Príchod dieťaťa do rodiny je prelomový moment, ktorý prináša radostné očakávania, ale aj množstvo zmien a výziev. Kým sa dieťa nenarodí, len málokto si dokáže predstaviť, ako veľmi to zmení život a chod celej rodiny. Odrazu sa všetko točí okolo malého stvorenia a na ostatné aktivity nezostáva toľko času ako predtým. Od mužov sa očakáva, že to skrátka pochopia a príjmu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa môže otec aktívne zapojiť do starostlivosti o dieťa a budovať s ním silný a láskyplný vzťah.
Zmena perspektívy a aktívne zapojenie otca
Nech páni chcú alebo nie, nech dieťa milujú akokoľvek, je to pre nich dočasne maličký votrelec, ktorý "narušil" štandardný chod domácnosti. Na rozdiel od ženy, ktorá sa na jeho príchod pripravovala celé tehotenstvo, cítila, ako v nej rastie, rozprávala sa s ním, cítila jeho pohyby… muž to sledoval len zvonku, ako taký tichý pozorovateľ. Na nového člena rodiny si musí zvyknúť, vytvoriť si k nemu vzťah a naučiť sa o neho starať. Muži sa často drobného bábätka boja a držia si ľahký odstup, aby mu neublížili.
Len veľmi málo žien je schopných požiadať svojho partnera o pomoc. Ak tá vaša patrí medzi ne, nebojte sa jej ju občas sám ponúknuť. Novonarodené dieťa je síce krehké a musíte dávať pozor, ale pamätajte, že ani ženy si domov z pôrodnice spolu s dieťaťom nenosia manuály a množstvo vecí sa učia za pochodu. Tak prečo by ste nemohli aj vy? Účastnite sa kúpania, sledujte svoju ženu, ako opatrne dieťa umýva a pokojne sa ponúknite, že malé bábätko osušíte, namažete a oblečiete. Ak mamička nedojčí, môžete ju pokojne pri večernom kŕmení zastúpiť. Vezmite si dieťa na ruky, sadnite si pohodlne do kresla a pridržiavajte mu fľašu s mliekom. Aj ukladanie do postieľky môže byť vašou parketou.
Trpezlivosť a podpora pre partnerku
Než si mamička zvykne na nový chod domácnosti, zotaví sa po pôrode a nabehne na nový rytmus, môže to chvíľu trvať. Majte preto trpezlivosť, keď nenájdete vyžehlené košele alebo keď sa vrátite z práce domov, do neporiadku. Niektoré ženy po pôrode môžu trpieť takzvaným “popôrodnom blues”. Môžu sa cítiť škaredé, tlsté, neschopné ničoho. Vy v sebe musíte v tej chvíli nájsť silu a byť žene oporou. Dať jej najavo, že ju stále milujete, aj keď jej pôrod trochu zmenil postavu.
Uvedomte si však, že materská nie je žiadna dovolenka. Je to práca, ako každá iná. Mnohokrát veľmi psychicky vyčerpávajúca. Hlavne, ak je bábätko plačlivé a v noci veľmi nespí alebo ho niečo trápi. Buďte preto čo najviac ohľaduplný.
Prečítajte si tiež: Nezabudnuteľné chvíle na Slovensku
Intimita a vzťah po narodení dieťaťa
Nie je jednoduché, vzdať sa v prvých týždňoch a niekedy aj mesiacoch, intímností. Práve muži po fyzickom kontakte zvyčajne veľmi túžia. Chýbajú im dotyky a pocit, že sú milovaní. Verte, že aj keď sa vám žena nevenuje, ako ste boli zvyknutí, miluje vás stále rovnako, ak nie viac. Jej telo ale zmietajú hormóny a dosť pravdepodobne ani ona sama nevie, čo si so sebou počať. Intímne chvíle pre ňu môžu byť navyše, krátko po šestonedelí, nepríjemné. Ak bola zašívaná po nástrihu, môže ju jazva bolieť, nemusí sa cítiť vo svojej koži. Predsa len, pôrod je pre telo veľmi náročným procesom. Môže sa cítiť menej príťažlivá, ako pred dieťatkom. Vezmite tieto okolnosti na vedomie a netlačte na ňu. Užívajte si spoločné maznanie s dieťatkom, dávajte jej najavo, že ju milujete takú, aká práve je a podporujte ju, aby nezabúdala starať sa aj sama o seba.
