Nemecký vzdelávací systém je rozsiahly a komplexný, pričom sa vyznačuje značnou variabilitou medzi jednotlivými spolkovými krajinami. Tento článok sa zameriava na štruktúru a charakteristiky nemeckého vzdelávacieho systému s dôrazom na materské a základné školy.
Úvod do nemeckého vzdelávacieho systému
Nemecko nemá jednotný celoštátny školský systém. Vzdelávanie je v kompetencii 16 spolkových krajín, čo vedie k značným rozdielom v osnovách, štruktúre a organizácii škôl. Federálna vláda zohráva úlohu pri koordinácii a vytváraní rámca, ale riadenie a implementácia sú v rukách jednotlivých krajinských orgánov. Verejné školy sú financované z verejných zdrojov a ich návšteva je bezplatná. Okrem verejných škôl existujú aj súkromné a cirkevné školy, ktoré sú čiastočne financované štátom.
Materská škola (Kindergarten)
Predškolská výchova v Nemecku je dobrovoľná. Materské školy (Kindergarten) sú určené pre deti vo veku od troch do šiestich rokov, no prijímajú sa aj mladšie deti. V Nemecku sa samostatné jasle prakticky nevyskytujú.
Nemecká materská škola na Slovensku
Existujú aj nemecké materské školy v zahraničí, napríklad v Bratislave. Tieto školy často integrujú prvky nemeckého a miestneho vzdelávacieho systému. Napríklad, jedna takáto materská škola na Slovensku má 110 detí rozdelených do šiestich skupín, pričom na každú skupinu pripadajú 3-4 vychovávateľky. V tejto materskej škole sa stretávajú deti rôznych národností, ktoré spolu vyrastajú s nemeckým jazykom. Škola podporuje silné stránky detí, rozvíja ich potenciál a kladie dôraz na radosť z detstva.
Materská škola úzko spolupracuje so základnou školou, čo uľahčuje prácu vychovávateliek. Je akreditovaná a zapojená do siete slovenských škôl s medzinárodným vzdelávacím programom "Učíme sa nemecky". Vzdelávací program rešpektuje aj slovenský štátny vzdelávací program pre materské školy a bol schválený Štátnym pedagogickým inštitútom v Bratislave.
Prečítajte si tiež: Základná a materská škola Kapušany
Jazykové vzdelávanie v materskej škole
Hlavným cieľom nemeckej materskej školy je sprostredkovanie nemeckého jazyka. Deti sa hravým spôsobom učia od seba navzájom materinský jazyk iného dieťaťa. Pri každej aktivite sa poznatky odovzdávajú v nemeckom jazyku, čím sa vytvára "jazykový kúpeľ". Nemecký jazyk je prostredníctvom denných rituálov samozrejmou súčasťou bežného dňa v škôlke.
Deti si osvojujú jazyk krok po kroku, ako im postupne vyplynie zo situácií. Využívajú sa jazykové a pohybové hry, piesne, riekanky, interaktívne čítanie, maňušky a prstové bábky, hry s pridelenými úlohami a množstvo ďalších metód.
Podpora osobnosti dieťaťa
V stredobode výchovného a vzdelávacieho procesu stojí dieťa a jeho individuálny vývin. Dôraz sa kladie na podporu osobných a sociálnych kompetencií, ako aj na posilnenie pocitu sebavedomia a samostatnosti každého dieťaťa v rámci jeho vlastných možností. Dieťa sa učí spoločenským a sociálnym hodnotám ako spoľahlivosť, čestnosť, tolerancia, otvorenosť a odvaha.
Rozvoj kompetencií
K všestrannej podpore detí prichádza rozvíjaním ich kompetencií okrem jazykového a osobnostného vzdelávania aj v oblasti matematického vzdelávania, kde je dieťa vedené k tomu, aby objavovalo, spracovávalo a reflektovalo v každodenných a hravých situáciách matematické súvislosti a priestorové vzťahy. Zdravotné povedomie, zásady hygieny a zdravej výživy sú pravidelne tematizované v rámci každodenných projektov.
