Strach je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je aj strach z iných detí, ktorý sa môže objaviť už u 2-ročných detí. Hoci sa to môže zdať znepokojujúce, je dôležité pochopiť, že existuje mnoho príčin tohto strachu a existujú postupy, ktoré môžu pomôcť deťom aj dospelým zmierniť príznaky a zlepšiť celkovú pohodu.
Úvod
V živote každého dieťaťa prichádzajú obdobia, keď sa stretáva s novými a neznámymi situáciami, ktoré môžu vyvolať strach. Strach je emócia, ktorá je na jednej strane bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane však môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií. Strach v pozitívnom zmysle je znak toho, že dieťa začína chápať svet a spôsob, akým funguje. Snaží sa pochopiť, čo to preň znamená. Časom a skúsenosťami samo príde na to, že veci, ktoré sa zdajú strašidelné, nakoniec také strašidelné nie sú.
Príčiny Strachu z Detí u 2-ročných
Strach z detí u 2-ročných môže mať rôzne príčiny, ktoré sú často spojené s vývojom dieťaťa a jeho interakciami s okolím. Medzi najčastejšie patria:
Nedostatok Sociálnych Skúseností
V tomto veku deti ešte len začínajú rozvíjať svoje sociálne zručnosti. Ak dieťa nemá dostatok príležitostí na interakciu s inými deťmi, môže sa cítiť neisté a vystrašené v ich prítomnosti.
Separačná Úzkosť
Separačná úzkosť je normálnym vývojovým štádiom, ktoré postihuje aj dospelých. Výskum ukazuje, že separačná úzkosť môže byť dedičná. Deti sa boja byť mimo domova alebo bez rodičov. Môže sa vyskytnúť v dôsledku odlúčenia od rodičov alebo náhlymi životnými zmenami.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Úzkostné Prostredie
Environmentálne faktory môžu prispievať k úzkosti dieťaťa. Ak rodičia prežívajú stres alebo úzkosť, môžu sa preniesť do dospelosti. Opatrovatelia môžu slúžiť ako vzory zdravého zvládania úzkosti.
Individuálne Rozdiely
Každé dieťa je iné a niektoré deti sú prirodzene opatrnejšie a citlivejšie ako iné. Tieto deti môžu byť náchylnejšie na separačnú úzkosť.
Negatívne Skúsenosti
Ak dieťa zažilo negatívnu skúsenosť s iným dieťaťom, napríklad bolo zatlačené, zranené alebo sa mu posmievali, môže to viesť k strachu z detí vo všeobecnosti.
Prejavy Strachu z Detí
Strach z detí sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré sa líšia v závislosti od osobnosti dieťaťa a intenzity strachu. Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Plač a Nariakanie: U kojencov je znakom stresu nariekanie a plač.
- Vyhýbanie sa: Dieťa sa môže vyhýbať miestam, kde sa nachádzajú iné deti, ako sú ihriská, parky alebo detské oslavy. Deti sa zaoberajú iba tým, čo si myslia ostatní. Začnú sa sústrediť na nepríjemné veci, vyhýbajú sa spoločnosti, sú osamelé. Táto fóbia bráni ľuďom skúšať niečo nové.
- Priľnutie k Rodičom: Dieťa sa môže neustále dožadovať prítomnosti rodičov a odmietať sa od nich vzdialiť.
- Úzkostné Správanie: Dieťa môže prejavovať známky úzkosti, ako sú nervozita, potenie, trasenie alebo zrýchlené dýchanie.
- Zmena Správania: Predškolské deti majú často nočné mory, problémy so spánkom, sťažujú sa na rôzne bolesti (brucho, hlava), sú nervóznejšie, objavuje sa zvýšená agresivita alebo sa naopak uzavrú do seba. Prítomné sú aj tráviace problémy alebo nočné pomočovanie. Rovnaké je to aj s príchodom do školy - dieťa sa môže pokúšať vyhnúť stresoru, akým je škola, sťažnosťami na bolesti.
- Uzavretie sa do seba: Adolescenti a tínedžeri sa uzavierajú do seba, prestanú s vami zdieľať veci, o ktorých predtým rozprávali. Ich chovanie alebo vzhľad sa zmení - zrazu sú utiahnutí, prestanú ich tešiť krúžky a koníčky, inak sa obliekajú alebo zmenia účes.