Sila a opora v náročnom období
Nikto nespochybňuje, že je narodenie dieťatka veľkým stresom aj pre muža. Musí si prejsť množstvom zmien, na ktoré ho nikto dopredu nepripravil. Žena sa vám mení pred očami. Mnohokrát ju ani nepoznáte. Svoju lásku, ktorú ste doteraz dostávali vy, plne dáva dieťaťu a na vás, ako by sa snáď už ani nedostával čas. Máte to ťažké a vaša situácia je zjednodušovaná. Ale ako správni chlapi a bojovníci, musíte vytrvať a ako hlava rodiny byť tým najsilnejším a najpevnejším bodom, ktorý bude oporou a ustojí aj tie najväčšie búrky.
Dôležitosť otca pre dieťa
Väčšinou sa hovorí len o mamičkách, ako prežívajú prvý úsmev, prvé krôčiky a prvé slóvko. Ale ani oteckovia nemajú srdce z kameňa a dokážu sa dojať nad svojimi deťmi. Pre každého otca je veľmi dôležité vedieť, že ho jeho dieťatko má rado, že ho miluje a že je schopné to vyjadriť slovami. Stále o sebe totiž pochybujú, či budú svojmu potomkovi dobrými otcami, a keď im dcéra alebo syn povedia, že ich majú radi, je to pre nich dôkazom, že obstáli. Pokorili svoj strach.
Ak chceme dieťa vychovať dobre, nemôžeme byť stále za tých najposlušnejších. Občas musíme pristúpiť aj k takým krokom, ktoré sa dieťaťu nepáčia. V dnešnej dobe, keď aj tie najmenšie deti trávia radi čas pri televízii, tabletoch, mobiloch a počítačoch, je záujem o to, či budete spolu, doslova pohladením po duši. Záujem dieťatka tráviť čas so svojím otcom, či už idete na ihrisko, učíte sa jazdiť na bicykli, púšťate šarkana alebo staviate spoločne autodráhu, je na nezaplatenie. A v tom sa väčšinou otcovia zhodujú. Kto by nechcel, aby si ho dieťa vážilo, malo ho za vzor a prialo si, až vyrastie, byť ako otec? Veď čo môže byť pre rodičov krajšie, než vidieť, že ho potomok obdivuje.
Obdiv cudzích ľudí nad tým, ako šikovné, múdre a vychované dieťa máte, poteší nepochybne každého z nás. U väčšiny pokrokov a učení je mamička, pretože s dieťaťom trávia zvyčajne najviac času. O to viac oteckov teší, keď na otázku: "Kto ťa to naučil?", Dieťa odpovie, že otec. Odovzdať niečo svojmu synovi či dcére - múdrosti, skúsenosti alebo nejaký koníček, to je splnený sen. Všetci si prajeme vychovať z detí slušné a zodpovedné osobnosti. Takže akýkoľvek náznak dobrého vychovania, ústretovosti a ochoty sa veľmi cení. Nielen oteckovia si tak vážia, keď na niečom pracujú a ich dieťatko im príde ponúknuť svoju pomoc.
Prečítajte si tiež: Originálne darčeky pre otca: Tričká
Typy otcov: Ktorý ste vy?
Existuje mnoho typov otcov, každý s vlastným prístupom k výchove. Nasledujúci test vám pomôže zistiť, aký typ otca ste vy:
- Muž, ktorý nezastáva názor, že muž je hlava rodiny: Uznáva ženy a je ochotný sa rodine venovať naplno. Snaží sa byť neagresívny, jemný a rozvážny.
- Despotický otec: Necíti sa dobre, keď musí rozhodovať o zásadných veciach a určovať hranice. Veľakrát býva až despotický. V rodine nepatrí medzi najobľúbenejších členov a nielen v deťoch budí strach. Nedáva deťom možnosť nadviazať s ním priateľský vzťah.
- Tvrdý otec: Je tvrdý, agresívny až surový, ale snaží sa to maskovať milým zovňajškom. Ani on nie je práve obľúbeným vo svojej rodine. Svojim správaním si zvyčajne kompenzuje nejakú starú krivdu či svoje slabšie stránky. Môže to byť ale aj dôsledok výchovy, v ktorej žil. Taká rodina býva často konfliktná. Pre synov je takáto situácia v rodine veľmi dôležitým vodítkom do budúcnosti, pretože neskôr preberá otcovo správanie k ženám.
