Úvod
Otázka, či je dieťa po narodení majetkom rodičov, je komplexná a v rôznych právnych systémoch sa s ňou zaobchádza odlišne. V slovenskom kontexte, podobne ako vo väčšine moderných právnych štátov, dieťa nie je považované za majetok rodičov. Rodičia majú voči dieťaťu práva a povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť jeho blaho a rozvoj. Tento článok sa zameriava na kontext starostlivosti o deti na Slovensku, s dôrazom na ústavnú starostlivosť a jej historický vývoj, pričom vychádza z dostupných informácií o Detskom domove vo Valaskej.
Deti a rodina: Základný kameň spoločnosti
Rodina predstavuje pre dieťa najdôležitejšie výchovné prostredie. Práve v rodine dieťa trávi najviac času a nadobúda skúsenosti, ktoré ho formujú do dospelosti. Pedagógovia a psychológovia zdôrazňujú, že najmä v prvých piatich rokoch života dieťa získava obrovské množstvo vedomostí, návykov, záujmov a postojov, ktoré majú zásadný vplyv na jeho ďalší život. Väčšina rodín sa snaží vytvárať pre svoje deti čo najlepšie podmienky pre ich duševný, telesný a sociálny rozvoj, vštepuje im hodnoty a poskytuje im vedomosti o svete.
Vhodné a podnetné rodinné prostredie je základom pre rozvoj racionálnych motívov a aktivít dieťaťa pri dosahovaní osobných a spoločenských cieľov. Avšak, nie všetky rodiny sú schopné plniť si svoje rodičovské povinnosti. V spoločnosti existujú rodiny, ktoré sa o svoje deti nestarajú dostatočne, a práve z týchto rodín pochádza väčšina detí, ktorým sa poskytuje náhradná rodinná výchova formou ústavnej starostlivosti.
História ústavnej starostlivosti o opustené deti: Pohľad do minulosti
Starostlivosť o opustené deti má hlboké korene v histórii ľudstva. Postoj spoločnosti k týmto deťom sa vyvíjal a nebol vždy zameraný na ich ochranu. V staroveku a stredoveku bolo usmrcovanie novonarodených detí pomerne bežným javom, najmä ak ohrozovalo existenciu rodiny. Život dospelého mal prednosť pred životom dieťaťa. Choré alebo postihnuté deti boli často odložené alebo usmrtené.
V Sparte deti patrili štátu a po narodení boli prehliadnuté. Na základe tohto posúdenia sa rozhodovalo o ich osude. V Aténach mal otec právo rozhodnúť o opustení, predaji alebo obetovaní dieťaťa. V Ríme bola otcovská moc absolútna a otec sám rozhodoval o osude dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Diskutované aspekty adopcií homosexuálnymi pármi
Až v 4. storočí sa začalo usmrcovanie detí považovať za vraždu. Cirkev sa od svojho vzniku snažila zabezpečiť starostlivosť o nechcené deti, najmä tie narodené mimo manželstva. Pri kostoloch sa zriaďovali útulky pre odložené deti. Prvý útulok pre opustené deti bol zriadený v roku 335 v Carihrade. V roku 1198 pápež Inocent III. zriadil v Ríme sirotinec, ktorý bol vybavený otáčavou schránkou (tornom), do ktorej bolo možné vložiť nechcené dieťa.
Významnú úlohu v starostlivosti o opustené deti zohrali aj kláštory, ktoré im zabezpečovali živobytie a vzdelanie. Až postupne sa vyčlenili samostatné zariadenia pre deti. V 18. storočí Pestalozzi a Vierthaler vytvárali pedagogické idey v oblasti starostlivosti o opustené deti. Pestalozzi zdôrazňoval význam citovej, mravnej a pracovnej výchovy a poukazoval na dôležitosť rodinného prostredia pre rozvoj dieťaťa.
V 19. storočí, v období manufaktúrneho kapitalizmu, boli opustené deti často zneužívané ako lacná pracovná sila. Umiestňovali sa v ústavoch zriaďovaných dobročinnými spolkami a jednotlivcami. Róbert Owen sa pokúsil riešiť sociálne a pedagogické problémy detí z výchovného domova obmedzením zamestnávania detí a zriadením materskej školy a školy.
Koncom 19. storočia začali ústavy pre opustené deti zriaďovať štátne orgány. V tomto období sa začali formovať novodobé základy pre ďalší vývoj ústavnej starostlivosti, v ktorom deti nebudú odkázané na milodary a dobročinnosť, ale zodpovednosť za ich osudy ponesie celá spoločnosť.