Dieťa pozoruje, objavuje a popisuje javy a vyvodzuje z nich otázky. Každé dieťa, bez ohľadu na individuálne motorické schopnosti, zažije úspešné výsledky vo vývine hrubej a jemnej motoriky. Dieťa má príležitosť počuť hudbu rôznych žánrov, spoznávať hudobné nástroje, spievať piesne a pohybovať sa k nim. Využitie rôznych techník a materiálov podporuje dieťa v jeho kreatívnom vyjadrovaní. Tematizujú sa mediálne skúsenosti dieťaťa a dieťa je vedené ku kriticko-konštruktívnemu zaobchádzaniu s médiami.
Prečítajte si tiež: Sekčov: Všetko o materskej a základnej škole
Adaptácia a spolupráca s rodičmi
Tento model umožňuje citlivé odlúčenie od rodičov a podporuje emocionálnu stabilitu dieťaťa prostredníctvom osôb, ku ktorým má dieťa vzťahovú väzbu. Na zabezpečenie úspešného prechodu z rodiny do skupiny materskej školy sa postupuje v úzkej spolupráci medzi rodičmi a pedagógmi. Každé dieťa je pozorované vychovávateľkami v skupine, a jeho vývin a správanie sú dokumentované.
Tieto pozorovania sa označujú ako „pedagogická diagnostika“ a sú rodičom prezentované v rámci rozhovorov o vývine ich dieťaťa. Personál materskej školy je ochotne k dispozícii aj k ďalším rozhovorom na želanie rodičov. V spolupráci s dieťaťom vytvorí vychovávateľka portfólio. Portfólio sprevádza dieťa počas celého obdobia návštevy materskej školy a dokumentuje vývin dieťaťa. Rodičia sú do tohto projektu taktiež zapojení.
Základná škola (Grundschule)
Povinná školská dochádzka v Nemecku začína vo veku šiestich rokov, po predškolskej príprave v škôlke (Kindergarten). Deti nastupujú do Grundschule (základnej školy), kde vyučovanie prebieha podobne ako na Slovensku.
Štruktúra a prechod na sekundárnu školu
Do 4. triedy prebieha všetko jednotne. Štvrtáci nedostávajú polročné vysvedčenia, až začiatkom mája Übertrittszeugnis (Prestupné vysvedčenie). Po ukončení 4. ročníka sa totiž ide na sekundárnu školu, nerobia sa žiadne písomné ani ústne prijímačky. Dôležitý je prospech z 3 predmetov: nemčiny, matematiky a z Heimat- und Sachunterricht (zmes prírovedy, zemepisu, dejepisu a fyziky).
Organizácia vyučovania
Vyučovanie sa začína v každej spolkovej krajine do 08.00 hod. a trvajú približne do13.30 hod. Prestávky sú v jednotlivých krajinách rozlične organizované, pohybujú sa ale od 5 do 20 minút. Najčastejšie sa ale vyskytuje systém dvoch vyučovacích 45-minútových hodín bez prestávky po sebe. Potom nasleduje 20 minútová prestávka. V triede je približne od 20 do 27 žiakov, zodpovedný je triedny učiteľ (iba do 10. ročníka) Vyučovacie miestnosti sa počas dňa viackrát menia. Učiteľom nie sú priraďované kabinety, zdržiavajú sa vo veľkej konferenčnej miestnosti.
Prečítajte si tiež: Dráčik: Materská a základná škola - názory
Prázdniny a sviatky
Každá spolková republika má aj iné termíny prázdnin, iný počet voľných dní. Spoločné sú len celoštátne sviatky. Začiatok nového školského roka je tiež odlišný. Napríklad v Bavorsku majú aj Fašiangové a Turičné prázdniny a letné prázdniny sa tu začínajú až v auguste, školský rok začína v polovici septembra. Na niektorých územiach sa učí aj v sobotu, napríklad 2 soboty v mesiaci. Veci si žiaci vešajú na vešiaky pred triedu.