- Otec, ktorý trávi čas mimo rodiny: Kedykoľvek to je možné, snaží sa tráviť čas mimo svojej rodiny. Raz sa vyhovára na prácu, inokedy na povinnosti či koníčky. Celá výchova tak spočíva na matke alebo prarodičoch, čo zvyčajne dopadá najmä na chlapca, pre ktorého je otec vzorom.
- Pohodlný otec: Keď nemusí, nijako zvlášť sa neangažuje. Je pohodlný, niekedy možno až lenivý. Medzi deťmi je celkom obľúbený, pretože toho od nich veľa nechce. Je nutné povedať, že taký otec detí ale nič nové nenaučí, nič nové im neukáže.
- Milujúci otec: Zlatá stredná cesta. Hoci sa ponúka povedať, že každý otec je milujúci, niektorí to nevedia dostatočne prejaviť a preto sa radia do iných kategórií, napriek tomu, že svoje deti tiež milujú. Najžiadanejší typ otca sa prejavuje svojou racionalitou a je doplňujúcou súčiastkou mamičkinej citovej založenosti. Trestá, ale vie aj odpúšťať. Je spravodlivý a náročný nielen na seba, ale aj na svoje deti. Tie mu na oplátku dôverujú a pociťujú voči nemu prirodzenú autoritu.
Dajte otcom šancu!
Tiež si ako mnoho iných žien myslí aj tá vaša, že je pre svoje dieťa nenahraditeľnou mamičkou? Že by sa mu bez nej mohlo niečo stať, že ho nikto iný nepostrážil ako ona, neutešil, nenakŕmil… Iste, nie každý otec je v starostlivosti o dieťa tak aktívny, ako iný. A rovnako tak nie každá mamička verí schopnostiam svojho muža natoľko, aby mu malé bábätko zverila na dlhšiu dobu, než je nevyhnutné. Faktom ale je, že otcovia nie sú horší ako mamy, len majú iný pohľad "na vec".
Otec na rodičovskej dovolenke alebo ako podpora pri pôrode nie je dnes nijak výnimočná vec. Zatiaľ síce nie je veľa takých mužov, ktorí dobrovoľne vstúpia do neznámych vôd "materstva", ale ich rady sa pomaly ale isto rozširujú. Čo na to ženy? Obdarúvajú ich obdivnými pohľadmi a uznanlivo krútia hlavou. Muži skrátka vnímajú starostlivosť o dieťa inak ako ženy. Hrou sa pre nich stáva aj obyčajné prebaľovanie, kŕmenie a vrcholom všetkého je zvyčajne večerné kúpanie. Otcovia sú pohodovejší a veľa vecí neriešia alebo ich berú so sebe vlastným nadhľadom. Mamy sa snažia vychovávať podľa pravidiel, nastoliť režim a zásady. Snažia sa o presný denný rytmus, prísnym okom kontrolujú každú plienku a majú načítaných niekoľko tisíc dobrých rád, ako sa starať o dieťa.
Obaja rodičia sú pre dieťa dôležití a nie je správne ocka alebo mamu akokoľvek odháňať. Obaja sú vzory, podľa ktorých dieťa spoznáva svet okolo seba, všetky možné emócie, správanie a reakcie. A pre svoj ďalší život je pre malého človiečika dôležité prísť do styku s mužským aj so ženským pohľadom na život. Otcovia, ak máte strach, odhoďte zábrany a hor sa do toho. Čaká vás to najkrajšie a zároveň najťažšie obdobie vášho života, ale všetko, čo príde, vás ohromne obohatí. A mamičky? Verte svojim partnerom!
Mýty a stereotypy o otcoch
Že otcovia sa nedokážu plnohodnotne postarať o dieťa? Karta sa postupne obracia, a hoci podaktorí otcovia stále nezohrávajú v životoch svojich detí žiadnu rolu okrem ich živiteľa, mnohí berú otcovstvo zodpovedne a vážne - a sú unavení z nezmyselných stereotypov, ktoré sa o nich v spoločnosti stále držia. Ak máte vo svojom okolí nejakého slobodného otca, zamyslite sa, koľko vecí vás napadlo, a čo všetko ste predpokladali o jeho prístupe k deťom ešte skôr, než ste ho dobre spoznali.