- Agresívne správanie: Druhou možnosťou je hádavosť, agresívne správanie a iné zásadné zmeny v chovaní ktorým na svoje trápenie upriamujú pozornosť a volajú o pomoc. Máloktoré dieťa však príde za rodičom a priamo mu povie, ako sa cíti. Treba pozorovať chovanie a všetky neverbálne znaky, ktoré napovedia, že dieťa prechádza tiesňou.
Ako Pomôcť Dieťaťu Prekonať Strach
Je dôležité reagovať na strach dieťaťa s pochopením a trpezlivosťou. Tu je niekoľko tipov, ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu prekonať strach z detí:
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Uznajte Jeho Pocity
Dajte dieťaťu najavo, že chápete jeho strach a že je v poriadku cítiť sa tak, ako sa cíti. Snažte sa zistiť, čo presne ho desí, a rozprávajte sa o tom. „Viem, ako sa cítiš. V tme nič nevidíme a môžeme si teda predstavovať hrozné veci,“ radí odborníčka. Ak sa dieťa bojí psa, tiež nie je dobré presviedčať ho: „Aký nádherný psík, skús ho pohladkať, neboj sa.“ Podľa Naomi Aldort to popiera to, čo vníma samotné dieťa. Radšej teda potvrďme detské obavy: „Je to veľký pes. Bojíš sa ho?
Postupné Zoznamovanie
Nenúťte dieťa do kontaktu s inými deťmi, ak na to nie je pripravené. Začnite s krátkymi a kontrolovanými stretnutiami v bezpečnom prostredí. Postupne predlžujte čas strávený s inými deťmi a zvyšujte intenzitu interakcií.
Hra a Zábava
Zapojte dieťa do hier a aktivít, ktoré mu pomôžu nadviazať pozitívne skúsenosti s inými deťmi. Hranie je obzvlášť užitočná pre deti a obavy prostredníctvom hry.
Podpora a Povzbudzovanie
Poskytujte dieťaťu dostatok lásky a uistenia. Chváľte ho za každý pokrok, ktorý urobí pri prekonávaní svojho strachu.
Modelovanie Správania
Opatrovatelia môžu slúžiť ako vzory zdravého zvládania úzkosti. Ukážte dieťaťu, ako sa vyrovnávate so svojimi vlastnými strachmi a ako nadväzujete pozitívne vzťahy s inými ľuďmi.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Vytvorte Bezpečné Prostredie
Uistite dieťa, že je v bezpečí a že ho ochránite pred akýmkoľvek nebezpečenstvom.
Komunikácia
Riešením je v prvom rade komunikácia.
Zamerajte sa na svoju vlastnú úzkosť.
Uvedomte si, že cieľom nie je “vymazať” negatívny pocit, ale pomôcť dieťaťu ho zvládnuť a ovládnuť. Odborníci z Child Mind Institute radia, aby sme nebránili dieťaťu čeliť svojim obavám, ale naopak mu podali pomocnú ruku, aby ich krok po kroku zvládlo. A prvoradá je práve vaša reakcia. Dieťa si veľmi dobre uvedomuje a všíma nielen vaše slová, ale aj neverbálne znaky, aké vysielate. Ak mu dáte pohľadom, postojom alebo napätím najavo, že sa je čoho báť, jeho úzkosť sa ešte zvýši.
Nebagatelizujte jeho strachy.
Vypočujte si, čo má na srdci, alebo spoločne preberte, čo sa v tele deje. Postavte sa k situácií s vierou, že to dieťa zvládne. Avšak dajte pozor, aby ste úzkosť neposilnili. Validácia neznamená súhlas. Môžete prejaviť pochopenie, že sa dieťa cíti tak, ako sa cíti, ale nevravieť mu, že je to v poriadku a je normálne sa takto cítiť.
Ak sa dieťa niečoho desí, skúste sa s ním pozhovárať, čo najhoršie sa môže stať.
Nech vám popíše situáciu a svoju reakciu v prípade, ak sa jeho strach naplní. Mayo Clinic vysvetľuje, že týmto napadáme nefunkčné vzorce uvažovania, ktoré má úzkosť na svedomí. Dieťa si tak môže uvedomiť, že nejde o život a výsledok (ak sa strach naplní) nie je ani zďaleka taký hrozný, ako si predstavuje.
Čelte strachu spoločne a postupne.
