhlas by mal byť energický a jednoznačný.
Prevencia a Riešenie Agresívneho Správania
Prevencii agresivity a šikanovaniu treba venovať náležitú pozornosť, pretože ich nárast už v podmienkach základných škôl, je evidentný - medzi žiakmi navzájom, ako aj voči učiteľom. Cieľom primárnej prevencie je vytvárať v školách podmienky pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývin. Možno sem zaradiť napr. nové prístupy učiteľov k žiakom, ktoré kladú dôraz na otvorené a partnerské jednanie, nové efektívne formy spolupráce s rodičmi a i. Ďalej sú to preventívne programy a projekty, zamerané najmä na konštruktívne riešenie konfliktov, zvládanie záťažových situácií, rozvoj sociálnych spôsobilostí a pod.
V oblasti prevencie agresívneho správania sa javí ako najoptimálnejšie aplikovať tzv. hlbšie osvojujú vedomosti, pokiaľ je do výkladu zahrnutý aj bezprostredný zážitok toho, čo sa vyučuje teoreticky, resp. „Prevencia sociálno-patologických javov predstavuje dlhodobý a systematický proces, v rámci ktorého musia zohrávať významnejšiu úlohu než doteraz nielen primárne výchovné inštitúcie, osobitne rodina a škola, ale aj inštitúcie výchovného poradenstva a prevencie, polície a verejnej správy.“ (Hroncová, J., 2013).
Úloha Sociálneho Pedagóga
Sociálny pedagóg pozná rizikové a ochranné faktory optimálneho rozvoja detí a mládeže, mal by ovplyvňovať personálny rozvoj žiakov a rozvíjať ich sociálne zručnosti. Má odborné predpoklady na vykonávanie primárnej aj sekundárnej prevencie, ako aj inej sociálno-výchovnej práce. Jeho pôsobenie v školách je už v Slovenskej republike legislatívne ukotvené. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch ho začlenil do kategórie odborných zamestnancov. „Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených deťom a žiakom, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Školská prax potvrdzuje opodstatnenie funkcie školského sociálneho pedagóga, ktorá okrem iného umožňuje aj učiteľom kvalitnejšie vykonávať výchovno-vzdelávací proces. Príkladom môže byť spätná väzba riaditeľov a učiteľov na pôsobenie sociálnych pedagógov v meste Trenčín. Preventívna sociálno-výchovná práca v škole má už v Slovenskej republike legislatívne ukotvenie a tiež vymedzených aktérov. Hlavnú funkciu pri jej realizácii má zohrávať sociálny pedagóg. Profesionalizácia preventívnej sociálno-výchovnej práce v škole je nevyhnutným predpokladom zvýšenia jej efektívnosti a prevencie sociálneho ohrozenia žiakov. Na škodu veci školská prax zatiaľ ešte v plnej miere nerešpektuje školskú legislatívu a sociálny pedagóg sa v školách vyskytuje iba ojedinele.
Stratégie Riešenia Agresívneho Správania
Dôležité je dôsledné vyšetrenie situácie šikanovania a následne sústrediť sa na nápravu, usilovať sa o zastavenie šikanovania, obnovu dodržiavania noriem a zabezpečenie ochrany obete. Je to jedna z možností ako uviesť do chodu pedagogické procesy ku konštruktívnemu zvládnutiu hnevu, agresivity, šikanovania. Poskytujú deťom/žiakom otvorené interakčné systémy, ktoré im umožňujú získať skúsenosti so sebou samým i s druhými. Nie sú liekom na všetko a nie sú ani terapiou (tá patrí do rúk iným odborníkom - psychológom, liečebným pedagógom, psychiatrom, sociálnym pracovníkom). Najefektívnejší spôsob ako sa vysporiadať so šikanovaním, je mať celoškolský program a stratégiu boja proti šikanovaniu.