Prečítajte si tiež: Spoločné tričká pre rodiny
Zo skúseností či predsudkov si tvoríme názory, a čím starší sme, tým rýchlejšie inklinujeme ku škatuľkovaniu ľudí podľa rôznych atribútov - odfarbená blondína v SUV je zlatokopka, slobodný otec zasa rodičovstvo nezvláda a podobne. Nemusí byť všetko tak, ako sa zdá. Mnohé stereotypy neplatia na valný počet otcov, čo dokázala aj štúdia Bronwyna Harmana z Edith Cowan univerzity. Výskum potvrdil, že slobodní otcovia s deťmi sa stretávajú s negatívnym postojom, najmä s tvrdením, že sa nezvládnu postarať o dieťa tak dobre ako matka. Preto sa radšej dvakrát zamyslime, kým niekoho stereotypne súdime.
Vyvrátenie stereotypov o slobodných otcoch
- Slobodní otcovia nezvládajú to, čo matky - skĺbiť domácnosť, starostlivosť a prácu: Časy, kedy muž nevedel zapnúť sporák a práčka bola pre neho choroba, ktorou sa mohol nakaziť, sú dávno preč. Dnes je každý človek, ktorý sa nevie o seba postarať vo všetkých smeroch, skrátka nevyzreté dieťa. Otcovia taktiež berú rodičovstvo vážne, nestačí len prinášať domov peniaze. Vedia, že sú pre vývoj dieťaťa dôležití, a nerobí im problém nájsť si čas na hranie. Pritom zvládajú aj prácu, aj domácnosť a varenie vyváženého jedla.
- Výchovu nechávajú na starej mame či iných ženských príslušníčkach rodiny: Spoločnosť predpokladá, že muž nevymení kariéru za deti. Verí sa, že nemá k výchove vzťah, hoci svoje deti miluje. Z toho dôvodu panuje názor, že výchovu obstaráva babička detí, prípadne iné príslušníčky rodiny ako tety, sesternice a podobne. Síce trávenie voľného času u starých rodičov je pre deti potrebné a aj vhodné, veľa otcov nehádže výchovu na iných.
- Sú viac kamoši svojich detí než prísny rodič (ako matka): Matka je tá, ktorá stanovuje pravidlá a dohliada na ich dodržiavanie. Otec je ten zábavný a nezodpovedný človek, ku ktorému deti chodia s prosíkom ak matka niečo zakáže. Otec ako bezstarostná a benevolentnejšia osoba je zároveň u detí obľúbenejšia - a preto nezvláda udržať deti na uzde a v limitoch. Tento stereotyp panuje už roky, a pre ľudí je milé, ak vidia otca, ktorý si s hravými deťmi nevie rady - samozrejme, ak sa v rovnakej situácií ocitne matka, je odsúdená za neschopnú. Už dávno neplatí, že otec nezvládne byť autoritou, ktorá láskavo a úctivo dohliada na dodržiavanie pravidiel.
- Nezvládajú tlak a stres ohľadne výchovy a povinností: Verí sa, že multitaskovať vedia jedine ženy. Nové poznatky však uvádzajú tento názor na pravú mieru - multitasking neexistuje. Rovnako nie je pravdivá informácia, že otcovia nezvládajú stres z povinností, ktorú náročná výchova detí prináša. Mnohí predpokladajú, že otcovia sa pod náporom detského plaču, školských záležitostí či iných vecí v živote rodiča, zložia. Tlak však dokážu zvládnuť rovnako dobre ako matka - záleží to od sily charakteru a duševnej vyrovnanosti, nie pohlavia.
- Nie sú schopní vyjadriť emócie a poskytnúť deťom láskavú náruč: Je pravdou, že my, dospelé ženy, si nepamätáme vrúcnu a otvorenú lásku našich otcov. Muži boli dlho učení, že vyjadrovať emócie znamená slabosť. Dnešná doba sa zasa naklonila na opačný extrém - precitlivenosť a neodolnosť. Našťastie sa však píšu články aj knihy o tom, aké je vyjadrenie lásky zo strany otca pre dieťa potrebné. Čoraz viac mužov prejavuje svojim deťom náklonnosť srdečným a láskavým slovom, objatím, otvoreným vyjadrením citov či slovami - a to je viac než skvelé.