Najprv sa dohodnite, že sa k húpačke len priblížite. Potom sa jej dieťa dotkne rukami. Následne si na ňu len sadne bez toho, aby sa húpalo. Potom sa jemne a pomaličky zhúpne držiac vás za ruku. Krok za krokom s vašou účasťou a pokojom prekonáva dieťa svoj strach.
Modelujte zdravé návyky ako sa strachu a obavám postaviť.
Potvrďte svoju obavu a nájdite účinné nástroje, ktorými ju prekonáte. Nezabúdajte na to, že dieťa pozoruje vaše chovanie, návyky aj postoje.
Vyhľadajte Odbornú Pomoc
Ak strach dieťaťa pretrváva alebo sa zhoršuje, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Detský psychológ alebo psychiater vám môže poskytnúť cenné rady a podporu.
Mýty a Fakty o Strachu z Detí
Existuje niekoľko mýtov o strachu z detí, ktoré je dôležité vyvrátiť:
- Mýtus: Strach z detí je len prejavom hanblivosti. Fakt: Strach z detí môže byť prejavom úzkostnej poruchy, ktorá si vyžaduje liečbu a podporu.
- Mýtus: Strach z detí je len dočasný a dieťa z neho vyrastie. Fakt: Ak nie je strach správne diagnostikovaná a riešená, môže mať dlhodobý emocionálny vplyv, najmä ak nie je správne zvládnuté.
- Mýtus: Strach z detí je zriedkavý. Fakt: Strach z detí je pomerne bežný problém, ktorý môže výrazne ovplyvniť kvalitu života postihnutej osoby.
Sociálna Fóbia u Detí
Sociálna fóbia u detí je druh úzkostnej poruchy, ktorá je charakterizovaná úzkosťou a strachom zo sociálneho kontaktu. Deti s touto fóbiou sa obávajú, že budú kritizovaní, hodnotení alebo pozorovaní. Majú strach, že nezvládnu situáciu. Deti sú citlivejšie, boja sa, že budú vyzerať hlúpo. Obávajú sa, že budú predmetom kritiky. Ak sú v spoločnosti, tak reagujú vyhýbavým správaním.
Príčiny vzniku sociálnej fóbie
- Málo bezpečný vzťah k matke.
- Úzkostné matky, ktoré majú strach z vlastných chýb a z kritiky okolia. Začnú sa o dieťa nadmerne starať a tak tlmia vlastnú úzkosť.
- Dedičnosť - úzkostný temperament sa dedí od rodičov.
- Rôzne stresy - zneužívanie, zanedbávanie ovplyvňujú psychiku dieťaťa a zvyšujú riziko vzniku psychickej poruchy (úzkosť, depresie1).
- Povahové črty - sociálnou fóbiou trpia častejšie deti s plachou povahou.
Prejavy sociálnej fóbie u detí
- úzkosť, plač,
- vyhýbanie sa cudzím,
- obmedzenie styku s rovesníkmi,
- odmietanie verbálnej komunikácie s cudzími,
- poruchy spánku,
- lipnutie na rodičoch,
- emočná labilita.
Liečba sociálnej fóbie
Liečba zahŕňa psychoterapiu a farmakoterapiu. Rodičia sú poučení o úzkostnej poruche ich dieťaťa.
- Psychoterapia: V terapii sa dieťa naučí zvládať strach, rozvíja si sebavedomie a prestane sa vyhýbať veciam, z ktorých si robí starosti.
- Farmakoterapia: Lieky sú indikované vtedy, ak zlyhá psychoterapia, veľmi sa zhoršia výsledky v škole a zhorší sa aj správanie. Farmakoterapiu indikuje detský psychiater. Najčastejšie sa používajú lieky zo skupiny antidepresív a benzodiazepínov. Liečba je dlhodobá.
Dôležitosť Včasnej Intervencie
Včasná intervencia je kľúčová pre úspešné zvládnutie strachu z detí. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí týmto problémom, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr začnete s liečbou, tým väčšia je šanca na zlepšenie kvality života vášho dieťaťa. Pri včasne stanovenej diagnóze je prognóza dobrá. U detí s neliečenou sociálnou fóbiou je prognóza zlá. Tieto deti sú v dospelosti sociálne izolované, s vysokým rizikom vzniku alkoholizmu, depresie1 alebo samovraždy.