Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), je tragická udalosť, ktorá postihuje rodiny na celom svete. Ide o náhle a neočakávané úmrtie dojčaťa, zvyčajne počas spánku, bez zjavnej príčiny. Hoci presné príčiny SIDS zostávajú neznáme, rozsiahly výskum identifikoval niekoľko rizikových faktorov a preventívnych opatrení, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko.
Čo je SIDS?
Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS), v skratke nazývaný SIDS (Sudden Infant Death Syndrome), je definovaný ako náhle a neočakávané úmrtie dojčaťa do jedného roka veku, ktoré zostáva nevysvetlené aj po dôkladnom vyšetrení, vrátane pitvy, preskúmania anamnézy a obhliadky miesta úmrtia.
Syndróm náhleho úmrtia postihuje deti do šiesteho mesiaca veku, najčastejšie medzi druhým až štvrtým mesiacom v nočných hodinách, keď dieťa spí - najčastejšie po polnoci.
História a výskum SIDS
Syndróm náhleho úmrtia dojčiat nie je syndróm 21. storočia, opisujú ho už v ďalekej minulosti, rovnako bez jednoznačného vysvetlenia dôvodu. Pripisovali ho aj nesprávnemu uloženiu dieťatka v postieľke a uduseniu, alebo priľahnutiu, keď spávalo v jednej posteli s rodičmi. Patológia však neodhalila jednu konkrétnu príčinu.
Odborné skúmanie sa zameralo tiež na genetickú etiológiu. Na základe zmien v pľúcnom tkanive sa SIDS pripisovalo zápalu, no stále sa objavovali odchýlky ukazujúce na ďalšie možnosti - bez jednoznačného záveru.
Prečítajte si tiež: Riziká úmrtia dojčiat
Dnes už vieme, že SIDS vzniká kombináciou viacerých faktorov, ktoré vedú k zlyhaniu regulačných mechanizmov organizmu.
Vedecká a odborná verejnosť sa už po desaťročia snažia znížiť výskyt SIDS. Čiastočne sa to darí vďaka edukatívnym a preventívnym opatreniam, ktoré majú pozitívny výsledok.
Príčiny SIDS
Lekári väčšinou ani po dôkladnom vyšetrení nenájdu vysvetlenie úmrtia pri SIDS. Vedci si dodnes nie sú istí presnou príčinou vzniku tohto syndrómu náhleho úmrtia. Existuje však niekoľko hypotéz a štúdií, ktoré sú v procese skúmania.
- Genetická mutácia: Štúdia, ktorá sa ňou zaoberala, bola realizovaná vedcami z USA a Spojeného kráľovstva a publikovali ju v roku 2018 v renomovanom časopise The Lancet. Konkrétne skúma poruchu génu, ktorý je zodpovedný za oslabenie svalov zúčastňujúcich sa na dýchaní.
- Porucha metabolizmu tukov: Iný tím vedcov (z Washingtonskej univerzity) skúmal, ako telo spracováva lipidy a výsledky publikoval minulý rok v časopise Nature.
- Apnoe (porucha dýchania počas spánku): Ďalej si SIDS vysvetľujú ako istú formu apnoe (porucha dýchania počas spánku) a spájajú ho s nedostatočne vyvinutou časťou mozgu (mozgový kmeň), v ktorej je uložené dýchacie centrum.
Ani jedna z týchto teórií však nie je jedinou príčinou.
Rizikové faktory SIDS
SIDS sa vyskytuje na celom svete, jeho percentuálne zastúpenie je rôzne. Postihuje viac chlapcov a varíruje aj medzi etnikami. Zaujímavé je, že vyššia úmrtnosť na tento syndróm je v zimnom období, keď je zvýšený výskyt vírusových respiračných ochorení, a rovnako v krajinách s chladným podnebím.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Medzi faktory spájajúce sa s častým výskytom SIDS patrí:
- príhoda úmrtia iného súrodenca - dojčaťa v rodine,
- dieťa bolo pri pôrode nedonosené,
- dieťa nebolo dojčené alebo bolo dojčené obmedzene,
- dieťa je z horšieho sociálno-ekonomického zázemia rodiny,
- matka dieťaťa je fajčiarka alebo je dieťa vo „fajčiarskom“ domácom prostredí,
- matka je drogovo závislá,
- dieťa je ukladané v polohe na bruško,
- dieťa spí v prehriatej miestnosti.