- Nevedia, ako vychovávať dcéry: Menštruácia, prvý sex, rastúce prsia, problémy s chlapcami - veci, ktoré väčšina otcov pokladá za desivé a rozhovor o nich prenechávajú matkám. Je pochopiteľné, že spoločnosť je stále naklonená k tomuto stereotypu; sama som vyrastala v generácií, kde sa o menštruácií nehovorilo, a poslať otca kúpiť tampóny či vložky bolo nemysliteľné. Dnes, aj z dôvodu, že bratia a sestry majú k sebe blízko, sú muži uvoľnenejší čo sa týka ženských vecí, a preto im nerobí problém menštruácia ich dcéry či rozhovor o intímnejších sférach. Znamená to, že dokážu vychovávať dcéry bez toho, aby im niečo chýbalo.
- Slobodní otcovia sú pre ženy lákavou partiou: Ženy sa štítia mužov, ktorí majú deti a to z troch dôvodov. Po prvé - nechcú mať nič spoločné s matkou jeho detí, o ktorej predpokladajú, že bude nepríjemná,, žiarlivá a bude robiť problémy. Myslia si, že bude samá dráma, bude svoje deti huckať proti „macoche” a podobne. Druhým dôvodom je názor, že muž s deťmi už nebude chcieť ďalšie dieťa, čo nie je pre bezdetnú ženu v produktívnom veku vhodná partia. Poslednú príčinu tvorí predpoklad, že muž s deťmi si hľadá partnerku/manželku, ktorá by sa vedela o deti postarať a chce byť ich nevlastnou matkou; veľa ženám takýto záväzok naháňa strach, alebo si chcú ešte užívať a nemajú záujem o vážny vzťah, navyše s prídavkom zodpovednosti, čo deti rozhodne sú.
- Napísať inej matke, či sa ich deti môžu spoločne hrať, automaticky znamená záujem o sex: Predsudok, ktorý nenechá mnohým otcom spávať. Ozvať sa druhej mamičke, či sa ich deti môžu spoločne hrať či zorganizovať prespávačku, je považované za divné. Mnoho žien za tým vidí len zámienku, aby sa mohol pokúsiť dostať sa jej do nohavičiek. Nie je tomu tak, a otcovia si uvedomujú tento stereotyp viac než kedykoľvek predtým.
Nielen slobodní otcovia sa stretávajú so stereotypnými názormi okolia, ktoré sa postupne ale isto stávajú nepravdivými. Je nutné uvedomiť si, že doba sa postupne mení, a otcovia sa viac zapájajú do výchovy a životov svojich detí.
Ako sa otec stáva otcom
V dnešnej spoločnosti zaujíma otec čoraz dôležitejšie miesto. Aktívne sa zúčastňuje na výchove dieťaťa. Matkou sa teda stávame od momentu tehotenstva, otcom sa však muž stane cez psychologický proces, ktorý je podmienený kultúrnymi a spoločenskými normami.
Psychologicky, dieťa si utvorí negatívny a zároveň aj pozitívny obraz otca vo svojej psychike. Keďže sa otec čoraz viac podieľa na starostlivosti o svoje deti už od prvého roku, uľahčí to vytvorenie dobrého obrazu otca. Práve otec je ten, kto pomáha dieťaťu dostať sa zo stavu nevedomosti tým, že ho vedie k poznávaniu a uvedomeniu si okolitého sveta. Dieťa často chce manipulovať s ostatnými ako s predmetmi a tým, že sa otec postaví proti jeho prianiu, ukáže svoj nový obraz, ktorý posilní vzťah: otec, matka, dieťa.
Obraz otca nadobúda význam pri vývine a pri riešení oidipovského komplexu. Dieťa vníma funkciu otca ako dvojzmyselnú. Otec predstavuje zároveň silu, ale aj pozíciu rivala a toho, kto dieťaťu niečo zakazuje. Proces stotožnenia sa uskutočňuje nielen u chlapcov, ale aj u dievčat. Syn sa priamo stotožňuje s otcom, zatiaľ čo u dcéry sa deje tento proces nepriamo. Dcéra sa stotožňuje s matkou ako otcovou manželkou, pretože by rada zaujala jej miesto. Okolo šiesteho roku veku dieťaťa, ak je obraz otca dostatočne dobrý, je v tomto momente prežívaný fascinujúcim spôsobom „môj otec je silnejší ako tvoj“, „môj ocko je najkrajší“. V latentnej perióde sa dieťa vzďaľuje od obrazu perfektného otca. Ale až v období dospievania môže byť skutočne uvedený do pochybností.