Život školy
Tradičné rodičovské združenia neexistujú. Výsledky jednotlivcov sa nekonkretizujú, počas roka sa konajú individuálne sedenia s učiteľom. Súkromné informácie sa prísne strážia. Ani deti si medzi sebou nehovoria známky. Okrem toho sa rodičia stretávajú na triednych stretnutia rodičov, kde si vymieňajú skúsenosti a postrehy ohľadom školy, učiteľov, či výchovy detí. Každoročne školy usporadúvajú aj mnoho mimoškolských aktivít. Napríklad. benefičný koncert, divadelné predstavenia, zbierky, rôzne slávnosti, bazáre, športové akcie, na ktorých sa zúčastňujú nielen žiaci, rodičia ale aj iní príbuzní. Na tieto účely slúžia školské zbory, kapely, spevokoly, orchestre, krúžky, organizácie.
Výber predmetov
Nemecké školstvo je finančne dobre zabezpečené. Učebné pomôcky a vybavenie sú vysokej technickej úrovni, práca s počítačmi a výpočtovou technikou je už samozrejmosťou. Angličtina je od 5. ročníka povinná, na výber je ešte francúzština, latinčina, španielčina či taliančina. V 7. triede pribúda druhý cudzí jazyk. Okrem jazykov sa dá voliť aj medzi informatikou a biológiou, katolíckym či evanjelickým náboženstvom prípadne iné (záleží od spolkového štátu). Učebnice a učebné pomôcky sú tak isto rozdielne. Žiakom sú knižky až do maturity zadarmo pridelené, musia byť na konci roka vrátené.
Známkovanie
Skúšanie študentov prebieha zväčša písomne, vo forme kontrolných prác. Ústne odpovede sú priamo z lavice. Pred tabuľou sa odpovedá zväčša až vo vyšších ročníkoch. V takmer každom predmete je možné nazbierať najviac 3 - 4 známky za polrok. Najväčší vplyv na známku ma ústna aktivita a spolupráca žiakov na hodinách. Na konci školského polroka žiaci dostávajú tzv. ústnu známku, ktorá je najdôležitejšia. Zahrňuje výkon a prácu študenta počas vyučovania. Žiaci sú počas hodiny vedení k vytváraniu vlastných postojov a názorov, ktoré musia byť opodstatnené faktami (najmä dejepis, nemčina, angličtina, politika). Počas hodiny sa zadáva veľa úloh na skupinovú prácu, domáce úlohy málokedy. Nemecko má jednotnú stupnicu známkovania, 6-stupňovú. Od 1 do 6, kde 6 je najhoršia známka. Od 11. triedy je používaný bodový systém; žiaci sú ohodnotení bodmi od 0 do 15.
Trojškolský systém
Žiaci majú od 7. do 10. ročníka, čo je už sekundárny stupeň, možnosť výberu jedného z troch typov škôl, ide o tzv. trojškolský systém. Líšia sa medzi sebou v nárokoch kladených na žiakov a v rozdielom dôraze na teóriu a prax. Na žiadnu z týchto typov škôl nie je potrebné robiť prijímacie skúšky.
Realschule (reálna škola)
Realschule (reálna škola) - trvá 6 rokov. Ukončenie štúdia je predpokladom pre ďalšie vzdelávanie na stredných školách, gymnáziách, odborných gymnáziách a vyšších odborných školách. Po ukončení 16-roční žiaci získavajú doklad o ukončení strednej školy (Mittlerer Schulabschluss, Realschulabschluss).
Hauptschule (základná škola)
Hauptschule (základná škola) - trvá 5 - 6 rokov, po ukončení doklad o ukončení všeobecno-vzdelávacej školy (Erster allgemein bildender Schulabschluss, Hauptschulabschluss).