- nízka pôrodná váha a predčasné narodenie - ak sa bábätko narodí predčasne, riziko, že jeho mozog (zodpovedný za reguláciu dýchania, srdcovej činnosti, teploty tela a prebúdzania) bude nedostatočne vyvinutý a rovnako tak aj srdce.
- vek - najohrozenejšie sú bábätká od 2. - 4. mesiaca.
SIDS a genetika
Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená.
Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia:
- porucha beta-oxidácie mastných kyselín,
- porucha metabolizmu glukózy,
- porucha iónových kanálov srdcového svalu alebo porucha zrážanlivosti krvi.
SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie.
Predpokladá sa, že existuje priama genetická súvislosť so vznikom SIDS pri atypicky prebiehajúcich metabolických reakciách v možnej súvislosti s iným spúšťacím faktorom.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
SIDS a vplyv vonkajšieho prostredia
Doposiaľ nie je presne určené, či prvotnou príčinou SIDS je postihnutie centra dýchania v predĺženej mieche dieťaťa s následnou zástavou dýchania alebo či je príčinou porucha srdcového rytmu - so zastavením srdcovej činnosti. Oba tieto možné mechanizmy, umožňujúce rozvoj SIDS, sa tak premietajú do rôznych teórií a hypotéz, prečo deti umierajú viac za určitých okolností (viď faktory spojené s rozvojom SIDS).
Fajčenie
Vyšší výskyt úmrtia v rodinách kde je matka alebo iný príslušník domácnosti fajčiarom sa prikladá účinku nikotínu. O nikotíne je známe, že vo vyššej koncentrácii má tlmivý účinok na centrum dýchania človeka. Nikotín prenikne do organizmu dieťaťa a tu potom môže nepriaznivo pôsobiť.
Prehriatie
Obdobný mechanizmus účinku nepriaznivých faktorov prostredia vysvetľuje iná hypotéza o prehriatí organizmu dieťaťa. Dieťa by podľa tejto hypotézy nemalo spať v prehriatej miestnosti a ani by nemalo mať na hlave napríklad čiapku. Podľa tejto hypotézy by pri prehriatí malo dôjsť k väčšej aktivácii mikrobiálnej flóry a následne niektorých imunitne aktívnych látok, ktoré by rovnako mohli nepriaznivo zapôsobiť na centrum dýchania dieťaťa.
Poloha na brušku
Veľmi významným údajom o častejšom výskyte SIDS je informácia o polohe dieťaťa v spánku. Vyšší výskyt SIDS bol zistený u dojčiat, ktorí boli ukladané na bruško. Z uvedeného vyplýva jednoznačne odporúčanie, aby dieťa bolo k spánku ukladané vždy v polohe na chrbte. Je možné aj na bok, ale tak, aby sa v prípade prevrátenia dieťaťa skôr pretočilo na chrbát ako na bruško. Pronačná poloha (spanie na brušku) na nesprávnom, príliš mäkkom matraci zapríčiní opätovné vdychovanie vydychovaného CO2 nahromadeného v okolí tváre. Dôsledkom je nedostatočné okysličenie s postupným návykom na vyššie koncentrácie CO2. Ak sa k tomu pridajú ďalšie faktory, napríklad infekcia dýchacích ciest, počas ktorej vírusy poškodia riasinkový epitel v dýchacích cestách, vzniká dobré prostredie pre bakteriálnu superinfekciu. Tvoria sa toxíny, a ak k tomu pridáme aj pasívne fajčenie, riziko SIDS významne narastá.
Význam dojčenia
Význam dojčenia je samozrejme nutné vyzdvihnúť aj v tomto prípade. Nie všetky štúdie však tento faktor v prevencii rozvoja SIDS jednoznačne potvrdzujú. Kojenie dokáže znížiť riziko vzniku SIDS až o 50%. Vedci si doposiaľ nie sú istí, prečo je to tak, no zhodujú sa, že pre bábätko sú významné látky, ktoré z materského mlieka prijme. Dôležitý je tiež kontakt kože na kožu.
Predčasný pôrod
Lekárom je dobre známe, že ak sa dieťa narodí predčasne, je v súvislosti s nezrelosťou jednotlivých orgánov a ich funkcií ďaleko viac ohrozené rôznymi popôrodnými aj neskoršími komplikáciami. Medzi tieto komplikácie patrí predovšetkým výskyt apnoických páuz (to znamená, že sa dieťa opätovne nenadýchne v intervale do 20 sekúnd a viac). Opakované a predĺžené apnoické pauzy vedú u nedonoseného dieťaťa k poruchám srdcového rytmu (jeho poklese, kedy v prípade ďalšej pauzy je možná aj kompletná zástava srdcovej aktivity). Súčasne dochádza k zmene okysličeného tkaniva, čo sa prejaví prešednutím až cyanózou (zmodraním až sfialovením) dieťaťa. Z uvedených dôvodov musí byť sledovaná dychová aj srdcová aktivita dieťaťa. U nedonosených detí je zaznamenaný vyšší počet prípadov rozvoja SIDS rovnako v neskoršom dojčenskom veku.