Úloha a funkcia otca
Úloha predstavuje formy a hodnoty správania dané spoločnosťou. Funkciu otca tvorí „súbor rozhodnutí, ktoré sa podieľajú na tvorbe psychiky dieťaťa“. Úloha otca je definovaná v určitom sociokultúrnom kontexte. Takže každá spoločnosť dáva otcom úlohy, ktoré sú typické pre danú kultúru, hoci úloha otca je považovaná za dôležitý element v normálnom vývoji a v citovom dozrievaní dieťaťa. Úloha otca svojou prítomnosťou v prostredí, v ktorom sa dieťa vyvíja, tvorí pevný základ pre rozvoj osobnosti. Táto funkcia sa nie vždy zhoduje s obrazom, ktorý je charakteristický a závislý od prostredia.
Na rozdiel od funkcie matky, ktorá má biologický základ, neexistuje súvis medzi funkciou otca a biologickým vznikom. Funkcia matky je entita obsahujúca tri elementy: uspokojenie základných potrieb, zmiernenie napätia, prítomnosť a zabezpečenie istoty. Funkciu matky môže samozrejme zabezpečiť aj otec alebo iná osoba, ale prináleží matke, pretože predstavuje prirodzenú a potrebnú kontinuitu narodenia. Otec by mal nielen prejavovať lásku, ale tiež by mal byť žene oporou. Otec je zárukou istoty.
Úloha otca sa dotýka aj vzťahu otca a matky. Funkcia matky je spätá s citovou rovnováhou matky. Rovnováha môže byť buď posilnená alebo narušená, podľa toho, aký má matka vzťah so svojím manželom. Z toho dôvodu má každá citová zmena u matky priamy vplyv na vzťah matka-dieťa. Pre citový rozvoj dieťaťa je preto nevyhnutná rovnováha v manželstve. Naviac dieťa vníma a vytvára si obraz otca nielen na základe vlastného pozorovania, ale tiež prostredníctvom obrazu, ktorý si tvorí matka o otcovi.
Vďaka biologickému dozrievaniu sa dieťa postupne odpútava od matky. Matka musí byť schopná akceptovať, že sa dieťa stáva nezávislým a časom od nej odíde. Otec má úlohu konať pri riešení oidipovského komplexu. To znamená, že je to práve on, ktorý sa postaví proti snu o výhradnom vlastníctve matky. „Vytvorenie „nadja“ závisí u oboch pohlaví od toho, ako dieťa vníma morálne svedomie, ktoré je najskôr zobrazené otcom“. Dieťa teda pripisuje otcovi zákazy, príkazy, rozkazy…Dieťa očakáva od otca autoritu, nesmie sa však prejaviť vo forme autoritárstva, despotizmu alebo tyranie. Autorita, ktorú otec získa, závisí aj od vzťahu medzi rodičmi.
Funkcia otca sa neobmedzuje len na autoritu a vytváranie „nadja“. Otec je predstaviteľom mužského pohlavia v rodine. On ukáže deťom cestu k ich sexuálnej orientácii. Dieťa sa sexuálne vymedzuje na jednej strane svojím biologickým pohlavím a na druhej strane svojím miestom, svojím postavením vo vzťahu k rodičovi opačného pohlavia. Dieťa sa teda determinuje protikladom k rodičovi opačného pohlavia a stotožnením sa s rodičom rovnakého pohlavia.
V oidipovskej rivalite sa stotožnenie syna s otcom deje priamo. Otec je synovi zároveň vzorom, ale aj rivalom vo vzťahu k matke. Otec musí ponúknuť dostatočne hodnotný obraz svojmu synovi, aby mohol prijať mužnosť, symbolizovanú otcom. Na druhej strane vďaka funkcii rivala, ktorú otec uplatňuje pri riešení oidipovského komplexu, nadobúda dieťa sebadôveru, a tým sa pripravuje na sociálne súperenie.