Gymnázium
Gymnázium - trvá 6 rokov, je najnáročnejšie a končí maturitou. Žiakom sú k dispozícii tzv. všeobecno-vzdelávacie gymnázium (Allgemein bildendes Gymnasium) a nadstavbové gymnázium (Aufbaugymnasium) s prehĺbenou podporou žiakov nadaných v hudobnej, umeleckej alebo športovej oblasti. Existuje ešte aj odborné gymnázium (Berufiches Gymnasium), pre žiakov s ukončeným stredným vzdelaním (najmä z reálnych škôl).
Orientačné ročníky
V niektorých krajinách existujú aj Orientierungsstufe (orientačné ročníky), ktoré slúžia na lepšie poznanie znalostí a inteligencie dieťaťa. Podľa odporúčaní učiteľov sa potom rodičia môžu rozhodnúť pre určitú školu. Nie vždy sa však odporúčania učiteľov zhodujú so želaním rodičov, a tak dieťa rodičia umiestňujú do žiadanej školy aj napriek nepriaznivým odporúčaniam.
Maturita v Nemecku
Maturitná skúška je vstupenkou na všetky typy vysokých škôl. Maturita získaná na gymnáziu je v Nemecku považovaná za prestížnu skúšku. Študenti sa ňu pripravujú zo 4 predmetov posledné 3 roky štúdia. Dva sú na pokročilej (Leistung) a dva na základnej úrovni (Grund). Maturitu môžu zložiť jedine tí študenti, ktorí najmenej 2 roky súvisle študovali nasledujúce predmety: nemecký jazyk, cudzí jazyk, matematiku. Z jedného predmetu môže byť skúška vykonaná ústne namiesto písomne. Do výsledného stavu maturitnej skúšky sa započítavajú výsledky skúšok i známok z maturitných predmetov, ktoré mal študent na vysvedčení v priebehu celého posledného trojročného cyklu štúdia. Maturitné vysvedčenie je jediné kritérium pri prijímaní študentov na vysoké školy. Doplňujúce podmienky sa vzťahujú iba k výnimočným a žiadaným odborom ako je medicína, veterina, farmácia, právo, IT, štatistika.
Inkluzívne vzdelávanie
Na Slovensku deti rozdeľujeme do škôl podľa pôvodu, zdravotného stavu či výšky príjmu rodičov. Výsledkom je druhá najvyššia miera segregácie na základných školách zo 70 krajín OECD a vyrastá generácia detí nepripravených na realitu života v rozmanitej spoločnosti. Až 50 % detí so zdravotným znevýhodnením a 75 % detí zo sociálne slabšieho prostredia na Slovensku nemá prístup do škôlky.
Inkluzívne vzdelávanie vedie k menšej miere predsudkov, diskriminácie a polarizácie v spoločnosti ako takej. 81 % štúdií ukazuje, že deti bez znevýhodnenia majú tie isté alebo lepšie akademické výsledky, ak sú v ich triede aj deti so znevýhodnením.
Skúsenosti Slovenky v Nemecku
Julianna Kerscher, Slovenka žijúca v Nemecku, zdôrazňuje, že školský systém je komplikovaný a každá spolková republika má svoj vlastný systém. V Bavorsku deti nastupujú do základnej školy v šiestich rokoch a sú tam do štvrtého ročníka. V štvrtom ročníku dostanú prestupné vysvedčenie, vďaka ktorému môžu prejsť na jednu z troch typov škôl v závislosti od ich priemeru.
Julianna kritizuje, že rozhodnúť sa po štvrtej triede, kam dať svoje dieťa je veľmi ťažké. Je to samozrejme aj veľký tlak na deti, pretože každý rodič chce, aby sa jeho dieťa dostalo na gymnázium. Bolo by podľa nej rozumnejšie rozhodovať sa až po šiestej triede.