Prevencia SIDS
Uvedené rizikové faktory nie je možné ovplyvniť. Existujú však aj ďalšie, ktoré môžete eliminovať a výrazne tak znížiť šancu na vznik SIDS. Keďže nepoznáme presnú príčinu vzniku tohto syndrómu náhleho úmrtia, je ťažké vopred sa mu vyhnúť.
Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, aké sú možnosti prevencie SIDS v rodinnom prostredí.
- Poloha pri spánku: Dieťa by sme v prvej polovici roka jeho života nemali ukladať k spánku v polohe na bruchu. Spánok na bruchu zvyšuje riziko výskytu SIDS, nakoľko v tejto polohe je tvár bábätka otočená priamo k matracu. Ak bábätko zaspáva na boku, môže sa na bruško ľahko pretočiť. Z tohto dôvodu by ste sa pri jeho ukladaní mali vyhnúť obom polohám a vaše dieťatko uložiť vždy na chrbátik či už pri nočnom spánku, ale aj počas dňa.
- Teplota v miestnosti: V miestnosti, kde dieťa spí, by sme mali udržovať primeranú izbovú teplotu a dieťa by sme nemali nadmerne baliť (dieťa by samozrejme malo udržovať svoju prirodzenú telesnú teplotu, nemalo by sa ani podchladzovať). Ideálna je pre nich klasická izbová teplota spálne (18-20°C). Postieľka by nemala byť umiestnená v blízkosti radiátora, ohrievača, krbu, prípadne by nemalo spať na priamom slnku.
- Nefajčiarske prostredie: V miestnosti, kde dieťa spí, by sme nemali fajčiť a všetci fajčiari v rodine by mali zachovávať nefajčiarsky režim v domácnosti. Tento bod by mal byť snáď samozrejmým tabu počas celého tehotenstva aj po pôrode. Vyhnite sa fajčeniu aj alkoholu. Fajčiť by sa nemalo ani v celej vašej domácnosti, ani nikde v okolí bábätka.
- Dojčenie: Dieťa by sme mali, ak je to možné, v prvých šiestich mesiacoch života dojčiť.
- Riziková anamnéza: Ak je v rodine alebo v blízkom príbuzenstve dieťa, ktoré zomrelo na SIDS, mali by sme byť u dojčaťa viac obozretnejší.
- Bezpečná postieľka: Bábätko by ste mali mať počas spánku blízko a na dosah, avšak nemalo by s vami zdieľať jednu posteľ. Aby ste predišli uduseniu, matrac by mal byť dostatočne tvrdý, obalený plachtou, ktorá sa z neho nezošuchne (pevne pripevnená k povrchu). Do postieľky nevkladajte paplóny, vankúše či deky, nakoľko by sa do nich bábätko mohlo zamotať. Namiesto toho je vhodnejší spací vak pre detičky. Vaše dieťatko by malo byť oblečené v pohodlnom pyžame a miestnosť by mala byť dobre vetraná a nemala byť prehriata.
- Cumlík: Spánok s cumlíkom môže taktiež pomôcť v prevencii proti vzniku SIDS. Ak je bábätko naučené na pravidelné dojčenie (zvyčajne 1. mesiac), môžete mu skúsiť dať cumlík, keď bude zaspávať (nedávajte mu ho však naspäť, ak mu po zaspaní vypadne). Cumlík musí byť čistý, vymenený za nový, pokiaľ je poškodený.
Pomôžu monitory dychu?
S uvedenou problematikou súvisí možnosť monitorovania dieťaťa v rodinnom prostredí. Vzhľadom k tomu, že výskyt SIDS je veľmi ojedinelý, nie je plošne odporúčané a ani inak zavedené monitorovanie dojčiat. Prístroje pre monitorovanie dýchania však existujú aj pre ambulantnú starostlivosť. Tieto prístroje sú skôr určené k používaniu pre deti, kde bol už v rodine zaznamenaný SIDS, alebo pre deti, ktoré sa narodili ako nedonosené a mali v nasledujúcom popôrodnom období apnoické pauzy. Uvádza sa, že užívanie monitorovacieho prístroja inak neznižuje počet úmrtí detí na SIDS. Rodičia musia byť s obsluhou prístroja dobre oboznámení, aby zbytočne nedochádzalo k falošným alarmom. Monitor dychu síce nezabráni vzniku SIDS, avšak ihneď vás upozorní na zástavu dýchania vášho dieťatka.