Dcéra sa stotožňuje s otcom nepriamo. Funkcia otca v prípade dcéry spočíva v tom, že jej pomôže objaviť úlohu matky a ženy, a tým zabezpečí nadobudnutie vzoru ženskosti. Funkcia otca má vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa. Vstupuje do citového vývinu tým, že zabezpečí možnosť osamostatniť sa a získať nezávislosť, ktoré sú potrebné pre citovo vyvážený život (funkcia odlúčenia) a tiež zabezpečuje sebavedomie, vďaka ktorému dieťa čelí rôznym sociálnym súpereniam (funkcia stotožnenia).
Otcovský faktor a vplyv na budúcu kariéru dieťaťa
Psychológovia zistili, že otcovia výrazne ovplyvňujú pracovné schopnosti svojich detí v budúcnosti. Aj od toho, aký ste typ rodiča, závisí kariéra vašej ratolesti! To, ako v práci vychádzate s kolegami, či stúpate v kariérnom rebríčku, alebo, naopak, zlyháte, môže mať na svedomí práve váš otec! Budúcnosť dieťaťa ovplyvňuje dokonca aj vtedy, ak nemá o svojho potomka záujem alebo nie je s ním v kontakte - myšlienka na takéhoto rodiča totiž vyvoláva v deťoch vštepené odmietnutie alebo, naopak, oddanosť. V zamestnaní sa to môže prejaviť ako cieľavedomosť, ktorá vyplýva z jeho túžby dosiahnuť viac ako otec.
Americký psychológ Stephan Poulter v knihe Otcovský faktor hovorí o piatich typoch otcov:
- Superotec: Často je puntičkár, ktorý chce, aby bolo všetko dokonalé. To sa nedá, a tak v rodine často dochádza k hádkam. Deti sa takto odmala učia riešiť konfliktné situácie.
- Časovaná bomba: Deti týchto otcov sa doma naučia odhadnúť ľudí a predvídať, čo urobia. Tieto schopnosti ich predurčujú na prácu personalistov alebo vyjednávačov.
- Otec pasívny: V rodine je síce prítomný, ale nemá chuť niečo ovplyvňovať. Deťom, ktoré sú takto prehliadané, sa podľa prieskumov najlepšie pracuje na voľnej nohe. Sú dobrí podnikatelia.
- Absentujúci otec: Z rôznych dôvodov necháva výchovu na matku. Chýba hlavne synovi, ktorý sa túto „ujmu“ snaží často kompenzovať prehnaným mužským správaním.
- Mentorský otec: Mentorský otec, ktorý má navyše sklon k despotizmu, svojím správaním deti často zraňuje.
Podľa skúseného psychológa a pedagóga Mirona Zelinu je výchovný štýl otca celkom iný ako výchovný štýl matky. Aj preto je otec dôležitý. „Podľa charakteristík otca sa dá s istou pravdepodobnosťou predpovedať, ako sa bude dieťa správať v dospelosti, a to i v práci. Dôležitá je však aj inteligencia otca - je silným regulátorom myslenia, správania i cítenia. Sebariadením môže múdry človek veľa zmeniť. Naopak, absencia múdrosti môže viesť k nepriateľstvu voči ľuďom, k podľahnutiu závislostiam od alkoholu či drog. Môže viesť k agresii vo všetkých činnostiach,“ varuje odborník.
Praktické tipy pre otcov
Starostlivosť o deti je náročná úloha, ktorá si vyžaduje spoluprácu a účasť oboch rodičov. Zapojenie otcov do starostlivosti o deti posilňuje rodinné vzťahy, prispieva k rovnováhe v domácnosti a podpore zdravého vývoja detí.
- Komunikácia a zdieľanie: Otvorená a úprimná komunikácia medzi partnermi je kľúčová. Zdieľanie povinností môže byť efektívne, ak sa úlohy rozdelia podľa schopností a preferencií.
- Prekonávanie obáv: Niektorí otcovia môžu mať obavy alebo nedostatok sebavedomia pri starostlivosti o deti. Trávenie času spolu ako rodina môže posilniť väzby a zapojiť otca do starostlivosti o deti.
- Flexibilita: Buďte pripravení prispôsobiť sa potrebám a harmonogramu.
- Vzdelávanie: Otcovia môžu čerpať vedomosti z rôznych zdrojov, ako sú knihy, články, kurzy alebo rodičovské skupiny.
- Rovnováha: Podporujte rovnováhu medzi prácou a rodinným životom.