Vysokohorské nosičstvo je náročné povolanie, ktoré je neodmysliteľne spojené s históriou zdolávania najvyšších štítov sveta. Hoci sa im titulky v novinách venujú zriedka, bez ich obetavej práce by len málokto dokázal zdolať najvyššie hory sveta. Vynášajú ťažký materiál, starajú sa o plné žalúdky svojich klientov, stavajú stany, pripravujú cestu nahor. S pokorou a anonymne zvládajú jeden výstup po druhom.
Kto sú vysokohorskí nosiči?
Vysokohorskí nosiči sú zvyčajne miestni obyvatelia horských oblastí, ktorí sa špecializujú na prenášanie nákladov pre horolezcov a turistov. Ich práca je fyzicky veľmi náročná a vyžaduje si nielen silu a vytrvalosť, ale aj znalosť terénu a skúsenosti s pohybom v náročných horských podmienkach. Sú indikátorom života. Svedkami vyše 207-kilogramového rekordu na Zamkovského chate boli aj filmári z Japonska. Zaujalo ich, ako môže tento územčistý chlap podávať také výkony. Počas jednej noci, keď s Japoncami debatovali pri víne a pive v chate, šiel medveď popod okno a snažil sa vojsť do chaty.
Šerpovia: Neodmysliteľná súčasť histórie Mount Everestu
Medzi najznámejších vysokohorských nosičov patria Šerpovia, etnická skupina žijúca v oblasti Himalájí. Ich meno sa stalo synonymom pre vysokohorských nosičov a ich prínos k zdolávaniu Mount Everestu je neoceniteľný. V posledných rokoch ich prácu začal výrazne propagovať okrem iných aj Nepálčan Nirmal „Nims“ Purja (nie je Šerpa), ktorý svoj rýchlostný rekord (výstup na všetky 8-tisícovky za 6 mesiacov a 6 dní) venoval svojej krajine, ale hlavne mimoriadnemu národu Šerpov. Aj napriek tomu už asi menej ľudí vie, že Nims nebol jediný, kto sa postaral o rekord. Ďalší mimoriadny úspech, ktorým sa podarilo zviditeľniť náročnú prácu tohto himalájskeho národa, bol zimný výstup na K2 v roku 2021. Držiteľom ďalšieho rekordu je Kami Rita, ktorému sa tento rok podarilo vystúpiť na najvyššiu horu sveta už po 26. krát. Kami pochádzal z Káthmandú, mal dvadsaťštyri rokov. Stále usmiaty menší počerný chlapík so zlatým zubom v ústach a náušnicou v uchu.
Včera (21. júla) o 8:18 ráno miestneho času vystúpil po druhý krát na Gašerbrum II 47 ročný Šerpa Sanu. Svojim výstupom, pri ktorom sprevádzal klienta z Japonska, tak už po druhý krát zavŕšil Korunu Himalájí. S myšlienkou na 2-násobné zdolanie všetkých 8-tisícoviek prišiel Sanu až v roku 2019. Pôvodne pastier oviec Sanu začal v roku 2005 pracovať ako vysokohorský nosič. Len 69 dní (o 1 deň menej ako Nismovi) stačilo Šerpovi Pasdawa-ovi na zdolanie 5 najvyšších hôr sveta.
Jozef Psotka: Legenda československého horolezectva
Významnou postavou v histórii československého horolezectva je Jozef Psotka, ktorý zahynul na Mount Evereste pred 37 rokmi. Vo svojej dobe bol Jozef Psotka najstarším človekom, ktorý prvovýstupom a bez kyslíka vo veku 50 rokov zdolal Mount Everest. Zahynul pri zostupe z najvyššej hory sveta 16. októbra 1984. Na vrchol himalájskeho obra ako prvý v histórii československého horolezectva vystúpil 15. októbra 1984 o 15 hodine a 15 minúte spolu s Jozefom Psotkom aj Zoltán Demján. Boli v poradí 18. a 19.Psotka obetuje výstup na vrchol a zotrvá pri Kounickom až do jeho smrti neskutočných osem dní. V zóne smrti vo výške 7850 metrov.
Prečítajte si tiež: Tradícia vysokohorského nosičstva
Organizátormi československej úspešnej expedície boli Slovenská geografická spoločnosť SAV, TJ IAMES Bratislava a IAMES Kežmarok. V expedícii je 16 horolezcov, štyria vedci, dvaja lekári, dvaja filmári a traja hostia. Vedie ju František Kele. Vedecký cieľ expedície je preskúmať problematiku ochrany národného parku Sagarmatha. Športový - hodnotnou výstupovou cestou bez použitia kyslíkových prístrojov zdolať najvyšší vrchol sveta Mount Everest.