Detský domov vo Valaskej: Príbeh starostlivosti
Obec Valaská: Miesto s bohatou históriou
Obec Valaská sa nachádza na západ od Breznianskej kotliny. Prvá zmienka o obci pochádza z 1. polovice 15. storočia. Obyvatelia sa v minulosti venovali pastierstvu, chovu dobytka a práci na pílach a v železiarskych závodoch. S rozvojom železiarstva v 18. storočí úzko súvisí založenie osady Piesok, kde bol vybudovaný strojársky závod.
Prečítajte si tiež: Štýlové tehotenské oblečenie
Vznik dojčenského ústavu vo Valaskej
Dojčenský ústav, predchodca dnešného Detského domova vo Valaskej, bol založený 1. augusta 1956 v Novej Valaskej. V roku 1966 mal ústav 21 pracovníc a 43 postelí. Prijímal deti z rôznych okresov a prispieval k znižovaniu dojčenskej úmrtnosti. Do roku 1960 bol ústav krajský, potom prešiel pod správu Okresného ústavu národného zdravia v Banskej Bystrici. Riaditeľkou ústavu bola MUDr. Ružena Ďurišová.
Detský domov vo Valaskej vznikol ako dojčenský ústav v spoločnej budove s obecnými jaslami. Budova bola majetkom obce, no priamym nadriadeným orgánom ústavu bol Okresný ústav národného zdravia v Banskej Bystrici. Organizačne ústav spadal pod Ministerstvo zdravotníctva SSR.
V roku 1956 bol za riaditeľa a lekára dojčenského ústavu menovaný MUDr. M. Lukáš. O deti sa staral kolektív detských sestier a sanitárok. Pracovníčky sa okrem uspokojovania základných potrieb, zdravotnej a výchovnej starostlivosti podieľali aj na nahrádzaní rodinného prostredia.
Dôvodom na umiestnenie dieťaťa do ústavu bola zdravotná alebo sociálna indikácia. Uprednostňované boli deti, pri ktorých bolo ohrozené zdravie alebo život. Veková skladba detí bola od 0 do 1 roku. Po dovŕšení prvého roku deti odchádzali do vlastných rodín, náhradných rodín, detských domovov alebo do zdravotných sociálnych zariadení.
Od 1. novembra 1961 bola riaditeľkou dojčenského ústavu MUDr. Ružena Ďurišová. Od 1. marca 1973 bola budova majetkom OÚNZ, ktorému ju bezplatne daroval Miestny národný výbor vo Valaskej.
Prečítajte si tiež: Etické aspekty IVF pre single ženy
Súčasnosť Detského domova vo Valaskej
Transformácia dojčenských ústavov na detské domovy priniesla so sebou pozitívne aj negatívne prvky v starostlivosti o opustené deti. Detský domov vo Valaskej prešiel touto transformáciou a neustále sa snaží zlepšovať kvalitu starostlivosti o deti, ktoré sú v ňom umiestnené.
Projekt rozvoja Detského domova vo Valaskej
Detský domov vo Valaskej vypracoval projekt rozvoja, ktorý sa zameriava na zlepšenie podmienok pre deti a na skvalitnenie starostlivosti o ne. Cieľom projektu je vytvoriť pre deti prostredie, ktoré sa čo najviac približuje rodinnému prostrediu.
Projekt rozvoja v oblasti starostlivosti o deti
Projekt rozvoja v oblasti starostlivosti o deti sa zameriava na individuálny prístup ku každému dieťaťu, na podporu jeho rozvoja a na prípravu na samostatný život. Dôležitou súčasťou projektu je aj spolupráca s rodinami detí a s komunitou.
Model Detského domova rodinného typu
Detský domov vo Valaskej sa snaží o vytvorenie modelu detského domova rodinného typu. Tento model sa zameriava na vytvorenie malých skupín detí, o ktoré sa starajú vychovávatelia, ktorí im nahrádzajú rodinu. Cieľom je vytvoriť pre deti stabilné a bezpečné prostredie, v ktorom sa môžu cítiť ako doma.
Záver
Vráťme sa k pôvodnej otázke: "V ktorých štátoch je dieťa po narodení majetkom rodičov?". Ako sme videli, v slovenskom právnom systéme a v mnohých iných moderných štátoch dieťa nie je považované za majetok. Namiesto toho je dieťa vnímané ako osoba s vlastnými právami a potrebami, ktoré je potrebné chrániť. Rodičia majú voči dieťaťu práva a povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť jeho blaho a rozvoj.
Starostlivosť o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, je dôležitou súčasťou sociálnej politiky štátu. Ústavná starostlivosť, ako aj náhradná rodinná starostlivosť, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby tieto deti mali možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí. Príklad Detského domova vo Valaskej ukazuje, ako sa ústavná starostlivosť vyvíja a snaží sa prispôsobiť potrebám detí.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa má právo na rodinné prostredie alebo na náhradnú starostlivosť, ktorá sa čo najviac približuje rodinnému prostrediu. Investícia do starostlivosti o deti je investíciou do budúcnosti spoločnosti.