Jednoduchšie monitory dychu sledujú len dychovú alebo len srdcovú frekvenciu. Pri vyhodnotení spúšťajú zvukový alebo aj svetelný signál. Zložitejšie obsahujú obidve funkcie, prípadne ukladajú záznam od jednej minúty až po posledných dvadsaťštyri hodín. Ďalšími možnosťami sú pulzný oxymeter alebo pletyzmograf. Pri domácom monitoringu je dôležité upozorniť rodičov na možné falošné alarmy prístroja. Na vine môže byť chybný senzor, zlý napájací zdroj, nepokoj dieťaťa, rušiace zdroje v okolí monitora. Žiaľ, niekedy nastanú aj opačné chyby: falošne negatívne (napr.
Domáci monitor je odporúčaný dojčatám z rizikových skupín, ako aj súrodencom detí, ktoré zomreli na SIDS. Ďalej pre deti s poruchami spánku, gastroezofageálnym refluxom, spánkovým apnoe, kŕčovou aktivitou, ALTE (Apparent Life-Threatening Event), pre predčasne narodené dojčatá, pre deti s neurologickými a metabolickými poruchami. Pri zvažovaní rizika SIDS je dôležitá spolupráca viacerých odborností z: otorinolaryngológie, pneumológie, neurológie, metabológie, kardiológie. Každá odbornosť vyhodnotí stav dieťatka z vlastného odborného pohľadu. Predčasne narodené deti majú povinné pravidelné kontroly v ambulancii pre rizikových novorodencov a deti s gastroenterologickými ťažkosťami sú v starostlivosti gastroenterologickej ambulancie.
Čo robiť, ak dieťa prestane dýchať?
V súčasnosti nepoznáme vhodnú liečbu, avšak vedci skúmajú liek s názvom Elamipretid, ktorý sa využíva pri liečbe orgánov pri nedostatku kyslíka. Aby ste zistili stav vedomia bábätka, hlasno ho oslovte a ak nereaguje, pošúchajte ho po chodidle alebo mu chvíľu trite dlaňou chrbát. Ak nereaguje na žiadny zo stimulov, je v bezvedomí. Strata vedomia mohla byť spôsobená aj dusením sa (napríklad zvratkami). Rukou bábätku naozaj jemne zakloňte hlavu a druhou rukou podvihnite bradu, čím mu spriechodníte dýchacie cesty. Je možné, že začne dýchať. Ak sa dýchanie neobnoví alebo máte pochybnosti, začnite s resuscitáciou. Ak ani po minúte dieťatko nereaguje, je nutné zavolať na číslo 112 a privolať pomoc. Ak nie ste sami, jedna osoba zavolá na tiesňovú linku a druhá súbežne začne so živovaním. Na tiesňovej linke vás presne navedú, no ovládať prvú pomoc by mal každý (obzvlášť rodičia). Nadýchnite sa a ústami poriadne prekryte nos aj ústa dieťaťa, vdýchnite 5 iniciálnych vdychov a sledujte dvíhanie jeho hrudníka. V tomto mieste stlačte hrudník (aspoň o 1/3) 15 krát.
Podpora pre rodičov
V živote snáď nie je pre rodičov horšia chvíľa ako tá, v ktorej musia hľadieť do hrobu svojho sotva narodeného dieťaťa. Po deviatich mesiacoch tešenia sa na nového člena rodiny, po deviatich mesiacoch netrpezlivého očakávania, napätia, radosti a po pár mesiacoch spoločného žitia prichádza nečakaná smrť. Na syndróm náhleho úmrtia dojčaťa u nás ročne zomrie niekoľko desiatok detí, ktoré po sebe zanechávajú zdrvených rodičov.
Strata dieťaťa je traumatická udalosť, ktorá si vyžaduje odbornú pomoc a podporu. Rodičia, ktorí zažili SIDS, by mali vyhľadať psychologickú podporu a poradenstvo, aby sa vyrovnali so stratou a spracovali svoje emócie. Existujú aj rôzne podporné skupiny a organizácie, ktoré poskytujú pomoc a informácie pre rodiny postihnuté SIDS.