Ako zvládať agresívne správanie
Využívajte bežné situácie na to, aby sa vaše dieťa učilo o emóciách. Hovorte o pocitoch a uznajte ich - „Vyzeráš nahnevane. Je to preto, že si myslíš, že to nebolo spravodlivé?“. Hovorte o tom, že každý má niekedy silné emócie, ako je hnev, strach a smútok, najmä keď nemôžu mať to, čo chcú. Dajte im vedieť, že ťažké, nepríjemné pocity sú normálne a je v poriadku cítiť sa rozrušene alebo nahnevane, ale nie je v poriadku kričať alebo ubližovať niekomu. Navrhnite im, ako sa môžu upokojiť, keď sa objavia silné pocity. Keď sú všetci pokojní a uvoľnení, porozprávajte sa so svojím dieťaťom a vytvorte niekoľko jednoduchých pravidiel na spolužitie s ostatnými. Snažte sa stanoviť pravidlá v pozitívnom štýle - zamerajte sa na to, čo by mali deti robiť, namiesto toho, čo by nemali robiť. Pre malé deti ako sú predškoláci, môžu byť pravidlá formulované ako „Skúste sa rozprávať s druhým s úctou“. Pre staršie deti by pravidlá mohli byť „Buďte rešpektujúci,“ „Počúvajte ostatných,“ a „Keď sa cítite nahnevaní, zastavte sa a zhlboka dýchajte pred tým, než zareagujete.“ Deti môžu byť zmätené, keď vidia svojich rodičov robiť veci, ktoré im boli zakázané. Riešenie náročného správania môže často vyzerať ako neustále opravovanie dieťaťa alebo nepretržité očakávanie ďalších problémov. Je však dôležité pamätať na to, že deti sa najlepšie rozvíjajú prostredníctvom pozitívnej spätnej väzby. Preto sa zamerajte na oceňovanie správania, ktoré chcete vidieť častejšie. Keď vaše dieťa prejavuje rešpekt, zdieľa alebo spolupracuje, využite príležitosť na pochvalu. Čím konkrétnejšia je vaša pochvala, tým lepšie pomáha deťom pochopiť, čo robia správne, a zvyšuje pravdepodobnosť, že toto správanie zopakujú. Napríklad, keď sa dieťa pekne rozdelí so súrodencom, môžete povedať: „Skvele si sa podelil s bratom! Som na teba hrdý.“ Keď nie sú žiadne problémy, je to tiež dobrá príležitosť hovoriť s dieťaťom o vyjadrovaní pocitov bez ubližovania ostatným. Deti sledujú a učia sa, ako zvládať silné emócie od dôležitých dospelých vo svojom živote. Môžeme im pomôcť naučiť sa zvládať svoje emócie a riešiť problémy pokojne tým, že budeme sami modelovať toto správanie. Napríklad si predstavte, že prídete domov po náročnom dni v práci. Stále ste podráždení a vaše dieťa chce ísť do parku, ale vy na neho vybuchnete. Čo by ste mohli povedať potom? „Prepáč, že som na teba vybuchol. Mal som naozaj dlhý deň v práci a cítim sa frustrovaný, ale to nie je ospravedlnenie na to, aby som si to na tebe vybil. Dovoľ mi, aby som si na pár minút sadol s čajom a upokojil sa. Tak čo keby si si zatiaľ dokončil domácu úlohu a potom si pôjdeme napríklad zahrať na ihrisko futbal? Súhlasíš?“ Situácie ako táto nebudú vždy prebiehať hladko. Avšak každá príležitosť, keď rodič alebo opatrovateľ povie niečo podobné, pomáha naučiť ich dieťa dôležité životné zručnosti: rozpoznať svoje emócie, prevziať zodpovednosť za svoje správanie, ospravedlniť sa a napraviť veci. Toto vysiela pozitívnu správu, že je v poriadku cítiť silné emócie, a rovnako dôležité je zvládnuť ich správne. Vyrovnávanie sa s agresívnym správaním dieťaťa môže byť skutočnou výzvou. Je v poriadku cítiť sa frustrovane alebo nahnevane. Ale rozzúriť sa alebo kričať môže situáciu ešte viac zhoršiť. Snažte sa zamerať sa na to, aby ste zostali pokojní. Vedome sa snažiť zachovať pokoj môže upokojiť situáciu a zároveň poskytnúť dieťaťu pozitívny vzor. Zhlboka sa nadýchnite a dajte si chvíľu na „reset“ predtým, než zareagujete. Je bežné, že deti prejavujú agresívne správanie počas ich rastu a počas prechádzania vývojovými etapami. Výskumy ukazujú, že výbuchy hnevu typicky dosahujú vrchol vo veku 18 až 24 mesiacov a postupne klesajú do veku 5 rokov. V ranných rokoch deti často bijú, hryzú, kopú alebo škrabú, keď sa snažia vyjadriť pocity a ešte nemajú slová alebo schopnosti zvládnuť silné emócie pokojne. Ak máte pocit, že vaše dieťa vykazuje príliš časté alebo závažné agresívne správanie, ktoré spôsobuje problémy jemu alebo iným, je rozumné hľadať odbornú pomoc. Nie ste na to sami a existujú odborníci, ktorí vám môžu poskytnúť podporu.
Vyučovacie Stratégie
Učiteľ môže na vyučovaní v prípade agresívneho správania žiakov využívať postupy, metódy a techniky, ktorými sa dá predchádzať konfliktom, prípadne zastaviť nežiaduce správanie už v jeho počiatkoch. Môže použiť vtip, žart, môže zareagovať nečakane a vtipne, a tak zmierniť napätie prekonaním prekážky. Keď vzniká nepokoj, podráždenosť, konflikt, napätie v triede, môžete ho znížiť bezprostrednou zmenou hodiny.
Poruchy Správania
Abstrakt: V príspevku sa zameriavame na charakteristiku a kategorizáciu porúch správania detí. Sústreďujeme sa na príčiny problémov a porúch detí v správaní. Kľúčové slová: Poruchy správania, prevencia, sociálno-patologické javy, edukácia žiakov.
#