Ďalšia dvojica v poradí, 50-ročný Jozef Psotka a 29-ročný Zoltán Demján, vyrazí zo základného tábora 11. októbra. O dva dni dorazia do tretieho tábora. Tam ich dobehne 35-ročný šerpa Ang Rita, prezývaný Snežný leopard (na Mount Everest vystúpil dohromady 10-krát za sebou bez použitia kyslíka, zomiera vo veku 72 rokov, 21. 14. októbra 1984 trojica vystúpi do výšky 8300 metrov. Po Justovi s Ang Phurbom tam nájdu stan, potraviny a kyslíkové fľaše. Na strechu sveta vyrážajú hneď ráno 15. októbra. Koncový výstup bez kyslíka im trvá 8 hodín. Na vrchole sa zdržali sotva desať minút. Počasie sa zhoršuje a začínajú im omŕzať ruky aj nohy. Urobia vrcholovú fotografiu a začali zostupovať. Takzvanou normálkou, teda inou cestou, ako vyšli hore. Radosť z dosiahnutia historického československého himalájskeho víťazstva im o pár minút na to zmarí víchrica.
Riziká a výzvy vysokohorského nosičstva
Práca vysokohorského nosiča je spojená s mnohými rizikami. Medzi najčastejšie patria:
- Výšková choroba: Nedostatok kyslíka vo vysokých nadmorských výškach môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, ako sú bolesti hlavy, nevoľnosť, závraty a v extrémnych prípadoch aj opuch mozgu alebo pľúc.
- Zranenia: Pád, úraz spôsobený padajúcim kameňom alebo ľadom, omrzliny a vyčerpanie sú bežné riziká, ktorým sú nosiči vystavení.
- Extrémne poveternostné podmienky: Silný vietor, nízke teploty, sneh a hmla môžu výrazne sťažiť pohyb v horách a zvýšiť riziko nehôd.
- Lavíny a zosuvy pôdy: Nestabilný terén a snehová pokrývka môžu viesť k lavínam a zosuvom pôdy, ktoré môžu byť pre nosičov smrteľné.
Vysokohorský nosič a chatár Viktor Beránek
Nosič a chatár Viktor Beránek si zaspomína na poviedku, v ktorej nosič umrie v popruhoch, keď „zaštandoval“. „Čo by sa k nám asi najviac hodilo. Radšej tak, ako sa niekde v nemocnici trápiť,“ hovorí v dokumente o nosičoch z roku 2016 režiséra Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom. Ktovie, možno ho na pleciach práve teraz nesú ďalšie veľké mená jedného z najťažších povolaní na svete, ktoré sa na európskom kontinente zachovalo už len v Tatrách. Ondrej Hudáček z Lendaku, Štefan Zamkovský. Až zimomriavky prejdú po chrbte, ako až takmer prorocky zneli Beránkove slová spred štyroch rokov. Laco Kulanga zrejme tiež nechcel skončiť v nemocnici. Po ošetrení zranení podpísal reverz, šiel domov a o tri dni na to, v pondelok 14. septembra, doma zomrel.
Vyniesli dokonca harmónium, ktoré sa objavilo vo filme Martina Hollého Medená veža. Ale aj turbínu, či dokonca autobusovú zastávku. Tu sú niekedy slová zbytočné. Týždne som sám. A som veľmi spokojný. Prečo by to nerobili vrtuľníky, ktoré naraz privezú celú jednu tonu, prípadne dve, materiálu? Veď je to už dávno bežné v Alpách, kde postupne vymizlo ťažké nosičské remeslo. Ale keď to aj u nás vymizne, čo zostane v Tatrách?
Prečítajte si tiež: Podmienky práce vysokohorského nosiča
Nosič stúpa v ukrutnej fujavici. Padá bokom na svah, v tvári aj cez mihajúce sa snehové peklo vidno agóniu. Odkladá krosná, aby si ich vzápätí s námahou znovu vyložil. Vždy som vyniesol. Napriek únave či hladu, napriek elektrickým výbojom vo vzduchu, z ktorých sa mi z ničoho nič neraz zježili vlasy na hlave, napriek strachu z búrky a blesku, ktorý raz predsa musí trafiť. I napriek lavínam… Aj keď sa človek potkne, aj keď padne na kolená, zakaždým musí nájsť silu vstať a opäť vykročiť za naplnením svojho sna. „Každý nosič, keď dosadne na štand pri chate, tak jeho úsmev vám povie všetko za tú cestu,“ poznamená vo filme Beránek. A Laco Kulanga svojím typickým spôsobom zaklincuje. „Tu sú niekedy slová zbytočné. Týždne som sám.
Podpora a ocenenie pre vysokohorských nosičov
Vzhľadom na náročnosť a riziká, ktorým sú vysokohorskí nosiči vystavení, je dôležité zabezpečiť im adekvátnu podporu a ocenenie. To zahŕňa:
- Dostatočné finančné ohodnotenie: Nosiči by mali byť spravodlivo odmeňovaní za svoju prácu, ktorá je kľúčová pre úspech horolezeckých expedícií.
- Zdravotné poistenie a lekárska starostlivosť: Vzhľadom na riziká spojené s prácou by mali mať nosiči zabezpečené kvalitné zdravotné poistenie a prístup k lekárskej starostlivosti.
- Vzdelávanie a školenia: Nosiči by mali mať možnosť zúčastňovať sa školení a kurzov, ktoré im pomôžu zlepšiť ich zručnosti a zvýšiť bezpečnosť pri práci v horách.
- Ocenenie a uznanie: Je dôležité, aby boli nosiči oceňovaní a uznávaní za svoj prínos k horolezectvu a turizmu.
Prečítajte si tiež: Tradícia nosičov v Tatrách
tags: #vysokohorsky #nosic #mont #everest